Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/158/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201148 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Z.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. 6, XXX XX E., zastúpený: AK Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom AK Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-30/2013 zo dňa 11. apríla 2013, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-30/2013 zo dňa 11.04.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2013 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2013, č.p.: SLV- PS-PK-30/2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 23.01.2013 a potvrdil personálny rozkaz č. 8 ministra vnútra SR zo dňa 09.01.2013 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), keďže žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Uvedené správny orgán vyhodnotil na tom skutkovom základe, že žalobca bol dňa 20.11.2012 v čase o 10,52 hod. a následne o 11,52 hod. podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov pracovníkmi Odboru sťažností a kontroly výkonu štátnej služby, sekcie a kontroly inšpekčnej služby MV SR s pozitívnym výsledkom. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a tvrdí, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a teda nepostupoval v konaní v súlade s ust. § 233 ods. 1 zákona tak, aby pred vydaním rozhodnutia bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, pričom na tento účel mal povinnosť obstarať si na rozhodnutie potrebné doklady, avšak tak neučinil. Žalobca má za to, že skutočný stav veci takto zistený nebol a je spochybniteľný a dokonca v tom, či vôbec takzvané namerané hodnoty alkoholu použitým prístrojom v danom čase výkonu dychovej skúšky sú správne priradené ako výstupy z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom, nakoľko sa tieto rozchádzajú s údajmi v písomných záznamoch. Poukazuje na skutočnosť, že písomné záznamy a výstupy neboli okamžite priradené po vykonaní skúšky k osobe kontrolovaného subjektu, ani žalobcu a touto osobou podpisom aj potvrdené, ale k realizácii kontrolného odberu a vykonaniu skúšky došlo tak, že sa výstupy vytlačili z prístroja až po vykonaní všetkých skúšok cca 50 osôb. Priznanie žalobcu v tom, že deň predtým a v čase osobného voľna požil cca 0,5 l vína je bez právneho významu v tom, či to preukazuje, že v deň výkonu skúšky mal aj zostatkový alkohol v tele. Vzhľadom na závažné pochybenie pri výkone kontroly a na absenciu kontrolnej skúšky, skutkový stav, ktorý bol dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru potom nebol zistený úplne a správne a jeho ustálenie ako ho prezentuje žalovaný je pochybné. Uvedené namietal už aj v rozklade, ktorý podal proti personálnemu rozkazu tvrdiac, že chýba v personálnom rozkaze akýkoľvek údaj o type výrobcov i výrobnom čísle analyzátora dychu, ktorý dňa 20.11.2012 bol použitý a z uvedeného dôvodu žalovaným predložený certifikát o overení analyzátora dychu je bez právneho významu, nakoľko tento certifikát nepreukazuje, že bol v uvedený deň pri kontrole tento prístroj aj použitý a navyše bol použitý s nesprávne nastavenými časovými údajmi aj keď zmena času bola už 28.10.2012. V ďalšom žiadal, aby súd preskúmal a zaoberal sa námietkou (tiež uplatnenou aj v rozklade), či preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona v tom smere, či žalobca svojim konaním skutočne naplnil znaky prepustenia príslušníka podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Má za to, že jeho konanie, za ktoré bol prepustený zo služobného pomeru nenapĺňa ani formálne, ani zákonné a ani materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia tak ako sú týmto zákonným ustanovením predpokladané, nakoľko nejedná sa o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a nie je splnená ani podmienka skutkovej podstaty prepustenia spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu, ktorý je v podstate radovým príslušníkom PZ v štátnej službe bez toho, aby to nebolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nie je možné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo/100/2004 zo dňa 24.05.2005, z ktorého vyplýva, že toto zákonné ustanovenie subsumuje v sebe viacero podmienok či pojmov, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby mohol byť príslušník prepustený zo služobného pomeru. Naplnenie podmienok a znakov týchto pojmov však musí byť dostatočne preukázané a musí sa prihliadať k tomu, že ide o krajné riešenie vo vzťahu k policajtovi. Okrem uvedeného je potrebné zvlášť citlivo zvážiť a prehodnotiť postup