Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/148/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200317 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:8013200317.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXX/XX, XXX XX W., korešpodenčná adresa: L. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č.p.: M.-T zo dňa XX. februára XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podanou osobne Krajskému súdu v Prešove dňa 2.4.2013, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. M.-T zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie T. úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy č. Pr-XX/XXXX-MY T. - NM-T.-MY-XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Priestupku sa mal žalobca dopustiť úmyselným narušením občianskeho spolunažívania hrubým správaním na tom skutkovom základe, že dňa 17.6.2012 asi o 13.00 hod. v obci L. na miestnej komunikácii v časti u W. fyzicky napadol O. K. tým spôsobom, že ho uchopil zozadu za plecia a odsotil ho takou intenzitou, že zapríčinil jeho pád na zem. Žalobcovi bola uložená sankcia - pokuta v sume 40,- eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním priestupku v sume 16,- eur. Žalobca má za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v konaní nepostupovalo správne a jeho rozhodnutie je nezákonné. Skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby sa priestupku dopustil, pričom svojím konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom o priestupkoch. Žalobca tvrdí, že v uvedený deň, 17.6.2012, v poobedňajších hodinách išiel s manželkou na svoje pozemky v katastri obce L. u W.. Po príchode ku vchodovej bránke videli pre nich neznámu ženu na vedľajšom pozemku oberať čerešne. Žalobcova manželka sa jej šla spýtať, či nevie, kto na obecnej ceste narážal drevené koly. Ďalej jej povedala, že tieto prekážajú pri vstupe na žalobcov pozemok a žalobca sa tam nemôže dostať, vytočiť s vozidlom. Žalobca v tom čase sedel vo vozidle, ale keď si všimol, že agresivita neznámej ženy sa stupňuje, vyšiel von s tým, že predmetné kolíky chcel vytiahnuť. Keď sa však zohýbal po prvý kôl, zozadu spoza chrbta mal na žalobcu zaútočiť pán K. a obliať ho neznámou tekutinou. Podľa žalobcovho tvrdenia mu tento mal reflexívne odstrčiť ruku. Vzápätí začala neznáma žena kričať a dobehli spoza domu pani K. ďalší dvaja neznámi muži a začali na žalobcu a jeho manželku verbálne a fyzicky útočiť. Spolu s manželkou sa mal stiahnuť na svoj pozemok, avšak verbálne útoky pokračovali. Žalobca ďalej uvádza, že následne sa ozvala jedna zo žien s tým, že zavolajú policajtov, lebo žalobca mal napadnúť ich otca. Tento odpovedal, že ak nezavolajú oni, urobí to on. Následne Policajná hliadka mala ísť najskôr k rodine K., pričom rozhovor s rodinnými príslušníkmi mal prebiehať bez žalobcovej prítomnosti, resp. bez prítomnosti jeho manželky. Žalobca mal príslušníkom PZ oznámiť, že pokiaľ bude prítomný pán K., on sa k veci vyjadrovať nebude. Príslušník PZ mal odmietnuť poslať pána K. preč s tým, že žalobca spolu s manželkou odmieta vypovedať, pričom žalobca tiež zdôraznil, že neodmieta výpoveď, ale prekrikovať sa s pánom K.. Žalobca namieta, že v konaní boli použité len svedecké výpovede príslušníkov rodiny K., t.j. O. K., O. N. - dcéra O. K., O. N. - manžel O. N., S. O., dcéra O. K.. Žalobcova výpoveď, rovnako ako ani výpoveď B.. V. G. nebola braná na zreteľ. Nebolo vykonané dokazovanie znaleckými posudkami, polícia nevykonala dokazovanie na mieste, na ktorom malo dôjsť k spáchaniu priestupku, nebola vykonaná ohliadka. Ak by táto vykonaná bola, preukázalo by sa, že žalobca bol napadnutý O. K., a to tak, že tento ho oblial neznámou tekutinou. Správny orgán neprihliadal na žalobcove tvrdenia. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že dňa 26.11.2012 písomne žiadal o zmenu osoby prejednávajúcej priestupok, respektíve súhlas na vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania, prípadne aby pri pojednávaní boli nezúčastnené osoby. Dňa 29.11.2012 bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie , ktorým bolo v podstate zamietnuté všetko o čo žiadal. Vzhľadom na uvedené tvrdenia potom žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.5.2014 žalovaný poukázal na to, že ministerstvo vnútra už nie je od 1.10.2013 druhostupňovým správnym orgánom príslušným na ďalšie konanie v predmetnej veci, vecne príslušným správnym orgánom je Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov. Žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán mal výpoveďami svedkov v dostatočnej miere za preukázané, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom svedkovia O. K., S. O., O. N. a O. N. boli správnym orgánom pred svojimi výpoveďami riadne a včas poučení o následkoch nepravdivej a neúplnej svedeckej výpovede, z ktorého dôvodu nemal odvolací orgán dôvod spochybniť ich svedecké výpovede. Pravidlá dokazovania upravené v § 34 Správneho poriadku neboli porušené. Osobou S. K. sa odvolací orgán nezaoberal, pretože menovaná nebola prítomná v blízkosti miesta priestupku. O. vzťah M. Z. k priľahlému pozemku nebolo potrebné overovať, čin sa stal na miestnej komunikácií. Tvrdenie žalobcu, že na neho O. K. zozadu spoza chrbta zaútočil, je v rozpore s tvrdením svedkov. Takisto jeho tvrdenie, že bol fyzicky a verbálne napádaný neznámymi mužmi a ďalšou neznámou ženou, je v rozpore s tvrdením svedkov. Žalobná námietka, že správny orgán nebral do úvahy výpoveď V. G., je nepravdivá, pretože správny orgán venoval výpovedi menovanej patričnú pozornosť, kde rozborom jej výpovede a výpovede žalobcu dospel k záveru o rozdielnosti tvrdení oboch manželov. Žalobca na otázku správneho orgánu, či sa zaháňal dreveným kolíkom, ktorý vytiahol zo zeme, odpovedal, že žiaden kolík nevytiahol, pričom svedkyňa V. G. uviedla, že jej manžel vyberal kolíky zo zeme. Kým žalobca tvrdil, že ho O. K. polial tekutinou, V. G. uviedla, že K. mal nádobu s kvapalinou v ruke, aby polial manžela, ktorý však odskočil a odstrčil K., ten zakopol. Svedkyňa však vôbec neuviedla, že by O. K. zasiahol žalobcu kvapalinou. V. G. tiež uviedla, že sa stiahli so svojím manželom na ich pozemok, kde prenikol jeden z mužov a po ňom ďalší, pričom žalobca tvrdil, že sa muži snažili dostať na ich pozemok , kde prenikol jeden z mužov a po ňom ďalší, pričom žalobca tvrdil, že muži sa snažili dostať na pozemok, ale nepodarilo sa im to. Čo sa týka žalobcovej sťažnosti na jednostranný postup pracovníčky správneho orgánu zo dňa 27.9.2012, táto bola Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom vyhodnotená ako neopodstatnená. Zároveň žalobca žiadal o zmenu prejednávajúcej osoby W.. O. k prejednávanému priestupku, resp. žiadal o súhlas na vyhotovenie zvukového záznamu zo dňa 26.11.2012, ktorá však Obvodným úradom Nové Mesto nad Váhom bola zamietnutá. Postup Mgr. M. O. bol preverený R.. L. N., vedúcim odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, ktorý však pochybenia nezistil. Žalobcovi bolo tiež vysvetlené, že procesné pravidlá správneho konania neumožňujú nahrávanie v priebehu pojednávania. Z vyššie uvedených dôvodov potom žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zmietnuť. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že dňa 17.6.2012 o 15.00 hod. podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Myjava oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu O. K., ktorý uviedol, že má rekreačnú chalupu v obci L. U W. č. XXX a dňa 17.6.2012 v čase asi o 13.00 hod. videl ako sa jeho dcéra S. O. rozpráva pri plote so susedkou B.. V. G., ktorá má vedľa cesty stodolu so sadom, pričom za nimi šiel z dôvodu, že so susedmi boli už v minulosti problémy. Pri ceste na svojom pozemku má vykolíkovaný pás trávy, aby tadiaľ nechodili autá, nakoľko to kosí a udržiava. Prišiel aj žalobca, manžel B.. V. G., ktorého táto vyzvala, aby kolíky vytrhal, nakoľko tam zavadzajú a nemôže sa kvôli nim vytočiť s autom do brány. Nato žalobca vytrhol jeden kolík a zahnal sa ním na O. K., pričom tento sa otočil chrbtom, aby ho nebuchol a v tom momente ho žalobca sotil rukami do chrbta tak, že padol na zem na kolená. Svedkom tejto udalosti boli dcéry O. K. - O. N. a S. O.. O. N. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 3.7.2012 uviedla, že dňa 17.6.2012 v čase okolo 13.00 hod. bola v T. L. U W. č. XXX u svojich rodičov a sedela v altánku, keď prišla za ňou jej maloletá dcéra a oznámila jej, že niekto kričí na jej sestru. O. N. na základe tohto prišla bližšie a uvidela ako žalobca vytrhol zo zeme drevený kôl a začal v amoku so zdvihnutým kolom v ruke naháňať jej otca. Zahnal ho do rohu, kde ho chytil za plecia a surovo sotil na zem. Tento spadol na zem a zostal ležať. Následne sa žalobca stiahol a vrátil na svoj pozemok. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2012 žalobca uviedol, že dňa 17.6.2012 s manželkou prišli na svoj pozemok v L. u W., pričom jeho manželka oslovila ženu za plotom, či nevie, kto dáva kolíky do cesty, že sa nemôžu dostať na pozemok, pretože tam kolíky prekážajú pri vstupe na pozemok. Dotyčná žena začala niečo kričať, keď žalobca vytiahol kolík zo zeme, pričom spoza chrbta žalobca zbadal, ako pristúpil sused K. s nádobou s neznámou tekutinou a oblial ňou žalobcu v oblasti oboch nôh od kolien nadol. Nato reflexne žalobca odstrčil ruku pána K. s nádobou, ďalšie kolíky nevyťahoval a stiahol sa na svoj pozemok. Vzápätí sa žalobcovi začali tlačiť na pozemok dvaja neznámi muži z pozemku susedov K. a zaháňali sa na žalobcu, pričom tlačili bránku, v čom sa im manželka žalobcu snažila zabrániť. Po chvíli odišli s tým, že zavolajú políciu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2012 spísaného s B.. V. G. vyplýva, že dňa XX.X.XXXX asi okolo obeda prišla s manželom na svoj pozemok v obci L. u W.. Chcela vydiskutovať problém ohľadne kolíkov vytyčujúcich obecný pozemok. Táto však začala kričať na žalobcu, keď vyberal kolíky zo zeme. Na jej podnet vybehol pán K. s nádobou s neznámou hnedooranžovou tekutinou v rukách. Žalobcova manželka sa zľakla a otočila sa, pričom žalobca na obranu odskočil a pravou rukou odstrčil pána K., ktorý následne zakopol, pričom žena spod čerešne naďalej kričala neznáme slová a na jej podnet vybehol ďalší pán z domu K. a snažil sa fyzicky napadnúť žalobcu. Nato vybehla ďalšia žena a B.. V. G. sa snažila naďalej vysvetliť, že došlo k nedorozumeniu a aby upustili od konfliktu. Medzitým osoby z pozemku K. upratali nádobu s neznámou tekutinou. Žalobca sa s manželkou stiahli na svoj pozemok, aby zabránili pokračujúcej hádke. Nato prišiel na ich pozemok jeden z dotyčných pánov a fyzicky sa snažil žalobcu napadnúť. Jeho manželka sa postavila medzi nich a snažila sa tohto vlastnými rukami zastaviť. Vzápätí prišiel ďalší pán s gestom, či sa chce žalobca biť. Žalobca sa snažil situáciu vysvetliť, načo sa dotyčné osoby stiahli. Dňa 31.8.2012 žalobca doručil na Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom vyjadrenie, obsahovo zhodné so skutočnosťami uvádzanými v žalobe. Vo veci ďalej na Obvodnom úrade Nové Mesto nad Váhom vypovedali svedkovia, a to: B.. V. G. dňa XX.X.XXXX, ktorá trvá na výpovedi podanej v Zázname o podaní vysvetlenia dňa 10.7.2012 na OOPZ Myjava. Z výpovede S. O. zo dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o