Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/766/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208743 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711208743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: P.. T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Č.. XXXX, zastúpená: Legal Counsels s.r.o., IČO: 36 364 606, Tallerova ul. č. 10, Bratislava, proti odporkyni: G.. D.Š. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. J.. Č.. X, W., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., IČO: 36 861 227, Nám. Ľ. Štúra č. 2, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. júla 2014, č. k. 5C/194/2011 - 352, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 130, 66 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, Legal Counsels s.r.o., vedený v peňažnom ústave S. W., Y.. X.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) určil, že závet spísaný inou mechanickou formou, podpísaný poručiteľkou D. T., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelou dňa 18. 08. 2010, naposledy bytom Ž. XXX/XX, W. dňa 09. 10. 2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej so sídlom Špitálska 10, Bratislava, pod N 273/2006, NCRza 4270/2006 dňa 09. 10. 2006, je absolútne neplatný. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 175k ods. 2 O. s. p., § 39, § 40 ods. 1, § 476b, § 476c ods. 1, 2, § 476d ods. 3 § 476e Občianskeho zákonníka a vecne tým, že závet, ktorým bola odporkyňa ustanovená za dedičku zo závetu je neplatný, nakoľko nespĺňa tak formálne, ako aj materiálne náležitosti platného závetu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní o dedičstve po nebohej D. T., rod. P.Í., zomrelej dňa 18. 08. 2010, naposledy bytom W., Ž. J.. Č.. XX, vedenom na Okresnom súde Pezinok, bolo navrhovateľke uznesením zo dňa 07. 06. 2011, č. k. 13D 612/2010 (správne spisová značka) uložené, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala na Okresný súd Pezinok proti odporkyni žalobu na určenie, že „závet poručiteľky spísaný inou mechanickou formou, podpísaný dňa 9. 10. 2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej, so sídlom Špitálska č. 10, Bratislava pod sp. zn. N 273/2006, NCRza 4270/2006 zo dňa 09. 10. 2006 je absolútne neplatný“ z čoho vyplýva, že navrhovateľka bola ako dedička uznesením v konaní o dedičstve odkázaná na podanie žaloby a návrh podala v súdom určenej lehote a zároveň ňou navrhovaný, pôvodný výrok rozhodnutia sformulovala presne, jasne a určito a najmä identicky so žalobným petitom, ktorý mal byť obsahom jej určovacej žaloby, na podanie ktorej bola v súlade s ust. § 175k ods. 2 O. s. p. uznesením odkázaná. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v osobe poručiteľky D. T. išlo o osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať v dôsledku choroby zraku - makulárnej degenerácie sietnice oboch očí a glaukómu, závet sama nebola schopná prečítať a tento bol ňou podpísaný bez súčasnej prítomnosti troch svedkov úkonu, pričom niektorý zo svedkov alebo iná osoba v prítomnosti troch svedkov mala poručiteľke závet prečítať a táto skutočnosť mala byť obsiahnutá v závete a preto v zmysle zákonného ustanovenia § 476c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prvého stupňa alografný závet poručiteľky posudzoval, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky citovaného zákonného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že pri zriaďovaní alografného závetu (postupom podľa § 476c Občianskeho zákonníka) je nevyhnutné, aby všetci traja svedkovia úkonu závetu, včítane pisateľa a predčitateľa, ak nie sú tiež svedkami, boli súčasne a nepretržite prítomní pri celom úkone zriaďovania závetu, teda pri vyhlásení zriaďovateľa o tom, aká je jeho posledná vôľa; pri spisovaní listiny; pri jeho prečítaní, pri tom, keď zriaďovateľ potvrdí, že listina obsahuje jeho skutočnú vôľu a pri podpisoch svedkov, t. j. zvláštna povaha úkonu závetu podľa § 476c Občianskeho zákonníka, vyplývajúca z oslabenej pozície zriaďovateľa závetu vyžaduje, aby všetci traja svedkovia úkonu, včítane pisateľa a predčitateľa, boli súčasne a nepretržite prítomní pri celom úkone zriaďovania závetu. Uviedol, že z dikcie ustanovení § 476c a § 476e Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákon rozlišuje osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať a osoby nevidomé, ktorými sa v zmysle ustanovenia § 476e Občianskeho zákonníka rozumie fyzická osoba, ktorej zrakové postihnutie (nekompenzovateľné technickými, či inými pomôckami) jej úplne znemožňuje, resp. podstatne znižuje možnosť v celom rozsahu vnímať okolnosti zriadenia závetu, o ktorých má svedčiť s tým, že v osobe poručiteľky D. T. išlo práve o takúto osobu, nakoľko trpela závažným ochorením očí, ktoré spôsobilo, že nemohla čítať a písať a uvedená skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom prof. MUDr. Tomášom Juhásom, DrSc. zo dňa 18. 