Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211110 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711211110.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľa: T.. O. W., O.., bytom O. XX, Z. K., zastúpenom JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou so sídlom Obchodná 40, Bratislava, proti odporkyni: T.. C. W., trvale K. O. XX, Z. K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. W., G.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 11. novembra 2013, č.k. 5C 241/2011-362, v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výživného a tvorby úspor m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. W.Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 350,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej I. W., nar. XX.XX.XXXX, sumou 400,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej, na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť v prospech maloletej matka, v lehote do troch dní. Súdu prvého stupňa ukladá rozhodnúť o zročnom výživnom. V časti výroku o úprave styku otca s maloletou rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 11. novembra 2013, č.k. 5C 241/2011-362 rozviedol súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania, maloletú I. W., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 550,- eur mesačne a na tvorbu úspor maloletej sumou 700,- eur mesačne a súčasne uložil matke povinnosť, aby túto sumu poukazovala na osobitný účet maloletej, ktorý v prospech nej zriadi, styk otca s maloletou upravil v každom párnom týždni v kalendárnom roku od utorka 15.30 hod. nepretržite do najbližšej stredy 08.00 hod., v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatku 15.30 hod. nepretržite do najbližšej nedele 18.00 hod., s tým, že táto úprava neplatí v čase jarných prázdnin a letných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR, ani v čase vianočných a veľkonočných sviatkov, kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny rok v čase vianočných sviatkov odo dňa 26.12. od 08.00 hod. nepretržite do dňa 27.12. do 18.00 hod., každý kalendárny rok v čase letných prázdnin odo dňa 17.07. od 08.00 hod. nepretržite do dňa 31.07. do 18.00 hod., žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením. S poukazom na ustanovenie § 18, § 19, § 22, § 23 zákona o rodine dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, keď nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do výchovy matky vychádzal z návrhu kolízneho opatrovníka, ako aj zo záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca MUDr. Mariána Straku, ktorý konštatoval, že pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej je v aktuálnom období vhodnejšou osobou matka. Vyhovel návrhu a oboch rodičov určil za zástupcu maloletej a správcu majetku, keď nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť otec týchto rodičovských práv a povinností zbavený. S poukazom na ustanovenia § 62, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 zákona o rodine rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére aj o jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor pre maloletú, vychádzajúc zo zistenia, že priemerný čistý príjem otca za obdobie 11/2010 - 10/2012 predstavoval 3.725,46 eur, za obdobie 06/2012 - 05/2013 predstavoval 3.741,59 eur, že tento je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, k.ú. Z.Ý. K. a je jediným spoločníkom spoločnosti Value-Added, s.r.o., IČO: 35 816 422, ktorá je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, k.