Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/200/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216591 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713216591.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o Y. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - V. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX H. L., zastúpená JUDr. Ernestom Csongom, advokátom, so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, a otec - Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX/XX, XXX XX T., zastúpený Legium s.r.o., so sídlom Májová 21, 811 04 Bratislava, o návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/384/2013-421 zo dňa 04.02.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal rozšírenie úpravy styku s maloletým Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, upravenej uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/384/2013-170 zo dňa 05.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/161/2014-137 zo dňa 28.04.2014. Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa § 74 ods.1, § 75 ods. 1, 6, 8, majúc za preukázané nesplnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Uviedol, že zmyslom právnej úpravy predbežného opatrenia vo veci maloletých detí, je ochrana práv detí v prípade ich konkrétneho ohrozenia. Právo maloletého na styk s otcom je v danom prípade dočasne zabezpečené predbežným opatrením Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/384/2013-170 zo dňa 05.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/161/2014-137 zo dňa 28.04.2014, na základe ktorého má otec právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v stredu v čase od 16,30 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 17,00 hod. nepretržite do nedele do 18,00 hod. Konštatoval nepreukázanie takej zmeny pomerov, ktorá by vyžadovala zmenu už predbežne nariadenej úpravy styku otca s maloletým a súčasne poukázal na v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s názorom a závermi súdu prvého stupňa. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a predbežne jeho styk s maloletým upraviť každý týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do pondelka do 8:00 hod. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že na strane maloletého nastala zmena pomerov tým, že od septembra 2015 nastúpil povinnú školskú dochádzku, zmenil sa mu denný harmonogram a pribudli mu školské povinnosti, ktoré si musí plniť po ukončení vyučovania. Zmenu pomerov videl aj v tom, že matka prestala od januára 2016 rešpektovať dohodnutý režim jeho stretávania sa s maloletým nad rámec nariadeného predbežného opatrenia, podľa ktorého si maloletého každú stredu preberal v školskom zariadení, absolvoval s ním krúžok v Bratislave a následne ho vo štvrtok ráno odviedol do školy. S takýmto režimom bol maloletý uzrozumený a zvykol si na neho. Prespávanie v jeho domácnosti každú stredu u maloletého aspoň čiastočne vzbudzovalo pocit istoty a blízkosti oboch rodičov. Uviedol, že takto maloletému počas každej stredy zabezpečil účasť na krúžku karate na A. V. U. F., ktorý si maloletý sám vybral a rád ho navštevoval. Po matkinej náhlej zmene spôsobu realizácie styku, smie maloletý navštevovať uvedenú mimoškolskú aktivitu iba v stredu každého párneho kalendárneho týždňa a po ňom, v rámci nariadeného predbežného opatrenia je povinný maloletého zaviezť do miesta bydliska matky v H. L., kedy sa maloletý musí ešte pripraviť na vyučovanie. Bol toho názoru, že v záujme maloletého je, aby mohol maloletý každú stredu u neho prespávať a namiesto absolvovania cesty z F. H. H. L. sa s ním pripravovať do školy. Uvedené rozhodnutie matky je v rozpore so záujmom maloletého, ktorý tak s ním nemôže tráviť čas aspoň v doposiaľ realizovanom rozsahu. K odvolaniu otca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila matka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že z dôvodu neschopnosti dohodnúť sa s otcom na inom režime jeho stretávania sa s maloletým, ktorý by bol v súlade s novou skutočnosťou a to nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku, od januára 2016 postupuje v intenciách už nariadeného predbežného opatrenia a dieťa otcovi odovzdáva každú párnu stredu. K tvrdeniu otca, že maloletého musí vo večerných hodinách z krúžku karate z F. voziť k nej do H. L. uviedla, že otec býva v Š. a pokiaľ má záujem podporovať maloletého v športe, môže tak robiť aj v mieste bydliska maloletého. Nemá záujem brániť v kontakte otca s maloletým, avšak so stanoviskom otca o dôvodnosti jeho návrhu sa nestotožňuje. Je ochotná vyjsť otcovi v ústrety a súhlasí, aby otec po víkende strávenom s maloletým maloletého odovzdával v pondelok ráno v škole, avšak trvá na tom, aby bol maloletý počas pracovných ( školských ) dní večer doma. Zdôraznila, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že je pre maloletého dôležitým mužským vzorom správania, avšak tým, že ju a jej rodinu pred maloletým verbálne napáda, nie je dobrým príkladom pre svojho syna. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že posilňovanie a upevňovanie vzťahu maloletého s otcom je v jeho záujme, pričom je len na rodičoch, aby napriek nedoriešeným vzájomným sporom hľadeli na najlepší záujem maloletého. Uviedol, že s rodičmi je v kontakte a potvrdil aktuálne realizovaný styk otca s maloletým v rozsahu už nariadeného predbežného opatrenia, ktoré matka odôvodnila záťažou maloletého z cestovania. Poukázal však na vyjadrenie školy, ktorú maloletý v H. L. navštevuje, z ktorého nevyplýva, že by maloletý po príchode od otca javil známky únavy či stresu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného oparenia úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené podmienky na predbežnú úpravu pomerov účastníkov, spočívajúcu v rozšírení úpravy styku otca s maloletým, keďže styk otca s maloletým sa realizuje a rozporné tvrdenia oboch rodičov budú vecou dokazovania vyhodnoteného v konečnom rozhodnutí súdu. Pokiaľ ide o obsah podaného návrhu, ktorým otec osvedčoval svoj nárok treba uviesť, že v ňom absentovalo akékoľvek osvedčenie konkrétnej skutočnosti svedčiacej o existencii naliehavej a nevyhnutnej potreby dočasnej úpravy, z ktorej by vyplývala nutnosť zmeny už nariadeného predbežného opatrenie v navrhovanom znení. V danom prípade v čase rozhodnutia súdu o návrhu otca, sa styk otca s maloletým riadi uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/384/2013-170 zo dňa 05.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/161/2014-137 zo dňa 28.04.2014. Otec sa s maloletým stretáva a v určenom rozsahu zabezpečuje výkon svojich rodičovských práv a povinností. Sporné skutočnosti uvádzané rodičmi sú nad rámec dokazovania pre potreby predbežného opatrenia, (čo nie je ani jeho účelom ) a budú podkladom pre vyhodnotenie rodičovských kompetencií v konaní vo veci samej. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom nie je možné bez iného vyvodiť stav ohrozenia maloletého dieťaťa, majúci za následok nutnosť okamžitej, otcom v návrhu a odvolaní navrhovanej zmeny súdnej úpravy v otázke predbežného rozšírenia styku. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude výsledkom vykonaného dokazovania. K uvedenému odvolací súd dodáva, že doposiaľ platná úprava styku otca s maloletým a jeho realizácia v dostatočnej miere v záujme maloletého vytvára priestor pre udržiavanie a budovanie vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým Michalom. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že je potrebné vo veci postupovať a konať bez prieťahov vzhľadom na dĺžku súdneho konania, rovnako je v záujme všetkých zúčastnených, aby bolo znalecké dokazovanie čo najskôr uzavreté, a ako jeden z dôkazov bolo podkladom pre rýchle a konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa po vykonaní potrebného dokazovania v konaní vo veci samej, vyhodnotí v rámci zisťovania skutkového stavu osobnostné predpoklady rodičov na riadnu starostlivosť o maloletého, posúdi ich rodičovské Kompetencie, zodpovednosť a rozhodne o konkrétnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov k maloletému Y.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.