asi XX.XX hod. na pozemku jej rodičov pri rekreačnej chalupe v obci L., časti u W. oberala v sade čerešne. Nachádzala sa v blízkosti miestnej komunikácie, keď na ceste zastavilo motorové vozilo, z ktorého vystúpila p. G. a spýtala sa jej, prečo sú tam tie kolíky. Mala na mysli kolíky, ktoré osadil otec svedkyne na hranici pozemku, ktorý užíva. Podľa svedkyne tieto nie sú osadené na ceste a nemôžu byť prekážkou v ceste. Hneď po p. G. vystúpil z auta jej manžel - žalobca. Zároveň prichádzal od chalupy aj otec svedkyne. Tento vyšiel na komunikáciu, kde sa nachádzali manželia Z.. Svedkyňa počula ako p. G. povedala žalobcovi: „M., vyhoď kolíky“. B. Z. sa zohol k jednému drevenému kolíku a vytiahol ho zo zeme. Otec svedkyne ho oslovil, aby kolíky nevyťahoval. Žalobca mal kolík v ruke, pričom otec svedkyne sa obrátil k nemu chrbtom, nakoľko sa bál, že ho tým kolíkom uderí. Žalobca ho zozadu oboma rukami chytil za plecia a odhodil na zem. Malo to byť silnejšie odsotenie, keď otec svedkyne spravil kotrmelec a padol na zem. Na miesto vtedy prišla aj sestra svedkyne O. N., ktorá to tiež videla. Obe kričali na svojich manželov, ktorí vybehli na miestnu komunikáciu a začali slovne vyčítať žalobcovi, čo to urobil, že také veci si nemôže dovoľovať. K žiadnemu fyzickému útoku z ich strany nedošlo. Taktiež sa nik nevyhrážal na adresu p. G.. Napokon manželia Z. odišli na svoj pozemok. O. N. vo svojej výpovedi zo dňa 26.9.2012 uviedol, že dňa 17.6.2012 okolo 13.00 hod. sa nachádzal v obci L. pri rekreačnej chalupe svojho svokra. Bol práve v priestoroch garáže, keď začul svoju manželku O. N. kričať, aby dobehol k nej. Z kriku vyrozumel, že žalobca mal napadnúť svedkovho svokra. Keď dobehol na inkriminované miesto, videl ako svokor leží na zemi a žalobca utekal na svoj pozemok za bráničku. Spýtal sa žalobcu, prečo napadol O. K.. On stál za plotom a povedal, že preto, lebo svokor na neho niečo vylial. Nekonkretizoval čo a svedok nič nevidel, vyzval ho, aby ukázal, čím ho mal obliať. Dohadoval sa s ním, avšak on aj s manželkou iba kričali. Na žalobcov pozemok sa nepokúšal vniknúť, nie je pravda, žeby niekto z nich fyzicky zaútočil. Dňa 31.8.2012 vypovedala aj O. N., ktorá uviedla, že dňa 17.6.2012 bola u svojich rodičov na chalupe v obci L., o XX.XX hod. sedela v altánku, zatiaľ čo jej sestra S. oberala čerešne. Z altánku nebolo vidieť k miestu, kde sa S. nachádzala. Zrazu prišla maloletá dcéra svedkyne upozorniť ju na to, že susedka kričí na sestru, načo svedkyňa šla pred dom a videla žalobcu zohýbať sa k drevenému kolíku. Otec žalobkyne ho najprv upozornil, aby sa ho neopovažoval vytiahnuť, pričom následne žalobca kolík vytiahol a zahnal sa ním na otca svedkyne. Tento sa obrátil a chcel utiecť, keď žalobca sa za ním rozbehol, chytil otca svedkyne za plecia a sotil ho na zem. Svedkyňa kričala o pomoc na manžela a švagra. Obaja vybehli na ulicu, pričom manžel svedkyne kričal na žalobcu, čo si to dovolil spraviť, ale rozhodne sa ho nedotkol, ani nepoužil žiadne nadávky. Taktiež sa nevyhrážal na adresu p. G.. Takisto ani švagor sa žalobcu nedotkol. W. Z. následne odišli na svoj pozemok. Manžel a švagor svedkyne zostávali na ceste, svedkyňa ako prvá šla volať políciu. Uvádza tiež, že žiadnu nádobu neschovávala , nevidela a o žiadnom obliatí nič nevie. Toho istého dňa vypovedal aj O. K., ktorý uvádza, že v danom čase sa zdržiaval s rodinou na rekreačnej chalupe v obci L., časti W. XXX. V. dcéra S. bola v ovocnom sade a oberala čerešne. Svedok sa od nej nachádzal v 10-15 m vzdialenosti. Zbadal, že na miestnej komunikácií zastalo motorové vozidlo, z ktorého vystúpila p. G., vyčítajúc jeho dcére S., prečo sú na pozemku drevené kolíky, vraj si poškodila auto a nevie sa vytočiť do brány. Svedok ďalej