Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221375 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:4113221375.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Heleny Kosorínovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci povolenej reštrukturalizácie na majetok dlžníka: ASTRUM Laus, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 5859/2A, 934 01 Levice, IČO: 36 527 866, ktorého správcom je Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., adresa kancelárie: Š. XX, XXX XX B., o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, na odvolanie dlžníka: ASTRUM Laus, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 5859/2A, 934 01 Levice, IČO: 36 527 866, právne zast. Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., U. XX, XXX XX X., IČO: 47 234 091, zast. JUDr. Michal Tagaj, advokát, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 27.02.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014 p o t v r d z u j e. Súd žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nitra v konaní pod sp. zn. 31R/4/2013 vydal uznesenie č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014, ktorým súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka ASTRUM Laus, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 5859/2A, 934 01 Levice, IČO: 36 527 866, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 27.02.2014. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 25.06.2013 dlžník navrhol, aby súd prvého stupňa povolil jeho reštrukturalizáciu. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 31R/4/2013-222 zo dňa 10.07.2013 začal reštrukturalizačné konanie na dlžníka. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 31R/4/2013-226 zo dňa 16.08.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil do funkcie správcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie Štúrova 22, 949 01 Nitra, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Dlžník predložil záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka veriteľskému výboru v stanovenej zákonnej lehote a veriteľský výbor o schválení predloženého návrhu plánu rozhodol v lehote podľa § 144 ods. 1 ZoKR. Návrh reštrukturalizačného plánu bol na zvolanej schvaľovacej schôdzi prijatý zákonom predpísanou väčšinou hlasov prítomných veriteľov zaradených do skupiny zabezpečených veriteľov, nezabezpečených veriteľov, rovnako skupina pre podriadené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, pričom skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky I a skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky II sa považujú za skupinu súhlasiacu s plánom (§ 148 ods. 2 ZKR) a zákonom predpísanou väčšinou hlasov v skupine pre majetkové práva spoločníkov. Súd prvého stupňa teda nezistil porušenie ustanovení ZoKR plánu o postupe pri príprave plánu, o hlasovaní o pláne. V reštrukturalizačnom konaní súd nezistil, že prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním, alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému z účastníkov plánu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ ide o záväznú časť plánu, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa predkladateľ plánu nezostavil plán v súlade so zákonom a pretože boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia zákona o náležitostiach plánu a plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods 1 písm. a) a d) ZoKR), preto súd predložený reštrukturalizačný plán schválený schvaľovacou schôdzou zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa podmienky týkajúce sa plnenia plánu voči veriteľom (súvislosť s prípadnou neúčinnosťou plánu), nie sú v pláne vyjadrené dostatočne určito. Podľa názoru súdu prvého stupňa je absenciou určitého a istého, alebo aspoň určiteľného a istého spôsobu času plnenia podľa reštrukturalizačného plánu dotknutý spoločný záujem veriteľa (veriteľov), ,,byť si v rámci reštrukturalizácie istý“, kedy vo vzťahu k nemu (k nim) bude plán plnený. Celá metóda procesu predaja podniku navrhovaná v pláne je stanovená určito, pokiaľ ide o podmienky účasti záujemcov o kúpu podniku, lehoty tohto procesu a taktiež určenie ceny, ktorá môže byť považovaná za kvalifikovanú ponuku. To isté sa však z hľadiska určitosti istoty nastania však nedá povedať o momente, kedy začne plynúť lehota podľa čl. IV reštrukturalizačného plánu, t. j. ,,30 dní od pripísania celej kúpnej ceny na účet“. Aj keď možno argumentovať tým, že moment začatia plynutia uvedenej lehoty na plnenie začína okamihom, kedy bude pripísaná celá kúpna