Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/808/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211764 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711211764.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR advokátska kancelária s. r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova ul. č. 9, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal,. s.r.o., Sasinkova ul. č. 6, Bratislava, o 1.217,84 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo 16. júla 2014 č. k. 5C/171/2012- 91, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo 16. júla 2014 č. k. 5C/171/2012- 91 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz č.k. 5Ro/419/2011-20 zo dňa 12.10.2011, konanie zastavil a vyslovil, že žalobcovi bude prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátený súdny poplatok 66,30 eur po právoplatnosti uznesenia. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca, po vydaní platobného rozkazu a v lehote na podanie odporu, vzal žalobu späť. Z tohto dôvodu súd platobný rozkaz zrušil (§174 ods. 5 v spojení s §172 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko tieto nepovažoval za účelne vynaložené pre uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaného. Vedľajší účastník vstúpil do konania, ale konkrétne právne úkony do späťvzatia návrhu právnym zástupcom vedľajšieho účastníka neboli urobené. Keď došlo k späťvzatiu návrhu doručeného súdu dňa 14.07.2014, nebolo zo strany vedľajšieho účastníka potrebné robiť nijaké ďalšie účelné úkony poskytovania právnej pomoci. Ak vedľajší účastník zastúpený advokátom nerobil žiadne účelné kroky na ochranu práv žalovaného, potom nie je možné konštatovať oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia. Je predpokladom, že vedľajší účastník bol založený práve pre účel ochrany práv spotrebiteľa a preto by mal mať v pracovnom pomere právne vzdelanú osobu. Ustanovením advokáta v konaní, ktorému by bola priznaná náhrada trov konania, by sa nadbytočne zvýšili celkové trovy konania. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. (§ 11 ods. 3, 4, 6, 9). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa mu mal priznať náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uplatnenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Výklad, ktorý by vylúčil možnosť vedľajšieho účastníka nechať sa v
konaní právne zastúpiť, odporuje právnemu poriadku SR a tiež predpisom EÚ. Nepriznaním náhrady trov konania súd prvého stupňa zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy potrebné na účelne uplatňovanie práva. Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Spotrebiteľské združenie OSA súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu spotrebiteľom (keď na tento účel bol zriadený), nemožno považovať trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli, za trovy účelne vynaložené. Za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia nie je možné považovať prípady, keď sám vedľajší účastník má zriadené právne oddelenie s cieľom poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi. Aj vedľajší účastník má nepochybne právo byť zastúpený právnym zástupcom v konaní, ale ak predmetom jeho činnosti je poskytovanie právnej ochrany spotrebiteľom v súdnych konaniach (a teda ak svoju činnosť vykonáva prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu), je na ňom, aby trovy právneho zastúpenia znášal sám. V opačnom prípade by existencia a činnosť tohto združenia postrádala zmysel, keďže žalovaný by si mohol sám zvoliť právneho zástupcu. Pokiaľ ide o námietku premlčania, odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník ju formuloval nasledovne: „Vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach máme za to, že (aj) nároky navrhovateľa uplatňované v tomto konaní sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa vznášame námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a navrhujeme návrh v celom rozsahu zamietnuť.“ Z toho je zrejmé, že vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania absolútne bez poznania predmetnej veci s tým, že sa spoľahol na to, že ak boli premlčané nároky žalobcu v iných konaniach, bude snáď jeho nárok premlčaný aj v prejednávanej veci. Inými slovami, právny zástupca vedľajšieho účastníka namietol premlčanie nároku „naslepo“, bez toho, aby si vôbec preštudoval spis. Odvolací súd nepochybuje o tom, že podanie z 13.04.2012 (č. l. 24) má formulárový charakter a vedľajší účastník ho zakladá v rovnakom znení do všetkých vecí, v ktorých vstupuje do konaní, v ktorých je žalobcom EOS KSI, spol. s r. o. Za tohto stavu nemožno urobiť záver, že vedľajší účastník zodpovedne hájil záujmy žalovaného. Napokon na prejednávanú vec nie je možné použiť závery nálezu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014-31 zo dňa 23.05.2014, keďže v tejto veci už samotný vedľajší účastník (nie hlavný účastník) bol zriadený za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľom a preto jeho ďalšie zastupovanie advokátom (za účelom výkonu tej istej činnosti ako samotné združenie) je z tohto pohľadu nadbytočné. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Výroky uznesenia súdu prvého stupňa, ktorými bol platobný rozkaz zrušený, konanie zastavené a žalobcovi bol vrátený súdny poplatok, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ. Preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť
žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vedie viacero sporov rovnakého druhu, pričom mu musí byť známe, že uplatňované nároky sú premlčané. Napriek tomu naďalej podáva žaloby, v ktorých si uplatňuje premlčané nároky. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania prihliadol aj na túto skutočnosť. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.