Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/188/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211208 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012211208.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O.. H.. V. Ď., bytom Z. XX, O., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn.: 6N 3800/12, Ev.č. 6166/12 zo dňa 28.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn.: 6N 3800/12, Ev.č. 6166/12 zo dňa 28.11.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 6N 3800/12, Ev.č. 6166/12 zo dňa 28.11.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní navrhovateľom označenom ako „správna vec - nezákonný spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií“, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci a dôvodil, že navrhovateľ vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) adresovanej Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVaR“) sa dožadoval sprístupnenia informácií, ktoré svojím obsahom patrili do pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ“), pričom MPSVaR správne túto žiadosť zákonným spôsobom postúpilo na priame vybavenie MŠVVaŠ. V ďalšom poukázal na oneskorené podanie opravného prostriedku - „rozkladu“, a tiež na skutočnosť, že požadované informácie sú inými ako informácie, ktoré sú predmetom ich sprístupnenia v zmysle ust. § 3 zákona č. 211/2000 Z.z . Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že ak v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca týmto tvrdením pripustil, že výsledok sporu môže byť pre neho (navrhovateľa) úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Tiež uviedol, že odporca postupoval nesprávne, ak najskôr prejudikoval rozhodnutie vo veci a na základe toho dospel k názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu. V ďalšom namietal nesprávnu a neodôvodnenú úvahu odporcu týkajúcu sa ev. zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku voči fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR. Namietal, že odporca z hmotnoprávneho hľadiska prejudikoval rozhodnutie vo veci a že ním požadovaná informácia nebola právnym poradenstvom. Podaním z 3.3.2013 navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. O predmetnom návrhu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozsudkom č.k. 4Sp/188/2012-27 zo dňa 11.2.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v ktorom namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že konanie (súdu) má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci odvolacieho konania odporca na základe žiadosti podanej navrhovateľom rozhodnutím Sp. zn. 4807/2015-KaBa, RZ: 19449/2015 z 24.3.2015 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/188/2012-27 zo dňa 11.2.2015 a určil mu advokáta JUDr. Milana Cíbika, Tomášikova 4, Bratislava. Navrhovateľ udelil advokátovi plnú moc na zastupovanie v konaní dňa 22.4.2015. Aj podľa textu plnomocenstva toto bolo udelené „na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 4807/2015- KaBa“, pre konanie na krajskom súde „najmä na všetky právne a iné úkony súvisiace s právnym zastupovaním v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 4Sp/188/2012.“ O podanom odvolaní voči napadnutému rozsudku súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 7Sžo/114/2015-48 zo dňa 30.11.2016 tak, že rozsudok č.k. 4Sp/188/2012-27 zo dňa 11.2.2015 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že poskytnutím právnej pomoci a určením advokáta navrhovateľovi v odvolacom konaní sa zmenili okolnosti a ide o tak dôležitú skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Súd v prejednávanej veci po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sžo/114/2015-48 zo dňa 30.11.2016, (vzhľadom ku skutočnosti, že predložené plnomocenstvo udelené navrhovateľom určenému advokátovi sa odvolávalo na rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 4807/2015-KaBa, RZ: 19449/2015 z 24.3.2015 podľa ktorého bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v odvolacom konaní voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/188/2012 zo dňa 11.2.2015, pričom samotné plnomocenstvo bolo udelené „ ... najmä na všetky právne úkony a iné úkony súvisiace s právnym zastupovaním v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava sp. zn.: 4Sp/188/2012.“) zaslal navrhovateľovi výzvu, v ktorej o. i. uviedol: „Nakoľko toto plnomocenstvo v znení, v akom bolo súdu predložené, zjavne prekračuje rozsah vyššie citovaného rozhodnutia Centra právnej pomoci (ktorým Vám bola poskytnutá právna pomoc a určený advokát iba na Vaše zastupovanie v odvolacom konaní voči rozsudku tunajšieho súdu z 11.2.2015), Vás vyzývam, aby ste súdu v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy oznámili, či plnomocenstvo Vami udelené dňa 22.4.2015 na (celé) konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: 4Sp/188/2012 (teda nie iba na odvolacie konanie voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2015) ste udelili ako súkromná osoba.