Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/158/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201148 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej, a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Z.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. X, XXX XX E., zastúpený: AK Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom AK Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: K.-S.-S.-XX/XXXX zo dňa 11. apríla 2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. K o n a n i e p r e d s p r á v n y m o r g á n o m 1. Žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený personálnym rozkazom ministra vnútra č. 8 zo dňa 09.01.2013 na základe návrhu na prepustenie predloženého nadriadeným. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že počas výkonu štátnej služby, ktorú mal riadne plánovanú na deň 20.11.2012 s nástupom do výkonu služby v čase o 09.00 hod. v rekreačnom zariadení Q. D. B. v F. A. počas školenia školiteľov pre policajtov v rámci vzdelávania príslušníkov PZ bol podrobený pracovníkmi odboru sťažností a kontroly výkonu štátnej služby úradu kontroly, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Touto skúškou bolo u neho dňa 20.11.2012 v čase o 10.52 hod. zistené X,XX mg/l - v prepočte X,XX promile alkoholu v dychu a opakovanou skúškou v čase o 11.52 hod. X,XX mg/l - v prepočte X,XX promile. Toto konanie, uvedené v odôvodnení rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktoré zakladalo dôvod prepustenia, nadriadený vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, čo bolo žalobcovi preukázané na základe priloženého spisového materiálu. 2. Nadriadený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil písomnosťou č. p.: S.-S.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 05.12.2012. Žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 06.12.2012 k veci priznal, že v predchádzajúci večer požil alkoholické nápoje, ale mal za to, že na druhý deň by nemal mať v tele žiaden zostatkový alkohol. Oľutoval svoje konanie s konštatovaním, že sa nevyhýba zodpovednosti a je pripravený niesť následky. Poukázal na doterajšie riadne a svedomité plnenie svojich úloh a pokynov s tým, že dodržiaval všetky predpisy, ako aj na to, že sa v jeho prípade jedná o prvé a jediné porušenie predpisov a tiež aj na to, že bol viackrát ocenený za dosahovanie dobrých pracovných výsledkov. K pochybeniu došlo síce pri výkone štátnej služby, avšak na školení, čo vníma ako o niečo nižší stupeň intenzity porušenia služobnej povinnosti a požiadal o prehodnotenie a individuálne preskúmanie jeho pochybenia. Dňa 20.11.2012 už nepožil žiadne alkoholické nápoje. 3. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného žalobcu - riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície S. (ďalej len „nadriadený“), ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona využil výsledky šetrenia, na základe ktorého do konania zabezpečil materiál sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p.: K.-E.-K.-E.-XXX-XX/XXXX, obsahom ktorého je úradný záznam pracovníkov tohto útvaru (Z.. Z.. A. Č., Z.. Z.. G. U. B. Z.. A.. Q. O.) z vykonanej operatívnej kontroly dňa 20.11.2012 v rekreačnom zariadení Q. D. B. N. v F. A. počas školenia školiteľov pre policajtov v rámci vzdelávania príslušníkov PZ dňa 20.11.2012, ktorí v ňom popísali priebeh a výsledky vykonanej kontroly za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu kontrolovaných osôb. K presnému priebehu a okolnostiam vykonaných dychových skúšok Z.. Z.. A. Č.E., Z.. Z.. G. U. B. Z.. A.. Q. O. spracovali samostatný záznam č.p.: K.- E.-K.-E.-XXX-XX/XXXX dňa 17.12.2012, v ktorom k veci o. i. uviedli, že dňa 20.11.2012 boli vyslaní k vykonaniu kontroly v rekreačnom zariadení Q. D. B. v F. A.. Popísali v ňom priebeh vykonávania dychových skúšok na zistenie alkoholu v dychu. K činnosti a k miestu, kde sa medzi jednotlivými dychovými skúškami nachádzal uviedli, že všetci príslušníci, u ktorých boli namerané pozitívne hodnoty dychových skúšok boli oboznámení s tým, že po ukončení dychových skúšok u všetkých policajtov (v počte 54) zúčastnených na seminári, bude vykonaná následná dychová skúška a boli požiadaní, aby sa zdržiavali v kongresovej sále. Poukázali na to, že v pracovno-právnych vzťahoch všetky predpisy vychádzajú z nulovej tolerancie alkoholu, ako aj na ustanovenie § 136 písm. d) zákona a že výkon štátnej služby príslušníkmi PZ pod vplyvom alkoholu je teda zakázaný a neakceptovateľný bez ohľadu na to, v akej forme sa alkohol do tela dostal. 