cena na účet, ide o podmienku závislú od plnenia tretej osoby, ktorá dobrovoľne ani nemusí nastať, čo podľa názoru súdu nemožno považovať za podmienku uspokojovania v rámci reštrukturalizácie, ktorú možno označiť za súladnú so spoločným záujmom každého dotknutého veriteľa reštrukturalizačného plánu, avšak v tomto prípade z podmienok predaja podniku a času zaplatenia kúpnej ceny (a od jej splatenia závislej lehoty plnenia) nemožno bezpečne zistiť ani len odhadom. Ak by totiž nastala situácia, že zmluva o predaji podniku bude perfektným spôsobom uzavretá so záujemcom - kupujúcim (bez ohľadu na skutočnosť, či bude lehota na zaplatenie v zmluve o predaji podniku stanovená na 30 dní od uzavretia zmluvy, alebo 5 rokov, poprípade v splátkach) nebude kúpna cena v stanovenej lehote zaplatená úplne (nemusí byť zaplatená vôbec), v takom prípade nezačne plynúť lehota splatnosti uspokojovania veriteľov. Týmto spôsobom sa môžu veritelia dostať do situácie, že budú účastníkmi plánu v procese uspokojovania, nebudú však schopní byť uspokojovaní v čase, ktorý možno považovať dôvodne za čas primeraný v rámci reštrukturalizácie. Ak splnenie plánu je závislé na vôli tretej osoby, alebo dlžníka bez toho, aby v procese plnenia boli veriteľom dané záruky objektívne určitých a istých, alebo určiteľných, potom podľa názoru prvého stupňa nie je uvedeným plánom naplnený spoločný záujem veriteľov v reštrukturalizácii a tento je dotknutý podstatne (§ 154 ods. 1 písm. d) ZoKR). Z uvedených dôvodov plán v jeho záväznej časti by mal nepriaznivý vplyv na tých účastníkov plánu, ktorých uspokojovanie z plánu je závislé práve na uvedenom spôsobe určenia začiatku plnenia lehoty splatnosti a času plnenia. Uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.03.2014 pod č. 49/2014. Proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014 podal odvolanie predkladateľ plánu - dlžník, prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 18.03.2014, teda odvolanie bolo zo strany dlžníka podané včas. V odvolaní dlžník uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje zákonom stanovené náležitosti súdneho rozhodnutia v časti poučenia o opravnom prostriedku tak ako to vyžaduje § 157 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ako dôvody odvolania dlžník uviedol dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, a f/ O.s.p.. Rovnako uviedol, že nie je možné sa stotožniť so závermi súdu o nemožnosti veriteľov bez vlastnej vôle zabezpečiť splnenie plánu, prípadne domôcť sa (konštatovať) neúčinnosť plánu voči nim. Okrem toho veritelia majú celý rad efektívnych právnych prostriedkov a možností (v reštrukturalizačnom pláne explicitne uvedených) domáhať sa svojich nárokov. Poukázal na samotný reštrukturalizačný plán, ktorý nielenže možnosť veriteľov konštatovať neúčinnosť plánu garantuje, ale priamo z nich neúčinnosť plánu vyplýva. Reštrukturalizačný plán zavádza automatickú neúčinnosť plánu voči veriteľom. Lehotu na zaplatenie kúpnej ceny si určia sami veritelia prostredníctvom veriteľského výboru, ktorý je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov, pričom táto lehota podľa plánu nesmie byť neskôr ako 15 dní od doručenia návrhu na uzavretie zmluvy o predaji podniku. Veriteľský výbor na zasadnutí dňa 31.01.2014 uložil správcovi, aby zmluvu o budúcej zmluve o prevode podniku predložili pred jej uzavretím na schválenie a pripomienkovanie veriteľskému výboru. Veritelia tak prostredníctvom svojich zvolených zástupcov vo veriteľskom výbore budú schvaľovať samotné znenie zmluvy o budúcej zmluvy o predaji podniku, ktorá bude obsahovať aj konkrétne určenú maximálnu lehotu na plnenie. Nie je teda pravdivé konštatovanie súdu, že veritelia nemajú dosah na pevné stanovenie lehoty na zaplatenie kúpnej ceny. V prípade, že by nastala situácia, na ktorú súd v napadnutom uznesení poukazuje, ak by úspešný záujemca kúpnu cenu v zmysle svojej kvalifikovanej ponuky nezaplatil v lehote stanovenej veriteľmi pri schvaľovaní zmluvy o predaji podniku pre druhé kolo ponukového konania, dlžník by mohol v zmysle plánu od zmluvy odstúpiť a v zmysle § 155 ods. 5 ZKR by sa veritelia mohli odstúpenia domáhať tiež, tým by sa plán stal automaticky neúčinný. Ustanovenie plánu (3.1.14, 3.1.15) obsahujú tiež povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Nie je teda pravdivé ani konštatovanie súdu, že veritelia nebudú mať žiadne garancie, že v dohľadnej dobe budú môcť konštatovať neúčinnosť plánu voči sebe, alebo voči všetkým. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by veritelia rovnako nevedeli, či sa predá majetok, ani či koľko a kedy kupujúci zaň zaplatí kúpnu cenu. Z tohto hľadiska sa oproti konkurzu veritelia nedostávajú do nevýhodnejšieho postavenia, ak majú plánom a inými právnymi prostriedkami garantovanú možnosť neúčinnosti plánu tak, ako uvádza v odvolaní. Naviac reštrukturalizácia im umožní väčšiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Ak by v druhom kole úspešný záujemca kúpnu cenu nezaplatil v lehote splatnosti, môžu sa veritelia v prípade, že by samotný dlžník od zmluvy neodstúpil domáhať, aby súd nahradil prejav vôle dlžníka (účastníka plánu) tak, že dlžník odstupuje od zmluvy o predaji podniku. Dlžník poukázal na to, že reštrukturalizačný plán dlžníka ako aj právne predpisy poskytujú efektívne právne prostriedky na domáhanie sa svojich práv a pre splnenie podmienok potrebných pre svoje uspokojenie. Dlžník ma za to, že súd pri výklade ustanovení o neúčinnosti plánu voči jednotlivým veriteľom postupoval mimoriadne formálne a striktne, pričom takýmto výkladom dospel k rozhodnutiu, ktoré je v priamom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Účastníci plánu pri tvorbe plánu nepochybne sledovali spoločný záujem veriteľov dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia v čo najkratšom čase a preto schválili takmer 100% -mi hlasov plán v znení, aby sa uskutočnil predaj podniku transparentným procesom, rýchlo, najneskôr do 31.12.2014 a pre prípad neúspešnosti ponukového konania stanovil v pláne automatickú neúčinnosť plánu. Poukázal na to, že dlžník i veritelia nemali pochybnosť o tom, že ustanovenia plánu sú dostatočne určité pokiaľ ide o lehotu splatnosti ich pohľadávok. Ďalej uviedol, že súd v napadnutom uznesení ešte pred tým, ako došlo k spornostiam bez ohľadu na účel ZKR a účel sledovaný účastníkmi plánu sám rozhodol, že ustanovenia plánu treba vykladať inak, ako ho sledovali, pochopili a schválili účastníci plánu takmer 100% hlasov a že plán je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Súd sa nezaoberal skutočnosťami, že veritelia majú jednak garantovanú neúčinnosť plánu, ak sami budú chcieť podľa bodov 3.1.14, 3.1.15. a 3.1.16 čl. III. záväznej časti plánu, ako aj v prípade spornosti možnosť použiť efektívne prostriedky právnej ochrany. Súd postupoval neprimerane tvrdo a namiesto uspokojenia veriteľov, ktoré je výhodnejšie v predmetnej reštrukturalizácii uprednostnil prílišný formalizmus a likvidačnú formu riešenia insolvencie - konkurz, v rámci ktorého bude uspokojenie pre veriteľov nepochybne nevýhodnejšie a to napriek tomu, že plán schválili veritelia takmer 100% hlasov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že predložený reštrukturalizačný plán dlžníka uznesením potvrdí. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd v zhode so súdom I. stupňa konštatuje, že podľa § 132 ods. 1 ZKR je reštrukturalizačný plán listina, ktorá upravuje vznik, zmenu, alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len ,,účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Vzhľadom k uvedenému právnemu vymedzeniu postavenia listiny, ktorou je reštrukturalizačný plán je preto zrejmé, že musí obsahovať zákonné náležitosti a predpoklady, najmä pokiaľ ide o záväznú časť tak, aby nebola najmenšia pochybnosť o jej obsahu vo vzťahu k vzniku, zmene, alebo zániku práv a záväzkov osôb v nej uvedených. Súd I. stupňa vecne správne ustálil skutkový záver vo vzťahu k záväznej časti plánu kedy zistil, že nemá náležitosti, ktoré vyžaduje § 132 a 136 ZKR, pričom predkladateľ plánu nezostavil plán tak, ako predpokladajú uvedené ustanovenia zákona vo vzťahu k jeho náležitostiam. Súd I. stupňa vecne správne ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že záväzná časť plánu bola zostavená tak, že boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia zákona o náležitostiach plánu a uvedené porušenie malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods. 1 písm. a) a d) ZKR), preto nie je možné z dôvodu týchto prekážok predložený reštrukturalizačný plán zo strany súdu schváliť. Odvolací súd v zhode so súdom I. stupňa konštatuje, že v pláne sa musí upraviť zákonným spôsobom aj právny status všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, prípadne majetkových práv spoločníkov dlžníka, a ak sú účastníkmi plánu aj tretie osoby, musí sa plán týkať úpravy aj ich práv a povinností. Všetky tieto právne relevantné skutočnosti musia vyplývať zo záväznej časti plánu s poukazom na to, že obsahom plánu bude hlavne zmena záväzkov dlžníka a to čo do