Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2512/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211115 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211115.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: A.K. INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 10, 821 01 Bratislava, IČO: 36 670 863, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivana Zmeková, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1246990/2012/5051-r zo dňa 31.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/1246990/2012/5051-r zo dňa 31.10.2012, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102404/5/1607635/2012 zo dňa 16.07.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie. Daňový úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán vydal dodatočný platobný výmer č. 9102404/5/1607635/2012 zo dňa 16.07.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume XX.XXX,XX Eur. V žalobe uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, pričom žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobca tvrdí, že obidve rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, pričom zistenie skutkového stavu je nedostačujúce. Žalovaný prekročil rámec dôkaznej povinnosti, ktorú na žalobcu neoprávnene prenáša. Žalovaný nedoplnil kontrolné zistenia správcu dane, konal v rozpore s § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, čím porušil § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane porušil daňové zásady v zmysle § 2 ods. 1, 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb. K odôvodneniu rozhodnutia žalovaného žalobca uvádza, že tvrdenie, že žalobca nepreukázal dodávky tovarov a služieb neobstojí. Žalobca predložil všetky účtovné doklady a vyjadril sa ku všetkým faktúram, že k dodaniu tovarov a služieb došlo. Pokiaľ ide o údajné nekonkrétnosti na faktúrach, tieto vystavovala spoločnosť I.H.K. spol. s r.o., a teda ich obsah nemohol žalobca ovplyvniť (k tomuto žalobca poukazuje na rozsudok NS SR, sp. zn. 8 Sžf/59/2011 zo dňa 25.09.2012). Navyše to, že by mali byť faktúry nekonkrétne, sa spomína až v rozhodnutí žalovaného, takže došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil dôvody rozhodnutia vydaného správcom dane a to tvrdením: „Dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúry č. IHK 0104/10 nie je nesprávne pomenovanie zmluvy ale skutočnosť, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov fakturovaných predmetnou faktúrou“, ako aj tým, že mandátnu zmluvu považuje za neurčitú a všeobecnú. Toto tvrdenie podľa jeho názoru nemá oporu v texte rozhodnutia vydaného správcom dane. Žalovaný tak nielenže pozmenil dôvody pôvodného rozhodnutia správcu dane, ktoré boli namietané v odvolaní žalobcu, ale zároveň ich oprel o nové skutočnosti ku ktorým sa z tohto dôvodu žalobca vo svojom odvolaní ani nemohol vyjadriť. Žalobca tak bol fakticky pozbavený možnosti účinného využitia opravného prostriedku, ktorým odvolanie je. Žalobca poukazuje na to, že dodávky tovarov a služieb, ktoré boli predmetom faktúr č. 0104/10, 0904/10, 28104/10, 2804/10, 0204/10, 1604/10, 16104/10, na základe ktorých bol uplatnený odpočet dane, boli riadne uskutočnené a v žiadnom prípade sa nejednalo o nereálne obchody a služby tak, ako sa to v rozhodnutí žalovaného uvádza. Pre porušenie povinnosti dodávateľa nie je zodpovedný žalobca. Žalobca zdôraznil, že služby a tovary boli zo strany subdodávateľa - I.H.K., spol. s r.o. dodané na základe zmlúv (ústnych aj písomných) a za takéto tovary a služby žalobca riadne uhradil vystavené faktúry. V tomto čase spoločnosť I.H.K., spol. s r.o. bola funkčná. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za porušovanie povinností tretieho subjektu a nenesie zodpovednosť za to, že daňové subjekty so správcom dane nespolupracujú. Žalobca podrobne opísal spôsob fungovania a realizácie dodávok. Samotná dodávka tovarov a služieb je zabezpečovaná z externých zdrojov subdodávateľským spôsobom tak, že žalobca si objedná poskytnutie týchto služieb a dodanie tovaru u svojich subdodávateľov na základe požiadaviek od svojich odberateľov. Objednávky boli väčšinou uskutočnené ústne, v niektorých prípadoch písomne. Prevažná časť tovaru a služieb, ktoré si žalobca objednal u subdodávateľov (prevažne Micro Control s.r.o. a I.H.K. spol. s r.o.) bola následne po ich prevzatí odovzdaná klientom žalobcu. Je nepravdepodobné, že by odberateľ zaplatil za služby, ktoré mu neboli dodané. Uzavreté písomné zmluvy, ktoré boli predmetom faktúr neboli mandátne ale nepomenované podľa § 269 Obchodného zákonníka. Je tu ďalej rozpor, pretože ak správca dane spochybňuje dodanie tovaru a služieb na vstupe, zároveň tým spochybňuje aj dodanie tovaru a služieb na výstupe, t.j. vznik daňovej povinnosti pre žalobcu. Je nelogické, že na jednej strane správca dane tvrdí, že faktúry, na základe ktorých žalobca nakúpil tovar a služby sú nereálne, na druhej strane tento tovar žalobca predal a mal povinnosť zaplatiť DPH, čo je fakticky nemožné. Jednotlivým faktúram nevenoval žalovaný žiadnu pozornosť. Žalovaný sa snaží nesplnenie daňovej povinnosti preniesť zo spoločnosti I.H.K., spol. s r.o. na žalobcu. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 22.01.2013 uviedol, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112. Žalovaný nevychádzal v rozhodnutí zo žiadnych nových skutočností, ale z toho, čo zistil správca dane. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobca oprávnený predkladať dôkazné prostriedky do 22.06.2012. Žalobca nedodržal zákonnú lehotu, keď chcel predložiť CD dňa 09.07.2012 pri prerokúvaní protokolu. Správca dane postupoval správne, keď označené CD neprijal ako dôkaz. K ostatným námietkam žalobcu, týkajúcich sa faktúr, odkázal na napadnuté rozhodnutie. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 2512/2012-111 zo dňa 12.6.2014 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžf/82/2014 zo dňa 2.6.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 2512/2012-111 zo dňa 12.6.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude potrebné doplniť súdny prieskum a rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť. Krajský súd v Bratislave, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle uznesenia sp. zn. 4Sžf/82/2014 zo dňa 2.6.2015 opakovane preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.) zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a obaja účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1246990/2012/5051-r zo dňa 31.10.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava, č. 9102404/5/1607635/2012 zo dňa 16.7.2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 vo výške XX.XXX,XX €. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9102404/5/643589/2012 zo dňa 31.5.2012. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 9.7.2012. Správca dane preveril nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní a neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti I.H.K. spol. s.r.o., so sídlom Meliata 106, a to z faktúr: - faktúra č. 0104/10 - v zmysle mandátnej zmluvy za poskytnuté služby v obd. 02-03/2010, administratívne zabezpečenie akcie výkonu hodnotenia ISRÚ, opakovaná komunikácia s hodnotiteľmi prieskumu trhu a komunikácia s poskytovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení, logistika publicita - faktúra č. 0904/10 -za vykonané práce pri realizácii zákazky Excimer pre spoločnosť REAL-EX - faktúra č. 28104/10 - dodanie letákov - faktúra č. 2804/10 - koordinácia a technické zabezpečenie inštalácii chello - faktúra č. 0204/10 - za administratívne práce, prieskum billboardových spol., grafické práce - faktúra č. 1604/10 - sprostredkovanie predaja mraziarenských nadstavieb na zákazku - faktúra č. 16104/10 - za prípravu billboardovú kampaň, grafické návrhy pre klienta Baumatic. Žalobca uzatvoril dňa 04.01.2010 mandátnu zmluvu so spoločnosťou I.H.K. spol. s r.o., so sídlom Meliata 106, na základe ktorej spoločnosť I.H.K. spol. s r.o. konala ako mandatár v mene a na účet žalobcu ako mandanta. Správca dane uskutočnil dokazovanie výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti I.H.K. spol. s r.o. Tibora Biháryho, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 20.04.2012 uviedol, že pre spoločnosť žalobcu sprostredkovával predmetné práce, ktoré si objednával u iných spoločností, nakoľko nemal žiadnych zamestnancov. Správcovi dane nedoložil žiadne doklady preukazujúce túto skutočnosť. Správca dane formou dožiadania (§ 16 zák. č. 511/1992 Zb.) Daňovým úradom Rožňava zistil, že na adrese spoločnosti I.H.K. spol. s r.o. je starý neobývaný ošarpaný dom, bez označenia firmy, pričom daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, nepreberal poštové zásielky, výzvy sa vrátili späť, s oznamom adresát neznámy. Správca dane preveril uskutočnenie zdaniteľných obchodov spol. I.H.K spol. s r.o. u príslušného správcu dane formou dožiadania v zmysle § 21 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov u iného správcu dane a zistil