Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/171/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201515 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011201515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: E. R. XXX XX F. Č.. XXX, právne zastúpená: Mgr. Roman Kobella, advokát so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OLP/4575/2011 zo dňa 08.07.2011 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 7/2011-EPD zo dňa 14.04.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/4575/2011 zo dňa 08.07.2011, ktorým zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne č. 7/2011-EPD zo dňa 14.04.2011. Týmto rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.), ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zákonná zástupkyňa svojho mal. dieťaťa R. R. povinné očkovanie proti záškrtu, tetanusu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde B, pneumokokovým a hemofilovým invazívnym ochoreniam, ružienke, mumpsu a osýpkam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohu č. 2, časť A bod 2 písm. a) a bod 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len vyhl. MZ SR č. 585/2008 Z.z.). Za spáchaný priestupok jej uložil podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. pokutu vo výške 99,- € a zaviazal ju podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) k úhrade trov správneho konania vo výške 16,- €. Žalobkyňa namietala, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, pri rozhodovaní nevzali do úvahy medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistili všetky okolnosti prípadu pre riadne posúdenie skutkovej podstaty veci a rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V tejto súvislosti citovala ustanovenia § 2 ods. 1, § 4 ods. 4, § 6 ods. 1,2,7,9 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákona č. 576/2004 Z.z), § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3, § 12 zákona č. 355/2007 Z.z. namietala absenciu povinného očkovania medzi opatreniami, ktoré predchádzajú vzniku a šíreniu prenosných ochorení, upravené v § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3, čl. 2 ods. 3, čl. 6 ods. 2 Dohovoru, 13 ods. 1, čl. 24 ods. 1, 4 Ústavy SR , § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; namietala, že neboli dodržané formálne a materiálne podmienky súladu povinností (očkovania) s Ústavou SR, v tom zmysle, že neboli stanovené hranice zákona a tiež splnomocňujúce ustanovenie zákona splnomocnilo vyhlášku na uloženie povinností a teda vyhláškou MZ SR boli obmedzené základné ľudské práva a slobody, čo považuje za neprípustné. Žalobkyňa poukázala aj na čl. 154c ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s článkami 5, 6 ods. 2 a 26 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne v zmysle ktorého každý má právo očkovanie ako zdravotný zásah odmietnuť. Čl. 26 Dohovoru umožňuje štátu obmedziť toto právo formou zákona v prípade, že je to nutné k ochrane verejného zdravia, čo však treba aj preukázať. Je toho názoru, že napadnutým rozhodnutím žalovaný nesprávne aplikoval platné právne predpisy a vydal rozhodnutie, ktoré je v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 11.10.2011 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Je toho názoru, že postupoval správne, keď konanie žalobkyne kvalifikoval ako priestupok na úseku verejného zdravotníctva, pretože zákonná zástupkyňa - matka mal. R. (žalobkyňa) nesplnila povinnosť uvedenú v § 51 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. Uviedol skutkové okolnosti, ktoré predchádzali priestupkovému konaniu a postup správnych orgánov, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach podľa žalovaného riadne vysporiadali s jednotlivými námietkami žalobkyne. Žalovaný uviedol, že je povinný postupovať podľa § 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, teda v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a nie je oprávnený skúmať ich súlad s Ústavou Slovenskej republiky a nie je oprávnený ani platný a účinný právny predpis ignorovať, tak ako to uviedla žalobkyňa vo vzťahu k zákonu č. 355/2007 Z.z. Poukázal tiež na Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25.05.2010 č. 352 - teda ešte pred novelizáciou vyhlášky č. 585/2008 Z.z. - ktoré v bode 23 ustanovujú, že ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie neukladá povinnosť jednoznačného vymedzenia hraníc, v akých je prípustná úprava vo vyhláške. Ďalej poznamenal, že zákon č. 355/2007 Z.z. v zmysle ktorého v danej veci postupoval bol harmonizovaný s právom Európskej únie. Poznamenal tiež, že do veci vytýkaných povinností očkovacieho lekára nie je kompetentný zasahovať, je oprávnený iba zrealizovať priestupkové konanie podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z.z. Ďalej poukázal na obsah odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a uviedol, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie, ustanovená zákonom č. 355/2007 Z.z. nie je v rozpore s čl. 26 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicine, tak ako to uvádza žalobkyňa, pretože ide o prípustné obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia. Táto argumentácia podľa žalovaného vyvracia spochybňovaný zmysel a nutnosť povinného očkovania všetkých jedincov, resp. názor, že ohrozovať verejné zdravie môže iba osoba chorá na niektoré nákazlivé choroby a nie osoba zdravá. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave prerušil uznesením dňa 28.06.2013 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR), vo veci návrhu (podaného Krajským súdom v Nitre) o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ÚS SR. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z predloženého administratívneho spisu súdu bolo preukázané, že žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa odmietla už vyššie uvádzané povinné očkovania svojho mal. dieťaťa, čo potvrdila svojim podpisom dňa 26.11.2009 a dňa 04.03.2010 a to hlavne z dôvodu, že si chce chrániť zdravie svojho dieťaťa, resp. že dieťa v danom čase malo zhoršený atopický ekzém. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) následne zahájil so žalobkyňou konanie o priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustí ten, kto nezabezpečil ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, a to preto, že nezabezpečila resp. odmietla očkovanie svojej mal. dcéry v relevantnom čase. Žalobkyňa v rámci správneho konania na ústnom pojednávaní dňa 21.05.2010 nepopierala, že vedome a zámerne z dôvodu obavy o zdravie a život svojho dieťaťa odmietla povinné očkovania v určenom čase. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že u mal. R. nar. dňa XX.XX.XXXX sa uvedené očkovanie malo realizovať najneskôr do 11.09.2009 a povinnému očkovaniu proti ružienke, mumpsu a osýpkam sa mala dať očkovať najneskôr do 11.04.2010, ako aj skutočnosť, že napriek poučeniu o možných následkoch a rizikách pri ochorení neočkovaného dieťaťa žalobkyňa odmietla očkovania proti uvedeným ochoreniam dňa 26.11.2009 a 4.3.2010, čo potvrdila v ambulancii E.. D.. Zo záznamov ďalej vyplýva, že správny organ určil žalobkyni predloženie odborného stanoviska (do 31.07.2010) kožného lekára a imunoalergológa vo veci zdravotného stavu dieťaťa pre výkon očkovania. Žalobkyňa žiadne lekárom zdôvodnené kontraindikácie očkovania v relevantnom čase nepredložila. V spise sa nachádza lekárska správa MUDr. M. dermatovenerologičky, že dieťa má ekzém na končatinách a menej na trupe a že očkovanie je možné o dva týždne avšak tieto nálezy sú zo dňa 02.06.2010, resp. zo dňa 28.04.2011 a 05.05.2011, kedy už bolo po zásadných termínoch možného najneskoršieho povinného očkovania dieťaťa očkovacími látkami proti jednotlivým možným ochoreniam. V priebehu správneho konania námietky uvádzané žalobkyňou sú v podstate totožné ako v žalobe uvedené. Správny orgán následne vydal prvostupňové rozhodnutie, kde žalobkyňu uznal vinnou z vyššie uvedeného priestupku a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. Základným prameňom práva, v ktorom sa v Slovenskej republike možno stretnúť s povinným očkovaním, je zákon č. 355/2007 Z.z. Ustanovuje, že opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení podľa § 12 ods. 2 písm. d) sú o. i.: • osobitné a mimoriadne očkovanie • očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách • očkovanie pred cestou do zahraničia • očkovanie osobitných skupín obyvateľstva. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) tohto zákona sa fyzickým osobám ukladá povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu; ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie tejto povinnosti zástupca dieťaťa (§ 51 ods. 3). Podľa § 56 ods. 1 písm. a) sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu. Tohto priestupku v prípade maloletého dieťaťa sa dopustí ten, kto ako zástupca maloletého nezabezpečí plnenie uvedenej povinnosti (§ 56 ods. 1 písm. k). Porušenie povinnosti podrobiť sa predpísanému alebo nariadenému poisteniu sa môže postihnúť pokutou v súhrnnej výške 331 € (§ 56 ods. 2). Zákon v § 62 ustanovuje v taxatívnom výpočte rad splnomocnení pre Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzných predpisov. Medzi nimi je aj splnomocnenie na ustanovenie podrobností o prevencii a kontrole prenosných ochorení (§ 62 písm. a). Ministerstvo zdravotníctva SR uplatnilo splnomocnenie udelené podľa § 62 písm. a) zákona vydaním vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 544/2011 Z.z. „Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2“ (§ 5 ods. 3 vyhl. č. 585/2008 Z.z.). Podľa prílohy č. 2, časť A bod 2 písm. a) a bod 3) vyhl. MZ SR č. 585/2008 Z.z., očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života. K tvrdenej nezákonnosti, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, resp. nesúladu vyššie uvádzaných ustanovení (§ 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) cit. zákona a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ústavy Krajský súd v Bratislave upriamuje pozornosť žalobkyne na Nález ÚS SR, sp.zn. PL. ÚS 10/2013 - 146 zo dňa 10.12.2014, kde sa v závere uvádza cit.: “že k súlade napadnutých ustanovení s jednotlivými článkami ústavy, ústavný súd uzatvára, že v § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení sú v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.” Preto je potrebné uviesť, že významnú úlohu pri obmedzovaní práva na súkromie v demokratickej spoločnosti predstavuje podmienka verejného záujmu v spojení s požiadavkou nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi právom na súkromie a verejným záujmom, kvôli ktorému sa právo na súkromie obmedzuje. Verejný záujem na obmedzení práva na súkromie povinným očkovaním stelesňuje prevencia rozširovania nákazlivých ochorení. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že jej ústavné práva boli postupom správnych orgánov porušené, potom súd považuje za potrebné poukázať aj na čl. 24 Ústavy SR podľa ktorého: (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. (2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. (3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. (4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Z hľadiska materiálnej stránky prejednávanej veci, podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, povinnosť podrobiť sa stanovenému druhu pravidelného očkovania sleduje významný spoločenský záujem na ochranu verejného zdravia. Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitimný cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru). Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.