4. Nadriadený do konania tiež zabezpečil odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: S.-E.-C.-G.-XXXX/XXXXX, ktorý v ňom o. i. uviedol, že za predpokladu, že sa žalobca nachádzal dňa 20.11.2012 o 09.00 hod. v štádiu eliminácie etanolu, bola spätným prepočtom stanovená koncentrácia etanolu v krvi na hodnotu X,XX g/kg (promile), ktorá zodpovedá času o 09.00 hod. dňa 20.11.2012. 5. Návrh na prepustenie bol prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý návrh zobral na vedomie a po preskúmaní všetkých skutočností odporučil menovaného riešiť disciplinárnym opatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. 6. S návrhom na prepustenie, ako aj s vecou súvisiacim materiálom bol žalobca dňa 31.12.2012 riadne oboznámený, pričom k nemu o. i. poukázal na stanovisko príslušnej organizácie OZP v SR, ktorý jeho osobu napriek tomuto pochybeniu hodnotil kladne, ako aj na to, že žiadal zvážiť aj ostatné súvisiace aspekty pre rozhodnutie, najmä dosiahnutú odbornosť, kariérny rast, disciplinárne odmeny, ako aj to, že išlo o prvé a jediné jeho disciplinárne previnenie a evidentne nevedomé, ktoré nastalo počas školenia, kde nemohol svojím konaním ohroziť chránené spoločenské záujmy. Opätovne oľutoval svoje pochybenie a požiadal, aby boli zhodnotené všetky aspekty tohto pochybenia. 7. Nadriadený pripomienky žalobcu v stanovisku č. p.: S.-D.-S.-X-XXX/XXXX zo dňa 02.01.2013 neakceptoval a zotrval na závere, že bolo dostatočne preukázané zavinené konanie žalobcu a tým porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie menovaného v PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 8. Realizáciu nadriadeným (riaditeľom RHCP S.) spracovaného návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ odporučil riaditeľ ÚHCP P PZ, viceprezident Policajného zboru, ako aj prezident Policajného zboru a dňa 7.1.1013 bol doručený na ministerstvo vnútra SR. 9. Rozhodnutie o prepustení bolo potom odvolateľovi doručené dňa 11.01.2013. Proti nemu podal v zákonnej lehote (dňa 23.1.2013) rozklad. 10. Minister vnútra SR na jeho základe v rámci druhostupňového konania napadnuté rozhodnutie posúdil a na základe zistených skutočností rozklad zamietol napadnutým rozhodnutím č. p.: K.-S.-S.-XX/XXXX zo dňa 11.04.2013, keď sa celkom stotožnil so závermi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu. II. Ž a l o b a 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2013 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2013, č.p.: K.-S.- XX/XXXX, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 23.01.2013 a potvrdil personálny rozkaz č. 8 ministra vnútra SR zo dňa 09.01.2013 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), keďže žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. 12. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a tvrdí, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a teda nepostupoval v konaní v súlade s ust. § 233 ods. 1 zákona tak, aby pred vydaním rozhodnutia bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, pričom na tento účel mal povinnosť obstarať si na rozhodnutie potrebné doklady, avšak tak neučinil. Žalobca má za to, že skutočný stav veci takto zistený nebol a je spochybniteľný a dokonca v tom, či vôbec takzvané namerané hodnoty alkoholu použitým prístrojom v danom čase výkonu dychovej skúšky sú správne priradené ako výstupy z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom, nakoľko sa tieto rozchádzajú s údajmi v písomných záznamoch. Poukazuje na skutočnosť, že písomné záznamy a výstupy neboli okamžite priradené po vykonaní skúšky k osobe kontrolovaného subjektu, ani žalobcu a touto osobou podpisom aj potvrdené, ale k realizácii kontrolného odberu a vykonaniu skúšky došlo tak, že sa výstupy vytlačili z prístroja až po vykonaní všetkých skúšok cca50 osôb. Priznanie žalobcu v tom, že deň predtým a v čase osobného voľna požil cca 0,5 l vína je bez právneho významu v tom, či to preukazuje, že v deň výkonu skúšky mal aj zostatkový alkohol v tele. Vzhľadom na závažné pochybenie pri výkone kontroly a na absenciu