“ V zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. súd súčasne uviedol: „Pre prípad, že v uvedenej lehote na túto výzvu nebudete reagovať, bude súd predpokladať, že predmetné plnomocenstvo bolo udelené iba v rozsahu rozhodnutia Centra právnej pomoci Sp. zn.: 4807/2015-Kaba, RZ: 19449/2015 z 24.3.2015, teda iba na odvolacie konanie voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2015.“ Predmetná výzva bola navrhovateľovi riadne doručená dňa 16.1.2017. Navrhovateľ na doručenú výzvu v stanovenej lehote (a ani do dňa verejného vyhlásenia rozsudku) nijako nereagoval. Súd mal preto za preukázané, že plnomocenstvo z 22.4.2015 udelené navrhovateľom advokátovi JUDr. Milanovi Cíbikovi bolo udelené iba pre odvolacie konanie voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2015 a teda nie na celé konanie sp. zn. 4Sp/188/2012. Vo veci konajúci súd rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) a rozsudok vyhlásil verejne postupom podľa § 250f ods. 1 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko tak navrhovateľ ako aj odporca súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania Za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ 31.10.2012 požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci nezákonného postupu v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií - vo veci „žaloby na prieskum fiktívneho rozhodnutia, prípadne žaloby na odstránenie nečinnosti“. Navrhovateľ 5.9.2012 požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. MPSVaR o dve informácie: „1. V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EU/mimo EU považuje v SR za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia? 2. Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EU/mimo EU, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získania nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia?“ MPSVaR prípisom zo 7.9.2012 (doručeným navrhovateľovi podľa jeho vyjadrenia 11.9.2012) navrhovateľovi oznámilo, že aplikáciou § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. navrhovateľovu žiadosť postúpilo MŠVVaŠ. MŠVVaŠ rozhodnutím č. 764-1/2012-PKV z 19.9.2012 žiadosti navrhovateľa z 5.9.2012 o sprístupnenie informácií nevyhovelo s odôvodnením, že sa nejedná o sprístupnenie existujúcej informácie, ktorú by toto ministerstvo malo k dispozícii, ale že podanou žiadosťou sa jedná o vydanie odborného stanoviska - o výklad zákona k danej veci. Tiež v odôvodnení uviedlo, že účelom zákon č. 211/2000 Z.z. nie je vytváranie nových informácií, ale o poskytovanie existujúcich informácií, ktoré má povinná osoba v požadovanej forme k dispozícii. Podaním z 5.10.2012 adresovanom MPSVaR podal navrhovateľ „rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu“ v ktorom namietal postúpenie jeho žiadosti z 5.9.2012 na MŠVVaŠ s tým, že min. časť požadovaných informácií spadá do pôsobnosti MPSVaR, ktoré má informácie k dispozícii v dôsledku čoho namietal postúpenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácii inému ústrednému orgánu štátnej správy - MŠVVaŠ. Oznámenie o postúpení jeho žiadosti o sprístupnenie informácií považoval za fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií, voči ktorému podal predmetný rozklad. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Podľa ust. § 15 zákona č. 211/2000 Z.z: (1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím ( § 18). (2) Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. (3) Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že ak v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca týmto tvrdením pripustil, že výsledok sporu môže byť pre navrhovateľa úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom vychádza z nesprávneho pochopenia slovného spojenia, ktoré odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil, podľa ktorého: „Vo veci s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím ...“. Zo znenia ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v ktorom žiadateľ (navrhovateľ) požiadal o právnu pomoc. Ak teda odporca vyhodnotí spor v ktorom sa žiada poskytnutie právnej pomoci ako zrejme bezúspešný, žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nemá právo na jej poskytnutie. Slovné spojenie „zrejmá bezúspešnosť“ znamená, že už na základe zbežného posúdenia sporu možno dospieť k záveru, že žiadateľ bude v spore v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci neúspešný. Slovné spojenie „vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu“ logicky znamená, že možno predpokladať aj úspech v predmetnom spore. Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v predmetnej veci v ktorej navrhovateľ požadoval poskytnutie právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu znamená to, že predmetný spor (resp. úspech navrhovateľa v ňom) posúdil ako spor v ktorom navrhovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahne úspech - teda že ide o zrejme bezúspešný spor. K námietke, že odporca postupoval nesprávne, ak najskôr prejudikoval rozhodnutie vo veci a na základe toho dospel k názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Inštitút vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci bol v zákone o poskytovaní právnej pomoci použitý s cieľom, aby právna pomoc, ktorá je v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci hradená zo štátneho rozpočtu, nebola poskytovaná v sporoch v ktorých možno reálne očakávať, že žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v nich bude neúspešný. Teda aby sa zamedzilo nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu. Preto zákon o poskytovaní právnej pomoci v ust. § 8 výslovne odporcovi ukladá povinnosť skúmať, či v konkrétnom spore (v ktorom žiadateľ žiada poskytnutie právnej pomoci) pôjde alebo nepôjde o zrejmú bezúspešnosť. Isteže výsledok takéhoto posúdenia konkrétneho sporu odporcom nemôže nenahradiť konkrétne rozhodnutie príslušného orgánu (napr. súdu či správneho orgánu), avšak je významným pre ustálenie, že prípadne vynaložené štátne finančné prostriedky nebudú použité neefektívne. Preto bolo aj v prejednávanej veci povinnosťou odporcu skúmať, či konanie vo veci v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci môže alebo nemôže byť úspešným. Ak teda odporca na základe vyhodnotenia tejto konkrétnej veci dospel k názoru, že konanie v nej nebude pre navrhovateľa neúspešným, logickou aplikáciou ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vydal vo veci negatívne rozhodnutie. Inak povedané, ak je povinnosťou odporcu posúdiť, či vec je alebo nie je zrejme bezúspešným sporom, musí v podstate v intenciách zákona o poskytovaní právnej pomoci predbežne posúdiť predpokladaný výsledok sporu. Takýto postup je logickým a aj zákonným, nakoľko inak by odporca nemohol posúdiť úspešnosť či neúspešnosť sporu. K námietke, že odporca nesprávne a bez náležitého odôvodnenia dospel k záveru, že rozklad podaný voči fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR bol podaný oneskorene: Je skutočnosťou, že odporca toto odôvodnenie svojho rozhodnutia podrobnejšie neodôvodnil, avšak naň poukázal. Na toto jeho pochybenie však súd neprihliadol z dôvodu, že (ako to bude následne odôvodnené) spor v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci odporcom bol správne a v súlade so zákonom odporcom posúdený ako zrejme neúspešný, pričom navrhovateľov „rozklad“ bol skutočne (ako to vyplýva z obsahu navrhovateľom pripojených písomní, založených v administratívnom spise odporcu) podaný oneskorene. K námietke že odporca dospel k nesprávnemu právnemu záveru ak konštatoval, že obsahom podanej žiadosti bolo právne poradenstvo a teda nie informácie, spadajúce pod ust. § 3 zákona o slobode informácií: Podobne ako predchádzajúce ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci - konania vo veci navrhovateľom podanej žiadosti o sprístupnenie informácií (doručenej navrhovateľom MPSVaR dňa 5.9.2012): „1. V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EU/mimo EU považuje v SR za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia? 2. Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EU/mimo EU, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získania nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia?“ MPSVaR prípisom zo 7.9.2012 navrhovateľovi oznámilo, že aplikáciou ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií navrhovateľovu žiadosť postúpilo MŠVVaŠ ako povinnej osobe. Navrhovateľ postúpenie ním podanej žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ považoval za vydanie fiktívneho rozhodnutia v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podal „rozklad“. V konaní o tomto „rozklade“ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu, tento vydal napadnuté negatívne rozhodnutie z troch dôvodov: 1. Z dôvodu, že postúpenie navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie informácií z MPSVaR na MŠVVaŠ nie je rozhodnutím (a to ani fiktívnym) o neposkytnutí informácií, ale zákonom o slobode informácií predpokladaným postúpením žiadosti orgánu o ktorom možno predpokladať, že požadovanou informáciou disponuje. 