Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206646 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713206646.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Z. Y. G. C. E. , narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka F.. H. Z. Y. G. C. I. U. Á. , rodená C., narodená dňa X.X.XXXX, bytom L. R., G.. X. Y. Č.. X, zastúpená spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., Bratislava, Panenská č. 33, IČO: 36 862 037, za ktorú koná konateľka JUDr. Alena Dvorská, otec K.. Y. Z. Y. G. C. E. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom L. R., G.. X. Y. Č.. X, zastúpený spoločnosťou AK Neuschlová, s.r.o., Bratislava, Dostojevského rad č. 5, IČO: 36 861 359, za ktorú koná konateľka Mgr. Zuzana Neuschlová, o návrhu otca na zmenu nariadeného predbežného opatrenia, na odvolanie matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. mája 2013, č.k. 11 P 77/2013-79, v spojení s doplňujúcim uznesením zo dňa 28. januára 2014, č.k. 11 P 77/2013-118, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. mája 2013, č.k. 11 P 77/2013-79, v spojení s doplňujúcim uznesením zo dňa 28. januára 2014, č.k. 11 P 77/2013-118, vo výroku, ktorým zmenil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. mája 2012, č.k. 9 P 76/2012-49, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júna 2012, č.k. 20 CoP 33/2012-80, z m e ň u j e tak, že návrh na zmenu nariadeného predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 22.5.2013, č.k. 11 P 77/2013-79, v znení doplňujúceho uznesenia zo dňa 28.1.2014, č.k. 11 P 77/2013-118, zmenil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.5.2012, č.k. 9 P 79/2012-49, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2012, č.k. 20 CoP 33/2012-80, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej každý párny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v čase vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého R. na styk s otcom riadne pripraviť a to tak, že si otec si prevezme maloletého v uvedené dni a hodiny po skončení vyučovania a školských aktivít v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v uvedené dni a hodiny maloletého vráti matke pred domom matky v mieste jej bydliska. V prípade, ak maloletý R. v deň realizácie styku nebude môcť školské zariadenie navštíviť, matka maloletého v uvedené dni a hodiny odovzdá otcovi pred domom v mieste jej bydliska. Súčasne súd začal z úradnej povinnosti konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému R. na čas do rozvodu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 17.4.2013 navrhol otec súdu nariadiť predbežné opatrenie spočívajúce v zmene predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.5.2012, č.k. 9 P 79/2012-49, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2012, č.k. 20 CoP 33/2012-80, v časti miesta prebratia maloletého R. z dôvodu, že mu je účelovým konaním matky a jej ovplyvňovaním až manipulovaním maloletého bránené v pravidelnom a intenzívnom kontakte s ním, z ktorého dôvodu dňa 17.9.2012 otec podal návrh na výkon rozhodnutia. Matka maloletého na styk s otcom riadne a včas nepripraví a neposkytuje mu súčinnosť pri odovzdávaní maloletého. O problémoch v súvislosti s realizáciou styku otec informoval súd a kolízneho opatrovníka, vzniknutú situáciu konzultoval aj so psychológmi a pedopsychiatrami, ktorých navštevuje maloletý, pričom kolízny opatrovník a psychologička PhDr. Jaroslava Martínková sa vyjadrili, že za účelom minimalizácie konfliktných situácií medzi účastníkmi konania by sa malo zmeniť miesto odovzdávania maloletého tak, že by ním bolo školské zariadenie. Otec predložil súdu uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.5.2012, č.k. 9 P 76/2012-49, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2012, č.k. 20 CoP 33/2012-80, návrh na výkon rozhodnutia zo dňa 17.9.2012, úradné záznamy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Pezinku zo dňa 23.1.2013, 28.1.2013 a 5.4.2013, potvrdenie OO PZ v Pezinku č.p. ORP-P-148/PK- OPP-2013 zo dňa 29.3.2013 o oznámení priestupku, správu PhDr. Jaroslavy Martínkovej zo dňa 2.12.2012 a tabuľku plnenia predbežného opatrenia. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť s poukazom na mimoriadnu agresivitu v správaní otca, ktorý prenáša konfliktnosť svojho vzťahu k manželke aj do vzájomného vzťahu k maloletému, v dôsledku čoho sa syn otca bojí; po udalosti dňa 29.3.2013 sa obáva ohrozenia svojho zdravia. Podľa priložených listinných dôkazov (lekárska správa zo dňa 30.3.2013 a potvrdenie OO PZ v Pezinku o oznámení priestupku) ju mal v uvedený deň otec maloletého na dvore sotiť, v dôsledku čoho si udrela záhlavie, chrbát medzi lopatkami a pravú ruku v oblasti lakťa o kovovú bránu, čo následne hlásila ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Kolízny opatrovník sa vo svojej správe zo dňa 13.5.2013 k návrhu otca vyjadril tak, že situácia v rodine sa vyhrotila do stavu, kedy sa maloletý vyjadril, že to už nevydrží a zabije sa, z ktorého dôvodu rodičia spolupracujú s odborníkmi. Pôvodne nariadené predbežné opatrenie neplní svoj účel z dôvodu, že sa ho otcovi nepodarilo realizovať. Nakoľko má dieťa právo na styk aj s druhým rodičom, je v jeho najlepšom záujme, aby sa styk maloletého s otcom realizoval prevzatím dieťaťa spred vzdelávacieho zariadenia. Na základe uvedených vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka a nimi predložených listín mal súd prvého stupňa za preukázané, že vzťah rodičov je mimoriadne konfliktný a presiahol únosnú mieru, keďže rodičia spolu nedokážu komunikovať ani v záujme maloletého dieťaťa, vzájomne sa obviňujú z manipulovania dieťaťom, iniciovania zámerných hádok. Vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine dospel k názoru, že napätú situáciu by upokojilo, keby sa rodičia pri odovzdávaní dieťaťa stretávali minimálne, z ktorého dôvodu sa súd prvého stupňa stotožnil s návrhom otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka, aby si otec maloletého v určenom čase na styk preberal v školskom zariadení. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, z ktorého dôvodu žiadala odvolací súd napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh otca zamietne. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne akceptoval iba názor otca bez dôkazu, hoci jasne a preukázateľne opísala priebeh udalostí a správanie sa otca a tiež jeho vplyv na psychiku dieťaťa. V súvislosti s tým, že sa súd riadil odporúčaniami kolízneho opatrovníka, poukázala na to, že kolízny opatrovník ani raz (do podania vyjadrenia, t.j. do 11. 6.2013) jej neposkytol súčinnosť napr. pri asistovanom odovzdaní dieťaťa, hoci matka o asistenciu žiadala. Z jej žiadostí mal kolízny opatrovník vedomosť o situácii v rodine, avšak pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Mgr. Molnárová, na ktorú sa neskôr aj sťažovala, na opakované žiadosti nikdy nedopovedala. Matka uviedla, že ona pritom stále chce a chcela riadne a včas maloletého R. napriek jeho odmietavému postoju k otcovi na styk s ním pripraviť, a to prostredníctvom dohľadu nad stykom - konkrétne nad odovzdaním dieťaťa, ktorý patrí v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. v platnom znení do kompetencie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. So správou kolízneho opatrovníka, o ktorú súd prvého stupňa oprel napadnuté uznesenie, nebola oboznámená, pričom bola podaná bez toho, aby kolízny opatrovník vypočul maloletého. Poprela, že by s odborníkmi spolupracovali obaja rodičia, keď uviedla, že odborné rady dodržiava iba ona, pričom otec nerešpektuje odborné odporúčania detského psychiatra MUDr. Kováčovej a svojim neohľaduplným správaním zhoršuje zdravotný stav maloletého, ktorý v dôsledku nepokoja, stresu a strachu z otca trpí hnačkami, zvracaním a vysokými teplotami. Maloletý sa sám domáha návštev psychiatričky, pričom je od 30.5.2013 liečený antipsychotikami. V tejto súvislosti