Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/86/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010019 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9013010019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: HANT BA a.s., Považské Podhradie 77, 017 04 Považská Bystrica, zastúpený JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm., e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 162,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobu na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 18.02.2013 postúpenú tunajšiemu súdu uznesením č. 8Sž/4/2013-8 zo dňa 19.03.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.: MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012, ktorým mimo odvolacieho konania zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/1258-126708/2010-990618-r zo dňa 15.12.2010, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/4130/09/Kav zo dňa 01.10.2009, ktorým bolo podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. žalobcovi ako daňovému subjektu vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 65.250,91 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného č.: MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 je nulitným rozhodnutím, nakoľko ho vydal orgán, ktorý nie je na to vecne príslušný. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b/ bod 1 a 2 zákona č. 563/2009 (daňový poriadok), z ktorého vyplýva, že v danej veci druhostupňovým orgánom nemôže byť ministerstvo financií, keďže vo veci ako prvostupňový orgán rozhodol správca dane. Daňový úrad Považská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 670/230/41310/09/Kav zo dňa 01.10.2009, ktorým na základe žalobcovho odvolania Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/226/1258-126708/2010/990618-r zo dňa 15.12.2010 zrušilo z dôvodu ukončenia daňovej kontroly po zákonom stanovenej lehote. Následne správca dane vydal rozhodnutie dodatočne platobný výmer č. 9312401/5/437363/2012 zo dňa 18.05.2013, ktoré bolo na základe žalobcovho odvolania rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020506/1/1187880/2012/5051-r zo dňa 28.09.2012 zrušené a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vydaním rozhodnutia žalovaného nastala v tejto veci taká procesná zmätočnosť, ktorá je zjavným prejavom zmätočnosti konania najmä Daňového riaditeľstva SR neskôr Finančného riaditeľstva SR. Táto zmätočnosť sa prejavuje tým, že ministerstvo financií zrušilo zrušujúce rozhodnutie bývalého Daňového riaditeľstva SR, pričom v tejto veci daňové orgány pokračovali ako keby išlo o úplne nové konanie a vydali prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre zmätočnosť jeho dôvodov, keďže nie je možné zistiť, aké skutkové či právne závery žalovaného viedli k zrušeniu rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, keď jediným dôvodom pre ktorý MF SR zrušilo rozhodnutie DR SR je skutočnosť, že v rozhodnutí DR SR chýbala časť výroku o vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie MF SR úplne zbytočné, pretože doplnenie výroku mohlo DR SR uskutočniť opravným rozhodnutím bez toho, aby muselo byť celé rozhodnutie zrušené. Navyše vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie by bolo v rozpore so základným princípom hospodárnosti konania, pretože protokol z daňovej kontroly vzhľadom na nedodržanie zákonnej lehoty nemohol byť použitý ako zákonný dôkaz a tak pre akékoľvek ďalšie rozhodnutie chýbal základný podklad a to protokol z daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ho na znášaní trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.12.2013 uviedol, že čo sa týka namietanej vecnej nepríslušnosti žalovaného preskúmať rozhodnutie daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 a uviedol, že právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti daní poplatkov a colníctva je ustanovená zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ uvedeného zákona ministerstvo financií SR rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva SR a preskúmava jeho rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Podľa platnej judikatúry je preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania prostriedkom dozoru, ktorý slúži na nápravu právnych pochybení správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu alebo až druhostupňového orgánu. K námietke procesnej zmätočnosti, ktorú namietal žalobca žalovaný uviedol, že rozhodnutím žalovaného č. MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 došlo k náprave právneho stavu, ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/226/1258-126708/2010/990618-r zo dňa 15.12.2010. Citované rozhodnutie DR SR bolo nezákonné a to vzhľadom na skutočnosť, že ním bolo zrušené rozhodnutie správcu dane dodatočný platobný výmer č. 670/230/41310/09/Kav zo dňa 01.10.2009 bez toho, aby bola vec správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôsledku rozhodnutia DR SR zo dňa 15.12.2010 nastal právny stav, kedy odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane bez toho, aby rešpektoval ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí zo dňa 15.12.2010 zrušil dodatočný platobný výmer zo dňa 01.10.2009 z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia oprel o názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR č. IIIÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010. Žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia DR SR zo dňa 15.12.2010 zistilo, že DR SR vo svojom rozhodnutí porušilo ust. § 44 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v dôsledku nesprávneho výkladu nálezu Ústavného súdu SR. Daňové riaditeľstvo SR v súlade s nálezom konštatovalo, že nie je možné prekročiť zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, avšak nad rámec nálezu dospelo k záveru, že žiadne ďalšie konania nemohli odstrániť procesný nedostatok spôsobený počas daňovej kontroly, ktorým bolo prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku čoho nebola vec správcovi dane vrátená na ďalšie konanie. V citovanom náleze Ústavný súd SR vyjadril názor, že v zhode zo stabilizovanou judikatúrou najvyššieho súdu ústavný súd neopomína, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bez výnimočne ale len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Z uvedeného dôvodu MF SR dospelo k záveru, že DR SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.12.2010 č. I/226/1258-126708/2010/990618-r neaplikovalo uvedený názor Ústavného súdu SR a neposúdilo okolnosti ukončenia daňovej kontroly po lehote ustanovenej zákonom v nadväznosti na to či bola pri výkone daňovej kontroly a najmä jej ukončení daňového subjektu poskytnutá súčinnosť. Daňové riaditeľstvo SR sa nezaoberalo a nevyhodnotilo skutočnosť, že zástupca daňového subjektu bol dlhodobo na dovolenke, pričom počtu nepreberal, výzva na vyjadrenie sa na prerokovanie protokolu zo dňa 15.07.2009 bola zástupcovi daňového subjektu doručená fikciou doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. 15 dňom uloženia písomnosti na pošte, ktorým bol deň nasledujúci po poslednom dni na výkon daňovej kontroly zákonom ustanovenej lehote. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť správcu dane ukončiť daňovú kontrolu v deň určený vo výzve na vyjadrenie sa a na prerokovanie protokolu, t.j. v posledný deň na výkon daňovej kontroly správca dane bezodkladne zaslal opakovanú výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 19.08.2009. Na základe opakovanej výzvy, na ktorú zástupca daňového subjektu reagoval bola daňová kontrola ukončená prerokovaním protokolu dňa 29.09.2009, t.j. mesiac a niekoľko dní po uplynutí zákonnej lehote na výkon daňovej kontroly. V nadväznosti na rozhodnutie žalovaného č. MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 Finančné riaditeľstvo SR v ďalšom konaní vydalo rozhodnutie č. 1100306/1/46700/2013/5051-r zo dňa 04.02.2013, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer č. 670/230/41310/09/Kav zo dňa 01.10.2009 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tomto rozhodnutí FR SR vyslovilo, že zo strany zástupcu daňového subjektu nebola poskytnutá súčinnosť pri ukončení daňovej kontroly. Z toho dôvodu v ďalšom konaní správca dane je oprávnený použiť protokol z daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 nedoplnilo len výrok ale vyslovilo právny názor, ktorým zaviazalo FR SR postupovať v ďalšom konaní v intenciách nálezu, vyhodnotiť skutočnosti, ktoré skôr DR SR opomenulo a to najmä poskytnúť súčinnosť zo strany daňového subjektu, následne nadväzne na vyhodnotenie tejto súčinnosti aplikovať nález ÚS SR a zároveň sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi tak, ako to v čase rozhodnutia DR SR ustanovil § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 04.02.2013 vyslovilo neúčinnosť zo strany daňového subjektu, v dôsledku čoho bol správca dane oprávnený použiť protokol z daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok v ďalšom konaní. Žalovaný podotýka, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, je svojou povahou procesom kontrolným a nie rozhodovacím (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. IÚS/238/06). Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. platného v čase rozhodovania vyrubovacie konanie začalo dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu, t.j. 30.09.2009. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyrúbil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty nie len na základe protokolu ale na základe ostatných dôkazov, ktoré získal v rámci daňovej kontroly. Protokol nie je jediným ani najdôležitejším dôkazným prostriedkom použitím v rámci vyrubovacieho konania. Protokol predstavuje zhrnutie výsledkov daňovej kontroly s cieľom oboznámiť daňový subjekt zo skutočnosťami rozhodujúcimi pre správne a úplné zistenie dane, pričom jeho podkladom sú všetky dôkazy predložené daňovým subjektom ako aj dôkazy získané správcom dane v rámci daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.12.2012 je potrebné zrušiť, nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu priloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica vykonal u daňového subjektu HANT BA a.s. Považské Podhradie daňovú kontrolu o výsledku, ktorej vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 670/320/29889/2009/Jk zo dňa 13.07.2009. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane zistil, že v zdaňovacom období platiteľ porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dani bez predloženia hodnoverných dôkazov potvrdzujúcich dodávky stavebných prác spoločnosťou Guing s.r.o. Košice. Na základe výsledkov kontroly dňa 01.10.2009 správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 670/230/41310/09/Kav, ktorým vyrúbil platiteľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 65250,91 eur. Dodatočný platobný výmer bol platiteľovi doručený dňa 30.10.2009. Platiteľ sa voči rozhodnutiu odvolal dňa 13.11.2009 a vo svojom odvolaní uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru podáva odvolanie v celom rozsahu a žiada napadnutý dodatočný platobný výmer zrušiť s tým, že dôvody svojho odvolania doplní. Platiteľ dane dňa 15.12.2009 doplnil odvolanie o dôvody a to, že správca dane nezistil základný skutkový stav veci z dôvodu, že sa neoboznámil s osobitným obchodným režimom pri zhotovovaní stavieb a zisťoval skutočný stav, ktorý s vecou nesúvisí ako aj skutočnosti, ktoré neboli pre správne určenie a vyrúbenie dane potrebné. Namietal vykonanie väčšiny dôkazov uvedených v protokole v rozpore so zákonom, svojvolnosť a účelovosť zhodnotenia dôkazov zo strany správcu dane v neprospech daňového subjektu ako aj nekompetentnosť daňových kontrolórov a ich postup pri výkone daňovej kontroly v rozpore so základnými zásadami daňového konania v dôsledku čoho spôsobili prieťahy vo veci. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/226/1258-126708/2010/990618-r zo dňa 15.12.2010 odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. 670/230/41310/09/Kav zo dňa 01.10.2009 zrušilo z dôvodu ukončenia daňovej kontroly po zákonom stanovenej lehote. V uvedenom rozhodnutí sa DR SR oprelo o názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR č.k. IIIÚS/24/2010 zo dňa 29.06.2010. Ministerstvo financií SR na základe podnetu finančného riaditeľstva preskúmalo rozhodnutie DR SR zo dňa 15.12.2010 a svojim rozhodnutím zo dňa 10.12.2012 č. MF/26629/2012-71 zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 15.12.2010, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer Považská Bystrica zo dňa 01.10.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR 15.12.2012 nebolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správny orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadeným. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa ods. 3 toho istého ustanovenia, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán správneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorým pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov, pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka. Ak správny orgán na základe vyhodnotenia obsahu podnetu dôjde k záveru, že v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 18 ods. 2). Rozhodnutím č. MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/1258-126708/2010/990618-r zo dňa 15.12.2010, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/4130/09/Kav zo dňa 01.01.2009, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 65250,91 eur a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Takto znel výrok uvedeného rozhodnutia. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhoduje vo veci samej. Pôvodné rozhodnutie môže len zmeniť alebo zrušiť. Nie je oprávnený vec zrušiť a súčasne ju vrátiť na nové prejednanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Správny poriadok túto právomoc neustanovuje. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť, t.j. so zákonom, resp. s iným právnym predpisom. Musí ísť pritom o také porušenie predpisu, ktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Žalovaný tým, že vo výroku svojho rozhodnutia zo dňa 10.12.2012 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 15.12.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vyšiel nad rámec svojej právomoci, ktorú mu ukladá správny poriadok. Ďalšou vadou v konaní a v rozhodnutí žalovaného bolo podľa názoru súdu, že vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.12.2012 uviedol obsah rozhodnutia Daňového úradu Považská Bystrica zo dňa 01.10.2009, dôvody odvolania žalobcu proti nemu, dôvody rozhodnutia DR SR zo dňa 15.12.2010 ale nezaoberal sa a nevyhodnotil či právoplatné rozhodnutie DR SR zo dňa 15.12.2010 bolo v rozpore s hmotným právom, čo je podmienka pri mimoriadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že v konaní žalovaného - správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto rozhodnutie žalovaného č. MF/26629/2012-71 zo dňa 10.12.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 162,90 eur a to za dva úkony po 60,07 eur; dva krát režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH v sume 20,15 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.