Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/365/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208002 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712208002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú: P. J., E.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom v E. B., X. A. XX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova ul. 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka - Y. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom F. E. E., Č.. XXX, a otca: S. J., E.. XX.XX.XXXX, bytom: G. D. X- X/X/X, R., X.Ú., o návrhu J. Š., E.. XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom v E. B., X. A. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.04.2013, č.k. 9P/96/2012-66, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletú P. J., E.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti J. Š., E.. XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom: E. B., X. A.O. XX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, v bežných veciach, - matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou XXX euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov, počnúc právoplatnosťou rozsudku, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou XX euro mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov, počnúc právoplatnosťou rozsudku, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 157 ods.3 O.s.p., § 45 ods.1,2,4 ,8, § 46 ods.1, § 62ods.1,2,3,5 , § 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletej P. J., E.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti J. Š., E.. XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. B., X. A. XX, ktorým zároveň zveril oprávnenie a povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň súd zaviazal oboch rodičov platením výživného na maloletú v sume XXX euro mesačne ( matku ) a XX euro mesačne ( otca), nakoľko takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Zohľadnil, že matka maloletej je zamestnaná ako krupierka, otec žije v X. a s maloletou sa nestýka. Matka dieťa plní vyživovaciu povinnosť určenú predbežným opatrením riadne, otec dieťaťa prispieva nepravidelne, sumou cca XX eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p.. Proti výroku o výške vyživovacej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej namietajúc, že výška výživného je neprimeraná k jej príjmu a nezohľadňuje, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Jakubovi. Matka požadovala, aby bol styk s dcérou upravený z dôvodu že nechce, aby súrodenecký vzťah medzi P. W. A.. O. ochladol. K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili K. Š. a J. Š. zhodne udávajúc, že s prípadným znížením výživného nesúhlasia, keď určené výživné nepostačuje ani na pokrytie potrieb maloletej vo veku 16 rokov. Pre maloletú je z časového a ekonomického hľadiska neúnosné prípadné cestovanie za matkou do miesta jej trvalého bydliska. Vzájomný súrodenecký vzťah nemôže ochladnúť z dôvodu, že súrodenci sa často stretajú u nich v E. B.. Vek maloletej ( 17 rokov ) jej naviac dáva vopred slobodný priestor k jej rozhodovaniu a konaniu. Maloletá si neželá mať súdom dané termíny stretávania sa. Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázal na to, že maloletá navštevuje SOŠ v S., s čím sú spojené výdavky nielen s návštevou školy, ale i s každodennou dochádzkou. P. má zdravotné problémy a je dispenzarizovaná v pneumologickej, kardiologickej a neurologickej ambulancii. Styk maloletej s matkou navrhli neupraviť a ponechať túto otázku na dohode maloletej s matkou. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie matky dôvodné. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V posudzovanom prípade odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením týkajúceho sa rozsudku v rozsahu napadnutom odvolaním ( t.j. vo výroku o výške vyživovacej povinnosti matky ), keď súd prvého stupňa po právnej stránke správne posúdil danú vec a po vyhodnotení dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci , dospel k správnemu záveru. Na doplnenie rozhodnutia prvostupňového súdu poznamenáva, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti matky. Určená výška výživného, ktorou je matka mal. dieťaťa povinná prispievať na jeho výživu, je správne určená súdom prvého stupňa podľa ust. § 62 Zákona o rodine a je zodpovedajúca nielen základným odôvodneným potrebám maloletej, ale i majetkovým a zárobkovým pomerom matky , ktorá dosahuje príjem v spol. S.-A., S..S..X..F.. v zaradení obsluha výherných prístrojov a videohier. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je s prihliadnutím na výšku bežných životných nákladov maloletej, ktorá denne dochádza z miesta svojho súčasného bydliska do SOŠ v S. a vyžaduje si starostlivosť odborných lekárov, priestor na vyhovenie odvolacieho návrhu matky na zníženie určeného výživného. Odvolací súd sa stotožňuje i postupom súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom k veku maloletej v rozhodnutí neupravil rozsah styku maloletej s matkou. Odvolací súd je toho názoru, že za daného stavu, kedy je maloletá blízko k veku dospelosti a má právo vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa jej týkajú, pri zohľadnení jej želania styk neupravovať, by bola súdna úprava v tomto smere bez právneho významu. Na základe uvedeného odvolací súd s použitím ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolaním rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.