uviedla, že nie je možné dať dieťaťu tieto lieky na čas styku do školskej tašky a ponechať ich v dosahu dieťaťa prípadne ostatných spolužiakov. Mala za to, že subjektívnou podmienkou k styku je záujem maloletého R.. Hoci súd aj kuratela deklarujú, že dieťa má právo stretávať sa s otcom, dieťa nebolo vypočuté a v znaleckom dokazovaní nebol od jeho nariadenia uznesením zo dňa 7.11.2012 (do jej vyjadrenia) vykonaný ani jeden úkon znalca. Názor maloletého je pritom súd povinný zisťovať a zohľadniť ho nielen podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ale aj v zmysle ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd nemôže experimentovať, aby zistil, aký styk by napätú situáciu upokojil, a preto nesmie pri rozhodovaní opomenúť žiadnu okolnosť, ktorá vyšla v konaní najavo. Z hľadiska povahy veci ide o právnu vec, ktorá vyžaduje mimoriadnu pozornosť z hľadiska odbornosti a rýchlosti konania, pretože ide o záujem maloletého dieťaťa a o perspektívu jeho ďalšieho psychického vývoja. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na záujem maloletého a v kontexte doterajšej neúnosnosti situácie, keď každá jeho snaha či už o mimosúdnu dohodu s matkou alebo o bezproblémové prebratie maloletého od matky je sprevádzaná incidentmi alebo exponovaným správaním sa maloletého, ktoré v konečnom dôsledku psychiatrička MUDr. Kováčová vyhodnotila ako účelové. Poukázal na to, že odvolanie matky opäť len preukazuje jej snahu pôsobiť nie aktívne na maloletého R. a nevytvárať vhodné podmienky na realizáciu styku, ale hľadať akékoľvek zámienky a dôvody smerujúce k obmedzeniu, ba až vylúčeniu styku otca s maloletým. Mal za to, že dôvody na zmenu predbežného opatrenia boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že jedným z problematických okamihov v rámci samotnej realizácie jeho kontaktu s maloletým je odovzdanie maloletého zo strany matky, keď nie je obvyklé, že má možnosť rozprávať sa so synom len cez okno, maloletý nie je pripravený a zbalený na pobyt u neho. Matka pred maloletým vyvoláva incidenty a hádky, v dôsledku ktorých reaguje maloletý vznetlivo a v konečnom dôsledku odmieta s ním ako otcom ísť. Pripomenul, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti boli ich vzťahy s maloletým výborné, maloletý Jakub sa intenzívneho stretávania sám dožadoval. Priebeh týchto stretnutí bol zaznamenaný na viacerých fotografiách založených do spisov vo viacerých konaniach, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že maloletý bol v prítomnosti otca spokojný, uvoľnený a čas strávený s otcom a spoločné aktivity si doslova užíval. Považoval za neprípustné, aby pokiaľ matka opakovane formálne deklaruje svoj záujem o štandardné stretávanie sa maloletého s otcom, za obdobie takmer dvoch rokov od odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti, nedokázala v rámci svojho dominantného výchovného vplyvu na maloletého viesť ho spôsobom, aby otca akceptoval a rešpektoval a najmä aby ich vzájomný vzťah nedevalvoval, keď bol v minulosti bezproblémový. Bránenie matky v kontakte otca s maloletým mal za preukázané aj Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoP 33/2012, v ktorej mal preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov a úpravy styku otca s maloletým, keď matka neumožňovala otcovi stretávanie sa s maloletým. V odôvodnení svojho rozhodnutia matku aj výslovne upozornil na možnosť zmeny výchovného prostredia pri pokračovaní v bránení styku. Svoju snahu o zmenu miesta odovzdávania maloletého vyplývajúcu z neúnosnosti situácie a faktu, že rozhodnutie súdu vo veci samej nie je možné v dohľadnej dobe očakávať pre nariadené znalecké dokazovanie, odôvodnil zabezpečením reálnej možnosti stráviť so synom čas stanovený predbežným opatrením, keďže vzhľadom na okolnosti nie je možné vylúčiť vznik syndrómu zavrhnutého rodiča v dôsledku negatívneho ovplyvňovania maloletého matkou a jej rodinou a minimalizácie kontaktu otca so synom. Rovnako ako v návrhu vo vzťahu