09. 2012 v ktorom konštatuje, že poručiteľka D. T. v čase spísania závetu dňa 09. 10. 2006 trpela chronickým glaukómom oboch očí, vekom podmienenou degeneráciou makulárnej krajiny oboch očí a myopickým astigmatizmom. Poukázal na skutočnosť, že podľa výsledkov vyšetrenia zo dňa 24. 05. 2006 a zo dňa 15. 05. 2007, kedy bolo videnie, resp. vízus oboch očí veľmi nízky, na úrovni praktickej slepoty, nebola menovaná schopná čítať a ani mechanicky sama napísať zodpovedajúci text, objektívne mala obojstranne nález makulárnych degenerácií podmienených vekom a na očnom pozadí v mieste sietnice s najostrejším videním mala atrofické zmeny, čo jej v súčinnosti s ostatnými diagnózami spôsobovalo pokles videnia spolu na oboch očiach na úroveň praktickej slepoty, ktorá jej umožňovala iba orientáciu v priestore a čítanie bežného písaného textu a tlačeného iba s písmenami väčšími ako 4 mm a to len s dobrými optickými pomôckami, avšak text závetu tieto požiadavky nespĺňa. Uviedol, že na námietky odporkyne, týkajúce sa formálnych náležitostí posudku neprihliadol, nakoľko v osobe prof. MUDr. Tomáša Juhása DrSc. sa jedná o znalca, ktorého ustanovil na vypracovanie posudku ad hoc v predmetnej veci, vzhľadom na nedostatok súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie oftalmológia s tým, že skutočnosť, že poručiteľka D. T. nemohla čítať a písať zároveň vyplýva z výpovedí svedkov X. D., M. O. a P. O., ktorí sa v jej domácnosti v čase spisovania závetu intenzívne zdržiavali a poznali jej zdravotný stav, ako aj zo záverov lekárskych potvrdení P.. W. A. zo dňa 24. 05. 2006 a zo dňa 15. 05. 2007 s diagnostickým záverom glaukóm a iné choroby sietnice, P.. P. M. a pH.. P.. F. X., I.., oftalmológa zo dňa 24. 06. 2011, zo záverov ktorého vyplýva, že pacientka v období medzi vyšetreniami zo dňa 24. 05. 2006 a 15. 05. 2007 nebola schopná čítať a rozoznávať tlačený alebo písaný text, vzhľadom na ireverzibilné zmeny v oblasti miesta najostrejšieho videnia oboch očí a zrakového nervu oboch očí, ako aj F.. P.. Y. Č., T.., prednostu Očnej kliniky SZU, ktorý na základe dokumentácie pacientky D.G. T., ktorú mal k dispozícii konštatoval, že pacientka bola sledovaná na Očnej ambulancii PREVC, Preventívne Centrum OÚSA v rokoch 2006-2007 s diagnózami glaukóm ĽO, PO, ako aj vekom podmienenou degeneráciou makuly ĽO, PO a zároveň konštatoval, že pacientka v období 24. 05. 2006 - 15. 05. 2007 nebola schopná čítať, resp. rozoznávať tlačený alebo písaný text. Súd prvého stupňa zároveň dospel k záveru, že závet poručiteľky zo dňa 09. 10. 2006 nespĺňa ani podmienky ust. § 476b Občianskeho zákonníka s poukazom na viaceré nepresnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov vypočutých v priebehu prvostupňového konania, X. D., F. F., G.. U. O., P. O. Y. M. O. s tým, že F. F. a G.. U. O. vystupovali ako svedkyne pri spisovaní závetu, pričom obidve zhodne uvádzali, že závet bol napísaný rukou a v byte poručiteľky, počítač ani tlačiareň nevideli a zároveň zhodne tvrdili, že v ich prítomnosti závet spisovaný a ani doplňovaný text nebol, ich občianske preukazy si vypýtala a závet v ich prítomnosti prečítala koncipientka notárky, majúcej sídlo v W. a po prečítaní závetu sa poručiteľka k tomuto nevyjadrovala a ony obidve sa na závet podpísali. Uviedol že vypočuté svedkyne tvrdili, že s poručiteľkou udržiavali dôverný vzťah, obidve ju pravidelne navštevovali, nakupovali jej, lebo jej nemal kto nakúpiť a aj prinášali jedlo, poručiteľka im dôverovala a preto ich požiadala, aby boli svedkami pri spisovaní jej závetu. Poukázal na skutočnosť, že svedkyňa F. uviedla, že poručiteľka mala postihnutý zrak, knihy nečítala a diár objednaných pacientov čítala s lupou, písať listy a lúštiť krížovky ju nevidela, svedkyňa G.. U. O. potvrdila, že poručiteľka dobre nevidela, no videla ju bez problémov čítať noviny a pomocou lupy si zapisovala do diára termíny s tým, že svedkyne rozdielne vypovedali