ú. Z. K., priemerný čistý príjem matky mal preukázaný za obdobie 11/2012 - 05/2013 vo výške 620,23 eur, táto poberá prídavok na dieťa v sume 23,10 eur mesačne, je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Z. K.. Ďalej mal za preukázané, že priemerné mesačné výdavky na maloletú I. boli v sume 795,- eur a pri určení výšky výživného neprihliadol na otcom deklarované priemerné mesačné výdavky vo výške 3.498,- eur. Nakoľko preukázané majetkové pomery otca dovoľujú, za odôvodnené potreby maloletej považovať aj tvorbu úspor, zohľadnil návrh kolíznej opatrovníčky aj odporkyne na tvorbu úspor a ich výšku určil zhodne s ich návrhmi vo výške 700,- eur mesačne. S poukazom na ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine rozhodol o úprave styku otca s maloletou dcérou tak, že zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka a závery znaleckého posudku č. 56/2013, v ktorom znalec odporučil úpravu styku navrhovateľa s maloletou v širšom rozsahu, s prihliadnutím na vek a potrebu stability maloletej. O trovách konania rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. Proti tomuto rozsudku, do výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, v časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, v časti o výživnom a o úprave styku otca s maloletou, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, na jej výživu bude prispievať sumou 150,- eur mesačne a v časti úpravy styku žiadal tento rozšíriť aj na ďalšie obdobia dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukazoval na to, že vo februári 2012 matka bezdôvodne opustila spoločnú domácnosť a bez akejkoľvek dohody s ním zobrala maloletú so sebou do cudzieho prostredia, čo malo devastačné dopady na zdravie a výchovu maloletej dcéry. Od toho času mu matka umožnila styk s maloletou len v obmedzenom rozsahu a bránila akýmkoľvek snahám o dohodu. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že má všetky predpoklady zabezpečiť starostlivosť o maloletú, v nadväznosti na čo znalec navrhol u neho čo najširší styk s dcérou. Rozsah styku stanovený súdom prvého stupňa považuje vzhľadom na zachovanie kontinuity prostredia a starostlivosti, v ktorej maloletá prežila väčšinu svojho života, za poškodzujúci jej práva. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho požiadavkou na čo najširšiu úpravu styku s maloletou riadne nezaoberal a ani vo svojom rozsudku nevyporiadal, a pokiaľ nevedel posúdiť, ktoré prostredie starostlivosti je pre maloletú lepšie, mal potom v jej záujme rozhodnúť aspoň o jej zverení do striedavej starostlivosti. V tomto smere vytýkal súdu prvého stupňa, že zohľadnil len návrh kolízneho opatrovníka, ktorý ale neporovnal prostredie oboch rodičov a ani neobjektivizoval dopady odvedenia maloletej do cudzieho prostredia zo svojho domova. Namietal potrebu vrátiť maloletú matke - v nedeľu večer, z dôvodu jej prípravy na ďalší týždeň, a to s poukazom na to, že maloletá je vo veku, keď navštevuje predškolské zariadenie, a nie je teda potrebné zabezpečovať jej prípravu na vyučovací proces. V konečnom dôsledku mu tak bolo umožnené stretávať sa s maloletou jedenkrát do týždňa v rozsahu 16,5 hodiny, a to vrátane cestovania a spánku maloletej, teda aktívne strávený čas s ňou môže predstavovať reálne maximálne dobu 5 hodín. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že explicitne neupravil styk počas jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov, napriek tomu, že tieto vylúčil na osobitnú úpravu, že s maloletou nebude môcť stráviť žiaden štedrý deň, že počas letných prázdnin má umožnený styk s maloletou len výlučne počas mesiaca júla a v auguste súd svojím rozhodnutím vylúčil jeho styk s maloletou úplne, keďže všeobecná úprava styku sa na letné prázdniny, podľa výroku rozsudku súdu prvého stupňa, vôbec nevzťahuje. Uvedená úprava je podľa neho v rozpore s deklarovanou ochranou práv maloletej, na ktorú sa súd prvého stupňa odvoláva vo svojom rozhodnutí. Nesúhlasil ani s výškou vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti namietal priemerné mesačné výdavky deklarované matkou na maloletú v sume 795,- eur, ktoré táto žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, tieto sú podľa neho účelovo skresľované matkou v snahe získať čo najvyššie výživné. Poukázal na to, že do priemerných výdavkov matky sú zahrnuté náklady vo výške 345,- eur mesačne na škôlku, tieto teda predstavovali 43 % výdavkov na maloletú, hoci v čase rozhodovania maloletá nenavštevovala súkromnú škôlku, ale štátnu, kde boli náklady