žalovaného v tom, či je vôbec splnená aj podmienka, ktorú zákon vyžaduje pre prijatie personálneho opatrenia prepustenia, t.j. či by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca tiež tvrdí, že nesprávnym je postup, ktorý neprihliada k tomu, že žalobca mnoho rokov vykonával štátnu službu bez najmenších problémov, bez akýchkoľvek previnení, čestne, statočne a disciplinovane, čo bolo v rámci personálneho konania aj osvedčené a tvorí podklad v administratívnom spise. Žalobca má za to, že postih je neprimerane prísny a jeho prepustenie nebolo dôvodné, pretože nebola splnená podmienka vyžadujúca sa pre toto personálne opatrenie spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. I pokiaľ v policajnom zbore SR platí nulová tolerancia počas výkonu služby, resp. v čase nástupu do služby a nestrpí sa výkon služby pod vplyvom alkoholických nápojov, rovnako žalovaný mal potom postupovať voči všetkým ďalším príslušníkom, u ktorých mal výsledok pozitívny. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že žalovaný pokiaľ pri nulovej tolerancii postupoval rozdielne a uplatnil u niekoho disciplinárny postih a u niekoho personálne opatrenie, a to bez toho, aby toto rozhodnutie vzhľadom na rozdielnosť postupu a uplatnenie postihu náležite zdôvodnil, dopúšťa sa konania contra legem. V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaný postupoval aj diskriminačne vo vzťahu k osobe žalobcu a uvedené podporuje skutočnosťou, že v jeho prípade najprv začalo vo veci disciplinárne konanie, ktoré dňa 05.12.2012 bolo zastavené s tým, že dôvody pre disciplinárne konanie odpadli a navyše toto malo byť učinené len neformálnym listom. Potom žalobca ani nevidí dôvody a uvedené ani nevyplýva zo správnej úvahy konajúcich orgánov vo veci personálneho rozhodnutia, prečo za týchto okolností sa pristúpilo k vydaniu personálneho rozkazu a žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka takým spôsobom ako bolo personálnym rozkazom č. 8 zo dňa 09.01.2013 ministrom vnútra Slovenskej republiky vykonané. Na pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 vo vzťahu k diskriminácii a k poukazu na pozitívne výsledky ďalších príslušníkov týchto aj menovite upresnil a uviedol, že s pozitívnym výsledkom bola vyhodnotená kontrola u 11 príslušníkov, menovite: Z. A., Q. Z., B. G., A. F., B. S., A. T., F. U., A. Q. a žalobca. Iba vo vzťahu k štyrom z nich: A. Q., K. F., A. T. a žalobca, žalovaný postupoval tak, že ich konanie vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, pri majúcej byť splnenej aj druhej podmienke predpokladanej ustanovením § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, že ich zotrvanie v služobnom pomere je na hrubú ujmu štátnej služby. V tejto súvislosti potom žalobca namieta aj vadu nepreskúmateľnosti tak personálneho rozkazu ako aj rozhodnutia žalovaného, keď tvrdí, že u správneho orgánu absentuje správna úvaha a tým aj zdôvodnenie preukazujúce naplnenie vôbec zákonných podmienok pre skončenie služobného pomeru žalobcu a osobitne naplnenie druhej kumulatívnej zákonnej podmienky. Žalovaný uvádza len všeobecné, nekonkrétne a bezobsažné formulácie a konštatácie týkajúce sa porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny, a to bez vyhodnotenia konkrétnych okolností skutku a osoby žalobcu. Osobitne žalobca zdôrazňuje, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti aj vo vzťahu k zdôvodneniu a uvedenia dôvodov, prečo v danom prípade bolo potrebné personálnym rozkazom prepustiť žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa citovaného zákonného ustanovenia, keď začaté disciplinárne konanie správny orgán zastavil s odôvodnením, že odpadol dôvod pre disciplinárne konanie. V uvedenom zároveň žalobca vidí aj vady v postupe správneho orgánu, ktoré majú privodiť i nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým, že žalovaný potvrdil personálny rozkaz a riadne sa nevysporiadal s konkrétnymi námietkami obsiahnutými v rozklade, ktoré sú takmer totožné s námietkami žaloby, trpí vadou nepreskúmateľnosti aj rozhodnutie žalovaného. Záverom preto žalobca zhŕňa, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, predčasné a týmto bolo zasiahnuté do jeho práv príslušníka policajného zboru a preto navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného o zamietnutí rozkladu žalobcu proti personálnemu rozkazu tak i personálny rozkaz vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže tieto rozhodnutia sú predčasné, vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu sú nepreskúmateľné a konanie je zaťažené vadou, ktorá privodzuje nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 26.11.2013 žalobu neuznal dôvodnou pre nasledovné: K námietke žaloby voči nesprávnemu postupu príslušného orgánu, nezákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal s tým, že rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena a priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením a tiež, že v danom prípade chýba aj meno a priezvisko toho, kto mal overiť, či potvrdiť správnosť preskúmavaného, ale aj prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia plne zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 241 zákona a túto námietku neuznáva. Námietky žalobcu voči postupu pri výkone dychovej skúšky s cieľom spochybniť zistenia kontrolného orgánu (nebol pri skúške nijako identifikovaný, výstup z pamäte pracovníci kontroly mali pustiť až po vykonaní všetkých 54 skúšok) sú pre žalovaného neprijateľné, nakoľko o objektivite písomného materiálu sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p.: SKIS-KO-SKVSS-K-272-13/2012, obsahom ktorého je i úradný záznam pracovníkov tohto útvaru z vykonanej operatívnej kontroly zo dňa 20.11.2012, ktorí v ňom popísali priebeh a výsledky vykonanej kontroly za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu kontrolovaných osôb a k samostatnému záznamu mjr. Z.. A. U., mjr. Mgr. G. U. a mjr. A.. Q. O. č.p.: SKIS-KO-SKVSS-K-272-30/2012 zo dňa 17.12.2012 k presnému priebehu a okolnostiam vykonaných dychových skúšok, nie je žiadnych pochýb. Kontrola bola vykonaná v zmysle zákona a interných predpisov pracovníkmi kontrolného útvaru, vybavených potrebnými kompetenciami k vykonaniu takejto kontroly a objektívne sú i príslušné výstupy o vykonaní dychových skúšok z tlačiarne zo dňa 20.11.2012. Pracovníci kontrolného útvaru v predmetnom zázname popísali priebeh vykonanej kontroly, ktorý bol u všetkých policajtov, ktorí boli podrobení orientačným dychovým skúškam v ten deň rovnaký. Po tom ako sa jednotliví policajti dostavili k pracovníkom kontroly za účelom vykonania dychovej skúšky, im bol mjr. JUDr. Q. Gromom predložený k rozbaleniu náustok, ktorý po rozbalení vložili do prístroja Alco-Senzoru IV.CM. Nakoľko predmetný prístroj sa po zasunutí náustku zapne a následne prebehnú údaje: vnútorná teplota, dátum, čas, poradové číslo testu, čo určitý čas trvá, v priebehu tejto doby boli jednotliví policajti vyzvaní mjr. Mgr. G. U., aby sa predstavili a uviedli hodnosť, titul, meno a priezvisko, funkciu a útvar zaradenia. Tieto údaje menovaná zapisovala ešte predtým, ako bola vykonaná orientačná dychová skúška na Záznam o dychovej skúške pod samostatné poradové číslo. Po vykonaní orientačnej dychovej skúške, bola samotným policajtom ukázaná nameraná hodnota a táto bola následne zapísaná do Záznamu o dychovej skúške a každým policajtom potvrdená vlastnoručným podpisom. Policajti, ktorým popisovaný prístroj vyhodnotil pozitívny výsledok boli hneď požiadaní, aby zotrvali v kongresovej sále, a to z dôvodu, že bude vykonaná ešte jedna dychová skúška. Pred vykonaním opakovanej orientačnej dychovej skúške boli policajti, ktorí mali pozitívny výsledok na alkohol po uplynutí určitého času opäť požiadaní, aby sa podrobili opakovanej dychovej skúške, pričom po jej vykonaní im bola mjr. JUDr. O. ukázaná nameraná hodnota, ktorá bola následne zapísaná mjr. Z.. G. Faktorovou na štvrtý list T. o dychovej skúške pod konkrétne poradové číslo a zapísané údaje boli jednotlivými policajtmi opätovne potvrdené vlastnoručným podpisom. Po vytlačení jednotlivých zápisov o dychových skúškach s pozitívnym výsledkom, boli tieto vypísané podľa predtlače a predložené na potvrdenie k podpisu spolu s tlačivom, ktorým boli všetci príslušníci PZ, u ktorých boli namerané pozitívne hodnoty orientačných dychových skúšok požiadaní o vyjadrenie sa k predmetnej skutočnosti. Všetci policajti, ktorí sa k predmetnej skutočnosti vyjadrovali, svoje vyjadrenia potvrdili vlastnoručnými podpismi a odovzdali kontrolujúcim pracovníkom SKIS MV SR. V uvedenom prípade boli aplikované všeobecné postupy, formy a metódy kontrolnej činnosti, tak aby bol náležite zistený skutočný stav. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol s výsledkom uzrozumený, čo i potvrdil svojim podpisom, vo svojom vyjadrení výsledok nenamietal a tvrdenia uvedené v žalobe sú len účelovým argumentom. Pokiaľ ide o iný časový údaj uvedený v zázname o dychovej skúške, Úradnom zázname o výsledku kontroly oproti časovému údaju na jednotlivých zápisoch o dychových skúškach bolo uvedené, že to bolo spôsobené tým, že na Analyzátore dychu Alco-Sensor IV CM nebol prestavený letný čas na zimný a preto je tam posun o jednu hodinu. Pri uvedenom však treba zdôrazniť, že pri každom nameranom a zapísanom výsledku, či už je to pri Zázname o dychovej skúške, alebo pri jednotlivých zápisoch o dychových skúškach, boli tieto vlastnoručnými podpismi jednotlivými príslušníkmi, ktorí boli podrobení orientačným dychovým skúškam, potvrdené. Rozdiel v jednej minúte mohol nastať aj z dôvodu, ako už bolo skôr uvedené, že predmetný prístroj sa po zasunutí náustku zapne a následne prebehnú údaje: vnútorná teplota, dátum, čas, poradové číslo testu, čo určitý čas trvá, pričom v priebehu tejto doby boli zapisované jednotlivé údaje o policajtoch, avšak čas vytlačený na samotnom zápise je časom, kedy reálne samotný policajt fúkol do samotného analyzátora. Smerodajný údaj čo sa týka času, obsahujú jednotlivé zápisy o dychových skúškach, ktoré boli spracované ako výsledok orientačnej dychovej skúšky na kalibrovanom analyzátore. Samostatný záznam mjr. Z.. A. U., mjr. Z.. G. U. a mjr. A.. Q. O. č.p.: SKIS-KO-SKVSS-K-272-30/2012 bol spracovaný za účelom presného zistenia a objasnenia skutočného stavu veci po tom ako nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru menovaného (č. p.: PPZ-HCP-PO1-496-001/2012 zo dňa 05.12.2012) a žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu konania zo dňa 06.12.2012 priznal, že je pravdou, že v predchádzajúci večer požil alkoholický nápoj. Oľutoval svoje konanie s konštatovaním, že sa nevyhýba zodpovednosti a je pripravený niesť následky. Poukázal na doterajšie riadne a svedomité plnenie svojich úloh a pokynov s tým, že dodržiaval všetky predpisy, ako aj na to, že sa v jeho prípade jedná o prvé a jediné porušenie predpisov a tiež aj na to, že bol viackrát ocenený za dosahovanie dobrých pracovných výsledkov. Poukázal na to, že k jeho pochybeniu došlo síce pri výkone štátnej služby, avšak na školení, čo vníma ako o niečo nižší stupeň intenzity porušenia služobnej povinnosti a požiadal o prehodnotenie a individuálne preskúmanie jeho pochybenia. Žalobca bol dňa 31.12.2012 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj s celým dôkazným spisovým materiálom vedeným v zbernom spise č. : PPZ-HCP- PO1-476/2012 od registratúrneho záznamu č.: PPZ-HCP-PO1-496/2012 zo dňa 05.12.2012 do registratúrneho záznamu č. PPZ-HCP-PO1-496-25/2012 zo dňa 31.12.2012. Podľa § 237 ods. 2 zákona a s poukázaním na § 238 ods. 3 zákona bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Bol poučený aj o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do dňa 02.01.2013 do 08.00 hod. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že sa nemohol k týmto materiálom vyjadriť. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepoužil na každého príslušníka PZ „rovnaký meter“, keď dňa 20.11.2013 mal zistiť celkom 11 prípadov tzv. pozitívneho výsledku dychovej skúšky a rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru vydal len v štyroch prípadoch, čím nevychádzal z nulovej tolerancie voči všetkým. Poukazuje tiež na to, že mu za vyše 13 rokov služby v PZ nebol uložený žiadny disciplinárny postih a 29 x mu boli udelené disciplinárne odmeny a ocenenia, čo nebolo v jeho prípade vzaté v úvahu. Poukázal ďalej na zastavenie disciplinárneho konania č. PPZ-HCP-P02-246-010/2012 dňa 05.12.2012. Takýto postup, že sa prieči pravidlám formálnej logiky, keď v ten istý deň nadriadený rozhodol prípad odstúpiť na začatie konania o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a že ešte dňa 17.12.2012 sa dopracoval ďalší úradný záznam k tomu, aby obstáli dôvody prepustenia, avšak k tomuto ďalšiemu záznamu už nebolo umožnené žalobcovi oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu. Neprijateľnosť i týchto námietok vyplýva z toho, že personálne opatrenie voči menovanému bolo prijaté v dôsledku toho, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť za splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby a nemožno zaujať stanovisko vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným 11 prípadom bez ich konkretizácie. Navyše každý jeden prípad porušenia služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti je jedinečný a originálny a je potrebné k nemu zaujať osobitný prístup. Nie je možné súhlasiť ani o tvrdení, že preukazné stanovenie hladiny etanolu v krvi je podľa neho možné vykonať len špecifickou metódou plynovej chromatografie. V súvislosti s tým dal žalovaný do pozornosti stanovisko Slovenskej lekárskej spoločnosti, podľa ktorého elektronické a infrarot merače alkoholu sú na vysokej technickej úrovni, predstavujú neinvazívnu metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vydychovaného vzduchu. Ich presnosť sa blíži k presnosti plynovej chromatografie i keď nejde o vyšetrenie vzorky krvi, ale analýzy vzorky vydychovaného vzduchu a následný prepočet na krv. Zastavenie disciplinárneho konania je naopak vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu úplne logické, keďže šetrením nadriadeného bolo zistené, že žalovaný svojím konaním naplnil znaky prepustenia a nie znaky disciplinárneho previnenia. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že keď odpadli dôvody pre disciplinárne konanie, nemohli byť dané dôvody ani pre konanie o prepustení z toho istého dôvodu, nakoľko ide o mimoriadny spôsob ukončenia služobného pomeru, ktorý si vyžaduje splnenie prísnych obsahových a formálnych náležitostí. Pýta sa aké dôkazy minister vnútra jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti hodnotil a ako boli hodnotené a akou úvahou sa žalovaný riadil, keď uvedené skutočnosti mu konkrétne nevyplývajú z prvostupňového a ani z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čo má tiež zakladať nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo aj nedostatok dôvodov. K uvedeným námietkam, ako aj ku konaniu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný uviedol, že nadriadený žalobcu v súlade so zákonom zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 zákona, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona). V dôsledku toho dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nadriadený žalobcu všetky v konaní zadovážené dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V dôsledku toho dospel k uvedenému záveru minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona, v rámci povolenej správnej úvahy, posúdil komplexne všetky zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom a v súlade so zákonom rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nadriadený žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dôsledné prešetrenie veci. Všetky dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval pre vydanie napadnutého rozhodnutia za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi riadne preukázal. Minister vnútra SR následne po podaní rozkladu proti rozhodnutiu o prepustení posúdil opätovne všetky zabezpečené dôkazy, intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcom a jeho rozklad plne v súlade so zákonom zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutia boli vydané na základe zákona a v jeho medziach a spĺňajú zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ustanovenie § 241 zákona. Žalovaný má za to, že zo zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti dopustil, čo mu bolo preukázané dôkazmi, obstaranými predpísaným zákonným postupom a žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v konaní o jeho prepustení a ani v podanom rozklade, či vo svojej aktuálnej žalobe nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný pripomenul, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý je oprávnený prijať personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade minister vnútra SR protiprávne konanie žalobcu takto vyhodnotil. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rovnako tak ani žiadny interný právny predpis MV SR neobsahujú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Preto považuje napadnuté rozhodnutie aj personálny rozkaz ministra vnútra SR za zákonné, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov podľa § 238 ods. 4 zákona jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona) bolo nutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu v žalobe, ktorými sa snaží spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú na mieste. Ich cieľom je dosiahnuť zrušenie napadnutých rozhodnutí a vyhnúť sa tak zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania a prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na zákonné podmienky predpokladané ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona pre prepustenie policajta: ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a na obsah služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona), z ktorej vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným služobným povinnostiam policajta. Námietky žalobcu žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu bolo dňa 20.11.2012 zistené, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia. Nedodržal ani služobnú disciplínu a svojím konaním porušil § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č.73/1998 