k odvolacím námietkam matky voči postupu kolízneho opatrovníka uviedol, že sám o problémoch s realizáciou styku opakovane informoval súd v konaní o výkon rozhodnutia a tiež úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a vzniknutú situáciu konzultoval aj so psychológmi - s PhDr. Jaroslavovu Martínkovou, u ktorej účastníci konania absolvujú pedagogicko- psychologické poradenstvo v rámci rozvodového konania vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 11 P 56/2012, ako aj s pedopsychiatrami, ktorých navštevuje maloletý R. (MUDr. Bulánková, MUDr. Kováčová), pričom tak kolízny opatrovník, ako aj PhDr. Jaroslava Martínková sa vyjadrili, že za účelom minimalizácie konfliktných situácií medzi účastníkmi, ktorých by potenciálne mohol byť prítomný aj maloletý, by sa malo zmeniť miesto odovzdávania maloletého tak, aby ním bolo školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. K námietkam matky ohľadom liekov dôvodil, že považuje za racionálne riešenie napr. to, že by matka lieky v škole odovzdala pedagogickému dozoru, ktorý by ich pri prebratí maloletého odovzdal otcovi, alebo matka môže odovzdať lieky priamo otcovi pred tým, ako si otec pôjde po maloletého do školského zariadenia, prípadne lekár na žiadosť rodičov predpíše maloletému balenia aj pre otca. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Nakoľko uznesením zo dňa 22.5.2013, č.k. 11 P 77/2013-79, nebol vyčerpaný celý predmet konania v zmysle návrhu otca, spis bol po prvom predložení odvolaciemu súdu vrátený súdu prvého stupňa na doplnenie. Okresný súd Pezinok rozhodol v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu doplňujúcim uznesením dňa 28.1.2014, č.k. 11 P 77/2013-118. Vzhľadom na značný odstup času od nariadenia predbežného opatrenia po opätovné predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave po vydaní doplňujúceho uznesenia, odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 5 veta druhá O.s.p. zabezpečil a oboznámil sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 3.4.2014, úradnými záznamami kolízneho opatrovníka zo dňa 18.7.2013, 19.7.2013, 11.12.2013, 8.1.2014, 19.2.2014 a 17.3.2014, správami psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 11.12.2013 a 2.4.2014, odpoveďou riaditeľky odboru sociálnych vecí a rodiny Mgr. Renáty Záreckej na podanie matky maloletého ohľadom jej nespokojnosti s postupom úradu pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, elektronickou komunikáciou medzi rodičmi a kolíznym opatrovníkom, vrátane opisu stretnutí otca s maloletým každým z rodičov z obdobia august 2013 až marec 2014 a zápisnicou z pojednávania zo dňa 8.4.2014 vo veci rozvodu manželstva rodičov a úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému Jakubovi na čas po rozvode vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 11 P 56/2012. Z uvedených listinných dôkazov okrem iného vyplýva, že stretnutia, resp. rozhovory maloletého s otcom, sú naďalej realizované cez okno domu za prítomnosti matky. Keď príde otec pre maloletého do školy, matka dieťa vyzdvihne skôr, potom ho privedie naspäť pred školu, kedy pravidelne dieťa otca odmietne, alebo na maloletého čakajú pred školou obaja starí rodičia z matkinej strany a následne nastáva odmietnutie otca. Na návrh kolízneho opatrovníka sa dňa 11.1.2014 uskutočnilo „náhodné“ stretnutie otca s maloletým v obchodnom centre, kedy maloletý s otcom po nenápadnom vzdialení matky zostal na cca pol hodinu osamote, ktoré však každý z rodičov vnímal diametrálne odlišne. Podľa otca sa k nemu maloletý správal úplne normálne, pričom nič nenasvedčovalo problémom, ktoré sa tak dlho ťahajú. S maloletým sa dlho rozprávali o počítačových hrách. Na otcovu otázku, či k nemu nechce prísť na návštevu pomojkať sestričku (maloletú Q., narodenú dňa X.XX.XXXX zo súčasného mimomanželského vzťahu otca) a potešiť babku s dedkom, maloletý odpovedal, že nemôže, pretože k nim má prísť návšteva. Následne mu otec zaplatil skúšobnú