Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216591 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713216591.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - V. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, H. L., zastúpená Advokátom JUDr. Ernestom Csongom, Advokátska kancelária so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, a otec - Y. Q., W. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, T., zastúpený Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.02.2014, č.k. 12P/384/2013-170, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému má otec právo stretávať sa s maloletým Y. Q., W.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v stredu v čase od 16,30 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že v uvedenom čase si otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému upravil styk otca s maloletým Y. Q., W.. XX.XX.XXXX na každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy 09,00 hod. do piatku 17,30 hod. a na každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku 09,00 hod. do pondelka 10,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho odovzdať otcovi. Otcovi uložil povinnosť maloletého odovzdať matke v mieste jej bydliska. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,6,8, § 76 ods.4 O.s.p. a tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o potrebe predbežne upraviť do rozhodnutia o veci samej rozsah styku otca s maloletým. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu otca. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. zrušil. V odvolaní poukázala na to, že oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Dunajská Streda odporučil rodičom psychologické poradenstvo za účelom predchádzania nepriaznivých vplyvov rozchodu na dieťa. V priebehu stretnutia dňa 10. 1. 2014 sa podarilo doviesť rodičov k uzavretiu dohody o styku otca s dieťaťom v rozsahu 2 krát týždenne na 2 hodiny za prítomnosti matky. Na základe uvedeného je tvrdenie otca o nezáujme matky na stretávaní sa otca s dieťaťom absurdné a neexistuje žiadna obava, že sa do času rozhodnutia vo veci samej otec nebude pre neochotu zo strany matky stretávať so svojim synom. Maloletému otec kúpil dňa 9. novembra 2013 mobilný telefón prostredníctvom ktorého sa môže so synom spojiť kedy chce a môže sa s ním rozprávať o čom len chce bez akéhokoľvek údajného ovplyvňovania syna matkou. Určený styk otca s maloletým je v príkrom rozpore so záujmom maloletého, nezohľadňuje jeho vek a jeho riadny denný režim, narúša zdravý psychický a fyzický vývoj, a preto je neprípustný. Maloletý je zapísaný do materskej školy ( do ktorej by mal nastúpiť ), pričom určený rozsah styku mu tento pravidelný režim (od pondelka do piatku ) znemožňuje. Matka súdu oznámila, že je momentálne práceneschopná, avšak po zlepšení stavu sa plánuje zamestnať čo znamená, že syna by nemohla riadne pripraviť a odovzdať (vzhľadom na to, že styk je upravený aj počas pracovných dní). Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Poukázal na to, že ak by tvrdenie matky o pravidelnom stretávaní sa so synom bolo pravdivé, nepodával by návrh na dočasnú úpravu styku. Zo strany matky mu bolo znemožňované stýkať sa so synom o čom svedčí skutočnosť, že bol viackrát nútený navštíviť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately ( v dňoch 12. 12. 2013, 16. 12. 2013, 18. 12. 2013 a 22. 1. 2014). Možnosť stretávať sa so synom 2 krát v týždni v rozsahu dvoch hodín za prítomnosti matky prijal iba ako krajný spôsob riešenia, nakoľko iný spôsob ako dosiahnuť stretnutie s maloletým v danej situácii nevidel z dôvodu neochoty matky. Matka aj napriek tejto dohode túto možnosť neakceptovala a styk s maloletým mu neumožnila , o čom informoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H. L. dňa 13.1.2014. Po vydaní predbežného opatrenia matka dvakrát zmarila jeho styk s maloletým a v rozsahu nariadeného predbežného opatrenia mu umožnila kontakt so synom až po intervencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a po podaní trestných oznámení na matku. Otec uviedol, že je ochotný v čase styku s maloletým tohto priviesť do materskej školy v H. L. . Poukázal i na to, že i napriek nezdieľaniu spoločnej domácnosti s matkou, nemá záujem riešiť partnerské nezhody na úkor maloletého. Jeho vzájomný kontakt so synom len umožní naplniť právo dieťaťa na otca ako rodiča a právo a povinnosť otca svoje dieťa vychovávať a starať sa o neho. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len čiastočne. Podľa ust. § 102 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Podľa § 75 ods. 1 O. s. p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd po dôslednom zvážení skutkových okolností vyplývajúcich z doterajšieho obsahu spisu sa zhodol so súdom prvého stupňa v tom, že v danom prípade existuje naliehavá potreba do rozhodnutia o veci samej ( o úprave práv a povinností rodičov k maloletému Y., W.. XX.XX.XXXX ) dočasne upraviť rozsah styku otca s maloletým synom. Reagujúc na odvolacie námietky matky považuje za potrebné zdôrazniť, že možnosť nariadenia predbežného opatrenia je osobitným procesným inštitútom viazaným na splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie . Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam rodičov ( týkajúcich sa údajnej nespolupráce matky a neumožňovania styku dieťaťa s otcom, nedodržiavania dohodnutých pravidiel styku s maloletým zo strany matky ), keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej a výsledok zistení bude potom po riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. V danom štádiu konania je možné z obsahu spisu jednoznačne vyvodiť len to, že v otázke styku otca s maloletým dochádza medzi rodičmi k rozporom, a v súčasnosti i k nie úplnému rešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia zo strany matky. Na základe uvedeného, pri absolútnom zohľadnení záujmu maloletého v ešte útlom veku ( päť rokov ) sa javí návrh otca na predbežnú úpravu rozsahu styku s maloletým synom ako nanajvýš potrebný . Je treba prihliadnuť k tomu, že predbežná úprava styku otca s maloletým znamená zastabilizovanie situácie v tom smere, že do konečného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému zredukuje možné vzájomné rozpory rodičov v tejto otázke, ktoré by v prípade ich neupravenia súdom mohli mať negatívny vplyv na pokojný a nerušený vývin maloletého. Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa určený rozsah styku otca s maloletým , je treba zhodnúť sa s názorom matky len v tom, že súdom určený rozsah styku za daného stavu nezodpovedá jednak dennému režimu dieťaťa, ale i možnostiam matky, ktorá po zaradení sa do pracovného procesu nebude schopná pravidlá nastavené rozhodnutím súdu prvého stupňa dodržiavať. Vychádzajúc z charakteru predbežného opatrenia pri zohľadnení, že ani z návrhu a ani z ďalšieho obsahu spisu nevyplýva, že otec by sa v čase, kedy je maloletý v jeho starostlivosti nevedel o syna riadne postarať, je podľa názoru odvolacieho súdu do rozhodnutia vo veci samej postačujúci rozsah styku otca s maloletým tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o pravidlá stretávania sa otca so synom, na ktorých sa dohodli obaja rodičia za intervencie Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny v H. L. na ktoré poukazovala matka, je treba sa zhodnúť s otcom v tom, že ani rozsah a ani forma styku, ku ktorému otec pristúpil s cieľom sa stretávať so synom, nerešpektujú ani právo dieťaťa na otca ako rodiča a ani právo a povinnosť otca svoje dieťa vychovávať a starať sa o neho. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého žili v minulosti v spoločnej domácnosti, otec sa riadne spolupodieľal na finančnom zabezpečení maloletého a i na jeho starostlivosti a výchove. Pri zohľadnení uvedeného potom odvolací súd nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by bolo nutné pristúpiť k veľmi úzkej úprave styku otca so synom, naviac viazanej na prítomnosť matky. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletý syn potrebuje pre svoj vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jeho oboch rodičoch, aby pre neho vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a s istotou sa môže vyvíjať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na syna a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jeho výchovou dospieť ( i s prípadnou možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci vo veciach týkajúcich sa spoločného syna, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého ( ku ktorému majú obaja rovnocenné rodičovské práva a povinnosti ) a ktorého vystavujú riziku, že jeho detstvo môže byť zaťažované vzájomnými konfliktami rodičov. Je treba uviesť aj to, že pre maloletého je podstatným i to, aby mu jeho rodičia boli vzorom i pre správanie sa a zvládanie neľahkých osobnostných situácií, medzi ktoré nepochybne patrí i rozpad partnerského vzťahu. Obaja rodičia by mali i napriek rozpadu partnerského vzťahu vyvinúť úsilie, ktorého výsledkom by bola schopnosť pokojne a konštruktívne dospieť k dohode v podstatných otázkach týkajúcich sa spoločného syna. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.