nasledovné: Daňový subjekt UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. pojem „koordinácia a technické zabezpečenie inštalácie chello“ nepozná, ako uvádza daňový subjekt na faktúre č. 2804/10. Od roku 2009 UPC prestala používať tento názov a nahradila ho názvom Fiber Power internet. Spoločnosť je poskytovateľom internetových služieb. Za účelom poskytovania internetových služieb svojim zákazníkom si spoločnosť objednáva „inštalácie internetového pripojenia“ od tretích strán. Spoločnosť Micro Control, A.K.INVESTMENT ani spol. PC HELP SERVIS s.r.o nie je v zozname dodávateľov spol. UPC zabezpečujúcich inštalácie internetového pripojenia. Daňový subjekt Orange Slovensko, a.s. činnosť „kontrola technického zabezpečenia inštalácií Orange FTTH“ nepozná, nezistila, že by sa pod týmto názvom označovala niektorá konkrétna položka predmetu dodávky v dodávateľských zmluvách s dodávateľmi siete FFTH Orange Slovensko. Pokiaľ ide o prevzatie inštalácii vykonávaných dodávateľmi spoločnosti Orange Slovensko a.s. a kontrolu ich vykonávania tieto si zabezpečuje spoločnosť Orange Slovensko a.s. vlastnými technickými pracovníkmi zamestnancami spoločnosti Orange Slovensko a.s.. V zozname dodávateľov siete Orange FTTH - 2010 sa nenachádza spoločnosť I.H.K. spol. s r.o., A.K. INVESTMENT, s.r.o. ani spol. PC HELP SERVIS s.r.o.. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov výzvou č. 9102404/1/616514/2012 zo dňa 26.03.2012, ktorou žiadal podrobnejšie vysvetlenie z obsahu jednotlivých faktúr, pričom výzva sa vrátila späť, s oznamom adresát neznámy. Na základe takto zistených výsledkov vykonanou daňovou kontrolou správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9102404/5/1607635/2012 zo dňa 16.07.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume XX.XXX,XX eur, nakoľko správca dane neuznal odpočítanie dane zo služieb, tovaru a prác uvedených na predmetných faktúrach od spol. I.H.K. spol. s r.o. z dôvodu, že tieto neboli dodané, daňová povinnosť nevznikla a daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 nevznikol nárok na odpočítanie dane. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/1246990/2012/5051-r zo dňa 31.10.2012 na základe odvolania žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer č. 9102404/5/1607635/2012 zo dňa 16.07.2012 Daňového úradu Bratislava s odôvodnením, že Žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané tvrdenie platiteľa, že fakturované služby, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, boli aj skutočne dodané spoločnosťou I.H.K. spol. s r.o. Meliata. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní); správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní). Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 48 ods. 2 ZSDP, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <. a <. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 <. a 9 až 12 <.c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <. a § 11a <., d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 49 ods. 7 písm. b) zákona o DPH, platiteľ nemôže odpočítať daň pri prechodných položkách podľa § 22 ods. 3 <.. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <.. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. V. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporene za preukázané, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu daňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9102404/5/643589/2012 zo dňa 31.5.2012. Protokol z daňovej kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 9.7.2012. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2010 rozdiel z dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX €. Správca dane neuznal odpočítanie dane zo služieb, tovaru a prác uvedených na faktúrach od spol. I.H.K. spol. s r.o. z dôvodu, že tieto neboli dodané, daňová povinnosť nevznikla a daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 nevznikol nárok na odpočítanie dane. Ide o faktúry číslo: - 0104/10 - za poskytnuté služby (v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 04.01.2010 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou I.H.K. spol. s r.o. ako mandatárom) v obd. 02-03/2010, administratívne zabezpečenie akcie výkonu hodnotenia ISRÚ, opakovaná komunikácia s hodnotiteľmi prieskumu trhu a komunikácia s poskytovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení, logistika publicita, - 0904/10 - za vykonané práce pri realizácii zákazky Excimer pre spoločnosť REAL-EX, - 28104/10 - dodanie letákov, - 2804/10 - koordinácia a technické zabezpečenie inštalácii chello, - 0204/10 - za administratívne práce, prieskum billboardových spol., grafické práce, - 1604/10 - sprostredkovanie predaja mraziarenských nadstavieb na zákazku, - 16104/10 - za prípravu billboardovú kampaň, grafické návrhy pre klienta Baumatic. Daň z pridanej hodnoty z uvedených faktúr činila XX.XXX,XX €. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi správca dane preveril uskutočnenie zdaniteľných obchodov spol. I.H.K spol. s r.o. u príslušného správcu dane formou dožiadania v zmysle § 21 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov a zistil, že daňový subjekt UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. pojem „koordinácia a technické zabezpečenie inštalácie chello“ nepozná, (faktúra č. 2804/10) a za účelom poskytovania internetových služieb svojim zákazníkom si objednáva „inštalácie internetového pripojenia“ od tretích strán, pričom spoločnosť Micro Control, A.K.INVESTMENT ani spol. PC HELP SERVIS s.r.o. nie je v zozname dodávateľov spol. UPC zabezpečujúcich inštalácie internetového pripojenia. Ani spoločnosť Orange Slovensko, a.s. pojem činnosť „kontrola technického zabezpečenia inštalácií Orange FTTH“ nepozná.. K námietke žalobcu nepreukázania dodávky služieb a nekonkrétnosti faktúr súd uvádza, že v zmysle ust. § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Vo všetkých prípadoch (v zmysle predložených faktúr) správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov a služby, nakoľko takýto deň nenastal (deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť), pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ (spol. I.H.K.), ktorý je uvedený v predmetných faktúrach aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne ich odovzdal svojim odberateľom. Iba samotná existencia faktúry (obsahujúcej všetky náležitosti), prípadne príjmových a výdavkových dokladov neznamená, že skutočne aj došlo k dodaniu služieb, tovarov, prác v nich uvedených. V posudzovaných faktúrach uvedené služby a dodávky prác mohli byť vykonané aj subdodávateľsky (tvrdil to žalobca), avšak aj v tomto prípade je žalobca povinný preukázať ich reálne uskutočnenie uvedeným subdodávateľom. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobca zdaniteľné obchody nevykonal a nevykonal ich ani jeho subdodávateľ spol. I.H.K. spol. s.r.o.. Správca dane nadobudol vážne pochybnosti o hodnovernosti predložených dokladov (faktúr) a keďže žalobca nepreukázal ich hodnovernosť, nemohol ich ani uznať ako relevantné doklady pre uplatnenie odpočtu DPH. Predložené faktúry žalobcom boli aj podľa názoru súdu nekonkrétne, z ich obsahu nebolo bez ďalšieho možné zistiť kto poskytol služby, resp. vykonal práce v nich uvádzané a pre koho boli poskytnuté. Samotné označenie služieb, prác bolo bez ďalších dokladov (ktoré žalobca nepredložil) neoveriteľné. K námietke žalobcu, že žalovaný prekročil rámec dôkaznej povinnosti, ktorú na žalobcu neoprávnene prenáša je potrebné uviesť, že v zmysle všeobecnej zásady dôkaznej povinnosti v daňovom konaní, dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. V predmetnej veci správca dane uskutočnil rozsiahle dokazovanie a to aj formou viacerých dožiadaní. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, príjmovými a výdavkovými dokladmi nie je podľa súdu postačujúce. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že za vystavenie faktúr (slúžiacich ako dôkaz o uskutočnení dodávok služieb) je zodpovedná výlučne len spoločnosť I.H.K. spol. s r.o. Faktúra môže byť relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je (nemusí byť) dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ (žalobca), pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Krajský súd v tejto súvislosti musí poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Súd sa stotožňuje s názorom, že obchodné transakcie deklarované účtovnými dokladmi v spoločnostiach na strane dodávateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných princípov a utvrdzujú správnosť názoru vysloveného žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že k dodávkam tovaru tak, ako to bolo uvedené v žalobcom predložených faktúrach v skutočnosti nedošlo. Tomuto zisteniu správcu dane nasvedčuje aj skutočnosť, že spoločnosť UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. pojem „koordinácia a technické zabezpečenie inštalácie chello“ nepozná, ako uvádza žalobca na faktúre č. 2804/10. Od roku 2009 UPC prestala používať tento