neporovnateľne nižšie, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Namietal taktiež náklady na bývanie maloletej v sume 150,- eur mesačne, ktoré matka v konaní nepreukázala. Podľa neho tak skutočné výdavky na maloletú, po odrátaní nábytku a neexistujúceho nájomného, sú menej ako 119,- eur. Zdôraznil, že on dobrovoľne pokrýval všetky finančné náklady maloletej, ako je ošatenie, obuv a strava. Vytýkal súdu prvého stupňa, že absolútne v celej výške vylúčil jeho priemerné mesačné výdavky 3 498,- eur a na tieto ako celok neprihliadol, čo znamená, že nie je oprávnený uhrádzať zo svojho príjmu žiadne výdavky, a to ani tie najzákladnejšie. Pokiaľ súd prvého stupňa nezohľadnil jeho finančné záväzky poukázal na to, že tieto vznikli počas trvania manželstva a sú ním uhrádzané aj za matku v plnej výške a dodal, že životná úroveň rodiny bola týmito úverovými splátkami ovplyvnená aj počas trvania manželstva, tak nepochybne táto skutočnosť mala vplyv na životnú úroveň účastníkov, ako aj maloletej. Poukazoval ďalej na neadekvátnosť výšky stanoveného príspevku na úspory pre maloletú, ktorá nezohľadňuje jej vek. Stanovenie celkovej výšky výživného v sume 1.250,- eur tak podľa neho postráda akúkoľvek primeranosť a relevantné dôvody a je pre neho likvidačná. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dôvody, pre ktoré otec podal odvolanie, nemajú oporu v skutkovom ani v právnom základe veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, vychádza z vykonaného dokazovania a správneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá nikdy nebola s otcom sama dlhšie než pár hodín, vždy spala v domácnosti iba v jej prítomnosti, bez prítomnosti otca, a preto úprava styku súdom prvého stupňa je dostatočne rozsiahla na to, aby umožnila budovanie riadneho citového vzťahu medzi maloletou a otcom a aby zároveň aj zodpovedala odporúčaniam znalca stanoveného súdom a kolízneho opatrovníka. Otec podľa nej nepreukázal, že by vedel zabezpečiť bežnú starostlivosť o maloletú. Úprava styku podľa nej nemá v každom prípade zodpovedať striedavej osobnej starostlivosti, ale má prihliadať na možnosti úpravy styku vyplývajúce zo stavu, aký existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu. Mala za to, že v konaní dostatočne preukázala reálne mesačné výdavky na maloletú vo výške 795,- eur. Tvrdenia otca o tom, že dobrovoľne pokrýva všetky finančné náklady maloletej, ako je ošatenie, obuv a stravu, považovala za absurdné, nemajúce reálne opodstatnenie. Namietala dôvodnosť mesačných výdavkoch otca ním vyčíslených vo výške 3.498,- eur. Výšku výživného navrhovanú otcom 150,- eur mesačne nepovažovala za opodstatnenú. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. V posudzovanej veci je nepochybné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, čím je daná opodstatnenosť potreby úpravy ich práv a povinností k maloletej dcére I. W., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z tohto manželstva; na čas po rozvode manželstva. Z obsahu spisu je zrejmé, že miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletej im bráni dohodnúť sa o ďalšej výchove maloletej dcéry tak, aby sa vytvorilo pre ňu stabilné výchovné prostredie, a preto prináležalo súdu v tomto smere autoritatívne rozhodnúť. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia výsledky znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, správu zo šetrenia a vyjadrenie kolízneho opatrovníka, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na vek a pohlavie maloletého dieťaťa je odôvodnené prikloniť sa k výchovnému prostrediu matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú a spĺňa tak priaznivejšie predpoklady pre jej všestrannú výchovu, keď premiestnenie maloletej z pôvodného miesta bydliska nepovažoval odvolací súd za relevantnú skutočnosť pre posudzovanie vhodnosti výchovného prostredia rodičov a nemohol prihliadnuť ani na ochorenia maloletej, keď tieto možno považovať za bežné detské choroby v súvislosti s jej nástupom do kolektívu detí v predškolskom