jazdu na trenažéri na závody formúl, ktorý si maloletý chcel vyskúšať. Keď mu otec opakovane položil otázku, či chce ísť s ním, maloletý odmietol s tým, že musia ísť do Hypernovy. Na to za otcom prišla matka, ktorá mu povedala, že chce ísť už maloletý R. domov, pričom ocenila, ako prebehlo stretnutie, ale otec nemá na syna tlačiť a má už ísť. Matka uvedené stretnutie opísala tak, že maloletý po tom, čo otca uvidel (o stretnutí vopred nevedel), zostal prekvapený a zmätený a začal s ním komunikovať rezervovane. Matka sa postupne nenápadne vzďaľovala a po cca 10 minútach vyšla z obchodu, pričom syna ponechala s otcom osamote. Priebežne ju však maloletý kontaktoval pohľadom aj osobne. Po ďalších cca 10 minútach jej prišiel maloletý povedať, že to už nezvláda a chce ísť preč. Otec ho žiadal, aby išiel s ním, resp. k jeho rodičom, čo však maloletý odmietol. Po tom, čo sa asi 5 minút maloletý chcel voziť na trenažéri, odmietol viac s otcom komunikovať. Otec syna neustále žiadal, aby s ním išiel, čo maloletý rovnako odmietol a napokon utiekol do vedľajšieho obchodného centra, kde ho matka musela hľadať a našla ho vystresovaného schovaného za regálom, kde sa ukrýval pred otcom. Otca slušne poprosila, aby na syna netlačil a informovala ho o tom, že už chce ísť maloletý domov. Otec matku bezprostredne na to obviňoval, že klame a že je to jej problém, no napokon odišiel, pričom ona musela vystresovaného syna upokojovať. Nasledujúci deň s otcom odmietol komunikovať aj telefonicky a na ďalší deň sa psychicky zrútil, pričom jeho psychiatrička MUDr. Kováčová konštatovala prejavy stresu, odporučila mu dočasne zvýšiť antipsychotiká, ponechať syna niekoľko dní doma a zabezpečiť mu pokojné bezstresové prostredie. Rovnako odlišne rodičia vnímali aj iné kontakty otca so synom, napr. dňa 16.1.2014 pred školou, kam prišiel otec spolu so svojou súčasnou partnerkou a novonarodenou dcérou, ktoré matka opísala tak, že sa maloletý schoval do kríkov akonáhle ich zbadal a dokonca chcel na ochranu použiť svoj drevený meč. Po krátkom kontaktne bol mimoriadne rozrušený, avšak otec situáciu vnímal nanajvýš pozitívne, prebiehajúce v dobrej atmosfére a kontakt ako intenzívny, keďže maloletý prvýkrát pohladkal svoju sestričku, pričom to, že sa pri stretnutí v rovnakej zostave na nasledujúci deň schoval do kríkov pri škole, vnímal ako prejav ľútosti nad tým, že nemôže byť so svojou sestričkou. Z úradného záznamu zo dňa 17.3.2014 vyplýva, že uvedeného dňa bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok uskutočnený pohovor s maloletým R. bez prítomnosti matky za prítomnosti psychológa. Po zavedení rozhovoru smerom k rozvodu rodičov maloletý uviedol, že vie, že sa rodičia rozvádzajú a túto tému nemá rád. Pri rozhovore bol zjavne nesústredený. Pracovníčky kolízneho opatrovníka sa mu snažili vysvetliť, že by sa mal vyjadriť k tomu, ako sa chce stretávať s otcom a vysvetlili mu, v čom spočíva striedavá osobná starostlivosť, na čo na chvíľu spozornel a povedal, že si to vôbec nevie prestaviť. Po chvíľke rozmýšľania uviedol, že mu vyhovuje, ak sa s otcom stretne len na tri hodiny za víkend, nie tak, ako sa vyžaduje a u otca by nechcel prespať. Z predložených správ bolo ďalej zistené, že na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny Pezinok trval asi pol roka poradenský proces s rodinou na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.8.2013, č.k. 21 Em 2/2012-195, ktorým bolo v rámci výkonu rozhodnutia o styku otca s maloletým uložené rodičom výchovné opatrenie - podrobenie sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení po dobu šiestich mesiacov. Do 2.4.2014 rodina absolvovala 15 poradenských sedení či už individuálneho alebo párového poradenstva. Individuálne pracujú aj s maloletým R. so zameraním na ventilovanie pocitov a korekciu názorov. Prítomnosť otca na sedeniach počas celého obdobia maloletý odmietal, nie však z dôvodu negatívneho citového vzťahu k otcovi, ale z pociťovanej potreby