2. Eventuálne z dôvodu prípadného zmeškania lehoty na podanie „rozkladu“ voči napadnutému fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR. 3. Z dôvodu, že navrhovateľom požadované informácie nie sú ani informáciami v zmysle ust. § 3 zákona o slobode informácií, pretože položenými otázkami navrhovateľ požadoval právne poradenstvo. K prvému dôvodu: Podľa názoru súdu správna úvaha vyslovená odporcom je dôvodná. Pokiaľ MPSVaR po oboznámení sa s okruhom navrhovateľom požadovaných informácií dospelo k dôvodnému záveru, že takýmito informáciami nedisponuje a že nimi môže disponovať MŠVVaŠ, zákonom stanoveným spôsobom žiadosť navrhovateľa postúpilo MŠVVaŠ. V danom prípade teda nejde o rozhodnutie - a to ani fiktívne, ale o zákonom predpokladaný postup pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií. Nakoľko teda postúpenie žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ nie je rozhodnutím, a to ani fiktívnym, nie je možné voči nemu podať akýkoľvek opravný prostriedok. Súd iba poznamenáva, že samotný zákon o slobode informácií v ust. § 15 ods. 3 uvádza, že lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. Aj zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že postúpenie žiadosti povinnej osobe (v danom prípade MŠVVaŠ) nie je rozhodnutím. Preto konanie o podanom „rozklade“ navrhovateľa voči takémuto postúpeniu jeho žiadosti o sprístupnenie informácií je konaním v ktorom navrhovateľ nemôže byť úspešný, teda ide o spor (konanie) zrejme bezúspešný. K druhému dôvodu: K tomuto dôvodu sa súd vyjadril v rámci posúdenia predchádzajúcej námietky navrhovateľa. Aj keby bolo podanie „rozkladu“ voči navrhovateľom označenému fiktívnemu rozhodnutiu MPSVaR uskutočnené v rámci lehôt ustanovených zákonom o slobode informácií, nič by to nemenilo na skutočnosti, že postúpenie žiadosti z MPSVaR na MŠVVaŠ ako povinnej osobe nie je rozhodnutím a to ani fiktívnym. Teda voči neexistujúcemu rozhodnutiu nie je možné podať akýkoľvek opravný prostriedok. Naviac navrhovateľovi bolo oznámenie o postúpení jeho žiadosti o sprístupnenie informácií (podanej MPSVaR) doručené (podľa vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v podanom „rozklade“) dňa 11.9.2012. Toto oznámenie pokladal navrhovateľ za vydanie „fiktívneho rozhodnutia“, voči ktorému podal opravný prostriedok - „rozklad“, datovaný 5.10.2012. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie odvolania voči „fiktívnemu rozhodnutiu“ MPSVaR začala plynúť dňom 12.9.2012 a jej posledným (pätnástym) dňom bol deň 26.9.2012. Opravný prostriedok („rozklad“) podal navrhovateľ najskôr až 5.10.2012, teda oneskorene, ktorá skutočnosť zakladá dôvod posúdenia veci odporcom ako bezúspešnej v zmysle § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci.. K tretiemu dôvodu: Odhliadnuc od vyššie uvedeného odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o sprístupnenie informácií, ktoré v skutočnosti nie sú informáciami, ktoré sú predmetom sprístupnenia v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa znenia tohto ustanovenia každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Ide teda o informácie, ktoré povinná osoba nevytvára - nevyhotovuje ich, ale ich iba (na základe žiadosti) dá k dispozícii, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ust. § 16 zákona č. 211/2000 Z.z Ide teda o informácie, ktoré v takej či onakej podobe už existujú. O obsahu otázok, položených navrhovateľom v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ požadoval podanie odborného stanoviska, resp. špecifikácie právnych noriem vzťahujúcich sa na danú problematiku, resp. ich výkladu a aplikácie. Aj podľa názoru súdu takáto požiadavka navrhovateľa nie je požiadavkou na sprístupnenie informácií už len preto, lebo ak by jej povinná osoba (v danom prípade MŠVVaŠ a nie MPSVaR) aj chcela vyhovieť, musela by takúto informáciu vytvoriť, čo by bolo v rozpore s cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z Pretože námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu prezentované navrhovateľom v podanom návrhu neboli dôvodné a nemohli teda viesť k jeho zrušeniu, osobitne poukazujúc na skutočnosť, že postúpenie podanej žiadosti o sprístupnenie informácií povinnej osobe nie je rozhodnutím postupujúceho štátneho orgánu a teda nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok, pričom (naviac) navrhovateľom požadované informácie neboli informáciami v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľom podaný opravný prostriedok - „rozklad“ proti „fiktívnemu rozhodnutiu“ bol podaný po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).