Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/156/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201422 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011201422.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: AK Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O. Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 20.10.2010 na programovej službe JOJ odvysielal pred programom Najlepšie počasie o cca 20.20 min. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s. a pred, po a počas programu Quantum of Solace o cca 20:24 hod.; 20:51; 21:23;21:51; 22:23; 22:40; 22:41 hod. odvysielal komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Porušil ďalšiu povinnosť a to ustanovenú v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej televíznej službe JOJ dňa 20.10.2010 v čase medzi 20:00 a 21:00 hod., medzi 21: 00 a 22:00 hod.; medzi 22:00 a 23:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom rozsahu ako povolených 12 minút za čo mu žalovaný uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu upozornenie na porušenie zákona. Žalobca má za to, že žalovaná svojim rozhodnutím zasiahla do jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, nezákonným postupom žalovaného sa mu odňala možnosť konať pred správnym orgánom, rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odňatie možnosti účastníka konať pred správnym orgánom je spôsobené nie jednoznačnosťou definície „rozoznateľne a zreteľne oddelených“, keď z výroku ani odôvodnenia nevyplýva, kedy sú a kedy nie sú komunikáty rozoznateľne a zreteľne oddelené. Rozsah vysielacieho času vyhradeného pre reklamu sa vzťahuje na čas vyhradený reklamnému vysielaniu a teda na čas oddelený v zmysle § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. Započítať komunikát, ktorý nebol odvysielaný v čase vyhradenom pre reklamu nie je prípustné, nakoľko to odporuje zneniu zákona. Žalovaná tvrdí, že identifikovala predmetné komunikáty ako sponzorské odkazy, avšak aj keby ich hodnotila ako reklamné vysielanie nie je možné tvrdiť, že neboli rozoznateľné a zreteľné oddelené od iných častí programovej služby, nakoľko je zrejmé, že žalovaný identifikoval predmetný obsah bez akýchkoľvek problémov. Ďalej žalobca rozoberá pracovný návrh pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v nesprávnom aplikovaní § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, keďže odvysielané komunikáty neboli súčasťou vyhradeného vysielacieho času pre odvysielanie reklamných šotov. Za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalobca považuje skutočnosť, že žalovaná tvrdí, že v roku 2009 vydala pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov, ktoré však nie sú súčasťou spisu a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Z uvedených dôvodov žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011 žalovaná uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia presne a nezameniteľne špecifikovala, ktoré komunikáty naplnili definíciou reklamy a v rámci odôvodnenia tento návrh podrobne zdôvodnila a tiež odôvodnila na základe akých úvah dospela k záveru, že tieto komunikáty neboli rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné inými zložkami programovej služby. Z toho dôvodu považuje žalovaná argument žalobcu o odňatí možnosti konať pred správnym orgánom za zjavne nepravdivý a zavádzajúci. Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisií je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na komunikáty, ktoré neplnia definíciu reklamy, avšak nie je podmienkou na to, aby komunikát definíciu reklamy napĺňal. Prijatím žalobcovej argumentácie by došlo k absurdnej situácii, keď by nesplnenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisií a teda neoddelenie reklamy znamenalo, že daná reklama v skutočnosti nie je reklamou. Otázka či žalovaná rozoznala dané komunikáty, je z pohľadu dodržania povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii irelevantná. Žalobca je povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Na toto oddelenie sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú zvukovo - obrazové prostriedky alebo priestorové prostriedky. Žalobca v danom prípade nepoužil zvukovo - obrazové prostriedky, z ktorými bolo zrejmé, že oddeľujú reklamný obsah od ostatného obsahu programovej služby. Žalovaná nevidí žiadnu súvislosť medzi vydaním právne nezáväzného konzultačného materiálu zo zákonnosťou konkrétneho rozhodnutia. Žalovaná nemá kompetenciu na pozitívnu tvorbu práva a teda, akýkoľvek materiál, ktorý vydá či zverejní nemôže byť právne záväzný. Vzhľadom na uvedené argumenty má žalovaná za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenie zákona a preto žiada žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že