kontrolnej skúšky, skutkový stav, ktorý bol dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru potom nebol zistený úplne a správne a jeho ustálenie ako ho prezentuje žalovaný je pochybné. Uvedené namietal už aj v rozklade, ktorý podal proti personálnemu rozkazu tvrdiac, že chýba v personálnom rozkaze akýkoľvek údaj o type výrobcov i výrobnom čísle analyzátora dychu, ktorý dňa 20.11.2012 bol použitý a z uvedeného dôvodu žalovaným predložený certifikát o overení analyzátora dychu je bez právneho významu, nakoľko tento certifikát nepreukazuje, že bol v uvedený deň pri kontrole tento prístroj aj použitý a navyše bol použitý s nesprávne nastavenými časovými údajmi aj keď zmena času bola už 28.10.2012. 13. V ďalšom žiadal, aby súd preskúmal a zaoberal sa námietkou (tiež uplatnenou aj v rozklade), či preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona v tom smere, či žalobca svojim konaním skutočne naplnil znaky prepustenia príslušníka podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Má za to, že jeho konanie, za ktoré bol prepustený zo služobného pomeru nenapĺňa ani formálne, ani zákonné a ani materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia tak ako sú týmto zákonným ustanovením predpokladané, nakoľko nejedná sa o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a nie je splnená ani podmienka skutkovej podstaty prepustenia spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu, ktorý je v podstate radovým príslušníkom PZ v štátnej službe bez toho, aby to nebolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nie je možné. 14. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo/100/2004 zo dňa 24.05.2005, z ktorého vyplýva, že toto zákonné ustanovenie subsumuje v sebe viacero podmienok či pojmov, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby mohol byť príslušník prepustený zo služobného pomeru. Naplnenie podmienok a znakov týchto pojmov však musí byť dostatočne preukázané a musí sa prihliadať k tomu, že ide o krajné riešenie vo vzťahu k policajtovi. Okrem uvedeného je potrebné zvlášť citlivo zvážiť a prehodnotiť postup žalovaného v tom, či je vôbec splnená aj podmienka, ktorú zákon vyžaduje pre prijatie personálneho opatrenia prepustenia, t.j. či by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 15. Žalobca tiež tvrdí, že nesprávnym je postup, ktorý neprihliada k tomu, že žalobca mnoho rokov vykonával štátnu službu bez najmenších problémov, bez akýchkoľvek previnení, čestne, statočne a disciplinovane, čo bolo v rámci personálneho konania aj osvedčené a tvorí podklad v administratívnom spise. Žalobca má za to, že postih je neprimerane prísny a jeho prepustenie nebolo dôvodné, pretože nebola splnená podmienka vyžadujúca sa pre toto personálne opatrenie spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 16. Hoci v policajnom zbore SR platí nulová tolerancia počas výkonu služby, resp. v čase nástupu do služby a nestrpí sa výkon služby pod vplyvom alkoholických nápojov, rovnako žalovaný mal potom postupovať voči všetkým ďalším príslušníkom, u ktorých mal výsledok pozitívny. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že žalovaný pokiaľ pri nulovej tolerancii postupoval rozdielne a uplatnil u niekoho disciplinárny postih a u niekoho personálne opatrenie, a to bez toho, aby toto rozhodnutie vzhľadom na rozdielnosť postupu a uplatnenie postihu náležite zdôvodnil, dopúšťa sa konania contra legem. 17. V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaný postupoval aj diskriminačne vo vzťahu k osobe žalobcu a uvedené podporuje skutočnosťou, že v jeho prípade najprv začalo vo veci disciplinárne konanie, ktoré dňa 05.12.2012 bolo zastavené s tým, že dôvody pre disciplinárne konanie odpadli a navyše toto malo byť učinené len neformálnym listom. Potom žalobca ani nevidí dôvody a uvedené ani nevyplýva zo správnej úvahy konajúcich orgánov vo veci personálneho rozhodnutia, prečo za týchto okolností sa pristúpilo k vydaniu personálneho rozkazu a žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka takým spôsobom ako bolo personálnym rozkazom č. 8 zo dňa 09.01.2013 ministrom vnútra Slovenskej republiky vykonané. Na pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 vo vzťahu k diskriminácii a k poukazu na pozitívne výsledky ďalších príslušníkov týchto aj menovite upresnil a uviedol, že s pozitívnym výsledkom bola vyhodnotená kontrola u 11 príslušníkov, menovite: : Z. A., Q. Z., B. G.L., A. F., B. S., A. T., F. Č., A. Q. a žalobca. Iba vo vzťahu k štyrom z nich: A. Q., K. F., A. T. a žalobca, žalovaný postupoval tak, že ich konanie vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, pri splnenej aj druhej podmienke predpokladanej ustanovením § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, že ich zotrvanie v služobnom pomere je na hrubú ujmu štátnej služby. 