Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1587/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206985 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012206985.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Volkswagen AG, Berliner Ring 2, 38440 Wolfsburg, Nemecká spolková republika, zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Námestie 1. mája 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX. augusta XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : N. doručenou tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie T. úradu W. č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. S. prvostupňovým rozhodnutím správca dane čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie XX-XX/XXXX v zmysle § 55d zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty a sumu dane vo výške X XXXXXX,XX eur upravil na sumu X XXX XXX,XX eur. N. uvádza, že spoločnosti M. D.-X. L., X. X. 1, XXXXX F., A., M. X. C. D., s.r.o.,XXX O. a M. X. - X. D. s.r.o .M. XXXX/XX, XXX XX W. nad W. (ďalej len „M.“ alebo „spoločnosti M.“) dodávali v priebehu obdobia XXXX - XXXX žalobcovi formy na výrobu predných a zadných svetiel pre automobily. S. formy sú umiestnené na území X. v závodoch spoločností skupiny M.. T. nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetným formám. A. M. toto dodanie nepovažovala za dodanie tovaru na X., ale len za finančné vyrovnanie, na dodania neuplatňovala slovenskú T.. V priebehu roka XXXX spoločnosti M. zistili, že uvedený postup nebol v súlade so zákonom o T. (zvolený režim T. nebol správny, pričom neskôr už nebolo sporné, že predmetné dodania treba z hľadiska T. posudzovať za dodania tovaru v tuzemsku). A. (v priebehu roku XXXX) spoločnosti M. opravili predchádzajúci nesprávny postup, vystavili žalobcovi faktúry v súlade s § 71 zákona o T. a na dodania podliehajúce slovenskej T. dodatočne uplatnili slovenskú T.. X. M. daň uplatnenú na faktúrach odviedli formou dodatočných priznaní do štátneho rozpočtu. V roku XXXX podľa žalobcovho vyjadrenia celkovo spoločnosti skupiny M. zaplatili na X. T. z dodania foriem približne v hodnote XX XXX XXX,- B.. T. X.X.XXXX podal žalobca žiadosť o vrátenie zaplatenej T. podľa § 55a až XXe zákona o T. v celkovej výške X XXX XXX,XX eur (ďalej aj „žiadosť“), ktorou žiadal o vrátenie T. z faktúr za dodanie foriem spoločnosťou M.. X. dane čiastočne vyhovel žiadosti o vrátenie T., keď rozhodol o vrátení dane v časti X XXX XXX,XX eur a zároveň nevyhovel žiadosti o vrátenie časti zaplatenej dane v sume X XXX XXX,XX eur. M. argumentom správcu dane bolo uplynutie X ročnej prekluzívnej lehoty od dodania tovarov v rokoch XXXX-XXXX, po ktorej už nie je možné v zmysle procesných predpisov žiadať o vrátenie dane. Preto vyhovel iba tej časti žiadosti, ktorá sa týkala vrátenia dane za obdobie rokov XXXX až XXXX. N. uviedol, že nie je sporný skutkový stav a že hmotnoprávne podmienky na vznik nároku na vrátenie dane boli splnené. X. je otázka, kedy vznikol žalobcovi nárok na vrátenie dane. N. § 49 ods. X zákona o T. môže indikovať, že jedinou rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku na odpočítanie je moment vzniku daňovej povinnosti. V zmysle § 55a ods. X zákona o T. má žiadateľ nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49. V tejto súvislosti poukázal na potrebu systematického výkladu ustanovení zákona o T., pričom skutočné odpočítanie dane pri dodaní tovaru v tuzemsku podlieha ešte ďalšej regulácii zákonom o T. - § 49 ods. X písm. a/ a § 5X ods. 1 písm. a/ zákona o T.. Aj z ust. § 55b ods. X zákona o T. vyplýva, že žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať údaje z každej faktúry o dodaní tovaru a služby. X. M. uplatnili T. voči žalobcovi až v priebehu roku XXXX a taktiež faktúry podľa § 71 zákona o T. vyhotovili až v roku XXXX a žalobcovi teda vznikol nárok na odpočítanie/vrátenie dane až v priebehu roku XXXX. J. § 55c ods. X písm. a/ zákona o T. stanovuje, že žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry. A. na odpočítanie dane má platiteľ až vtedy, keď sú splnené kumulatívne vyššie uvedené podmienky, teda dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľ má faktúru. S. záver má vyplývať z európskej legislatívy a tiež z judikatúry