ohľadom času, kedy bol závet podpisovaný a to tak, že svedkyňa F. tvrdila, že bola už tma a G.. O., že bolo svetlo, tiež rozdielne popísali zariadenie izby, v ktorej poručiteľka liečila a v ktorej sa v čase podpisu zdržiavali, pričom diametrálne odlišné boli aj ich výpovede od výpovedí svedkyne U.. C., ktorá na rozdiel od nich uviedla, že prišla až po ich príchode, bola takpovediac len poštár a súkromná osoba a zdržiavali sa v kuchyni, pričom poručiteľka si závet odišla prečítať sama do inej miestnosti s lupou a U.. C., ktorá tvrdila, že závet sama osobne poručiteľke vo svojom počítači upravila, bola ho po podpise v Bernolákove u poručiteľky osobne vyzdvihnúť na rozdiel od tvrdenia U.. C., ktorá svedecky potvrdila, že závet U.. C. po jeho podpise a absolvovaní liečenia u poručiteľky odniesla sama. Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na rozporuplné výpovede svedkýň F. F., G.. O., ktoré sa nepodarilo odstrániť ani ich dodatočným výsluchom, nezrovnalosti vo výpovediach U.. C. Y. U.. C. a ich postup ako práva znalých osôb, ako aj dôkazy, preukazujúce skutočnosť, že poručiteľka v čase spísania závetu nemohla v dôsledku ochorenia očí čítať alebo písať, rozhodol tak, že určil, závet poručiteľky spísaný inou mechanickou formou, je absolútne neplatný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľky v konaní, ktorej priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva, spočívajúcich v trovách za zaplatený súdny poplatok v sume 99, 50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 11 úkonov právnej služby, prevzatie veci a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 22. 09. 2011, účasť na pojednávaní dňa 28. 09. 2011, dňa 17. 10. 2011, dňa 07. 12. 2011 á 57 eur, písomné podanie na súd zo dňa 13. 01. 2012, účasť na pojednávaní dňa 18. 04. 2012, 11. 06. 2012 a dňa 12. 11. 2012, písomné podanie zo dňa 30. 10. 2012 á 58,61 eur, písomné vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 30. 01. 2013 á 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 á 61,87 eur, t.j. tarifnú odmenu spolu v sume 642, 99 eur, 4x režijný paušál á 7, 41 eur za úkony v roku 2011 (29, 64 eur), 5x režijný paušál á 7, 63 eur za úkony v roku 2012 (38, 15 eur), 1x režijný paušál á 7, 81 eur za úkon v roku 2013, 1x režijný paušál á 8, 04 eur, t. j. režijný paušál spolu v sume 83, 64 eur. Súd prvého stupňa navrhovateľke priznal aj náhradu za cestovné výdavky podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. § 7 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a s ust. § 1 písm. b) opatrenia č. 260/2004 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za spotrebované pohonné hmoty na ceste zo dňa 28. 09. 2011 vo výške 3, 74 eur, dňa 17. 10. 2011 vo výške 3, 68 eur, dňa 17. 12. 2011 vo výške 3, 79 eur, dňa 18. 04. 2012 vo výške 4, 01 eur, dňa 11. 06. 2012 vo výške 3, 85 eur, dňa 12. 11. 2012 vo výške 3, 99 eur, dňa 07. 07. 2014 vo výške 3, 59 eur a náhradu za použitie motorového vozidla (amortizácia) na cestu na pojednávanie dňa 28. 09. 2011, 17. 10. 2011, 07. 12. 2011, 18. 04. 2012, 11. 06. 2012, 12. 11. 2012 - spolu 268, 80 km v sume 49, 19 eur, za cestu na pojednávanie dňa 07. 07. 2014, spolu 46 km, 8, 42 eur, t. j. cestovné výdavky spolu v sume 84, 26 eur, náhradu za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 177, 16 eur (t.j. 24, 70 eur + 24, 70 eur + 24, 70 eur + 25, 42 eur + 25, 42 eur + 25, 42 eur + 26, 80 eur = 177, 16 eur), t. j. trovy právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa celkom v sume 1. 184, 17 eur s 20% DPH (196, 12 eur). Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že jej ako účastníčke konania postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu, ktorý nespĺňal zákonné podmienky, pretože neobsahoval náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 2 a § 79 ods. 1, 2 O. s. p., t. j. neobsahoval správny žalobný petit spočívajúci v určení, že odporkyňa nie je dedičkou zo závetu po poručiteľke, keď do výroku rozsudku implementoval posúdenie predbežnej otázky neplatnosti závetu, ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom konania na základe odkazu dedičského súdu podľa § 175k ods. 2 O. s. p., napadnutým rozsudkom nedošlo k jasnému ustáleniu okruhu dedičov, s ktorými sa má konať, čím sa nenaplnila legitimačná funkcia dedičského konania a jeho účel, vydaním rozsudku sa odchýlil od stálej rozhodovacej praxe s