Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/241/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201389 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201389.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobcu v 1./ rade: V. T., Bytom I. XX/XX, G. B., v 2./ rade: T. T., bytom I. XX/XX, G. B., obaja zastúpení: JUDr. Stanislav Rešetík, advokát, Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 136/2012 zo dňa 03.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 136/2012 zo dňa 03.05.2012 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 02276/2012/SVBP-11935 zo dňa 02.03.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 411,62 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu Najvyššiemu súdu dňa 29.06.2012, ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu uznesením sp. zn. 5Sž/12/2012 zo dňa 29.06.2012, domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 136/2012 zo dňa 03.05.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 02276/2012/SVBP-11935 zo dňa 02.03.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, č. KSUBB-2011-850/1643-1:OŠSS, My zo dňa 20.09.2011 s opravou č. KSU BB-2011-850/1643-1:OŠSS, My zo dňa 08.12.2011. Žalobcovia ich napádajú v celom rozsahu, a to z dôvodu ich nezákonnosti, keďže rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom čoho sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nemajú oporu v platnej legislatíve SR a to z viacerých dôvodov. Žalobcovia uvádzajú, že z doterajšieho priebehu konania jednoznačne vyplýva, ako je to správne uvedené v zrušenom rozhodnutí Krajského stavebný úradu Banská Bystrica, a ako to vyplýva najmä z platnej slovenskej legislatívy, že podľa zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, tiež podľa usmernenia MV SR, Prezídia hasičského a záchranného zboru Bratislava, štátny požiarny dozor spočívajúci v posúdení projektovej dokumentácie stavieb pre územné alebo pre stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti v posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách (§ 25 ods. 4 tohto zákona), o aké v uvedenom prípade ide. Túto povinnosť majú pri jednoduchých stavbách len právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, čo správne konštatuje Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí. Žalobcovia poukazujú na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona NR SR č. 314/2001 Z.z v znení neskorších predpisov a stanovísk Obvodnej správy Zboru PO zo dňa 22.11.1993 je odstupová vzdialenosť od ostatných objektov (od rodinného domu suseda) 3 metre, ktorá je dodržaná, čím žalobcovia 1/ a 2/ neporušili žiadnu zákonnú povinnosť, len rešpektujú uvedené stanovisko už takmer 20 rokov. S týmto stanoviskom ďalej korešpondujú aj vyjadrenia OR HaZZ Brezno zo dňa 15.08.2007 a zo dňa 27.04.2011 a technická správa požiarnej ochrany zo dňa 12.05.2008. Žalobcovia žiadnu zákonnú ani uloženú povinnosť neporušili. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je uvedené, že stavby majú zakreslené betónové pätky, čo je konštatovanie absolútne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Žalobcovia uvádzajú, že drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenie, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a/ prízemné stavby, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b/ podzemné stavby, napríklad pivnice, žumpy. Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach nesprávne hodnotili drobné stavby žalobcov, ktorými sú: sklad palivového dreva, sklad palivového dreva a náradia a senník, ako keby išlo o stavby skladov horľavín a výbušnín, a tým nezákonne zasahuje nielen do práv stavebníkov ako účastníkov spĺňajúcich všetky požiadavky a podmienky stavebného konania stanovené stavebným zákonom, dokonca nad rámec zákonných požiadaviek - tak ako je to napokon správne a presne uvedené na str. 3 rozhodnutia ministerstva, ale zasahujú nedôvodne do vlastníckych práv stavebníkov, čo je bezprecedentný akt podľa Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovia považujú za vadu rozhodnutia správnych orgánov tiež konštatovanie, že v súlade s ust. § 80 ods. 4 vyhl. č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, odstupová vzdialenosť od otvorených skladov horľavých látok musí byť najmenej 6,5 m. Nie je zrejmé, na základe čoho majú byť sklad palivového dreva a dreváreň posudzované ako otvorené sklady horľavých látok a preto nie je zrejmé v čom mal byť porušený zákon stavebníkmi v tomto konaní. Žalobcovia dali uvedené stavby skolaudovať ako sklad palivového dreva a sklad palivového dreva a náradia, aby mohli následne uzatvoriť poistnú zmluvu na