18. V tejto súvislosti potom žalobca namieta aj vadu nepreskúmateľnosti tak personálneho rozkazu ako aj rozhodnutia žalovaného, keď tvrdí, že u správneho orgánu absentuje správna úvaha a tým aj zdôvodnenie preukazujúce naplnenie vôbec zákonných podmienok pre skončenie služobného pomeru žalobcu a osobitne naplnenie druhej kumulatívnej zákonnej podmienky. Žalovaný uvádza len všeobecné, nekonkrétne a bezobsažné formulácie a konštatácie týkajúce sa porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny, a to bez vyhodnotenia konkrétnych okolností skutku a osoby žalobcu. Osobitne žalobca zdôrazňuje, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti aj vo vzťahu k zdôvodneniu a uvedenia dôvodov, prečo v danom prípade bolo potrebné personálnym rozkazom prepustiť žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa citovaného zákonného ustanovenia, keď začaté disciplinárne konanie správny orgán zastavil s odôvodnením, že odpadol dôvod pre disciplinárne konanie. 19. V uvedenom zároveň žalobca vidí aj vady v postupe správneho orgánu, ktoré majú privodiť i nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým, že žalovaný potvrdil personálny rozkaz a riadne sa nevysporiadal s konkrétnymi námietkami obsiahnutými v rozklade, ktoré sú takmer totožné s námietkami žaloby, trpí vadou nepreskúmateľnosti aj rozhodnutie žalovaného. Záverom preto žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, predčasné a týmto bolo zasiahnuté do jeho práv príslušníka policajného zboru a preto navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného o zamietnutí rozkladu žalobcu proti personálnemu rozkazu tak i personálny rozkaz vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže tieto rozhodnutia sú predčasné, vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu sú nepreskúmateľné a konanie je zaťažené vadou, ktorá privodzuje nezákonnosť rozhodnutia. III . V y j a d r e n i e ž a l o v a n é h o 20. Žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 26.11.2013 žalobu neuznal dôvodnou pre nasledovné: K námietke žaloby voči nesprávnemu postupu príslušného orgánu, nezákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal s tým, že rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena a priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením a tiež, že v danom prípade chýba aj meno a priezvisko toho, kto mal overiť, či potvrdiť správnosť preskúmavaného, ale aj prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia plne zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 241 zákona a túto námietku neuznáva. 21. Námietky žalobcu voči postupu pri výkone dychovej skúšky s cieľom spochybniť zistenia kontrolného orgánu (nebol pri skúške nijako identifikovaný, výstup z pamäte pracovníci kontroly mali pustiť až po vykonaní všetkých 54 skúšok) sú pre žalovaného neprijateľné, nakoľko o objektivite písomného materiálu sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p.: K.-E.-K.-E.-XXX-XX/XXXX, obsahom ktorého je úradný záznam pracovníkov tohto útvaru z vykonanej operatívnej kontroly zo dňa 20.11.2012, ktorí v ňom popísali priebeh a výsledky vykonanej kontroly za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu kontrolovaných osôb a k samostatnému Z.. Z.. A. Č.E., Z.. Z.. G. U. B. Z.. A.. Q. O. č. p.: K.-E.- K.-E.