zariadení, nenasvedčujú zanedbaniu starostlivosti matky a nie je daný ani ich súvis s jej premiestnením do iného prostredia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania tak dospel odvolací súd k záveru, že preferovanie výchovného prostredia matky má svoj podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V danej veci je nepochybné, že spôsob života, správanie, charakterové aj osobnostné vlastnosti a životné postoje oboch rodičov vytvárajú rovnaké predpoklady pre všestranný vývoj maloletej po stránke duševnej či telesnej, a tiež ich materiálne podmienky by boli rovnakou zárukou pre jej riadnu výchovu; z hľadiska trvalého vytvorenie stabilného prostredia a podmienok pre výchovu, z hľadiska dlhodobého zabezpečovania potrieb dieťaťa sa však javilo o niečo priaznivejšie výchovné prostredie u matky, ktorá vzhľadom na vek a pohlavie maloletej má lepšie predpoklady dcére plnohodnotne zabezpečiť z dlhodobého hľadiska priaznivé podmienky pre všestranný úspešný vývoj po stránke citovej, intelektuálnej, zdravotnej, morálnej, materiálnej; najmä z hľadiska uspokojovania citových a vývinových potrieb dievčaťa sa javí výchovné prostredie matky ako priaznivejšie, a tiež s prihliadnutím na doterajšiu prevažujúcu osobnú starostlivosť matky o maloletú počas materskej dovolenky. Na doplnenie uvedených záverov považuje odvolací súd za potrebné dodať, že pri posudzovaní vhodnejšieho výchovného prostredia je potrebné hodnotiť podmienky každého z rodičov komplexne, nemožno uprednostňovať len jedno hľadisko na úkor ostatných, a teda nemožno na lepšie podmienky pre výchovu dieťaťa usudzovať len z pohľadu materiálneho zabezpečenia dieťaťa, ale je potrebné mať na zreteli zabezpečenie jeho všestranného úspešného vývoja aj po stránke citovej, intelektuálnej, zdravotnej, morálnej. Správa majetku maloletého dieťaťa a jeho zastupovanie obidvoma rodičmi zabezpečí efektívnu realizáciu práv a oprávnených záujmov maloletej a ochranu jej majetkových práv s náležitou starostlivosťou. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti, t.j. týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odôvodnenými potrebami maloletých detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, bývanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť, na rozvíjanie talentu, nadania, zručností), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Za odôvodnené potreby maloletých treba považovať aj tvorbu úspor, pokiaľ to majetkové potreby povinného rodiča dovoľujú; zároveň sa tým realizuje právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej (nadštandardnej) životnej úrovni rodiča. Pokiaľ teda nadštandardné majetkové pomery rodiča mu dovoľujú prispievať na výživu dieťaťa aj nad rámec pokrytia jeho bežných potrieb, je možné požadovať od rodiča prispievať na výživu dieťaťa aj formou úspor slúžiacich v budúcnosti na pokrytie jeho ďalších odôvodnených, a to aj nadštandardných potrieb postupne narastajúcich jeho vekom (náklady na bývanie, poistenie, vzdelávanie, rozvíjania a prehlbovanie talentu, zručností, schopností a záujmov a pod.) Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej považoval odvolací súd za potrebné vychádzať z mesačných výdavkov na maloletú vyčíslených matkou na stravu (100,- eur), oblečenie, obuv (60,- eur), škôlku (345,- eur - platby na účet Detského centra Slniečko), hračky (10,- eur), lekársku starostlivosť (25,- eur), voľnočasové aktivity (20,- eur), bez zohľadnenia celých nákladov na bývanie vo výške 150,- eur, pretože v takejto výške tieto zodpovedajú nákladom na bývanie dospelej osoby a navyše sú v nich zohľadnené aj náklady, ktoré bezprostredne s užívaním bytu nesúvisia (daň za byt, bytová poistka), resp. za služby, ktoré nie sú maloletou užívané (napr. pevná linka). Pokiaľ ide o tzv. "iné" náklady na maloletú vo výške 85,- eur mesačne, tieto neboli matkou žiadnym spôsobom špecifikované, a preto nepovažoval odvolací súd za opodstatnené ich do pravidelných mesačných nákladov maloletej zahrnúť. Po zohľadnení pravidelných mesačných výdavkov