tieto objekty. Žalobcovia poukazujú na znenie ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uvádzajú, že rozhodnutia správnych orgánov musia byť vo všeobecnosti zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ale predovšetkým pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa účastníkovi odníma právo a toto rozhodnutie je konečné. Svoje rozhodnutia správne orgány odôvodňujú nezrozumiteľne a zmätočne, pričom neposkytujú skutkovú a právnu oporu výrokov rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov má byť zrejmé, prečo návrhu účastníkov správneho konania nevyhoveli, akými úvahami sa správne orgány riadili a na základe čoho dospeli k záveru vyjadrenému vo výrokoch rozhodnutí. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobcovia v žalobe namietajú, že štátny požiarny dozor spočívajúci v posúdení projektovej dokumentácie stavieb pre územné, alebo pre stavebné konania, z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti v posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách - § 25 ods. 4 Stavebného zákona, o aké v uvedenom prípade ide. Žalovaný s touto námietkou žalobcov nesúhlasíme, pretože žalobcovia vychádzajú zo subjektívneho pochopenia § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z., podľa ktorého sa štátny požiarny dozor nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách, čím dospeli k chybnému záveru, že jednoduché a drobné stavby v štádiu ich povoľovania nie je potrebné posudzovať z hľadiska protipožiarnej ochrany. Žalovaný zdôrazňuje, že drobné a jednoduché stavby, obdobne ako aj všetky ostatné stavby, podliehajú povinnosti spĺňať všeobecné technické požiadavky na stavby, ako to vyplýva z § 43e stavebného zákona a § 15 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa citovaných ustanovení sú povinné postupovať všetky právnické osoby a fyzické osoby, ako aj orgány štátnej správy a samosprávy pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní a kolaudovaní stavieb, pričom platí že každá stavby musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na vyhl. č. 94/2004 Z.z.. Rozdiel medzi drobnými a jednoduchými stavbami s ostatnými stavbami z hľadiska posúdenia protipožiarnej bezpečnosti je len v tom, že podľa § 63 Stavebného zákona dokumentáciu drobných a jednoduchých stavieb musí posúdiť pri ich povoľovaní priamo stavebný úrad (obec), ale dokumentáciu drobných a jednoduchých stavieb posúdi príslušný orgán protipožiarnej ochrany (hasičský a záchranný zbor) ako dotknutý orgán podľa § 140a stavebného zákona, ktorý sa vyjadrí formou záväzného stanoviska. Žalobcovia v žalobe taktiež namietajú proti tvrdeniu správnych orgánov, že podľa § 80 ods. 4 vyhl. č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len vyhl. č. 94/2004 Z.z.) odstupová vzdialenosť od otvorených skladov horľavých látok musí byť najmenej 6,5 metra. Žalobcovia v žalobe ako aj v rozklade namietajú, že im nie je zrejmé na základe čoho majú byť sklad palivového dreva a dreváreň posudzované ako otvorené sklady horľavých látok a preto im nie je zrejmé, v čom mal byť nimi porušený zákon v tomto konaní. Opakovane poukazujú na to, že ide o drobnú stavbu bez požiarneho rizika, kde neexistuje zdroj horenia a kde sa ani nevykonávajú činnosti vedúce k vzniku možného požiaru. Túto námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú. Žalovaný uvádza, že účastník konania - D.. P. A. v konaní o dostatočnom povolení stavby (ako aj v odvolacom konaní) vyjadril opodstatnené námietky smerujúce k možnosti zvýšenia požiarneho rizika vzhľadom na nevyhovujúcu odstupovú vzdialenosť prístrešku na drevo k susediacej stavbe rodinného domu, s ktorými sa ani stavebný úrad ani bývalý Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici nezaoberali dostatočne, bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť najmä preto, aby sa mu umožnilo v odvolacom konaní (resp. stavebnému úradu v novom konaní) opätovne posúdiť a vyhodnotiť požiarnu bezpečnosť pri dodatočnom povoľovaní stavby. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti je potrebné jednoznačne preukázať (napr. zabezpečením vypracovania projektu požiarnej ochrany s vyznačením dostatočných odstupových vzdialeností) vhodnosť odstupu dodatočne povoľovanej stavby prístrešku na drevo od existujúceho rodinného domu. Námietka hodnovernosti a správnosti projektu požiarnej ochrany predloženého žalobcami bola spochybnená aj Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici (list č. KRHZ-Sť 3/2009 zo dňa 03.03.2009). Neopomenuteľným dôvodom na zrušenie právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu bola aj nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia spočívajúca v tom, že Krajský stavebný úrad v odvolacom konaní a pred ním stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavieb, neposudzoval jednotlivé stavebné objekty samostatne a zároveň vo vzájomných súvislostiach, a to aj vo vzťahu k okolitým jestvujúcim stavbám. O všetkých troch stavbách, ktorými sú sklad palivového dreva, sklad palivového dreva a náradia a senník sa konalo a rozhodlo ta, ako by bolo rozhodované o jednej stavbe. Z uvedeného dôvodu nie je dostatočne vyhodnotené, či niektorá zo stavieb spĺňa alebo nespĺňa odstupové vzdialenosti od inej posudzovanej stavby (napr. rodinného domu), alebo či všetky tri stavby ako celok svojím umiestnením sú alebo nie sú požiarnym rizikom pre okolitú zástavbu. Vyhodnotenie odstupových vzdialeností nie je zrejmé ani z výkresovej časti projektovej dokumentácie ani z jej textovej časti (technická správa k stavebno - technickému riešeniu, technická správa požiarnej ochrany). Vzhľadom na uvedené stavebný úrad v rozpore s § 32 a § 46 správneho poriadku nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, pretože predložená projektová dokumentácia nie je dostatočne preukázaná a neumožňuje spoľahlivé a jednoznačné posúdenie, najmä z dôvodu účastníkmi konania namietanej požiarnej bezpečnosti susednej stavby. Z rozhodnutí správnych orgánov, tiež nie je možné jednoznačne zistiť, či sa jedná o dodatočne povoľované celé stavby, alebo len časti stavieb, čo je v rozpore s § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné zrušiť rozhodnutie Krajského stavebného úradu. Žalovaný uvádza, že na základe uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu žalobcov zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/241/2012-41 zo dňa 15.04.2014 pribral do konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho konania D.. P. A., bytom I., G. B.. Pribratý účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný kvalifikovane a zrozumiteľne aj pre žalobcov a presvedčivo sa vyjadril k námietkam žalobcov uvedených v žalobe. Boli preukázané nedostatky stavebného konania, bol porušený zákon z hľadiska požiarnej ochrany, neboli dodržané odstupové vzdialenosti troch stavieb od už postavených budov. Zároveň navrhuje žalobu zamietnuť. Žalobcovia sa písomne vyjadrili k podaniu pribratého účastníka konania, kde opätovne uvádzali dôvody uvedené v žalobe s tým, že poukázali na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ , § 9 ods. 3 zák. č. 314/2001 Z.z. a § 25 ods. 4 zák. č. 314/2001 Z.z. a na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 20.09.2011, strana 4 uvedeného rozhodnutia. Tiež poukazujú na vyjadrenie k požiarnej bezpečnosti D.. F. U., kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby žalobcov „Sklad palivového dreva, sklad palivového dreva a náradia, senník“ na pozemku par. č. A. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v kat. úz. G. B., zákl. č. spisu: 1453/2008, evidenčné č.: 18700/2008, Ev. č. rozh.: 13/2011 zo dňa 19.12.2011. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súd a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 2 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, z ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods.1 Ústavy SR), vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonom vo sfére verejno-mocenských právomocí. Predmetom preskúmavania v predmetnej veci, v zmysle žaloby žalobcu, je rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.05.2012 č. 136/2012, ktorý žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. 02276/2012/SVBP-11935 zo dňa 02.03.2012, ktorým ministerstvo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2011-850/1643-1:OŠSS,My zo dňa 20.09.2011 s opravou č. KSU BB-2011-850/1643-1:OŠSS,My zo dňa 08.12.2011 a rozklad účastníka správneho konania zamietol. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici dňa 20.09.2011 vydal rozhodnutie č. KSUBB-2011-850/1643-1:OŠSS, My ktorým zamietol odvolanie D.. P. A. proti rozhodnutiu Obce G. B. č. 923/2008 zo dňa 24.05.2011 podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku v súčinnosti s ustanoveniami Stavebného zákona, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Sklad palivového dreva, sklad palivového dreva a náradia, senník“, na pozemku par. č. XXX/X,XXX/ XX, XXX/XX v kat. ú. G. B. stavebníkovi V. T. a manželke T. T. ako neodôvodnené a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici vydal oznámenie o oprave chyby v písaní dňa 08.12.2011, ktorým vo výrokovej časti rozhodnutia opravil čísla pozemkov, ktoré mali správne znieť: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Toto oznámenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia š. KSUBB-2011-850/1643-1:OŠSS, My zo dňa 20.09.2011. V odvolaní odvolateľ namietal, že stavebný úrad nerešpektoval Stavebný zákon, vykonávaciu vyhlášku k nemu, zák. č. 314/2001 Z.z., vyhl. č. 94/2004 Z.z. a STN 90 0201-4, Pokyn Prezídia HaZZ SR k zabezpečeniu protipožiarnej bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej správny. Stavebný úrad nesprávne zamietol jeho námietky na požiadavku vypracovania projektovej dokumentácie protipožiarneho zabezpečenia stavieb oprávnenou osobou, nakoľko uvedené stavby sú požiarnym nebezpečím o ohrozujú stavby v jeho vlastníctve. Odvolací orgán v rozhodnutí uviedol, že z uvedených právnych predpisov majú povinnosť zabezpečiť časť projektovej dokumentácie - protipožiarnu bezpečnosť stavby vypracovanú špecialistom požiarnej ochrany len právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľ. Nakoľko stavebníci sú fyzickými osobami nie je preto potrebné vypracovať pre dodatočné stavebné povolenie drobných a jednoduchých stavieb takúto dokumentáciu špecialistom požiarnej ochrany. Pribratý účastník správneho konania proti uvedenému rozhodnutiu Krajské stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 20.09.2011 v zmysle opravy zo dňa 08.12.2011 podal podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania, kde opätovne namietal nesplnenie ustanovení § 43d ods. 1 písm. b/ a ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, § 3, § 79 a § 80 ods. 4 vyhl. č. 94/2004 Z.z. Prvostupňový správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, pretože porušil zákon (§ 3 ods. 1, § 46 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku), keď nezistil a preto aj nenapravil pochybenie stavebného úradu, ktorý aj napriek opakovanému konaniu a prejednaniu nenapravil pochybenie stavebného úradu, ktorý nedostatočne posúdil a vyhodnotil súlad dodatočného povolenia uvedených stavieb z hľadiska ochrany verejných záujmov, najmä z dôvodu namietanej požiarnej bezpečnosti susednej stavby, nezaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, pretože predložená projektová dokumentácia nie je dostatočne preukázaná a neumožňuje spoľahlivé posúdenie najmä z dôvodu namietanej požiarnej bezpečnosti susednej stavby. V rozhodnutí skonštatoval, že sa jedná o dodatočné povoľovanie stavieb podľa § 88a Stavebného zákona a vytkol v rozhodnutí aj porušenie ust. § 88a ods. 4 Stavebného zákona, keďže z rozhodnutia stavebného úradu nie je jasné, ktoré už vykonané stavebné práce na ktorom konkrétnom stavebnom objekte stavebný úrad dodatočne povolil a aké konkrétne podmienky určil na dokončenie, prípadne či nariadil úpravu už realizovanej stavby. Preto je v tomto smere rozhodnutie oboch správnych orgánov nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a podkladov. V rozhodnutí poukázal na stanovisko KR HaZZ v Banskej Bystrici zo dňa 03.03.2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že....“Obec je v uvedenom prípade vecne a miestne príslušná v súlade so zákonom č. 314/2001 Z.z. konať vo veci porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi zo strany občanov. Zároveň aj vzhľadom na to, že okresné riaditeľstvo HaZZ v súlade s § 25 ods. 4 zák. č. 314/2001 štátny požiarny dozor nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách, obec posudzuje projektovú dokumentáciu z pohľadu dodržiavania požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavieb.“ Taktiež v stanovisku je konštatované, že technickú správu, ktorá rieši protipožiarnu bezpečnosť predmetnej stavby, spracovala osoba, ktorá nemá na túto činnosť príslušné oprávnenie. Zároveň poukazuje na ust. § 80 ods. 4 vyhl. č. 94/2004 Z.z.. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozklad, ktorý bol napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnutý, pretože sa stotožnil s argumentáciou a zisteniami prvostupňového správneho orgánu ohľadne požiarnej bezpečnosti uvedených stavieb a s tým, že stavebný úrad v rozpore s § 32 a § 46 Správneho poriadku nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, pretože projektová dokumentácia nie je dostatočne preukázaná a neumožňuje spoľahlivé s jednoznačné posúdenie, najmä z dôvodu účastníkmi konania namietanej požiarnej bezpečnosti susednej stavby, tiež nie je možné jednoznačne zistiť, či sa jedná o dodatočné povoľovanie celej stavby, alebo len časti stavieb, čo je v rozpore s § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 20.09.2011 a v zmysle opravy zo dňa 08.12.2011 zrušil s poukazom na zistenie, že ide o rozhodnutie nezákonné a to z dôvodu, že došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1, § 