-XXX-XX/XXXX zo dňa 17.12.2012 k presnému priebehu a okolnostiam vykonaných dychových skúšok, nie je žiadnych pochýb. Kontrola bola vykonaná v zmysle zákona a interných predpisov pracovníkmi kontrolného útvaru, vybavených potrebnými kompetenciami k vykonaniu takejto kontroly a objektívne sú i príslušné výstupy o vykonaní dychových skúšok z tlačiarne zo dňa 20.11.2012. Pracovníci kontrolného útvaru v predmetnom zázname popísali priebeh vykonanej kontroly, ktorý bol u všetkých policajtov, ktorí boli podrobení orientačným dychovým skúškam v ten deň rovnaký. Po tom ako sa jednotliví policajti dostavili k pracovníkom kontroly za účelom vykonania dychovej skúšky, im bol Z.. A.. Q. O. predložený k rozbaleniu náustok, ktorý po rozbalení vložili do prístroja Alco- Senzoru IV.CM. Nakoľko predmetný prístroj sa po zasunutí náustku zapne a následne prebehnú údaje: vnútorná teplota, dátum, čas, poradové číslo testu, čo určitý čas trvá, v priebehu tejto doby boli jednotliví policajti vyzvaní Z.. Z.. G. U.., aby sa predstavili a uviedli hodnosť, titul, meno a priezvisko, funkciu a útvar zaradenia. Tieto údaje menovaná zapisovala ešte predtým, ako bola vykonaná orientačná dychová skúška na Záznam o dychovej skúške pod samostatné poradové číslo. Po vykonaní orientačnej dychovej skúške, bola samotným policajtom ukázaná nameraná hodnota a táto bola následne zapísaná do Záznamu o dychovej skúške a každým policajtom potvrdená vlastnoručným podpisom. Policajti, ktorým popisovaný prístroj vyhodnotil pozitívny výsledok boli hneď požiadaní, aby zotrvali v kongresovej sále, a to z dôvodu, že bude vykonaná ešte jedna dychová skúška. Pred vykonaním opakovanej orientačnej dychovej skúšky boli policajti, ktorí mali pozitívny výsledok na alkohol po uplynutí určitého času opäť požiadaní, aby sa podrobili opakovanej dychovej skúške, pričom po jej vykonaní im bola Z.. A.. O. ukázaná nameraná hodnota, ktorá bola následne zapísaná Z.. Z.. G. U. na štvrtý list Záznamu o dychovej skúške pod konkrétne poradové číslo a zapísané údaje boli jednotlivými policajtmi opätovne potvrdené vlastnoručným podpisom. Po vytlačení jednotlivých zápisov o dychových skúškach s pozitívnym výsledkom, boli tieto vypísané podľa predtlače a predložené na potvrdenie k podpisu spolu s tlačivom, ktorým boli všetci príslušníci PZ, u ktorých boli namerané pozitívne hodnoty orientačných dychových skúšok požiadaní o vyjadrenie sa k predmetnej skutočnosti. Všetci policajti, ktorí sa k predmetnej skutočnosti vyjadrovali, svoje vyjadrenia potvrdili vlastnoručnými podpismi a odovzdali kontrolujúcim pracovníkom SKIS MV SR. V uvedenom prípade boli aplikované všeobecné postupy, formy a metódy kontrolnej činnosti, tak aby bol náležite zistený skutočný stav. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol s výsledkom uzrozumený, čo i potvrdil svojim podpisom, vo svojom vyjadrení výsledok nenamietal a tvrdenia uvedené v žalobe sú len účelovým argumentom. 22. Pokiaľ ide o iný časový údaj uvedený v zázname o dychovej skúške, Úradnom zázname o výsledku kontroly oproti časovému údaju na jednotlivých zápisoch o dychových skúškach bolo uvedené, že to bolo spôsobené tým, že na Analyzátore dychu Alco - Sensor IV CM nebol prestavený letný čas na zimný a preto je tam posun o jednu hodinu. Pri uvedenom však treba zdôrazniť, že pri každom nameranom a zapísanom výsledku, či už je to pri Zázname o dychovej skúške, alebo pri jednotlivých zápisoch o dychových skúškach, boli tieto vlastnoručnými podpismi jednotlivými príslušníkmi, ktorí boli podrobení orientačným dychovým skúškam, potvrdené. Rozdiel v jednej minúte mohol nastať aj z dôvodu, ako už bolo skôr uvedené, že predmetný prístroj sa po zasunutí náustku zapne a následne prebehnú údaje: vnútorná teplota, dátum, čas, poradové číslo testu, čo určitý čas trvá, pričom v priebehu tejto doby boli zapisované jednotlivé údaje o policajtoch, avšak čas vytlačený na samotnom zápise je časom, kedy reálne samotný policajt fúkol do samotného analyzátora. Smerodajný údaj čo sa týka času, obsahujú jednotlivé zápisy o dychových skúškach, ktoré boli spracované ako výsledok orientačnej dychovej skúšky na kalibrovanom analyzátore. 23. Samostatný záznam Z.. Z.. A. Č., Z.. Z.. G. U. B. Z.. Q. O. č. p.: K.-E.-K.-E.-XXX-XX/XXXX bol spracovaný za účelom presného zistenia a objasnenia skutočného stavu veci po tom ako nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru menovaného (č. p.: S.-D.-S.