výberu medzi rodičmi. Počas trvania výchovného opatrenia sa niekoľko krát potvrdilo, že maloletý nemá problém stretnúť sa s otcom, problém nastáva vtedy, ak sa stretnutia odohrajú v mieste jeho trvalého bydliska alebo ak je o stretnutiach informovaný dopredu, čím sa vzhľadom na minulú negatívnu skúsenosť dostáva do dlhšie trvajúceho napätia, ktorý môže vyústiť do odmietania otca. Aj vzhľadom na toto zistenie dňa 31.3.2014 zorganizovali spoločné stretnutie celej rodiny, ktoré prebehlo v pokoji, počas hry maloletý primerane spolupracoval s oboma rodičmi, rovnomerne delil pozornosť medzi oboch, nevykazoval žiadne známky napätia, nadmerného stresu a neobjavili sa ani žiadne psychosomatické reakcie. Obaja rodičia verbálne vyjadrujú záujem na zlepšení vzťahu medzi synom a otcom, problematická je však dohoda ohľadom spôsobu, ako toto zlepšenie realizovať. Ich vzájomný vzťah je napätý, komunikácia dlhodobo neefektívna, ich predstavy vo vyššie uvedenom smere sú navzájom nezlučiteľné, ochotní dospieť ku kompromisu sú len pod tlakom druhých osôb, problémom je však jeho realizácia. Otec je výrazne negatívne nastavený proti matke, čo maloletý intenzívne vníma a dostáva sa do pozície ochrancu matky, ktorý otca odmieta. Obaja rodičia na to boli upozornení, pričom nevyhnutným predpokladom upokojenia a zlepšenia situácie v rodine je to, aby na sebe začali pracovať v prvom rade rodičia maloletého, ideálne v rámci individuálnej terapie. Rodičia boli od začiatku poradenského procesu upozorňovaní na nevyhnutnosť čo najintenzívnejšieho stretávania sa R. s otcom. Momentálna situácia je pre maloletého natoľko zafixovaná, že by bolo optimálne, ak by sa R. stretával s otcom mimo svojho trvalého bydliska a bez prítomnosti matky (vzhľadom na negatívne skúsenosti kontaktu s otcom „cez okno“ a tendenciu matku ochraňovať), t.j. napr. ak by ho otec vyzdvihoval zo školy, šiel by s ním na krúžok, stretol by sa s ním počas doby, ktorú R. trávi vonku s kamarátmi a pod. Medzičasom bol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva znalecký posudok, v ktorom znalkyňa odporučila ako optimálnu formu starostlivosti o maloletého striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorú aj referát poradensko-psychologických služieb vníma ako jednu z možností nápravy vzťahu otca so synom, keďže do budúcna je primerane častý kontakt otca so synom nevyhnutnou podmienkou zdravého vývinu dieťaťa. Dopad takejto úpravy je však najskôr potrebné zvážiť a konzultovať ho s jeho ošetrujúcou pedopsychiatričkou. Podľa skúseností psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb by nemal byť problematický pobyt maloletého v domácnosti otca, ale problémom môže byť situácia, v ktorej bude maloletý priamo konfrontovaný s rozhodnutím rodičov o pobyte u otca, v ktorej by mali rodičia vyjadrovať jednotný názor a jednoznačne maloletému vysvetliť, že oni sú tí, ktorí rozhodujú o čase strávenom s rodičmi, čím by mali preniesť rozhodovaciu právomoc na seba, čo je predpokladom fungovania striedavej starostlivosti. Na pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 11 P 56/2012, konanom dňa 8.4.2014 sa rodičia maloletého R. dohodli na tzv. návykovom režime starostlivosti o maloletého R. tak, že si otec maloletého vyzdvihne každý pondelok a stredu po skončení vyučovania v základnej škole vo Svätom Jure a maloletého každý pondelok a stredu dovezie do miesta bydliska matky o 19.00 hod.; každú sobotu matka maloletého dovezie do miesta bydliska otca na Y. XX, F. o 10.00 hod. a otec dovezie maloletého matke naspäť do miesta jej bydliska o 20.00 hod.; otec bude počas návykového režimu matke prispievať výživným v sume 200,-- € mesačne. Súčasťou dohody bolo aj prehlásenie oboch rodičov, že sa budú naďalej dobrovoľne zúčastňovať terapií zameraných na vzájomnú komunikáciu u svojich psychológov. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné predbežné opatrenie nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, od roku 2012 sa na súde prvého stupňa pod sp.zn. 11 P 56/2012 vedie konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého R. a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k nemu. Uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 9 P 76/2012-49 zo dňa 15.5.2012 boli predbežným opatrením dočasne upravené vzťahy medzi rodičmi maloletého R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin v školskom roku 2011/2012 od 31.7.2012 od 19.00 hod. do 1.9.2012 do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletého na uvedenom mieste a v uvedenom čase matke vrátiť. Vyššie citovaným uznesením bol súčasne zamietnutý návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prejednávanej veci ide (len) o dočasnú úpravu na základe návrhu otca do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia zjavne konania vedeného pod sp. zn. 11 P 56/2012). Je tiež nepochybné, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 22.5.2013, č.k. 11 P 77/2013-79, v spojení s doplňujúcim uznesením zo dňa 28.1.2014, č.k. 11P 77/2013-118, bolo (výrokom nenapadnutým odvolaním) začaté z úradnej povinnosti konanie o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému R. Z. na čas do rozvodu ich manželstva. Zo samotného návrhu na zmenu nariadeného predbežného opatrenia, z listín predložených obomi rodičmi, nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu nariadeného predbežného opatrenia v zmysle § 163 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Naďalej pretrváva konfliktný vzťah rodičov, pričom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na kvalite vzťahu medzi otcom a maloletým nemôže byť eliminované automaticky zmenou odovzdávania maloletého, a to s poukazom na nezmenenú kvalitu vzájomného vzťahu rodičov a súčasný dlhodobejší postoj maloletého, vyplývajúci práve z citlivého prežívania manželskej krízy rodičov a negatívneho nastavenia otca voči matke. Styk otca s dieťaťom je upravený právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením, pričom otec mal a má iné právne možnosti domôcť sa jeho realizácie. Vzťah maloletého Jakuba k otcovi sa aktuálne javí ako značne odmietavý, čo deklaroval dokonca pred kolíznym opatrovníkom aj v neprítomnosti matky, pričom ako vyplýva zo psychologickej správy negatívne vopred prežíva už vedomosť o blížiacom sa kontakte s otcom. Konflikt rodičov, ktorý sa odzrkadľuje v aktuálnom postoji a prežívaní dieťaťa, má skôr morálny základ, pričom však morálnu a osobnostnú zrelosť rodičom, ktorá je predpokladom ich pozitívneho výchovného vplyvu na spoločné dieťa, nemožno nahradiť rozhodnutím súdu, ktorým ani nemožno zamedziť pretrvávajúcim nezhodám rodičov pri ich nezmenených postojoch. K prehodnoteniu a zmene postojov oboch rodičov môže viesť jedine ich odborné, predovšetkým psychologické, vedenie, čo je však mimo kompetenciu súdu v predmetnom konaní o zmenu už nariadeného predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že vnucovanie maloletému dieťaťu styk s otcom autoritatívnym rozhodnutím vo forme zmeneného predbežného opatrenia proti jeho vôli, bez dostatočného zváženia dopadov núteného preberania dieťaťa mimo jeho bydlisko a doplnenia dokazovania o názor jeho ošetrujúcej pedopsychiatričky, ktorá najlepšie pozná jeho dlhodobý duševný stav, by nebolo vhodné z hľadiska ďalšieho zdravého vývoja maloletého, ktorý už teraz trpí vážnymi psychickými problémami a je nastavený v tejto súvislosti na farmakologickú liečbu. Navyše vzhľadom na zjavne extrémne protektívny postoj matky je možné predpokladať spornosť dosiahnutia účelu navrhovanej zmeny predbežného opatrenia, keďže aj z doplneného dokazovania vyplýva, že matka dôvodiac zlým predchádzajúcim psychickým stavom maloletého dieťa ho nemusí odovzdať do školského zariadenia, resp. pred školským zariadením odovzdáva dieťa otcovi sama, čím sa absolútne neguje sledovaný účel zmeny miesta odovzdávania dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že je predovšetkým na rodičoch, aby