tým, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo návrh zamietnuť z dôvodu, že nepodaním správne sformulovanej žaloby v zmysle § 172k ods. 2 O. s. p. (pravdepodobne mala odporkyňa na mysli § 175k ods. 2 O. s. p.), navrhovateľka zmeškala 30 dňovú prekluzívnu lehotu stanovenú dedičským súdom a preto jej právo zaniklo a dedičský súd je povinný pokračovať v konaní bez zreteľa na navrhovateľku ako dedičku. Vytkla súdu prvého stupňa, že bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhla napriek tomu, že by prispeli k dostatočnému objasneniu skutkového stavu a odstráneniu skutočností, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné, čím porušil svoju povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa zdravotného stavu poručiteľky. Namietla, že súd prvého stupňa dospel na základe znaleckého dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že poručiteľka nemohla v čase spísania závetu čítať s tým, že predmetný znalecký posudok nespĺňal zákonné náležitosti, vychádzal z neúplnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky a lekárskych potvrdení a správ o jej zdravotnom stave, ktoré si svojím obsahom vzájomne odporovali a skutočnosti, že sa v ňom uvádzalo, že s pomôckami si poručiteľka mohla pri dobrom osvetlení text závetu zo dňa 9. októbra 2006 sama prečítať. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa po procesnoprávnej ani hmotnoprávnej stránke nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom nesprávnej formulácie petitu návrhu a zmeškaní prekluzívnej sudcovskej lehoty určenej § 175k ods. 2 O. s. p. a zmätočne a nedostatočne odôvodnil na základe akých dôkazov a akými úvahami dospel k záveru, že poručiteľka v čase spísania závetu čítať nemohla. Uviedla, že v priebehu celého konania pred prvostupňovým súdom poukazovala na skutočnosť, že na to, aby sa mohla navrhovateľka ako odkázaná dedička s úspechom domáhať svojho dedičského práva z dôvodu, že skutkovo spochybňuje prítomný dedičský titul, musela v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. podať na Okresný súd Pezinok v tridsaťdňovej lehote, stanovenej súdom, správne sformulovanú žalobu s tým, že zmyslom sporového konania po odkaze dedičským súdom podľa daného zákonného ustanovenia je rozhodnutie o tvrdenom alebo popieranom dedičskom práve, čomu zodpovedá aj určovací výrok súdu, že žalobca je dedičom po poručiteľovi prípadne, že odporca nie je dedičom po poručiteľovi a preto musí súd predbežne posúdiť a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami spornými medzi konkurenčnými dedičmi, ktoré sú rozhodné pre posúdenie tvrdeného alebo popierané dedičského práva, pričom výsledkom sporového konania je ustálenie okruhu účastníkov konania (dedičov), s ktorými má dedičský súd konať, čím sa napĺňa legitimačná funkcia dedičského konania. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v prípade, ak dedičský súd nesprávne odkáže dediča na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a takáto žaloba je aj podaná, súdom prejednaná a rozsudkom rozhodnutá tak, že závet je neplatný, dedičský súd nie je takýmto rozsudkom pre účely § 175k ods. 2 O. s. p. viazaný, keďže takýto rozsudok nemôže priamo a bez ďalšieho vyriešiť otázku okruhu dedičov, s ktorými má dedičský súd konať s tým, že správnym postupom je postup, podľa ktorého podá odkázaný dedič odvolanie voči nesprávnemu odkazu dedičského súdu, (uzneseniu) a uvedeným spôsobom mala konať aj navrhovateľka, keďže uznesenie dedičského súdu obsahovalo nesprávny odkaz, aby podala návrh na určenie neplatnosti závetu. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že súd prvého stupňa napriek tomu, že postupoval v súlade s názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadrenom v uznesení, ktoré nebolo riadne a presvedčivo odôvodnené, keďže sa odvolací súd v uznesení nevysporiadal s jej podstatnými kľúčovými tvrdeniami, vec nesprávne právne posúdil a spôsobil, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/4/2010, nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 04. 2013, sp. zn. ÚS 297/2012 a na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 12. 