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 05.12.2012) a žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu konania zo dňa 06.12.2012 priznal, že je pravdou, že v predchádzajúci večer požil alkoholický nápoj. Oľutoval svoje konanie s konštatovaním, že sa nevyhýba zodpovednosti a je pripravený niesť následky. Poukázal na doterajšie riadne a svedomité plnenie svojich úloh a pokynov s tým, že dodržiaval všetky predpisy, ako aj na to, že sa v jeho prípade jedná o prvé a jediné porušenie predpisov a tiež aj na to, že bol viackrát ocenený za dosahovanie dobrých pracovných výsledkov. Poukázal na to, že k jeho pochybeniu došlo síce pri výkone štátnej služby, avšak na školení, čo vníma ako o niečo nižší stupeň intenzity porušenia služobnej povinnosti a požiadal o prehodnotenie a individuálne preskúmanie jeho pochybenia. 24. Žalobca bol dňa 31.12.2012 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj s celým dôkazným spisovým materiálom vedeným v zbernom spise č.: S.-D.- XXX/XXXX od registratúrneho záznamu č.: S.-D.-S.-XXX/XXXX zo dňa 05.12.2012 do registratúrneho záznamu č. S.-D.-S.-XXX-XX/XXXX zo dňa 31.12.2012. Podľa § 237 ods. 2 zákona a s poukázaním na § 238 ods. 3 zákona bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Bol poučený aj o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do dňa 02.01.2013 do 08.00 hod. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že sa nemohol k týmto materiálom vyjadriť. 25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepoužil na každého príslušníka PZ „rovnaký meter“, keď dňa 20.11.2013 mal zistiť celkom 11 prípadov tzv. pozitívneho výsledku dychovej skúšky a rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru vydal len v štyroch prípadoch, čím nevychádzal z nulovej tolerancie voči všetkým. Poukazuje tiež na to, že mu za vyše 13 rokov služby v PZ nebol uložený žiadny disciplinárny postih a 29 x mu boli udelené disciplinárne odmeny a ocenenia, čo nebolo v jeho prípade vzaté v úvahu. Poukázal ďalej na zastavenie disciplinárneho konania č. S.-D.-S.-XXX-XXX/XXXX dňa 05.12.2012. Takýto postup, že sa prieči pravidlám formálnej logiky, keď v ten istý deň nadriadený rozhodol prípad odstúpiť na začatie konania o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a že ešte dňa 17.12.2012 sa dopracoval ďalší úradný záznam k tomu, aby obstáli dôvody prepustenia, avšak k tomuto ďalšiemu záznamu už nebolo umožnené žalobcovi oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu. Neprijateľnosť i týchto námietok vyplýva z toho, že personálne opatrenie voči menovanému bolo prijaté v dôsledku toho, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť za splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby a nemožno zaujať stanovisko vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným 11 prípadom bez ich konkretizácie. Navyše každý jeden prípad porušenia služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti je jedinečný a originálny a je potrebné k nemu zaujať osobitný prístup. 26. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením, že preukazné stanovenie hladiny etanolu v krvi je možné vykonať len špecifickou metódou plynovej chromatografie. V súvislosti s tým dal žalovaný do pozornosti stanovisko Slovenskej lekárskej spoločnosti, podľa ktorého elektronické a infrarot merače alkoholu sú na vysokej technickej úrovni, predstavujú neinvazívnu metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vydychovaného vzduchu. Ich presnosť sa blíži k presnosti plynovej chromatografie i keď nejde o vyšetrenie vzorky krvi, ale analýzy vzorky vydychovaného vzduchu a následný prepočet na krv. 27. Zastavenie disciplinárneho konania je naopak vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu úplne logické, keďže šetrením nadriadeného bolo zistené, že žalovaný svojím konaním naplnil znaky prepustenia a nie znaky disciplinárneho previnenia. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že keď odpadli dôvody pre disciplinárne konanie, nemohli byť dané dôvody ani pre konanie o prepustení z toho istého dôvodu, nakoľko ide o mimoriadny spôsob ukončenia služobného pomeru, ktorý si vyžaduje splnenie prísnych obsahových a formálnych náležitostí .Žalobca poukazoval na to, aké dôkazy minister vnútra jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti hodnotil a ako boli hodnotené a akou úvahou sa žalovaný riadil, keď uvedené skutočnosti mu konkrétne nevyplývajú z prvostupňového a ani z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čo má tiež zakladať nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo aj nedostatok dôvodov. 