uvádza, že predmetnými kolíkmi vyznačil hranice svojho pozemku z dôvodu, že žalobca prechádza motorovým vozidlom po pozemku, o ktorý sa stará. Uvádza, že v žiadnom prípade kolíky neboli umiestnené na obecnej komunikácií plecia a sotil ho smerom k jeho plotu takou intenzitou, že letel asi 3m a spadol na zem. Toto videli obe svedkove dcéry. K tvrdeniu, že mal žalobcu obliať nejakou tekutinou, uvádza, že ide o nepravdu, žiadnu nádobu ani tekutinu nemal v ruke a nikoho neoblial. Svedkova staršia dcéra zakričala na zaťov, ktorí obaja následne prišli na miestnu komunikáciu. Spytovali sa žalobcu, čo si to dovolil a ako mohol svedka fyzicky napadnúť. Najskôr sa so žalobcom dohadovali, potom tento odišiel na svoj pozemok. Žiaden zo svedkových zaťov žalobcu nenapadol ani sa nevyhrážali manželke žalobcu. Svedok potom šiel zavolať políciu. Mal v dôsledku pádu zranené koleno a plece, ale lekárske ošetrenie nevyhľadal. Dňa 26.9.2012 vypovedal na Obvodnom úrade Nové Mesto nad Váhom aj žalobca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že odmieta obvinenie, on O. K. nenapadol, naopak. Dňa 17.6.2012 v čase okolo 13.00 hod. v obci L. na miestnej komunikácií bol on napadnutý O. Hluchým. V tomto čase prišiel so svojou manželkou V. G. motorovým vozidlom do obce L. ku svojej nehnuteľnosti. Zistil, že na miestnej komunikácií oproti jeho bráničke sú osadené koly, asi 8 ks. Tieto znemožňovali prístup vozidlom na žalobcov pozemok. Žalobcova manželka vystúpila z vozidla a oslovila neznámu mladú ženu, ktorá sa nachádzala na pozemku oproti cez cestu, či nevie, kto tam stále dáva tie kolíky. Ona oznámila, že kolíky tam budú a hotovo. Žalobca vystúpil z vozidla a podišiel v rade k druhému kolíku, že ho vytiahne. Bol zohnutý a zrazu pocítil, že ho niekto oblial tekutinou do oblasti oboch dolných končatín. Konal reflexívne, v sebaobrane odstrčil nejakú ruku, ktorá bola v blízkosti a obliala ho. Pootočil sa a zbadal O. K., ktorý držal v ruke nejakú nádobu asi 0,5 l. Žalobca uvádza, že žiaden kolík nevybral a po O. K. sa nezahnal. Takisto nie je pravda, žeby O. K., keď sa tento otočil chrbtom, sotil tak, že zapríčinil jeho pád na zem. Zrazu sa pri nich objavila ďalšia neznáma žena a dvaja neznámi muži. Všetci začali kričať. Jeden z nich nadával žalobcovej manželke, aby sa pakovala na východ, nech pôjde odkiaľ prišla. Jeden z nich, vyššej postavy, tmavých vlasov dokonca na žalobcu zaútočil tak, že ho chytil za obe ruky, pričom však následne zakročila manželka žalobcu, ktorá mu ruky odťahovala. Potom sa spoločne s manželkou stiahli na žalobcov pozemok a zatvorili bránku. Potom sa obaja muži podľa jeho výpovede tlačili do žalobcovej bránky a snažili sa dostať na jeho pozemok, čo sa im však nepodarilo, keďže obaja s manželkou držali bráničku. Niektorá zo žien povedala, že zavolá políciu, na čo žalobca odvetil, že nech zavolá, lebo inak to urobí on. Žalobca ešte uviedol, že svedkyne S. O. a O. N. nehovoria pravdu. Rozhodnutím č. PR-75/2012-MY ObU-NM-OVVVS-MY-XXXX/XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého. Počas rozhovoru žalobca vystúpil a jeho manželka ho vyzvala, aby kolíky povytŕhal, pričom tento jeden kolík vytrhol. Svedok k nemu pristúpil a povedal mu, aby to netrhal, ale žalobca kolík zdvihol nad hlavu, obrátil sa k svedkovi a chcel ho ním udrieť. Svedok sa k nemu však otočil chrbtom a snažil sa odtiaľ odísť. Žalobca ho však oboma rukami uchopil zozadu za obe sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania hrubým správaním na tom skutkovom základe, že dňa 17.6.2012 asi o 13.00 hod. v obci Rudník, na miestnej komunikácií v časti u W. fyzicky napadol O. K. tým spôsobom, že ho uchopil zozadu za plecia a odsotil ho takou intenzitou, až zapríčinil jeho pád na zem. Žalobcovi bola uložená