2011, sp. zn. 21Cdo 2149/2009. Namietla zamietnutie jej návrhu na vyžiadanie si osvedčovacej knihy Obecného úradu v W. č. 684/2006 súdom prvého stupňa, v ktorej sa nachádza podpis poručiteľky preukazujúci, že necelé dva mesiace pred podpísaním závetu bola schopná sama čítať, sama sa podpísať a teda i sama si prečítať závet, ktorý je predmetom tohto konania a bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol aj návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania napriek tomu, že znalecký posudok vypracovaný MUDr. Tomášom Juhásom DrSc., neobsahuje ani jednu z náležitostí vyžadovaných ust. § 17 ods. 1, 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže v ňom znalec neuviedol skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, nie je v ňom uvedený postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené súdom a zároveň neobsahuje záver, ktorý z vykonaného posúdenia zdravotnej dokumentácie vo vzťahu k zadaným otázkam vyplýva. Nesúhlasila so záverom prvostupňového súdu o tom, že poručiteľka D. T. bola osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať v dôsledku choroby zraku, nakoľko lekárske vyjadrenia predložené navrhovateľkou obsahujú nálezy ohľadom poručiteľky z mesiacov máj 2006 a máj 2007 a sú v priamom rozpore s potvrdeniami a lekárskymi vyjadreniami priloženými odporkyňou s tým, že neschopnosť poručiteľky čítať, nevyplýva ani zo znaleckého posudku, keďže znalec uviedol, že poručiteľka si za použitia optických pomôcok na čítanie a za dobrého osvetlenia mohla text závetu spísaného dňa 09. 10. 2006 prečítať. Poukázala na vyjadrenie P.. B. Š. (všeobecnej lekárky dospelých), ktorá uviedla, že v rokoch 2005 a 2006 bola poručiteľka sebestačná, vedela čítať a napísať bežné písmo a rozumela písmu napísanému, ako aj vyjadrenie kardiológa P.. G. X.Y., ktorý uviedol, že poručiteľka v rozhodnom období bývala sama a bola schopná si navariť s tým, že aj vyjadrenie F.. P.. Y. Č., T.. preukazuje, že pravé oko poručiteľky postačovalo na čítanie bežného písma. Odporkyňa namietla záver súdu prvého stupňa poukazujúceho na rozpory vo výpovediach v konaní vypočutých svedkýň osobne prítomných pri spisovaní závetu, F. F. Y. G.. U. O., nakoľko uvedené rozpory sa týkali času, kedy bol závet spisovaný a rozdielneho popísania zariadenia izby, avšak úplne zhodne vypovedali o tom, že poručiteľka si závet po jeho spísaní, sama s lupou prečítala a na znak súhlasu s jeho obsahom ho následne pred dvoma súčasne prítomnými svedkami podpísala, čím výslovne prejavila vôľu tak, ako to predpokladajú zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že rovnako obe vypovedali, že poručiteľka nesúhlas s obsahom závetu po jeho prečítaní žiadnym spôsobom nevyjadrila, naopak s jeho obsahom i s priebehom jeho spisovania bola spokojná. Uviedla, že s ohľadom na značný časový odstup nie je možné dôveryhodnosť svedka osobne prítomného na určitom úkone spochybňovať na základe skutočnosti, že po viac ako 5 rokoch nedokáže presne uviesť konkrétny čas úkonu alebo presný popis miesta, na ktorom sa vykonal s tým, že zo zápisníc zo dňa 07. 12. 2011 a 18. 04. 2012 vyplýva zhoda v tom, že poručiteľka vedela s pomocou optických pomôcok čítať, telefonovať, robiť si poznámky v kalendári a najmä záver, že po jeho prečítaní nahlas dňa 07. 10. 2006 (zrejme 09. 10. 2006) sama pomocou optických pomôcok závet 10 - 15 minút čítala. Odporkyňa uviedla, že svedkyne F. F. a G.. U. O. svojimi výpoveďami potvrdili splnenie podmienok stanovených pre platnosť závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou a rozpory v ich výpovediach, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, v žiadnom prípade ich vierohodnosť nespochybňujú. K hodnoteniu výpovedí v konaní vypočutých svedkov P. O., M. O. Y. X. D. prvostupňovým súdom odporkyňa uviedla, že iba osoby fyzicky prítomné pri určitom právnom úkone môžu poskytnúť skutočný, pravdivý a relevantný obraz o jeho priebehu a nakoľko uvedení svedkovia pri spisovaní závetu prítomní neboli, ich výpovede nemožno považovať za relevantné a najmä za dôkazy, od ktorých by konajúci súd mohol odvodzovať svoje konečné závery ohľadom zdravotného stavu očí poručiteľky v čase spísania závetu a z ich subjektívnych výpovedí nie je možné priamo ani nepriamo vyvodiť, či si poručiteľka závet v daný deň prečítala alebo nie a preto nie je možné ani dospieť k záveru, že z ich výpovedí vyplýva nesplnenie zákonných podmienok tak, ako je uvedené v prvostupňovom rozsudku. Vytkla súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil jej námietky týkajúce sa dôveryhodnosti výpovede svedkyne P. O., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že si od poručiteľky požičiavala peniaze a zároveň neprihliadol na skutočnosť, že