obsahu záväzkov dlžníka, ako aj zmena rozsahu plnenia záväzkov dlžníka a lehôt ich plnenia. Dlžníkom predložený plán obsahuje vo svojich ustanoveniach záväznej časti okrem iného aj vytvorenie skupín na účely hlasovania, uspokojenie účastníkov plánu - vymáhateľné a nevymáhateľné časti pohľadávok a prevod podniku dlžníka ako metódu v čl. III. Plánu. Obsahom článku III. Plánu bolo metódou prevodu podniku určenie verejného ponukového konania za podmienok s tým, že minimálny počet ponukových konaní sú 2, pričom 2. kolo sa musí uskutočniť tak, aby lehota na doručenie listín bola najneskôr do 30.04.2014, na základe rozhodnutia veriteľského výboru je možné túto lehotu predĺžiť, a to aj opakovane, pričom však nesmie byť neskôr ako dňa 31.12.2014. Akceptácia zmluvy o budúcej zmluve o predaji podniku musí podľa predloženého plánu obsahovať ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 100 000 EUR za porušenie povinnosti záujemcu doplatiť kúpnu cenu. Odvolací súd v zhode so súdom I. stupňa konštatuje, že je absenciou určitého, zrozumiteľného alebo aspoň určiteľného spôsobu času plnenia dotknutý spoločný záujem veriteľa (veriteľov) ,,byť si v rámci reštrukturalizácie istý“, kedy vo vzťahu k nemu (k nim) bude plán naplnený. Celá metóda procesu predaja podniku tak, ako je obsiahnutá v pláne je stanovená zjavne neurčito a to z hľadiska momentu, kedy začne plynúť lehota na zaplatenie kúpnej ceny a teda, kedy je možné očakávať plnenie pohľadávok veriteľov / účastníkov plánu. Na tomto skutkovom základe nejasnosti, rozporuplnosti a zjavnej neurčitosti záväznej časti plánu vo vzťahu k metóde prevodu podniku, tak ako je uvedená, opísaná, štylizovaná v časti čl. III. v spojení s čl. IV. plánu je preto zrejmé, že nie sú jednoznačne komfortným spôsobom v súlade s § 132 a 136 ZKR jasne upravené náležitosti, ktoré predpokladá plán pre jeho schválenie zo strany súdu a z týchto dôvodov nie je možné predložený plán súdom schváliť. Odvolací súd v zhode so súdom I. stupňa preto konštatuje, že uvedeným plánom nie je naplnený spoločný záujem veriteľov v reštrukturalizácii, ako aj plán je neurčitý, neistý, najmä v jeho záväznej časti vo vzťahu k náležitostiam vzniku, zmene, alebo zániku, obsahu a existencie právnych vzťahov medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, pričom uvedený nedostatok má podľa názoru odvolacieho súdu nepriaznivý vplyv na tých účastníkov plánu, ktorých uspokojenie nárokov z plánu je závislé na vyššie uvedenom spôsobe začiatku plynutia lehoty splatnosti kúpnej ceny pri predaji podniku, ako aj času plnenia záväzku. S poukazom na vyššie uvedené skutkové závery odvolacieho súdu najmä vo vzťahu k neurčitosti záväznej časti plánu, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôvodom uvedeným v odvolaní doručenom dňa 18.03.2014 zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s tvrdením odvolateľa, že lehotu na zaplatenie kúpnej ceny si určia sami veritelia prostredníctvom VV, nakoľko táto právna skutočnosť musí byť dostatočne zrejmá, jasná a určitá tak, aby nebol možný výklad v neprospech spoločného záujmu všetkých veriteľov. Úvahy uvedené v odvolaní dlžníka iba nasvedčujú tomu, že v tejto časti je plán neurčitý a vyvoláva rôzne právne výklady a závery, ktoré odvolateľ opisuje v odvolaní na podporu svojho odvolania (síce iba ako prípadné situácie), ktorých riešenie ponúka v snahe zvrátiť rozhodnutie súdu I. stupňa prostredníctvom odvolacieho súdu. Prijatie plánu schvaľovacou schôdzou a nenamietanie jeho neurčitosti nemôže byť bez ďalšieho dôvodom, aby súd predložený plán schválil. Z ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. vo vzťahu k náležitostiam plánu preto jednoznačne vyplýva, že predmetná listina je spôsobilá na schválenie zo strany súdu výlučne a iba, ak má náležitosti, z ktorých obsahu, právneho vymedzenia je možné jednoznačne vyvodiť záver o vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností účastníkov plánu, čo však nie je možné konštatovať vo vzťahu k záväznej časti predloženého plánu a preto nie je možné tento zo strany súdu schváliť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k. 31R/4/2013-1124 zo dňa 06.03.2014, je vecne správne a na tomto základe ho potvrdzuje v celom rozsahu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 O.s.p. odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje, alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Nakoľko v odvolacom konaní nevznikli účastníkom konania žiadne trovy, odvolací súd vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.