otca na bývanie vo výške 349,- eur a na osobnú spotrebu vo výške 1.094,- eur a jeho priemerného čistého príjmu za obdobie 06/2012-5/2013 vo výške 3.741,59 eur a jeho ostatných majetkových pomerov, dospel odvolací súd k záveru, že výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 350,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa. Na pokrytie bežných potrieb je tak odôvodnená suma výživného 350,- eur mesačne, avšak nadštandardné majetkové pomery otca mu dovoľujú prispievať na výživu maloletej aj nad rámec ich pokrytia, a to formou úspor slúžiacich v budúcnosti na pokrytie ďalších odôvodnených, a to aj nadštandardných potrieb maloletej, postupne narastajúcich jej vekom (náklady na bývanie, poistenie, vzdelávanie, rozvíjania a prehlbovanie talentu, zručností, schopností a záujmov). Túto odvolací súd považoval za primeranú v sume 400,- eur s prihliadnutím na vek maloletej a účel, ktorému jej majú tieto úspory do budúcnosti slúžiť, ako aj skutočnosť, že otec platí maloletej na životné poistenie sumu 60,- eur mesačne. Matka sa v súčasnej dobe podieľa na plnení vyživovacej povinnosti predovšetkým výkonom osobnej starostlivosť o maloletú, a preto je na otcovi vo zvýšenej miere sa podieľať finančne na plnení si svojej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec spláca úvery a ďalšie náklady na ostatné nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a finančnými záväzkami rodičov. Celkové majetkové pomery otca umožňujú od neho spravodlivo požadovať, aby prispieval maloletej aj na tvorbu úspor, čím sa dosiahne po rozvode manželstva zabezpečenie približne takej rovnakej životnej úrovne maloletej ako počas manželstva jej rodičov. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o výživnom a tvorbe úspor zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 400,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodového rozsudku. V nadväznosti na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní ustáliť výšku zročného výživného, na ktoré vznikol maloletej nárok počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania, s prihliadnutím na tie plnenia výživného, ktorými od tohto času otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletej dcéry. Pri rozhodovaní o úprave styku je potrebné vychádzať s rovnakého postavenia oboch rodičov pri realizácii ich rodičovských práv a umožniť tak aj rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, aktívne sa podieľať na jeho výchove tak, aby bola zachovaná aspoň sčasti vyváženosť v uplatňovaní rodičovských práv oboch rodičov. Opodstatnenosť potreby úpravy styku k maloletému dieťaťu súdom je daná, keď z priebehu konania je zrejmé, že miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi im bráni o realizácii styku sa dohodnúť. Vždy je potrebné prihliadnuť, či rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prejavil reálny záujem stretávať sa s dieťaťom a spolupodieľať sa tak na jeho výchove. Zverením maloletého dieťaťa do výchovy jedného z rodičov sa totiž druhému rodičovi nedostáva plnohodnotná realizácia jeho rodičovských práv, a umožnením stretávania sa s dieťaťom sa mu poskytne adekvátny priestor aktívne vplývať na jeho výchovu, čím nepochybne preberá na seba aj podiel spoluzodpovednosti za jeho výchovu. Úprava styku súdom má zohľadňovať záujmy a potreby maloletého dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, citovú väzbu k obom rodičom, prípadnú osobnú naviazanosť len na jedného z nich, každodenný režim dieťaťa (záujmové krúžky, školské povinnosti), prípadne aj jeho záujem stretávať sa s druhým rodičom. Taktiež je potrebné zistiť schopnosť druhého rodiča samostatne sa postarať o dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav odkázané na osobnú starostlivosť, posúdiť jeho časové možnosti stretávať sa s dieťaťom (pracovná vyťaženosť) a prípadné prostredie, v ktorom sa bude styk realizovať, najmä so zreteľom na druhú rodinu tohto rodiča. Pravidelné osobné kontakty aj s druhým rodičom sú dôležité v záujme ďalšieho plnohodnotného