výpovede U.. N. C., osobne prítomnej pri spisovaní závetu a U.. E.L. C. potvrdili, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok spísania závetu. Odporkyňa zároveň uviedla, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a napriek tomu, že v priebehu konania zdôrazňovala vo svojich ústnych, ako aj písomných podaniach procesné pochybenia a pochybenia vo vykonanom dokazovaní, zo strany súdu prvého stupňa nedostala riadne a vyčerpávajúce vysvetlenie, prečo ich vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko súd prvého stupňa po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2014, č. k. 2Co/167/2013 - 318, postupoval v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že sa jednoznačne stotožnil s odôvodnením a právnym názorom súdu prvého stupňa, uvedeným v poradí v prvom prvostupňovom rozsudku, v ktorom konštatoval, na základe akých skutočností a dôkazov mal preukázané, že závet je neplatný. Uviedla, že je nepravdivé tvrdenie odporkyne, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s jej podstatnými a kľúčovými tvrdeniami, ktoré boli pre rozhodnutie právne významné a týkali sa správnej formulácie žalobného petitu podľa § 175k ods. 2 O. s. p. a zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na súd, nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedol, že sa oprel o právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, uviedol na základe akých dôkazov mal neplatnosť závetu preukázanú a preto nesúhlas odporkyne s odôvodnením skutkových a právnych otázok prvostupňovým súdom, nie je možné vyhodnotiť ako nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, zakladajúceho porušenie práva odporkyne na konanie pred súdom. Navrhovateľka si zároveň uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. V posudzovanej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 12. novembra 2012, č. k. 5C/194/2011 - 237 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. apríla 2014, č. k. 2Co/167/2013 - 318, pričom nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu bol nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol petitom, ktorým na jednej strane zamietol návrh na určenie neplatnosti závetu a zároveň určil, že odporkyňa nie je dedičkou zo závetu poručiteľky, lebo v rámci riešenia predbežnej otázky bolo preukázané, že závet poručiteľky je absolútne neplatný z dôvodu, že vyhovením návrhu navrhovateľky, t. j. určením, že daný závet je neplatný je súčasne určené, že uvedený závet neexistuje a odporkyňa dedičkou po poručiteľke nie je. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súd prvého stupňa, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný (§ 226 O. s. p.), vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Súd prvého stupňa totiž v ďalšom konaní rozhodol o návrhu navrhovateľky na zmenu petitu zo dňa 30. 06. 2014 na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 tak, že v prítomnosti sporových strán uznesením zmenu petitu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že závet spísaný inou mechanickou formou, podpísaný poručiteľkou D. T., H.. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelou dňa 18. 08. 2010, naposledy bytom Ž.A. XXX/ XX, W. dňa 09. 10. 2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej so sídlom Špitálska 10, Bratislava, pod N 273/2006, NCRza 4270/2006 dňa 09. 10. 2006 je absolútne neplatný, pripustil. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Podľa § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka (závet s predčitateľom), poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. Závet je právny úkon, ktorým fyzická osoba robí pre prípad svojej smrti usporiadanie svojho majetku a je právnym úkon, ktorého platnosť sa posudzuje jednak z hľadiska všeobecných ustanovení (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak z hľadiska ustanovení špeciálnych (§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri zriadení závetu je nutné dbať na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a zároveň náležitostí špeciálnych, vzťahujúcich sa k prejavu vôle pre prípad smrti. Sprísnené požiadavky sú odôvodnené tým, že závet sa uplatní až v dobe, kedy ten, kto ho zriadil, nebude nažive a kedy už nebude možné jeho prostredníctvom zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť a čo závetom sledoval. Pre všetky druhy závetov je preto spoločná požiadavky písomnej formy