Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/188/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211208 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: V. O.. H.. V. Ď., bytom Z. XX, O. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: 6N 3800/12, Ev. č.: 6166/12 z 28.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn.: 6N 3800/12, Ev. č.: 6166/12 z 28.11.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn.: 6N 3800/12, Ev. č.: 6166/12 z 28.11.2012 odporca podľa us. § 10 ods. 5 a za použitia ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci, označenej navrhovateľom ako „správna“ z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Teda že navrhovateľ nesplnil jednu z podmienok poskytnutia právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia odporca opísal v konaní zistený stav veci a skonštatoval, že navrhovateľ vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) adresovanej Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVaR“) sa dožadoval sprístupnenia informácií, ktoré svojím obsahom patrili do pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ“), pričom MPSVaR správne túto žiadosť zákonným spôsobom postúpilo na priame vybaveniu MŠVVaŠ. V ďalšom poukázal na oneskorené podanie rozkladu a tiež na skutočnosť, že požadované informácie sú inými ako informácie, ktoré sú predmetom ich sprístupnenia v zmysle ust. § 3 zákona o slobode informácií. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že ak v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca týmto tvrdením pripustil, že výsledok sporu môže byť pre neho (navrhovateľa) úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Tiež uviedol, že odporca postupoval nesprávne, ak najskôr prejudikoval rozhodnutie vo veci a na základe toho dospel k názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu. V ďalšom namietal nesprávnu a neodôvodnenú úvahu odporcu týkajúcu sa ev. zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku voči fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR. Namietal tiež, že odporca z hmotnoprávneho hľadiska prejudikoval rozhodnutie vo veci a namietal, že ním požadovaná informácia nebola právnym poradenstvom. Podaním z 3.3.2013 navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, pričom poukázal na svoju povinnosť posudzovať spor z hľadiska vylúčenia zrejmej bezúspešnosti. Odporca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení -ďalej len „ O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ 31.10.2012 požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci nezákonného postupu v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií - vo veci „žaloby na prieskum fiktívneho rozhodnutia, prípadne žaloby na odstránenie nečinnosti“. Navrhovateľ 5.9.2012 požiadal v zmysle zákona o slobode informácií o dve informácie: „1. V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EU/mimo EU považuje v SR za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia? 2. Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EU/mimo EU, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získania nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia?“ MPSVaR prípisom zo 7.9.2012 (doručeným pravdepodobne 11.9.2012) navrhovateľovi oznámilo, že aplikáciou ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií navrhovateľovu žiadosť postúpilo MŠVVaŠ. MŠVVaŠ rozhodnutím č. 764-1/2012-PKV z 19.9.2012 žiadosti navrhovateľa z 5.9.2012 o sprístupnenie informácií nevyhovelo s odôvodnením, že sa nejedná o sprístupnenie existujúcej informácie, ktorú by toto ministerstvo malo k dispozícii, ale že podanou žiadosťou sa jedná o vydanie odborného stanoviska - o výklad zákona k danej veci. Tiež v odôvodnení uviedlo, že účelom zákona o slobode informácii nie je vytváranie nových informácií, ale o poskytovanie existujúcich informácií, ktoré má povinná osoba v požadovanej forme k dispozícii. Podaním z 5.10.2012 adresovanom MPSVaR podal navrhovateľ „rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu“ v ktorom namietal postúpenie jeho žiadosti z 5.9.2012 na MŠVVa Š s tým, že min. časť požadovaných informácií spadá do pôsobnosti MPSVaR, ktoré má informácie k dispozícii v dôsledku čoho namietal postúpenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácii inému ústrednému orgánu štátnej správy - MŠVVaŠ. Oznámenie o postúpení jeho žiadosti o sprístupnenie informácií považoval za fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií, voči ktorému podal predmetný rozklad. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Podľa ust. § 15 zákona o slobode informácií (1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím ( § 18). (2) Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. (3) Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že ak v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca týmto tvrdením pripustil, že výsledok sporu môže byť pre navrhovateľa úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom vychádza z nesprávneho pochopenia slovného spojenia, ktoré odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil, podľa ktorého: „Vo veci s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím ...“. Zo znenia ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v ktorom žiadateľ (navrhovateľ) požiadal o právnu pomoc. Ak teda odporca vyhodnotí spor v ktorom sa žiada poskytnutie právnej pomoci ako zrejme bezúspešný, žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nemá právo na jej poskytnutie. Slovné spojenie „zrejmá bezúspešnosť“ znamená, že už na základe zbežného posúdenia sporu možno dospieť k záveru, že žiadateľ bude v spore v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci neúspešný. Slovné spojenie „vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu“ logicky znamená, že možno predpokladať úspech v predmetnom spore. Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v predmetnej veci v ktorej navrhovateľ požadoval poskytnutie právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu znamená to, že predmetný spor (resp. úspech navrhovateľa v ňom) posúdil ako spor v ktorom navrhovateľ nedosiahne úspech - teda že ide o zrejme bezúspešný spor. K námietke, že odporca postupoval nesprávne, ak najskôr prejudikoval rozhodnutie vo veci a na základe toho dospel k názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Inštitút vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci bol v zákone o poskytovaní právnej pomoci použitý s cieľom, aby právna pomoc, ktorá je v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci hradená zo štátneho rozpočtu, nebola poskytovaná v sporoch v ktorých možno reálne očakávať, že žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v nich bude neúspešný. Teda aby sa zamedzilo nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu. Preto zákon o poskytovaní právnej pomoci v ust. § 8 výslovne odporcovi ukladá povinnosť skúmať, či v konkrétnom spore (v ktorom žiadateľ žiada poskytnutie právnej pomoci) pôjde alebo nepôjde o zrejmú bezúspešnosť. Isteže výsledok takéhoto posúdenia konkrétneho sporu odporcom nemôže nenahradiť konkrétne rozhodnutie príslušného orgánu (napr. súdu či správneho orgánu), avšak je významným pre ustálenie, že prípadne vynaložené štátne finančné prostriedky nebudú použité neefektívne. Preto bolo aj v prejednávanej veci povinnosťou odporcu skúmať, či konanie vo veci v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci môže alebo nemôže byť úspešným. Ak teda odporca na základe vyhodnotenia tejto konkrétnej veci dospel k názoru, že konanie v nej nebude pre navrhovateľa neúspešným, logickou aplikáciou ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vydal vo veci negatívne rozhodnutie. Inak povedané, ak je povinnosťou odporcu posúdiť, či vec je alebo nie je zrejme bezúspešným sporom, musí v podstate v intenciách zákona o poskytovaní právnej pomoci predbežne posúdiť predpokladaný výsledok sporu. Takýto postup je logickým a aj zákonným, nakoľko inak by odporca nemohol posúdiť úspešnosť či neúspešnosť sporu. K námietke, že odporca nesprávne a bez náležitého odôvodnenia dospel k záveru, že rozklad podaný voči fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR bol podaný oneskorene: Je skutočnosťou, že odporca toto alternatívne odôvodnenie svojho rozhodnutia neodôvodnil. Na toto jeho pochybenie však súd neprihliadol z dôvodu, že (ako to bude následne odôvodnené) spor v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci odporcom bol správne a v súlade so zákonom odporcom posúdený ako zrejme neúspešný. Preto včasnosť podania rozkladu voči navrhovateľom označenému fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR je irelevantnou. K námietke že odporca dospel k nesprávnemu právnemu záveru ak konštatoval, že obsahom podanej žiadosti bolo právne poradenstvo a teda nie informácie, spadajúce pod ust. § 3 zákona o slobode informácií: Podobne ako predchádzajúce ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci - konania vo veci navrhovateľom podanej žiadosti o sprístupnenie informácií (doručenej navrhovateľom MPSVaR dňa 5.9.2012): „1. V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EU/mimo EU považuje v SR za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia? 2. Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EU/mimo EU, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získania nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia?“ MPSVaR prípisom zo 7.9.2012 navrhovateľovi oznámilo, že aplikáciou ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií navrhovateľovu žiadosť postúpilo MŠVVaŠ ako povinnej osobe. Navrhovateľ postúpenie ním podanej žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ považoval za vydanie fiktívneho rozhodnutia v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podal rozklad. V konaní o tomto rozklade požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu, tento vydal napadnuté negatívne rozhodnutie z troch dôvodov: 1. Z dôvodu, že postúpenie navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie informácií z MPSVaR na MŠVVaŠ nie je rozhodnutím (a to ani fiktívnym) o neposkytnutí informácií, ale zákonom o slobode informácií predpokladaným postúpením žiadosti orgánu o ktorom možno predpokladať, že požadovanou informáciou disponuje. 2. Eventuálne z dôvodu prípadného zmeškania lehoty na podanie rozkladu voči napadnutému fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR. 3. Z dôvodu, že navrhovateľom požadované informácie nie sú ani informáciami v zmysle ust. § 3 zákona o slobode informácií, pretože položenými otázkami navrhovateľ požadoval právne poradenstvo. K prvému dôvodu: Podľa názoru súdu správna úvaha vyslovená odporcom je dôvodná. Pokiaľ MPSVaR po oboznámení sa s okruhom navrhovateľom požadovaných informácií dospelo k dôvodnému záveru, že takýmito informáciami nedisponuje a že nimi môže disponovať MŠVVaŠ, zákonom stanoveným spôsobom žiadosť navrhovateľa postúpilo MŠVVaŠ. V danom prípade teda nejde o rozhodnutie - a to ani fiktívne, ale o zákonom predpokladaný postup pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií. Nakoľko teda postúpenie žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ nie je rozhodnutím, nie je možné voči nemu podať akýkoľvek opravný prostriedok. Súd iba poznamenáva, že samotný zákon o slobode informácií v ust. § 15 ods. 3 uvádza, že lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. Aj zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že postúpenie žiadosti povinnej osobe (v danom prípade MŠVVaŠ) nie je rozhodnutím. Preto konanie o podanom rozklade navrhovateľa voči takémuto postúpeniu jeho žiadosti o sprístupnenie informácií je konaním v ktorom navrhovateľ nemôže byť úspešný, teda ide o spor (konanie) zrejme bezúspešný. K druhému dôvodu: K tomuto dôvodu sa súd vyjadril v rámci posúdenia predchádzajúcej námietky navrhovateľa. Aj keby bolo podanie rozkladu voči navrhovateľom označenému fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR uskutočnené v rámci lehôt ustanovených zákonom o slobode informácií, nič by to nemenilo na skutočnosti, že postúpenie žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ ako povinnej osobe nie je rozhodnutím a to ani fiktívnym. Teda voči neexistujúcemu rozhodnutiu nie je možné podať akýkoľvek opravný prostriedok. K tretiemu dôvodu: Odhliadnuc od prvého, vyššie uvedeného dôvodu vyhodnotenia navrhovateľovej zrejmej bezúspešnosti v konaní o ním podanom rozklade voči nejestvujúcemu (fiktívnemu) rozhodnutiu odporca správne poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o sprístupnenie informácií, ktoré v skutočnosti nie sú informáciami, ktoré sú predmetom sprístupnenia v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Podľa znenia tohto ustanovenia každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Ide teda o informácie, ktoré povinná osoba nevytvára - nevyhotovuje ich, ale ich iba (na základe žiadosti) dá k dispozícii, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ust. § 16 zákona o slobode informácií. Ie teda o informácie, ktoré v takej či onakej podobe už existujú. O obsahu otázok, položených navrhovateľom v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ požadoval podanie odborného stanoviska, resp. špecifikácie právnych noriem vzťahujúcich sa na danú problematiku, resp. ich výkladu a aplikácie. Aj podľa názoru súdu takáto požiadavka navrhovateľa nie je požiadavkou na sprístupnenie informácií už len preto, lebo ak by jej povinná osoba (v danom prípade MŠVVaŠ a nie MPSVaR) aj chcela vyhovieť, musela by takúto informáciu vytvoriť, čo by bolo v rozpore s cit. ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Pretože námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu prezentované navrhovateľom v podanom návrhu neboli dôvodné a nemohli teda viesť k jeho zrušeniu, osobitne poukazujúc na skutočnosť, že postúpenie podanej žiadosti o sprístupnenie informácií povinnej osobe nie je rozhodnutím postupujúceho štátneho orgánu a teda nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok, pričom (naviac) navrhovateľom požadované informácie neboli informáciami v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).