názov a nahradila ho názvom Fiber Power internet. Spoločnosť za účelom poskytovania internetových služieb svojim zákazníkom si objednáva „inštalácie internetového pripojenia“ od tretích strán, pričom spoločnosť Micro Control, A.K.INVESTMENT ani spol. PC HELP SERVIS s.r.o nie je v zozname dodávateľov spol. UPC zabezpečujúcich inštalácie internetového pripojenia. Tvrdenie žalobcu, že sa jedná o starší názov služby nie na preukázanie dodania tejto služby postačujúce. Aj spoločnosť Orange Slovensko, a.s. pojem činnosť „kontrola technického zabezpečenia inštalácií Orange FTTH“ nepozná. Kontrolu vykonávania inštalácii vykonávaných dodávateľmi spoločnosti Orange Slovensko a.s. si zabezpečuje spoločnosť Orange Slovensko a.s. vlastnými technickými pracovníkmi zamestnancami spoločnosti Orange Slovensko a.s.. V zozname dodávateľov siete Orange FTTH - 2010 sa nenachádza spoločnosť I.H.K. spol. s r.o., A.K. INVESTMENT, s.r.o. ani spol. PC HELP SERVIS s.r.o.. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo však v konaní nebolo preukázané. Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na takejto faktúre. Technicky, bez väčšej námahy za použitia počítača s tlačiarňou je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. V danom prípade práve reálnosť plnení v zmysle predložených faktúr nebola preukázaná. Súd totožne so záverom žalovaného vyhodnotil predložené čestné prehlásenie bývalého konateľa (majiteľa) spol. I.H.K. spol. s.r.o. Tibora Biháryho zo dňa 21.10.2011 ako natoľko nekonkrétne, že nebolo spôsobilé preukázať reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre platiteľa (žalobcu) a preto správca dane nepochybil, keď ho vyhodnotil ako nepostačujúci dôkaz. Zákon o správe daní v § 29 ods. 4 stanovuje, čo všetko môže byť ako dôkaz použité v daňovom konaní. Čestné prehlásenie podľa zákona o správe daní takýmto dôkazom nie je na rozdiel od zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorý ako náhradu za dôkaz môže čestné prehlásenie pripustiť. Preto konštatovanie žalobcu o posúdení dôkazu - tohto prehlásenia nebolo porušením ustanovení daňového poriadku. Dodávateľ žalobcu spol. I.H.K. spol. s.r.o., je v súčasnosti v konkurze, jej konateľ Tibor Biháry bol konateľom len od roku 2010 do 26.07.2011, v čase daňovej kontroly bola spoločnosť nekontaktná a v podstate nefungujúca (podľa vyjadrenia dožiadaného správcu dane). V predloženom čestnom vyhlásení bývalý konateľ spol. I.H.K. spol. s.r.o., len uviedol množstvo čísiel faktúr (medzi nimi aj predmetné faktúry) a strohé konštatovanie, že sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie - dodávka tovaru (služby) a obdržal dohodnutú odmenu. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. Takéto namietané tvrdenie žalobcu je zjavne účelové, nakoľko správca dane v konaní uskutočnil náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu plne dostačujúcom na riadne posúdenie veci. Oboznámil sa so všetkými relevantnými dokladmi predložených mu žalobcom, aj keď k ich predloženiu došlo až po začatí daňového konania dňa 20.04.2011, keďže žalobca bez adekvátneho ospravedlnenia sa nedostavil na riadne skôr začaté daňové konanie. Správca dane v konaní vyčerpal svoje dôkazné bremeno a preveril všetky skutočnosti ohľadne zdaniteľných obchodov v zmysle vyššie uvedených faktúr, na ktorých boli údaje o poskytnutých službách (zdaniteľných obchodoch) natoľko nekonkrétne, že správca dane nemal čo skúmať. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí primerane vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. V žalobe nebolo bližšie konkretizované, ku ktorým námietkam uvedeným v odvolaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril. Preto súd túto námietku pokladá za účelovú. K námietke žalobcu - nesprávne posúdenie mandátnej zmluvy a zmena dôvodov v napadnutom rozhodnutí (ich rozšírenie) krajský súd uvádza, že posúdenie zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a I.H.K. spol. s.r.o. správnym orgánom, podľa názoru súdu nemalo žiadny vplyv na záver prijatý správcom dane, ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie (nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov) a táto námietka nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti preskúmavaného platobného výmeru, resp. rozhodnutia žalovaného alebo jeho postupu v konaní. Tiež nemožno konštatovať, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa odvolával na nové skutočnosti a uvádzal odlišné dôvody neuznania faktúr (č. IHK 0104/10). Po