X. dvora EÚ. A. rozhodnutie odporuje základnému princípu T., podľa ktorého má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy T. zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie podnikateľských aktivít podliehajúcich T. ( princíp neutrality T.). N. znášal daň uplatnenú jeho dodávateľom, avšak v dôsledku napadnutého rozhodnutia mu nebol priznaný nárok na vrátenie dane. T. preto pre žalobcu nie je neutrálna a predmetnú daň ekonomicky znáša. N. teda uvádza, že spor medzi ním a žalovaným je vedený najmä v rovine odlišného interpretovania momentu vzniku nároku na vrátenie dane. Podľa jeho názoru žalovaný zastáva pozíciu striktného gramatického výkladu , podľa ktorého posudzuje vznik nároku na odpočet z dikcie § 49 ods. X zákona o T., kým žalobca zastáva pozíciu systematického výkladu vzniku nároku na odpočet. Y., že za situácie, kedy právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli daňového práva štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne prikazuje, resp. umožňuje. F. ukladaní a vymáhaní daní teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd a postupovať miernejšie - in dubio mitius. N. obdržal faktúry od spoločnosti skupiny M. až v priebehu roku XXXX. Ak by bol výklad zákona o T. a daňového poriadku žalovaným správny, potom neexistuje žiaden časový okamih, kedy mohol žalobca žiadať o vrátenie/odpočítanie dane. S. výklad je však v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom zákona o T. a smernicou H. XXXX/XXX/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. T. žalobcu vystavili faktúry a podali dodatočné daňové priznania z dodávaných foriem v priebehu roky XXXX, správcovia dane akceptovali takéto vyrubenie dane, avšak správca dane v prípade odberateľa - žalobcu - rozporoval podanie žiadosti o vrátenie dane na základe § 45 ods. X zákona o správe daní. V súvislosti s týmto potom žaloba má tiež za to, že správca dane a žalovaný sa dopustili vady konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia tým, že správcovia dane dodávateľa a žalobcu si v obdobnej skutkovej a právnej situácií osvojili rôzne interpretácie § 45 ods. X zákona o správe daní. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žalovaný uvádza, že pokiaľ žalobcovi dodávateľ neoprávnene fakturoval T., bolo právom žalobcu túto fakturáciu reklamovať. C. je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo na vrátenie dane. Y. k vráteniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. V roku XXXX neboli vystavené faktúry za dodávku tovaru týkajúce sa obdobia rokov XXXX-XXXX, ale týmito faktúrami bola doúčtovaná daň k tomuto obdobiu. V nadväznosti na túto skutočnosť správca dane nepriznal nárok na vrátenie dane z faktúr týkajúcich sa rokov XXXX-XXXX, nakoľko tento nárok posúdil ako nárok po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. K rozsudkom X. dvora uviedol, že žalobca je povinný preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého zo spomínaných rozsudkov X. dvora. K námietke žalobcu, že dodávatelia - spoločnosti M. v roku XXXX odviedli predmetnú daň a správcovia dane ju akceptovali tým, že nerozporovali podanie daňových priznaní s dikciou § 45 ods. X zákona o správe daní ako aj tým, že vykonali daňové kontroly, ktoré potvrdili možnosť vyrubenia dane za toto obdobie, žalovaný uvádza, že daňové priznanie podáva samotný platiteľ, ktorý zároveň sám zodpovedá za údaje uvedené v daňovom priznaní a správca dane do daňového priznania nemôže zasahovať. Ak správca dane vykonal kontrolu T. za deklarované zdaňovacie obdobie a po jej skončení vyhotovil protokol a dodatočný platobný výmer, platiteľ mohol využiť svoje zákonné oprávnenia. X. M. teda mohli namietať či už formou vyjadrenia k protokolu alebo odvolaním sa proti dodatočnému platobnému výmeru závery správcu dane ohľadne dofakturovanej T.. N. tiež poznamenal, že žalobca podal žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ktorú P. financií SR prešetrilo a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a nie je teda dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. X. dane pri rozhodovaní o žiadosti zahraničnej osoby o refundáciu dane podľa ust. § 55a až XXg zákona o T. chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Q. dôkazy hodnotil správca dane jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. N. trvá na záveroch vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O. súd v W. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dospel záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. F. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom X. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. F. orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. R. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. N. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal na T. úrad W. I dňa X.X.XXXX žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty podľa §§ 55a až XXg zákona o T. v znení neskorších predpisov za obdobie XX-XX-/XXXX v sume X XXX XXX,XX eur a k žiadosti predložil aj faktúry za uvedené zdaňovacie obdobie od dodávateľov M. za dodanie foriem na výrobu predných a zadných svetiel pre automobily Q.. F. nakladať s týmito formami ako vlastník nadobudol žalobca v priebehu rokov XXXX-XXXX, avšak spoločnosti M. fakturovali tieto dodania bez slovenskej T., nakoľko toto dodanie nepovažovali za dodanie tovaru na X., ktoré by bolo predmetom slovenskej T., ale len za finančné vyrovnanie, ktoré nepodlieha T.. Keďže v priebehu roka XXXX tieto spoločnosti zistili, že uvedené dodanie nesprávne ošetrovali z hľadiska T., uskutočnili previerku dodania foriem svojim odberateľom a vystavili faktúry v zmysle § 71 zákona o T. za dodanie tovaru v tuzemsku a uplatnili XX% T.. Keďže žalobca žiadal vrátenie dane aj z faktúr vzťahujúcich sa k dodaniu tovaru, ktoré sa uskutočnilo v rokoch XXXX až XXXX, správca dane tento nárok rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX v rozsahu faktúr za plnenia z roku XXXX-XXXX nepriznal a daň vo výške X XXX XXX,XX eur nevrátil, nakoľko nárok posúdil ako uplatnený po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v ust. § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. N. týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu a žalobcovi vrátil sumu X XXX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX žalovaný žalobcovo odvolanie zamietol. Podľa § X65 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. daňového poriadku (X) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (X) T. konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona X. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do XX. decembra XXXX, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do XX. decembra XXXX a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 55a zákona č. XXX/XXXX o T. (X) Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len "žiadateľ"), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov X až X a § 55b až XXe. (X) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak a) je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval, c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania 1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, XX a XX a § 48 ods. 8, 2. služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. X a 3, 3. tovaru podľa § X3 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9, 4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a, 5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ. (X) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. (X) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49. (X) Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu. Podľa § 49 ods. X a ods. X písm. a) zákona o T. (X) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (X) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. F. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § X9 ods. 1 zákona o T. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. T. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. F. prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. F. dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. F. dodaní tovaru podľa § 8 ods. X písm. c) <javascript: fN.('XXXXX', 'XXXXXXXX', 'XXXXXXXX', 'XXXXXXX', 'XXXXXXX', 'X')> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 5X ods. 1 písm. a) zákona o T. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 7X. Podľa § 71 ods. 1 a X zákona o T. (X) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. F. je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. F. vyhotoví faktúru najneskôr do XX dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do XX dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. F. nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až XX. (X) C. musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku X prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa čl. XXX smernice H. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber T. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. Podľa § 167 smernice právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. P. ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3. Podľa § 250j ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovanej dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup H. pre vysielanie a retransmisiu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prejednávanej veci je, ako uviedol žalobca, sporný dátum vzniku nároku na vrátenie dane a teda začatie plynutia päťročnej prekluzívnej lehoty. N. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle zákona o T. nárok na vrátenie T. žalobcovi vznikol v deň dodania tovaru, t.j. v deň, keď pri dodaní tohto tovaru vznikla daňová povinnosť. A. od konca roka, v ktorom vznikol nárok na vrátenie dane uplynula zákonom stanovená X ročná lehota, správca dane nepriznal nárok na vrátenie dane za obdobie rokov XXXX-XXXX. N. v zhode s prvostupňovým správnym orgánom poukázal na znenie § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., čo považuje tunajší súd za správnu a teda aj ústavne a eurokonformnú aplikáciu daňových právnych predpisov na vzniknutú situáciu. Je každopádne pravdou, že vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (pozri napr. rozsudok X. dvora Y., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Ak však žalobca namieta nesúlad napadnutého rozhodnutia s judikatúrou X. dvora EU, bolo potrebné, aby tento preukázal skutkovú zhodu medzi prejednávanou vecou a ním uvádzanými rozhodnutiami. X. skutočnosť, že systém T. ako taký je založený na princípe neutrality a že v zásade má táto daň zaťažovať konečného spotrebiteľa, nie teda podnikateľa, ktorý tovary a služby použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich dani, ako taká nie je postačujúca na prijatie žalobcovho tvrdenia, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s európskou judikatúrou. O. jeden prípad je totiž potrebné posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti. Súd nespochybňuje skutočnosť, že princíp neutrality je základnou zásadou európskeho systému dane z pridanej hodnoty, avšak tento je naplnený, ak členský štát prijme do svojho právneho poriadku také opatrenia, ktoré vo všeobecnosti umožnia podnikateľom pri ich podnikateľskej činnosti zbaviť sa ťarchy T. na úkor spotrebiteľov, čo je naplnením podstaty nepriamych daní. A. je však žiaduce a ani možné s odvolaním sa na všeobecný princíp daňového systému upustiť od aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov, ak sa tieto nepriečia úprave obsiahnutej v právne záväzných predpisoch EU. G. povedané, je celkom zrejmé, že aj legitímny cieľ môže byť podmienený určitými obmedzeniami, resp. predpokladmi uplatniteľnosti. Z ustanovenia čl. XXX smernice potom vyplýva, že vnútroštátne obmedzenia v súvislosti s T. budú legitímne, ak ide o opatrenie členským štátom považované za potrebné na riadny výber T. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku nediskriminácie podľa štátu pôvodu a pod podmienkou, že tieto nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. E., ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku XXX smernice s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie T. a tým neutralitu T. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky X. dvora L. a i., bod XX; M. a i., bod XX; A. M., bod XX, ako aj T., bod XX). Je však zrejmé, že ustanovenie § 49 ods. X zákona o T. v spojení s § 45 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Zb. sa nebude priečiť požiadavke rovnakého zaobchádzania, pričom ide o opatrenie potrebné na riadny výber T., keď stanovenie prekluzívnej lehoty je potrebné z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dochádzalo k uplatneniu nároku na vrátenie dane za nenáležité časové obdobia, napr. desaťročia dozadu. S. nejde o právnu úpravu, ktorá by systematicky spochybňovala neutralitu T., pričom tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že z judikatúry X. dvora tiež nevyplýva, žeby členské štáty nemohli prijať legislatívne opatrenia, za účinnosti ktorých by výnimočne nastala situácia, kedy je právo na odpočítanie T. nevykonateľné. Y. mohlo byť opatrenie považované za nelegitímne, muselo by dochádzať k spochybňovaniu práva na odpočet T. systematicky. P. teda konštatovať, že v prípade § XX ods. X zákona o T. v spojení s § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. ide o ustanovenia vnútroštátneho práva súladné so smernicou. F. ide o samotné posúdenie momentu vzniku nároku na vrátenie dane, nesúhlasí tunajší súd s názorom žalobcu, že systematickým výkladom ustanovení § 49 zákona o T. možno vyvodiť, že nárok na vrátenie dane mu vznikol až v priebehu roku XXXX, kedy si voči nemu uplatnili T. spoločnosti M. ako jeho dodávatelia. A., tento je časovo celkom presne a jednoznačne vymedzený ust. § 55a ods. X v spojení s § 49 ods. X zákona o T. ako deň, kedy k tovaru alebo službe vznikla daňová povinnosť. T. vzniku daňovej povinnosti je takisto jednoznačným a nepochybným spôsobom vymedzený zákonom, konkrétne ustanovením § X9 zákona o T. ako deň dodania tovaru. Z § 49 ods. 1 zákona o T. vyplýva kedy nárok vzniká, t.j. časové hľadisko vzniku nároku na vrátenie T., zatiaľ čo z ustanovenia § 49 ods. X písm. a) vyplýva za akých okolností, teda za splnenia akých hmotnoprávnych podmienok tento nárok (v čase vymedzenom §49 ods. X zákona ) vznikol. S. dva odseky § 49 zákona o T. teda majú celkom odlišné predmety úpravy, aj keď sa oba vzťahujú k nároku na vrátenie T.. Y. iný výklad predmetného ustanovenia je aj zo systematického hľadiska neprípustný, keďže prijatie žalobcovej argumentácie by následne viedlo k de facto negácií § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. a skutočným dôsledkom takto uplatňovaných daňových predpisov by bolo predlžovanie lehoty na vrátenie dane, a to z dôvodu porušenia povinnosti dodávateľa vyhotoviť faktúru obsahujúcu zákonom stanovené náležitosti po tak dlhú dobu, po akú dodávateľ nevyhotoví odberateľovi faktúru podľa § 71 zákona o T.. Je však úplne zrejmé, že porušenie určitej zákonnej povinnosti nesmie spôsobiť následné upustenie od aplikácie iného kogentného zákonného ustanovenia, a to navyše s odkazom na zmysel daňovej úpravy. S. súd žiadnym spôsobom nespochybňuje princíp neutrality T., ale má za to, že v tomto prípade žalobcovi uplynula prekluzívna päťročná lehota na vrátenie dane z dodania tovaru za roky XXXX- XXXX, preto nebolo možné žalobcovi T. v žiadanej výške vrátiť, ale správcom dane mu bola vrátená len neprekludovaná časť T. za roky XXXX-XXXX. I podľa názoru súdu, nárok na vrátenie T. žalobcovi vznikol v deň dodania tovaru, t.j. v deň, kedy pri dodaní tohto tovaru vznikla daňová povinnosť. Žiaden iný deň použitím tak gramatickej ako ani systematickej výkladovej metódy neprichádza do úvahy. A. rámec uvedeného ešte tunajší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nebol „potrestaný“ za správanie svojho dodávateľa, ako to tento interpretuje, ale došlo k právnej skutočnosti, ktorou bolo plynutie času a prekludovanie jeho práva na odpočet T.. H. ako v prípade akéhokoľvek iného uplynutia prekluzívnej lehoty ( napr. pri zodpovednosti za vady atď.), zánik práva nebol sankciou voči žalobcovi, ale následkom objektívnej právnej skutočnosti, ktorý nastal bez ohľadu na zavinenie či už žalobcove alebo jeho dodávateľa. F. však žalobcovi bola zavineným protiprávnym správaním jeho dodávateľa (niekoľkoročným omeškaním pri vyhotovovaní faktúry za dodanie tovarov podľa § 71 zákona o T.) spôsobená škoda (rozdiel medzi uplatneným nárokom a skutočne vrátenou T.), tento mal právo domáhať sa voči nemu náhrady škody v civilnom súdnom konaní podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov O. súd v W. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. F. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 25Xk ods. X O.s.p. v spojení s § X46 ods. 1 písm. d) O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. S. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.