Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/319/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204068 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. H., X. XX.XX.XXXX C. F. H., X. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, deti rodičov: matka - R. H., K. P., X. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otec - Y. H., X. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, J. L. E.. R. XX/A, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.02.2013, č.k. 11P/55/2012-69, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - počnúc dňom 01.02.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí H. na mal. F.Á. X.. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne a na mal. F. X.. XX.XX.XXXX zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktoré mu uložil povinnosť zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - v rozhodnutí deklaroval, že zročné výživné sa neurčuje, - rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/1140/2008-43 zo dňa 10.08.2009 v časti týkajúcej sa výšky výživného na H. F. H. a maloletú F. H., - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine , keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa konštatoval, že na strane oboch maloletých detí došlo od poslednej úpravy výživného uplynutím troch rokov k podstatnej zmene pomerov. Pri stanovení výšky výživného zohľadnil vek oboch maloletých detí a vykonaným dokazovaním zistený rozsah ich odôvodnených potrieb. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca o tom, že mu jeho súčasná finančná situácia nedovoľuje uhrádzať vyššie výživné než, ako mu bolo stanovené doposiaľ. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva priamo zo zákona, je to ich zákonná povinnosť a je to právo dieťaťa. Rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a taktiež neobstojí tvrdenie otca o tom, že jeho majetkové pomery nie sú dostatočné na to, aby dokázal pokryť finančné výdavky k maloletým. Súd prvého stupňa pozitívne hodnotil snahu matky zabezpečovať potreby maloletých detí aj na svoj vlastný úkor. Pokiaľ príjem otca je nedostatočný, otec si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby svojim konaním neohrozoval práva a právom chránené záujmy jeho maloletých detí z pochádzajúceho manželstva. Je bezpodmienečne nutné zdôrazniť, že sama matka zabezpečuje celú starostlivosť o dve maloleté deti. Pri rozhodovaní o zročnom výživnom zohľadnil matkou prezentované stanovisko o tom, že na zaplatení zročného výživného netrvá. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí poukazujúc na to, že konanie má vadu uvedenú v § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vadu uvedenú v § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. - konaním súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav správne, ale nesprávne ho vyhodnotil. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na jeho strane tým, že od 24.11.2010 nepodniká z dôvodu poklesu dopytu. Jeho súčasná finančná situácia, kedy sa mu občas podarí si zarobiť na brigádach, mu neumožňuje určené výživné uhrádzať. Súd prvého stupňa sa v rozhodnutí nezaoberal jeho argumentmi o tom, že nielen na strane matky maloletých detí, ale i na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá by dokonca mohla odôvodňovať zníženie výživného. Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh matky zamietol, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal príjmy obidvoch rodičov, ako i skutočné náklady na výživu maloletých detí. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie otca dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok, ktorý rozsudkom zo dňa 10.8.2009, č.k. 4C/140/2008 - 43 zveril obe maloleté do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu H. F., X.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro a na mal. F., X.. XX.XX.XXXX sumou XX euro mesačne. Vo vzťahu k odvolacím námietkám otca obsahovo posúdeným ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) a nedostatkoch písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. S poukazom na uvedené, zohľadniac obsah napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a pri rozhodovaní dostatočne zohľadnil skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa. Závery ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv otca . Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok otca majúcich pre vec podstatný význam a okolnosti majúce pre posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného podstatný právny význam a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vyporiadal. V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú o tri roky staršie, ktorých výdavky ( riadne v konaní zistené ) sa primerane k uplynutiu daného času zvýšili a pozostávajú z nákladov na zabezpečenie bývania, stravovania, školských a mimoškolských potrieb ( vrátane nákladov na ich dopravu z miesta bydliska do základnej školy v M., ktorú navštevujú ), lekársku starostlivosť a ostatné nevyhnutné potreby. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že otec maloletých detí od pozastavil činnosť živnostníka v období od 24.11.2010 do 31.12.2012 a od 04.01.2011 je evidovaný ako nezamestnaný bez priznania nároku na podporu v nezamestnanosti. Matka maloletých detí dosahuje v pracovnom pomere vo W. L. príjem cca XXX euro mesačne, býva s maloletými v prenajatom 3 izbovom byte ( za prenájom v sume XXX euro mesačne ) a zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Zohľadňujúc takto zistený skutkový stav, vzájomne vyvažujúc na jednej strane právo detí na uspokojovanie základných potrieb zo strany oboch rodičov , ale na strane druhej objektívne existujúcu zmenu pomerov i na strane otca, odvolací súd dospel k názoru o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý s účinnosťou od 01.02.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým na sumu XXX euro, resp. XXX euro mesačne. Pri zohľadňovaní miery schopnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť za situácie, kedy je dlhodobo nezamestnaný a jeho príjem ( podľa jeho vlastného vyjadrenia ) predstavujú len príležitostné príjmy z brigád ( od XXX G. XXX euro mesačne ) dospel k záveru, že určená výška výživného namietaná otcom v odvolaní zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako i základným potrebám oboch maloletých. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z listinných dokladov tvoriacich súčasť spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 4C/1140/2008 vyplýva, že otec maloletých v čase rozvodu dosahoval z podnikateľskej činnosti príjem predstavujúci základ dane vo výške X.XXX euro. Uvedené znamená, že i v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti patril otec do skupiny obyvateľov z nízkym príjmom ( necelých XXX euro mesačne ), ktorý podľa jeho vyjadrenia dosahuje i v súčasnosti. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že je povinnosťou rodiča majúceho vyživovacie povinnosti k ešte neplnoletým deťom, aby bol vo vzťahu k hľadaniu si práce aktívny, a to i za cenu prípadného nevyužívania svojej dosiahnutej kvalifikácie. Postoj otca, ktorý je od roku 2011 nezamestnaný len s príjmami za príležitostné práce, sa javí odvolaciemu súdu za nezodpovedný a prenášajúci ťarchu vyživovacej povinnosti na matku maloletých. Otcovi dáva do pozornosti, že žije v lokalite Slovenska s najnižšou mierou nezamestnanosti, kde je možnosť uplatnenia sa na pracovnom trhu veľmi široká. Prenášanie ťarchy postupne sa zvyšujúcich nákladov vynakladaných na maloletých výlučne na matku by znamenalo obchádzanie akýchkoľvek princípov morálky a slušnosti. Otcovi, ktorý v konaní nedeklaroval akékoľvek zdravotné obmedzenie pri možnom zaradení sa do práce dáva do pozornosti zodpovedný postoj matky k plneniu si rodičovských povinností - matka dosahuje pravidelný príjem z pracovného pomeru i napriek tomu, že k výkonu práce musí denne dochádzať z miesta svojho bydliska. Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.