46 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keď nezistil a preto nenapravil pochybenie stavebného úradu, ktorý napriek opakovanému konaniu a prejednaniu žiadosti o dodatočné povolenie stavby „Sklad palivového dreva, sklad palivového dreva a náradia, senník“ nedostatočne posúdil a vyhodnotil súlad dodatočne povoľovaných predmetných stavieb z hľadiska ochrany verejných záujmov, najmä z dôvodu namietanej požiarnej bezpečnosti susednej stavby. Žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia stavebného úradu nemá náležitosti § 88a ods. 4 Stavebného zákona a krajský stavebný úrad uvedené pochybenie v konaní a rozhodnutí stavebného úradu nezistil v odvolacom konaní, a preto ho ani v odvolacom konaní nenapravil (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), čím neodstránil neurčitosť a nejednoznačnosť v konaní a rozhodnutí o dodatočnom povolení predmetných stavieb. Rozhodnutie krajské stavebného úradu a stavebné úradu sú v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a podkladov. Nakoľko rozhodnutie krajského stavebného úradu a stavebného úradu podľa žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím porušili zásadu materiálnej pravdy a nepostupovali v súlade s § 3, § 32, § 46, § 47 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku a preto rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zmysel správneho konania a dôležitosť procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) alebo skutkovými zisteniami a okolnosťami (obnova konania). Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov administratívneho konania. V danom prípade žalovaný a prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že skutkové zistenia stavebného úradu a krajské stavebného úradu boli vyhodnotené v rozpore s procesnými predpismi a neboli dodržané všetky procesné práva upravené Správnym poriadkom. Toto však nezakladá oprávnenie správneho orgánu konajúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku, aby začal konanie o zrušenie právoplatného rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorý je povinný nanovo rozhodnúť o odvolaní napadnutom proti rozhodnutiu stavebného úradu obce G. B., aby začal konania o zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa názoru súdu, skutočnosť, či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistená nepochybným spôsobom mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, však žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie je v rozpore so skutočným stavom (krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe nedostatočných podkladov)a nie v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi požiarnu bezpečnosť. Ak však orgán oprávnený rozhodovať o mimoriadnom opravnom prostriedku upravenom v § 65 Správneho poriadku dospeje k záveru, že dôvodom zrušenia právoplatného rozhodnutia krajské stavebného úradu a stavebného úradu v mimo odvolacom konaní sú skutkové zistenia, tak potom toto jeho rozhodnutie vydané podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku trpí takou vadou, ktorá má za následok jeho zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a to aj vtedy, ak by na ňu žalobca nepoukázal, nakoľko ide o takú vadu administratívneho konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. V konaní o zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania musí byť konajúcim nadriadeným správnym orgánom riadne preukázané, že rozhodnutie je vydané v rozpore s hmotným a nie procesným právom a postupom správneho orgánu podľa procesného predpisu upravujúceho správne konanie. Žalovaný správny orgán pri svojom rozhodnutí v danej veci tieto zásady nemal dostatočne na zreteli a dôsledne sa nimi neriadil. Uvedeným postupom stavebného úradu a krajského stavebného úradu došlo k porušeniu procesného práva, nakoľko sa dôsledne neriadili ustanoveniami Správneho poriadku o vykonaní dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Zmena alebo zrušenie právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, tak prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov administratívneho konania. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom súd priznal náhradu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie 22.06.2012 á 127,16 eur, 2/ písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 26.06.2012 á 127,16 eur, 3/ písomné vyjadrenie zo dňa 23.10.2014 á 134,00 eur, 3 x režijný paušál (2x7,63, 1x8,04) v celkovej výške 411,62 eur, ktoré vyučtoval právny zástupca žalobcov v súlade s § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ä! 3 ods. 9zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.