a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol zriadený. Všetky zákonné náležitosti musí závet spĺňať najneskoršie v okamihu smrti fyzickej osoby. Platnosť závetu, pokiaľ ide o spôsobilosť fyzickej osoby k zriadeniu závetu sa posudzuje k dobe, kedy bol závet napísaný; následná strata spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, už na platnosť závetu vplyv nemá. Sprísnenie podmienok pre vyhotovenie alografného závetu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia slúži na ochranu práv poručiteľa, ktorému, ako to vyplýva z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia, objektívne existujúci handicap (spravidla zdravotný) znemožňuje čítať alebo písať, teda spísať závet v zmysle ust. § 476a Občianskeho zákonníka (holografný závet) alebo podľa § 476b Občianskeho zákonníka (alografný závet s dvoma svedkami). V posudzovanej veci bola, okrem iného, spornou otázka, či poručiteľka v čase spísania závetu bola osobou, ktorá vzhľadom na závažné ochorenie zraku, nemohla čítať a písať a teda, či sa na platnosť závetu vyžadovala súčasná prítomnosť troch svedkov úkonu a či poručiteľke niektorý zo svedkov závet prečítal. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že poručiteľka nemohla čítať ani písať, vzhľadom na to, že trpela závažným ochorením zraku v čase spísania závetu, t. j. dňa 09. 10. 2006, nakoľko trpela chronickým glaukómom oboch očí, vekom podmienenou degeneráciou makulárnej krajiny a myopickým astigmatizmom, skutočnosť, ktorú potvrdilo aj vyšetrenie zo dňa 24. 05. 2006 (t. j. 3 mesiace pred spísaním závetu) a z ktorého vyplýva, že videnie poručiteľky bolo veľmi nízke, na úrovni praktickej slepoty, nebola schopná čítať ani napísať zodpovedajúci text, čo potvrdil aj znalecký posudok, vypracovaný v priebehu prvostupňového konania Prof. MUDr. Toášom Juhászom, DrSc. a napokon v konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka svoju poslednú vôľu neprejavila pred tromi súčasne prítomnými svedkami, nebola predčitateľom poručiteľke nahlas prečítaná a ani, že jej posledná vôľa bola všetkými tromi súčasne prítomnými svedkami, podpísaná. Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odporkyne, poukazujúcej v podanom odvolaní na vyjadrenie P.. B. Š. (všeobecnej lekárky dospelých), ktorá uviedla, že v rokoch 2005 a 2006 bola poručiteľka sebestačná, vedela čítať a napísať bežné písmo a rozumela písmu napísanému, ako aj kardiológa P.. G. X., ktorý uviedol, že poručiteľka v rozhodnom období bývala sama a bola schopná si navariť, nakoľko v konaní nebola spornou otázka sebestačnosti, resp. odkázanosti poručiteľky na pomoc v bežnom živote, t. j., či si bola schopná sama navariť a s kým bývala, ale otázka, či bola schopná vôbec čítať a písať, ku ktorej však určite všeobecný lekár alebo kardiológ, relevantný postoj k tomuto zdravotnému handicapu nesporne zaujať nemohli a preto súd prvého stupňa správne vychádzal z vyjadrení (okrem znaleckého posudku) Prof. MUDr. Andreja Černáka, DrSc., prednostu Očnej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity, Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 16. 02. 2012, ktorý sa k zrakovej ostrosti poručiteľky a jej schopnosti čítať písaný text vyjadril tak, že poručiteľka v období od 24. 05. 2006 do 15. 05. 2007 nebola schopná čítať, resp. rozoznávať tlačený alebo písaný text. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v lekárskom potvrdení zo dňa 13. 10. 2011 (č. l. 213 spisu) jednoznačne uviedol, že poručiteľku liečil pre pokročilé ochorenie srdca, s jeho chronickým zlyhávaním v období od 17. 02. 2003 do 27. 08. 2009 a počas vyšetrení jej zrak neposudzoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že závet, ktorým bola odporkyňa ustanovená za dedičku zo závetu je neplatný aj preto, lebo nespĺňa tak formálne, ako ja materiálne náležitosti platného závetu ani podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka (§ 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na platnosť jednoduchého alografného záveru sa vyžadujú dva prejavy poručiteľovej vôle, ktoré nemôžu byť urobené súčasne, ale musia na seba nadväzovať, je to predovšetkým prejav poručiteľovej vôle zriadiť závet a zároveň prejav vôle poručiteľa pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu, t. j. daný prejav vôle je urobený výslovne vtedy, ak pomocou akýchkoľvek slovných výrazov, príp. aj obvyklých znamení, pred svedkami prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti to, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výpovede v konaní vypočutých svedkýň F. F. Y. G.. U. O., U.. C. Y. U.. C., ktoré boli zároveň svedkyňami pri spisovaní závetu, ako nedôveryhodné, keď U.. E. C. tvrdila, že nielen sama závet vo svojom počítači upravila a po jeho podpise, pri ktorom však bola prítomná U.. C., ho od poručiteľky osobne zobrala a U.. C. zase tvrdila, že závet po jeho podpise sama od poručiteľky zobrala a U.. C. ho aj sama odniesla. Je nutné uviesť, že napriek tomu, že od spísania závetu dňa 09. 