Z.z. a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok a tiež aj napriek tomu, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ, bol oboznámený s tým, že policajt o. i. poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Súčasne bola splnená podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol súdu v intenciách platnej právnej úpravy žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len „zákon“), občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe a aj mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 136 písm. d/ citovaného zákona, policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby, a to vo výkone štátnej služby ani mimo týchto miest nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, - v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby posúdiť, či napadnuté personálne rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a či postup jemu predchádzajúci je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca. Z predloženého administratívneho spisu ako bol súdu predložený súd zistil nasledovné: Žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený personálnym rozkazom ministra vnútra č. 8 zo dňa 09.01.2013 na základe návrhu na prepustenie predloženého nadriadeným. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že počas výkonu štátnej služby, ktorú mal riadne plánovanú na deň 20.11.2012 s nástupom do výkonu služby v čase o 09.00 hod. v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena v Liptovskom Jáne počas školenia školiteľov pre policajtov v rámci vzdelávania príslušníkov PZ bol podrobený pracovníkmi odboru sťažností a kontroly výkonu štátnej služby úradu kontroly, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Touto skúškou bolo u neho dňa 20.11.2012 v čase o 10.52 hod. zistené 0,20 mg/l - v prepočte 0,42 promile alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase o 11.52 hod. 0,11 mg/l - v prepočte 0,23 promile. Toto konanie, uvedené v odôvodnení rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktoré zakladalo dôvod prepustenia, nadriadený vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, čo bolo žalobcovi preukázané na základe priloženého spisového materiálu. Nadriadený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil písomnosťou č. p.: PPZ- HCP-PO1-496-001/2012 zo dňa 05.12.2012. Žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 06.12.2012 k veci priznal, že v predchádzajúci večer požil alkoholické nápoje, ale mal za to, že na druhý deň by nemal mať v tele žiaden zostatkový alkohol. Oľutoval svoje konanie s konštatovaním, že sa nevyhýba zodpovednosti a je pripravený niesť následky. Poukázal na doterajšie riadne a svedomité plnenie svojich úloh a pokynov s tým, že dodržiaval všetky predpisy, ako aj na to, že sa v jeho prípade jedná o prvé a jediné porušenie predpisov a tiež aj na to, že bol viackrát ocenený za dosahovanie dobrých pracovných výsledkov. K pochybeniu došlo síce pri výkone štátnej služby, avšak na školení, čo vníma ako o niečo nižší stupeň intenzity porušenia služobnej povinnosti a požiadal o prehodnotenie a individuálne preskúmanie jeho pochybenia. Dňa 20.11.2012 už nepožil žiadne alkoholické nápoje. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného žalobcu - riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov (ďalej len „nadriadený“), ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona využil výsledky šetrenia, na základe ktorého do konania zabezpečil materiál sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p.: SKIS-KO-SKVSS-K-272-13/2012, obsahom ktorého je úradný záznam pracovníkov tohto útvaru (mjr. Z.. A. U., mjr. Mgr. G. U. a mjr. A.. Q. O.) z vykonanej operatívnej kontroly dňa 20.11.2012 v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena v Liptovskom Jáne počas školenia školiteľov pre policajtov v rámci vzdelávania príslušníkov PZ dňa 20.11.2012, ktorí v ňom popísali priebeh a výsledky vykonanej kontroly za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu kontrolovaných osôb. K presnému priebehu a okolnostiam vykonaných dychových skúšok mjr. Z.. A. U., mjr. Z.. G. U. a mjr. A.. Q. O. spracovali samostatný záznam č.p.: SKIS-KO-SKVSS-K-272-30/2012 dňa 17.12.2012, v ktorom k veci o. i. uviedli, že dňa 20.11.2012 boli vyslaní k vykonaniu kontroly v rekreačnom zariadení Relax hotel Avena v Liptovskom Jáne. Popísali v ňom priebeh vykonávania dychových skúšok na zistenie alkoholu v dychu. K činnosti a k miestu, kde sa medzi jednotlivými dychovými skúškami nachádzal uviedli, že všetci príslušníci, u ktorých boli namerané pozitívne hodnoty dychových skúšok boli