dôkladnom porovnaní dôvodov, pre ktoré rozhodol správca dane v platobnom výmere a žalovaný v napadnutom rozhodnutí musí súd konštatovať, že v oboch rozhodnutiach je dôvod totožný - nepreukázanie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov fakturovaných predloženými faktúrami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len detailnejšie vyhodnotil dôvody, ktoré boli uvedené správcom dane v platobnom výmere. Potom namietanie porušenia zásad daňového konania nie je na mieste a túto námietku súd vyhodnotil ako zjavne účelovú. K námietke predloženia CD žalobcom už pri prerokovaní protokolu súd uvádza, že je prinajmenšom účelové sa odvolávať na určitý dôkaz, ktorým ako uvádza žalobca priamo aj disponuje, avšak napriek výzve správcu dane a následnej výzve žalovaného v odvolacom konaní zo dňa 3.10.2012, ho nie je ochotný (spôsobilý) predložiť. Ak žalobca ako účastník daňového konania mal použiteľný dôkaz bolo jeho povinnosťou ho predložiť tak, aby žalovaný, resp. správca dane sa mohol s jeho obsahom aj oboznámiť. Poukazovanie žalobcom na nevykonanie takéhoto dôkazu odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo je absolútne zavádzajúce. Daňové úrady majú predsa povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených v daňovom konaní. Za nedôvodné je možno vyhodnotiť aj kladenie podmienok zo strany žalobcu na predloženie tohto dôkazu. Súd na margo tohto údajného dôkazu uvádza, že obsahom predmetných CD nosičov mohli byť skutočnosti s vecou nesúvisiace, dokonca na nich nemuselo byť vôbec nič. Predmetný dôkaz nebol vykonaný výlučne z dôvodov na strane žalobcu a jeho nevykonanie nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Súd vo vzťahu k prejednávanej veci má za potrebné poukázať na prijaté právne závery, identické so závermi žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009, Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17, Súdneho dvora EÚ najmä: rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, 23, 92, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50, z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32, 33, 34, Kittel a Recolta Recycling, bod 54, Véleclair, C-414/10, bod 32, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25, z 26. januára 2012, Kraft Foods Polska, C-588/10, bod 23, Gabalfrisa a i., bod 52; Nidera Handelscompagnie, C-385/09, bod 49, ako aj Dankowski, bod 37, v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11 vzťahujúce sa na prejednávanú vec. Pri posudzovaní veci má sa súd vždy usilovať o eurokomfortný výklad vnútroštátneho práva tak, aby sa zabezpečila účinnosť smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa vyššie uvedenej judikatúry je potrebné každý prípad posudzovať individuálne, čo v danom prípade daňové orgány aj urobili. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou reťazca fiktívnych obchodov firiem, ktorého účelom bolo získať (neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH všetkými zúčastnenými článkami obchodného reťazca (aj žalobcu). Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa) v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní uskutočnených správcom dane preverované však neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní tieto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodov, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaných zdaniteľných obchodov. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaná služba, resp. práca aj skutočne bola poskytnutá. Toto však neučinil. Na základe zistených výsledkov vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že správca dane adekvátne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenú v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a zároveň prihliadol na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Potom záver, ktorý prijal správca dane ako aj žalovaný plne zodpovedali zásadám logického myslenia a správneho uváženia a boli v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Súd sa plne stotožnil s právnym záverom žalovaného o tom, že obchodné transakcie, ktoré mali vyplývať so žalobcom predložených účtovných dokladov (faktúr) sa reálne neuskutočnili, išlo o fiktívne obchody s cieľom získať neoprávnene nadmerný odpočet DPH. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 49 zák. o DPH. Napadnuté rozhodnutia žalovaný správny orgán riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a z tohto dôvodu súd považuje napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.