rozvoja rodičovského vzťahu a dávajú aj druhému rodičovi možnosť v potrebnom rozsahu aktívne participovať v rodičovskej úlohe na výchove dieťaťa. Úprava styku v širšom rozsahu je nevyhnutne potrebná na zachovanie dobrého rodičovského vzťahu a jeho ďalšie prehlbovania, kým úprava styku v obmedzenom rozsahu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je medzi dieťaťom a druhým rodičom vytvorený citový vzťah, kedy je účelom úpravy styku zabezpečiť budovanie rodičovského vzťahu postupným nadväzovaním vzájomných kontaktov dieťaťa s rodičom a s prihliadnutím na jeho vek je potrebné posúdiť aj prítomnosť druhého rodiča a vhodnosť jeho výchovného prostredia. Pri úprave styku je potrebné mať na zreteli prvoradý záujem na zdravom fyzickom aj duševnom vývoji dieťaťa, a preto je nevyhnutné posúdiť prípadný dopad realizácie styku na citovú stránku dieťaťa. V posudzovanej veci je nepochybne daná opodstatnenosť potreby úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej možnej miere tak, aby sa plnohodnotne realizovala potreba maloletej stretávať sa s otcom a aby sa otcovi umožnilo výrazne sa tak spolupodieľať na jej výchove, aby čo najmenej pocítila stratu druhého rodiča a aby čo najmenej utrpela tým, že zostala bývať len u jedného z rodičov; zverením maloletej do výchovy matky sa otcovi nedostáva plnohodnotná realizácia jeho rodičovských práv, a umožnením stretávania sa s dcérou sa mu poskytne adekvátny priestor aktívne vplývať na jej výchovu, čím nepochybne preberá na seba aj podiel spoluzodpovednosti za jej výchovu. Úprava styku súdom prvého stupňa však nezohľadňuje všetky tieto požiadavky a ani záujmy a potreby maloletej na jej časté osobné kontakty s otcom, ktoré sú dôležité v záujme ďalšieho plnohodnotného rozvoja ich rodičovského vzťahu, budovania charakteru a osobnostných vlastností dieťaťa, keďže sa tým dáva otcovi možnosť v potrebnom rozsahu aktívne participovať v úlohe otca na výchove dcéry. Realizácia styku je nevyhnutne potrebná na zachovanie doterajšieho dobrého rodičovského vzťahu otca a dieťaťa. Súd prvého stupňa však v tomto smere nerešpektoval odporúčanie znalca o zabezpečenie čo najširšieho styku otca s maloletou. Otec dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že hoci úpravu styku počas týždňa vylúčil na obdobie jarných, letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov, ponechal jarné prázdniny, veľkonočné sviatky a mesiac august počas letných prázdnin bez úpravy styku, a preto už len z uvedeného dôvodu súdom prvého stupňa vykonaná úprava nemôže obstáť. Súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu otca mať maloletú u seba aj na štedrý večer, prvý a druhý vianočný sviatok , a nijako sa nevysporiadal s tvrdeniami matky o tom, že maloletá doposiaľ netrávila s otcom dlhší čas bez jej prítomnosti, resp., že doposiaľ spávala len v domácnosti v jej prítomnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nie je účelné, a teda ani na prospech maloletej, aby v párnom kalendárnom týždni bola s matkou od pondelka poobede do utorka rána, a už v utorok poobede by zase išla k otcovi do stredy rána. Vo vzťahu k matke odvolací súd poukazuje na to, že táto sa má snažiť svojím prístupom eliminovať prekážky brániace prospešnej realizácii styku otca s dieťaťom, najmä prekonávaním vzájomných rozporov a vedením maloletej k pozitívnemu vzťahu k otcovi, majúc na zreteli prvoradý záujem na zdravom vývoji maloletej, pretože v opačnom prípade by konfliktné vzťahy rodičov mohli mať nepriaznivý dopad na psychickú a citovú stránku dieťaťa a ohroziť tak jeho celkové duševné zdravie. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že právne závery súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s maloletou nemožno považovať za správne, v dôsledku čoho spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať úpravou styku otca k maloletej tak, aby aj v čase prázdnin a sviatkov bola zabezpečená realizácie styku otca s maloletou v čom najširšej možnej miere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.