Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/574/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208891 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. B., O. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: W. B., O. XX.XX.XXXX, V. F. XX, Š. a C.. Š. B., O. XX.XX.XXXX, V. P. X, U., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.10.2014, č.k. 12P/329/2014-22, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá R. B., O.. X.X.XXXX zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od nedele 18,00 hod. do nasledujúcej nedele 18,00 hod., kedy by ju v mieste jeho bydliska odovzdal matke a matka by bola oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od nedele 18,00 hod. do nasledujúcej nedele 18,00 hod., kedy by ju v mieste jej bydliska odovzdala otcovi - výživné by sa počas trvania striedavej starostlivosti neurčilo. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,6, § 76 ods.1 písm. b/ O.s.p. poukazujúc na to, že o úprave rodičovských práv a povinností rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola schválená rozsudkom č.k. 12P/6/2014-58 zo dňa 01.04.2014 a v ktorej rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou. Z návrhu otca na nariadenie predbežného nevyplynuli podľa názoru súdu prvého stupňa žiadne skutočnosti , ktoré by preukazovali, že od schválenia rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností nastala taká zmena pomerov na strane maloletej hroziaca nebezpečenstvom bezprostrednej ujmy, vyžadujúca si okamžitý zásah súdu nariadením predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon uviedol, že všetky skutočnosti uvádzané účastníkmi konania budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a jeho návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti vyhovel, alternatívne, aby maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti otca, resp. aby matke uložil povinnosť umožniť mu starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od pondelka od 14,00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 19,00 hod. a každý párny týždeň od piatka 14,00 hod. do nasledujúcej nedele do 19,00 hod. Otec poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2012 konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne zdôvodnené. Dcéra podľa jeho názoru už dlho trpí syndrómom zavrhnutého rodiča, ktorý matka sýti a prehlbuje. Vyjadrenia matky o tom, že sa dcére už pred rozvodom dostatočne nevenoval a arogantne sa správal voči matke je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Keďže styk s maloletou nie je upravený, má právo na to, aby sa s dcérou stretával aj neohlásene - asi dvakrát neohlásil vopred matke návštevu alebo zobral dcéru zo školy v V. a odviezol ju domov do Š.. Matka maloletej odmietla mediáciu vo veci dohody úpravy styku otca s maloletou, či už to bolo prostredníctvom psychologička P.. M. Z., prostredníctvom ÚPSVaR Pezinok alebo prostredníctvom mediátorky P.. U. M. S.. V ich prípade záujem maloletej vyžaduje, aby sa na jej výchove výraznejšie ako doposiaľ podieľal aj otec, čiže mužský prvok, ktorý sa má nezastupiteľným spôsobom podieľať na jej sa postupne vyvíjajúcej životnej orientácii. Nariadenie predbežného opatrenia do meritórneho rozhodnutia vo veci samej by malo smerovať k najširšiemu kontaktu oboch rodičov s maloletým dieťaťom. Osobná starostlivosť matky o maloletú sa neosvedčila, nakoľko za obdobie od októbra 2014 do novembra 2014 napriek jeho záujmu mu neumožnila pravidelný kontakt s dieťaťom a dcéru vedie k odmietavému postoji k nemu. Hroziaca ujma v danom prípade predstavuje odcudzenie dieťaťa, ktorý matka navodila a prehlbuje ho. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že ak má dcéra výhrady voči otcovi, tieto nevznikli v čase po rozvode , ale dlho pred ním. Po rozvode manželstva boli prakticky všetky stretnutia otca s dieťaťom pre dieťa stresujúce, a to tak ich spoločný pobyt mimo domu, ako aj návštevy doma . Otec sa pri každej návšteve správa panovačne, kladie si rôzne požiadavky, robí výčitky, poučuje, vyhráža sa a dožaduje sa uplatňovania svojich rodičovských práv . Po tom, ako ju 2x proti jej vôli zaviezol do Malaciek, nemá voči nemu dôveru a bojí sa s ním ísť. Otec svojim konaním absolútne ignoruje želania svojej dcéry a odporúčania psychologičky P.. Z. , ktorú on sám pôvodne vybral ako renomovanú odborníčku. Otec pre dieťa neslúžil ako mužský vzor ani počas života v spoločnej domácnosti - nikdy sa s dcérou neučil, neviedol ju k športovým aktivitám, nepodieľal sa na remeselných a záhradných prácach, takže po odchode zo spoločnej domácnosti „ nechýba „. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť. Maloletá sa v priebehu pohovoru dňa 22.8.2014vyjadrila, že po incidente z 31.5.2014 sa nikdy nechce vrátiť do bytu otca , s otcom sa chce stretávať len počas jedného dňa a nikdy nie v jeho byte a chce mať istotu, že otec ju privedie späť domov. Po ich odporúčaní maloletá s matkou navštevujú poradensko -psychologické služby na úrade . Otcovi rovnako poskytli kontakt na psychológa za účelom nápravy vzťahu s maloletou a do tohto procesu b sa mal otec zapojiť. Otcovi odporučili riešiť styk s dieťaťom citlivým, postupným, krátkodobým a nenásilným spôsobom, aby sa medzi nimi obnovila dôvera a aby sa maloletá s ním cítila v bezpečí. Dňa 1.12.2014 bol v prítomnosti psychológa vykonaný opätovný pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že s otcom sa stretáva nepravidelne - asi 2 x , keď si otec prišiel pre poštu a pri príležitosti návštevy syna vo vedľajšej dedine . Uviedla, že otec na ňu robí nátlaky, vždy jej počas stretnutí niečo vyčíta , že klame , neustále hovorí, že má povinnosť sa s nám stretávať a on , ako otec má na to právo. Ak sa nepodvolí, tak to poženie ďalej. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 102 ods.1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď v prebiehajúcom konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej ( otec sa návrhom vo veci samej domáha zveriť maloletú do osobnej striedavej starostlivosti rodičov s navrhnutým modelom striedania sa rodičov ) a posudzoval preukázanie potreby okamžitej dočasnej úpravy, ktorou by bola nariadená osobná striedavá starostlivosť oboch rodičov. Z obsahu spisu v danom štádiu konania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.4.2014, č.k. 12 P/6/2014-58 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne. V označenom rozsudku súd prvého stupňa akceptoval rodičmi predložený návrh rodičovskej dohody a i skutočnosť, že rodičia nežiadali o súdnu úpravu styku otca s maloletou ( § 24 ods.3,4 Zákona o rodine). Z obsahu spisu je možné vyvodiť i to, že kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa pravidelne nerealizuje. Vychádzajúc z opísaného skutkového stavu, pri zohľadnení dôvodov, ktorými otec maloletého dieťaťa odôvodňoval návrh na predbežné zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov ( so striedaním sa v týždenných intervaloch a bez určenia výživného ) a i ďalšieho obsahu spisu je bez akejkoľvek pochybnosti, že v súčasnosti prípadné nariadenie i keď len dočasnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v záujme maloletej. Pri tejto konštatácii odvolací súd vychádza zo skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu z ktorých je nepochybné, že v otázke rozsahu styku otca s maloletou nedošlo medzi rodičmi k zhode , keď matka v tejto otázke akceptuje vôľu prejavenú maloletým dieťaťom. Námietkám otca o nezastupiteľnosti mužského vzoru v živote dieťaťa a o právach oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa je možno len prisvedčiť. Zároveň je však nutné skonštatovať i to, že v posudzovanom prípade sa nepochybne existujúci konfliktný vzťah medzi dcérou a otcom vyvíjal už pred rozvodom manželstva a vyhrotil sa v priebehu udalosti zo dňa 31.5.2014, v ktorej následku maloletá stratila dôveru v otca a styku s ním sa začala razantne brániť ( svoj názor veľmi jasne prezentovala v priebehu pohovoru pred kolíznym opatrovníkom dňa 22.8.2014 a dňa 1.12.2014), resp. prijala ho za vopred stanovených podmienok ( jeden deň, bez prespatia, mimo bytu otca a sľub otca, že ju privezie domov ). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade maloletej sa jedná o dieťa, ktoré vzhľadom na fyzický vek a mentálnu a rozumovú vyspelosť dokáže jasne formulovať svoje postoje k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkám otca poznamenáva, že nie je jeho úlohou ( a ani to nie je v jeho možnostiach ) v danom štádiu konania pri rozhodovaní o nariadenom predbežnom opatrení zaujať jednoznačné stanovisko k otázke, či je osobná striedavá starostlivosť pre maloletú vhodnou formou starostlivosti rodičov. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam rodičov súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv k maloletej , keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorom bude súd rozhodovať o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a výsledok zistení bude po riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu na predbežné zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov podstatným len to, aby takáto úprava bola aktuálne potrebná, aby jej podmienky boli v záujme maloletej, a aby neohrozovala maloletú dcéru na riadnom a psychickom vývoji. Odvolací súd naviac poukazuje i na to, že právne pomery rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností boli upravené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.4.2014, č.k. 12P/6/2014-58; výrok označeného súdneho rozhodnutia je pre účastníkov a aj pre súd záväzný a vec nemôže byť v tomto rozsahu prejednávaná znova ( § 159 ods.2,3 O.s.p.). Keďže sa však jedná o rozsudok upravujúci v časti výkonu rodičovských práv a povinností právne pomery do budúcnosti, je možné ho zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti , ktoré boli pre ich úpravu rozhodujúce ( § 163 ods.1,2 O.s.p.). Ak má teda otec za to, že v jeho prípade nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva môžu znamenať zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, môže sa v zmysle citovaného ustanovenia zmeny úpravy tohto právneho vzťahu domáhať od doby, kedy ku zmene došlo, avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní a do jeho skončenia ( v konaní o veci samej sa otec domáha zverenia maloletej do osobnej striedavej starostlivosti rodičov). Pre úplnosť je treba uviesť, že predbežné opatrenie je inštitút slúžiaci k ochrane práva oprávneného ( v tomto prípade maloletého dieťaťa), ktorej sa nie je možné domôcť inými prostriedkami, uložením povinnosti druhému účastníkovi čo znamená, že je vylúčené, aby ním boli upravované faktické pomery nastolené právoplatným rozhodnutím súdu. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.