10. 2006 do vypočutia svedkýň v prvostupňovom konaní (F. F. Y. G.. O. dňa 07. 12. 2011) uplynulo päť rokov, nebolo možné nezohľadniť rozpory, ktoré sa v ich výpovediach objavili, keď napr. obe svedkyne tvrdili, že po ich príchode do domu poručiteľky tam už bola prítomná U.. C., koncipientka notárskeho úradu JUDr. Oľgy Folbovej, avšak U.. C. tvrdila, že do domu poručiteľky prišla až po príchode svedkýň závetu (č. l. 81 spisu) a napokon nedôveryhodnosť výpovedí svedkýň preukazuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že F. F. tvrdila, že poručiteľku navštevovala častejšie, poznala ju tri roky a G.. U. O. dva roky a poručiteľku navštevovala raz alebo dvakrát do týždňa (č. l. 82 spisu), úplne rozdielne popísali zariadenie izby, v ktorej poručiteľka liečila a kvôli čomu ju aj pravidelne začali navštevovať. Pokiaľ totiž obe svedkyne zhodne uviedli, že poručiteľku navštevovali často a pravidelne dva až tri roky, je nesporné, že zariadenie izby, v ktorej sa v čase podpisu závetu zdržiavali, nemohli popísať tak rozdielne, ako ju vo svojich svedeckých výpovediach popísali. K odvolacej námietke odporkyne, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu, ktorý nespĺňal zákonné podmienky, pretože neobsahoval náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 2 a § 79 ods. 1, 2 O. s. p., t. j. neobsahoval správny žalobný petit spočívajúci v určení, že odporkyňa nie je dedičkou zo závetu po poručiteľke, keď do výroku rozsudku implementoval posúdenie predbežnej otázky neplatnosti závetu, ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom konania na základe odkazu dedičského súdu podľa § 175k ods. 2 O. s. p., a preto napadnutým rozsudkom nedošlo k jasnému ustáleniu okruhu dedičov, s ktorými sa má konať a nenaplnila legitimačná funkcia dedičského konania a jeho účel a navrhovateľka zmeškala 30 dňovú prekluzívnu lehotu stanovenú dedičským súdom, považuje odvolací súd za potrebné opätovne uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. júna 2011, sp. zn. 13D/612/2010, Dnot 360/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 02. 08. 2011, bolo dedičské konanie po poručiteľke D. T., rod. P., zomr. dňa 18. 08. 2010 prerušené a dcéra poručiteľky, navrhovateľka tohto konania bola odkázaná v lehote 30 dní, od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, na podanie žaloby o určenie, že závet napísaný dňa 09. 10. 2006, iným mechanickým spôsobom, za prítomnosti dvoch svedkov, ktorý bol uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej, so sídlom Špitálska ul. č. 10, Bratislava, pod spis. značkou N 273/2006, NCRza 4270/2006, dňa 09. 10. 2006, je neplatný. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne v podanom odvolaní, že nakoľko otázka určenia neplatnosti závetu je otázkou predbežnej povahy, nie je spôsobilou byť samostatným predmetom sporového konania v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p., keďže rozhodnutím podľa citovaného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie platnosti, či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je, alebo nie je platný, je súčasne určením existencie, či neexistencie tohto závetu a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve a toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal náhradu trov, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli a ktoré spočívajú v trovách na jej právnom zastúpení za dva úkony právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. 09. 2014 á 61, 87 eur podľa § 11 ods. písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 29. októbra 2014 á 30, 93 eur (1/2 úkonu), 2 x režijný paušál 8, 04 eur a 20 % DPH = 21, 78 eur, spolu v sume 130, 66 eur (92, 80 eur +21,78 eur /20% DPH/ + 16, 08 eur), ktorú v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. uložil odporkyni zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.