pokuta v sume 40,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 16,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal s dôvodmi zhodnými so žalobou, pričom rozhodnutím č. SVS-T zo dňa XX.X.XXXX bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 35 Správneho poriadku (1) Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. (2) Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má. (3) Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom. (4) Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného má tunajší súd za to, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žaloby v súlade so zákonom a obe rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Správne rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené, keď povinnosťou správneho orgánu o.i. je v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, správny orgán ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Berúc do úvahy uvedené má potom tunajší súd za to, že správny orgán vecne správne a v súlade s pravidlami formálnej logiky vyhodnotil výpovede svedkov. Všetci svedkovia boli poučení o následkoch nepravdivej výpovede, pričom je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že v žalobcov neprospech bolo nutné vyhodnotiť nielen výpovede svedkov, i keď rodinných príslušníkov poškodeného, ale tiež zrejmé rozpory vo výpovediach žalobcu a jeho manželky PaedDr. V. G., keď táto vo svojej v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2012, na ktorý sa vo svojej výpovedi odvolala, uviedla, že vybehol pán K. s nádobou s neznámou hnedooranžovou tekutinou v rukách. Žalobca na obranu odskočil a pravou rukou odstrčil pána K., ktorý následne zakopol. Žeby stihol žalobcu aj tekutinou skutočne obliať B.. V. G. neuviedla. Takisto tvrdila, že svedkovia O. a N. prišli na ich pozemok, čo však popiera výpoveď žalobcu. Vzhľadom na uvedené rozpory potom je potrebné výpoveď žalobcu ako aj jeho manželky považovať za nedôveryhodnú a tunajší súd má za to, že správny orgán rozhodol vecne správne, ak uzavrel, že žalobca bol usvedčený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu výpoveďami svedkov O. K., S. O. a O. N.. Nie je dôvodné žalobcovo tvrdenie, že správny orgán nebral do úvahy jeho a manželkinu výpoveď, naopak, správny orgán sa s nimi vysporiadal a v napadnutom rozhodnutí aj dostačujúcim spôsobom zdôvodnil, prečo ich nemožno považovať za dôveryhodné. Čo sa týka dokazovania znaleckými posudkami, resp. ohliadkou, je potrebné zdôrazniť, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, pričom je na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná. Jeho povinnosťou je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pokiaľ teda správny orgán zistí náležite a dostatočne skutočný stav veci a toto následne v rozhodnutí aj odôvodní, nie je povinný vykonávať dôkazy navrhnuté účastníkom konania. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku vzhľadom k nahrávaniu výsluchov a ústnych pojednávaní pred správnym orgánom, tunajší súd poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré stanovuje neverejnosť pojednávaní v správnom konaní. Vzhľadom na tento zákonný princíp potom nemožno ani pripustiť účasť verejnosti na ústnych pojednávaniach, nahrávanie ústnych pojednávaní, resp. analogicky nahrávanie svedeckých výpovedí. Súd len nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že za účelom presného a úplného zaznamenania vykonaného pojednávania, resp. svedeckej výpovedi sa spisuje zápisnica, keď svedok alebo prítomný účastník konania jej pravdivosť potvrdzuje svojím podpisom. Z uvedených dôvodov konajúci súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keď základnou podmienkou pre priznanie náhrady je úspech v konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).