oboznámení s tým, že po ukončení dychových skúšok u všetkých policajtov (v počte 54) zúčastnených na seminári, bude vykonaná následná dychová skúška a boli požiadaní, aby sa zdržiavali v kongresovej sále. Poukázali na to, že v pracovno-právnych vzťahoch všetky predpisy vychádzajú z nulovej tolerancie alkoholu, ako aj na ustanovenie § 136 písm. d) zákona a že výkon štátnej služby príslušníkmi PZ pod vplyvom alkoholu je teda zakázaný a neakceptovateľný bez ohľadu na to, v akej forme sa alkohol do tela dostal. Nadriadený do konania tiež zabezpečil odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/17702, ktorý v ňom o. i. uviedol, že za predpokladu, že sa žalobca nachádzal dňa 20.11.2012 o 09.00 hod. v štádiu eliminácie etanolu, bola spätným prepočtom stanovená koncentrácia etanolu v krvi na hodnotu 0,74 g/kg (promile), ktorá zodpovedá času o 09.00 hod. dňa 20.11.2012. Návrh na prepustenie bol prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý návrh zobral na vedomie a po preskúmaní všetkých skutočností odporučil menovaného riešiť disciplinárnym opatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. S návrhom na prepustenie, ako aj s vecou súvisiacim materiálom bol žalobca dňa 31.12.2012 riadne oboznámený, pričom k nemu o. i. poukázal na stanovisko príslušnej organizácie OZP v SR, ktorý jeho osobu napriek tomuto pochybeniu hodnotil kladne, ako aj na to, že žiadal zvážiť aj ostatné súvisiace aspekty pre rozhodnutie, najmä dosiahnutú odbornosť, kariérny rast, disciplinárne odmeny, ako aj to, že išlo o prvé a jediné jeho disciplinárne previnenie a evidentne nevedomé, ktoré nastalo počas školenia, kde nemohol svojím konaním ohroziť chránené spoločenské záujmy. Opätovne oľutoval svoje pochybenie a požiadal, aby boli zhodnotené všetky aspekty tohto pochybenia. Nadriadený pripomienky žalobcu v stanovisku č.p.: PPZ-HCP-PO1-4-001/2012 zo dňa 02.01.2013 neakceptoval a zotrval na závere, že bolo dostatočne preukázané zavinené konanie žalobcu a tým porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie menovaného v PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Realizáciu nadriadeným (riaditeľom RHCP Prešov) spracovaného návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ odporučil riaditeľ ÚHCP P PZ, viceprezident Policajného zboru, ako aj prezident Policajného zboru a dňa 7.1.1013 bol doručený na ministerstvo vnútra SR. Rozhodnutie o prepustení bolo potom odvolateľovi doručené dňa 11.01.2013. Proti nemu podal v zákonnej lehote (dňa 23.1.2013) rozklad. Minister vnútra SR na jeho základe v rámci druhostupňového konania napadnuté rozhodnutie posúdil a na základe zistených skutočností rozklad zamietol napadnutým rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-30/2013 zo dňa 11.04.2013, keď sa celkom stotožnil so závermi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu. Platné prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, a že ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je zaťažený takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom musel súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe žalobca vzniesol viacero námietok, ku ktorým sa súd postupne vyjadrí: Predovšetkým k uznanej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá bola vznesená žalobcom už aj v rozklade proti personálnemu rozkazu treba priznať žalobcovi, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou, aká bola správna úvaha a čo viedlo konajúci správny orgán k začatiu personálneho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona potom ako skôr voči nemu začaté disciplinárne konania za porušenie nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu služby dňa 20.11.2012, (ktoré inak navrhoval ako nadriadený žalobcu tak aj odborový zväz), bolo zastavené. Rovnako sa žalovaný nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nerovnakého postupu voči všetkým jedenástim príslušníkom, u ktorých boli vykázané opakované pozitívne výsledky na skúšku alkoholu dňa 20.11.2012, ale v prípade štyroch príslušníkov (vrátane žalobcu) pristúpil k aplikácii § 192 ods. 1 písm. e/ zákona a v ostatných siedmych postačovalo disciplinárne opatrenie. Pokiaľ i žalovaný tvrdil, že počas personálneho konania žalobca nekonkretizoval osoby, o ktoré sa jedná a uvedené bolo odstránené až v priebehu súdneho prieskumu, napriek tomuto má súd za to, že vzhľadom na námietku vznesenú v rozklade, i keď nie celkom konkrétnu, nič nebránilo žalovanému, aby v rámci svojich právomocí si uvedené overil vo vlastných k veci súvisiacich písomných dokumentáciách. Priznať bolo potrebné teda i námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k dôvodom rozkladu nie je dostatočne konkrétne a tým ani nie súladné s požiadavkami preskúmateľnosti, keď jednak súdu nevyplýva v čom spočívala správna úvaha konajúceho orgánu tak ako je vyššie uvedené a prečo správny orgán vo veci pristúpil k personálnemu rozhodnutiu a prepustil žalobcu zo služobného pomeru, pričom skôr začaté disciplinárne konanie neformálne listom zastavil. Súd sa ale nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutkový stav vo veci nebol dostatočne a spoľahlivo zistený a tento ani nebol postačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevplýva ani pravdivosť tvrdenia žalobcu ohľadne správnosti priradenia výstupov z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom skúšky (úradný záznam zo dňa 20.11.2012 a zo dňa 17.12.2012) a súd tieto vyhodnotil ako účelovú obranu žalobcu, pretože administratívnym spisom mal súd celkom nesporne za preukázané, že žalobca zásadu nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu služby, porušil a tým konal v rozpore s § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Zb. Za vadu postupu súd mohol uznať len pochybenie v časovom údaji vo vzťahu k nezrealizovanému prechodu z letného na zimný čas, čo ale sa vzhľadom na ostatné okolnosti nemôže považovať za vadu privodzujúcu nezákonnosť rozhodnutia (napr. zápisy o jednotlivých dychových skúškach). Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 O.s.p. písm. d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby vo veci opätovne rozhodol a riadne a dostatočne konkrétne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia, teda čo do zrozumiteľnosti i dostatku dôvodov sa so všetkými námietkami žalobcu vysporiadal. Osobitne súd v tejto súvislosti poukazuje na námietku ohľadne zastavenia disciplinárneho konania s odvolaním sa, že dôvod tohto konania odpadol, resp. či v danom prípade s ohľadom na všetky okolnosti a doterajší kladne hodnotený výkon služby žalobcu skutočne nie je postačujúce vybavenie veci disciplinárnym opatrením ako to navrhoval príslušný odborový zväz a bezprostredne nadriadený žalobcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal vzhľadom na jeho vecný úspech trovy právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie: · Odmena za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ...... 130,16 eur 2/ podanie žalobného návrhu (zo dňa 07.06.2013) ..................................130,16 eur 3/ vyjadrenie vo veci samej na základe výzvy súdu v predvolaní na pojednávanie - stručný prednes žaloby zo dňa 23.03.2015 ..........................................................139,83 eur 4/ účasť na pojednávaní dňa 24.03.2015 ..................................................139,83 eur Spolu odmena za úkony právnej služby + DPH 20% (107,99 eur) ................647,97 eur · Paušálna náhrada: O za rok 2013 (2 úkon x 7,81 eur) .................................................... 15,62 eur O za rok 2015 (2 úkon x 8,39 eur) .................................................... 16,78 eur Paušálna náhrada spolu + DPH 20% (6,48 eur) .................................................. 38,88 eur · Cestovné: - pojednávanie dňa 24.03.2015, motorové vozidlo BMW X3 - trasa Košice - Bratislava a späť ............................................................. 806 km - spotreba vozidla podať TP: ..................................................................... 7,2 litra - cena PHM (nafta) s DPH ......................................................................... 1,142 eur - cena PHM (nafta) bez DPH ..................................................................... 0,952 eur - základná náhrada: .................................................................................... 0,183 eur/km Spotreba PHM: ......................................................................................... 55,25 eur Amortizácia: ............................................................................................ 147,50 eur Spolu bez DPH ........................................................................................ 202,75 eur Spolu cestovné vrátane DPH 20% (40,55 eur) ............................................... 243,30 eur · Náhrada za stratu času: O za rok 2015 (2 x 10 polhodín=20 polhodín) ......................... 279,60 eur Spolu náhrady straty času vrátane DPH 20% (55,92 eur) ............................ 335,52 eur Spolu trovy právneho zastúpenia ..................................................................... 1265,73 eur Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.