v záujme maloletého, ktorý má jednoznačne právo na oboch rodičov, ktorí svoje rodičovské práva nestrácajú po rozpade ich vzťahu, aby sa za odbornej pomoci ďalej účinne snažili o spracovanie rozpadu ich partnerského vzťahu, ktorý by za ideálnych podmienok mal mať minimálne negatívny vplyv na dieťa. Taktiež je nevyhnutné popri psychologickom pôsobení na zmenu negatívnych postojov rodičov voči sebe navzájom ďalej v spolupráci s kompetentnými odborníkmi pracovať s dieťaťom na zmene jeho vnútorného naladenia voči otcovi. Iba za predpokladu nadobudnutia schopnosti vzájomnej konštruktívnej komunikácie rodičov v otázkach týkajúcich sa maloletého a jeho výchovy je totiž možné do budúcna vôbec uvažovať o prípadnej starostlivosti o dieťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa za zohľadnenia znaleckého dokazovania v konaní o rozvod javí ako optimálna z hľadiska najlepšieho celkového všestranného zdravého vývinu maloletého. V tejto súvislosti je potrebné oceniť predbežnú dohodu rodičov ohľadom styku otca s maloletým R., ku ktorej dospeli na pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva dňa 8.4.2014, a to aj s poukazom na skutočnosť, že zákon č. 36/2005 Z. z. uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom, keďže predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stretávať a aby odovzdávanie a preberanie dieťaťa prebiehalo po predchádzajúcej pozitívnej príprave dieťaťa v pokoji a bez akejkoľvek manifestácie stále negatívneho vzájomného vzťahu rodičov a predovšetkým bez psychologického tlaku na dieťa, či už vedomého alebo nevedomého zo strany každého z rodičov, ktorý maloletý môže vnímať ako nutnosť voľby medzi rodičmi. V prípade ak sa napriek absolvovanému odbornému poradenstvu nariadenému súdnym rozhodnutím ani do budúcna neosvedčí fungovanie rodičov na základe vyššie uvedenej rodičovskej dohody, má možnosť súd prvého stupňa i z úradnej povinnosti upraviť dočasne prípadne asistovaný styk, resp. preberanie dieťaťa pod odborným psychologickým dohľadom v špecializovanom akreditovanom zariadení. Odvolací súd považuje za potrebné rodičom zdôrazniť, že ich konfrontačné správanie, resp. takéto správanie ich blízkych osôb, v prítomnosti maloletého R. nie je na prospech maloletého R., pričom všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, by mali nadradiť záujmy maloletého nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomiť si základnú potrebu dieťaťa, súvisiacu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Rodičom pripomína, že spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa majú obaja. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, podľa ktorých dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej veci odvolací súd dospel k záveru, že otec neosvedčil naliehavú potrebu navrhovanej predbežnej úpravy, resp. zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu existujúcej predbežnej úpravy. V odvolacom konaní tiež nenastali také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť potreby zmeny dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v navrhovanom znení. V priebehu konania napokon rodičia dospeli ohľadom modifikácie stretávania sa maloletého s otcom k rodičovskej dohode, na základe ktorej by mali fungovať v tzv. návykovom režime styku, pričom rodičovská dohoda ohľadom styku predchádza autoritatívnemu rozhodnutiu súdu. Vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. l, § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a z vyššie uvedených právnych skutočností, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na zmenu nariadeného predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.). Je potrebné, aby si rodičia maloletého Jakuba nezhody, ktoré medzi nimi pretrvávajú, vyriešili sami a nezaťahovali do nich aj maloletého a aby mali stále na pamäti svoje rodičovské práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za jeho výchovu. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.