výroková časť predmetného rozhodnutia ja formulovaná presne, úplne a dostatočne určitom, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania správneho deliktu. Výroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil, a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Žalovaná poukazuje na fakt, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutok identifikovaný vo výroku zrušeného rozhodnutia by v žiadnom ani v hypotetickom prípade nemohol byť zamenený s iným skutkom. Žalovaný nesankcionoval účastníka konania za odvysielanie konkrétnym propagačných zmienok v daných komunikáciách. Žalovaný sankcionoval účastníka konania za neoddelenie odvysielanej reklamy od ostatných zložiek programovej služby. Na základe uvedených skutočností žiadala žalovaná, aby NS SR zmenil rozsudok krajského súdu, resp. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo 58/2013 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že výroková časť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu bola formulovaná presne, určito, stručne a zároveň úplne vyjadruje vyriešenie veci. A zároveň z nej jasne vyplýva kto je adresátom predmetného rozhodnutia. Žalovaná vo výrokovej časti presne uviedla, ktoré zákonné povinnosti boli žalobcom porušené, kedy a v akej súvislosti k porušeniu povinnosti došlo čo podpiera aj platnou právnou úpravou. Úlohou súdu bude opätovne vec prejednať so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol vo svojom rozhodnutí a rozhodnutie riadne odôvodnil. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní a preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len žalovaná) na svojom zasadnutí dňa 15.02.2011 prijala uznesenie o začatí správneho konania, voči MAC TV, s.r.o. vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Oznámenia o začatí správnych konaní boli účastníkovi konania doručené dňa 01.03.2011. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 104-PLO/0/902/2011 vo veci dohľadu na dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z. Začatie správnych konaní bolo účastníkovi konania riadne oznámené a doručené a bol vyzvaný, aby sa do 10 dní od doručenia vyjadril. Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril dňa 05.04.2011. Predmetné správne konanie bolo začaté z dôvodu, že komunikát odvysielal dňa 02.11.2010 o cca 20:12 hod.; 20:24; 20:51; 21:23; 21:51; 22:23; 22:40; 22:41 hod., ktoré označovali za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s. a spoločnosť Orange Slovensko, a.s. mohli naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. Druhú povinnosť porušil žalobca ustanovenú v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej televíznej službe JOJ dňa 20.10.2010 v čase medzi 20:00 hod. a 21:00 hod., 21:00 a 22:00 hod., 22:00 a 23.00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom rozsahu ako povolených 12 minút. Na základe uvedených skutočností Rada vydala rozhodnutie dňa 10.05.2011 č. RL/63/2011, ktorým vyslovila, že žalobca porušil povinnosť ust. v § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. a povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. za čo mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu na upozornenie za porušenie zákona. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielanie a retransmisii, porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo - obrazové alebo priestorové prostriedky. Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min.). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 hod. do 22.00 hod. nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. Podľa § 37a ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z.z., do vysielacieho času vyhradeného reklame sa na účely § 36 a 37 nezapočítava čas venovaný označeniu sponzora programu vysielaného podľa § 38 ods. 2 a označeniu umiestňovania produktov podľa § 39a ods. 5 písm. d/. Konajúci súd zo spisového materiálu zistil, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.05.2011, č. RL/63/2011 v správnom konaní č. 104-PLO/O-902/2011 uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti uvedenej v § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 20.10.2010 na programovej službe JOJ odvysielal pred programom Najlepšie Počasie o cca 20:12 min. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosti Kofola a.s. a pred a počas programu Quantum of Solace o cca 20:24 hod.; 20:51; 21:23;21:51; 22:23; 22:40; 22:41 hod. odvysielal komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej televíznej službe JOJ dňa 20.10.2010 v čase medzi 20:00 a 21:00 hod., medzi 21:00 a 22:00 hod.; medzi 22:00 a 23:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovanej, že vo výroku napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. presne a nezameniteľne špecifikoval, ktoré komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 uvedeného zákona. Žalovaná v rámci odôvodnenia rozhodnutia podrobne odôvodnila prečo tieto komunikáty naplnili definíciu reklamy a tiež zdôvodnila na základe akých úvah dospela k záveru, že tieto komunikáty neboli rozoznateľne a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Z uvedeného dôvodu neobstojí argument žalobcu o odňatí možnosti konania pred správnym orgánom. Súd poukazuje na to, že zákonodarca vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona o vysielaní a retransmisii vymedzuje pojem reklamy (§ 32 ods. 1) a náležitosti rozoznateľnosti a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby (§ 34 ods. 1, 2) a náležitosti spracovania sponzorovania (§ 38 ). Sponzorským odkazom je recipient informovaný o skutočnosti, že sleduje, resp. bude sledovať program, ktorý je sponzorovaný a tiež kto je sponzorom. Účelom sponzorského programu je na rozdiel od reklamy propagácia sponzora s dôrazom na informovaní jeho obchodného mena, názvu výrobku prípadne služby sponzora, s dôrazom na informovanie o jeho existencii a vytváranie dobrého mena firmy alebo výrobku, služby sponzora nie však s reklamným zámerom - podpora predaja tovarov, služieb. Pri posudzovaní či došlo odvysielaním programu alebo jej zložky k mediálne komerčnej komunikácii vo forme reklamy alebo k sponzorovaniu programu sa musí vychádzať z obsahu a účelu konkrétneho komunikátu, ktorý sa posudzuje v kontexte jeho úplného odvysielania s prihliadnutím jeho dopad na diváka, resp. poslucháča, t.j. možnosť jeho vnímania. Zákonodarca posudzovanie charakteru odvysielaného komunikátu zveri do právomoci žalovanej (§ 4, 5 zákona o vysielaní a retransmisii) a tiež mu zveril do pôsobnosti aj posúdenie, či skutkom kladeným žalobcovi za vinu došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá žalobcovi vyplýva z právnej normy ustanovenej v uvedenom zákone a vykonať výklad tejto právnej normy. Súd konštatuje, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadala s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy a uviedla dôvod, pre ktoré predmetné komunikáty prekročili rámec sponzorského odkazu, čím naplnili definíciu reklamy. Súd sa nestotožnil so žalobcovým tvrdením, že výrok rozhodnutia žalovanej je nezrozumiteľný pre neurčitosť alebo nedostatok dôvodov (tento názor bol vyslovený aj NSSR, sp.zn. 2Sžo58/13). Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vždy spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným a to predovšetkým vymedzením skutku v rozsahu, miesta, čas a spôsob spáchania deliktu, pokiaľ je to potrebné aj ďalšími okolnosťami. Len výroková časť rozhodnutia je spôsobilá zasiahnuť do práv a povinností účastníkov správneho konania. Súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje presný opis skutku, ktorým mohlo prísť k porušeniu právnej povinnosti vysielateľa. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia zasiahol do jeho práv na súdnu ochranu garantovanú článkom 46 ods. 1, 2 Ústavy SR. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi doručené dňa 01.03.2011 a bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia oznámenia vyjadril, zaujal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 17.03.2011 bola účastníkovi konania doručená opätovná výzva na vyjadrenie. Vyjadrenie účastníka konania bolo rade doručené dňa 07.04.2011. Dňa 10.05.2011 sa uskutočnilo ústne pojednávanie. Žalobca napádal argumentáciu žalovanej týkajúcu sa vydaného dokumentu „Pravidlá pri vysielaní a retransmisiu“. V žalobe uviedol, že takýto dokument sa nenachádzal v administratívnom spise a považuje akékoľvek stanovenie záväzných pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov prostredníctvom rozhodovacej činnosti v rozpore so základnými ústavnými princípmi platnými v Slovenskej republike. Táto argumentácia žalobcu podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko Pravidlá pre vysielanie a retransmisiu sú žalobcovi známe z viacerých správnych konaní ako aj zo súdnych konaní. Tento dokument podľa žalovanej sumarizoval hlavné tézy, ktoré obsahovala analýza vysielania sponzorských odkazov, ktorá bola vyhotovená na objednávku Európskej komisie. Tento dokument bol zaslaný vysielateľom na pripomienkovanie. Z toho vyplýva, že tento materiál nie je záväzným stanoviskom rady k tejto problematike a už nie vôbec záväzným dokumentom s čím sa stotožňuje aj konajúci súd. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii, rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle správneho poriadku. Žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Taktiež nepriznal náhradu trov konania žalovanej za podanie odvolanie. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.