28. K uvedeným námietkam, ako aj ku konaniu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný uviedol, že nadriadený žalobcu v súlade so zákonom zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 zákona, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona). V dôsledku toho dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nadriadený žalobcu všetky v konaní zadovážené dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V dôsledku toho dospel k uvedenému záveru minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona, v rámci povolenej správnej úvahy, posúdil komplexne všetky zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom a v súlade so zákonom rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nadriadený žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dôsledné prešetrenie veci. Všetky dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval pre vydanie napadnutého rozhodnutia za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi riadne preukázal. 29. Minister vnútra SR následne po podaní rozkladu proti rozhodnutiu o prepustení posúdil opätovne všetky zabezpečené dôkazy, intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcom a jeho rozklad plne v súlade so zákonom zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutia boli vydané na základe zákona a v jeho medziach a spĺňajú zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ustanovenie § 241 zákona. Žalovaný má za to, že zo zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti dopustil, čo mu bolo preukázané dôkazmi, obstaranými predpísaným zákonným postupom a žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v konaní o jeho prepustení a ani v podanom rozklade, či vo svojej aktuálnej žalobe nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný pripomenul, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý je oprávnený prijať personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade minister vnútra SR protiprávne konanie žalobcu takto vyhodnotil. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rovnako tak ani žiadny interný právny predpis MV SR neobsahujú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Preto považuje napadnuté rozhodnutie aj personálny rozkaz ministra vnútra SR za zákonné, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov podľa § 238 ods. 4 zákona jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona) bolo nutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu v žalobe, ktorými sa snaží spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú na mieste. Ich cieľom je dosiahnuť zrušenie napadnutých rozhodnutí a vyhnúť sa tak zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania a prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na zákonné podmienky predpokladané ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona pre prepustenie policajta: ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a na obsah služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona), z ktorej vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným služobným povinnostiam policajta. Námietky žalobcu žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu bolo dňa 20.11.2012 zistené, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia. Nedodržal ani služobnú disciplínu a svojím konaním porušil § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č.73/1998 Z. z. a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok a tiež aj napriek tomu, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ, bol oboznámený s tým, že policajt o. i. poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Súčasne bola splnená podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol súdu v intenciách platnej právnej úpravy žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v plnom rozsahu zamietnuť. IV. R o z s u d o k K r a j s k é h o s ú d u v p ô v o d n o m k o n a n í 30. Výsledkom pôvodného preskúmavacieho konania bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24. marca 2015 č. k. 5S 158/2013-124, ktorým súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: K.-S.-S.-XX/XXXX zo dňa 11.04.2013 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 31. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynul záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je zaťažený takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Konštatoval, že je potrebné prihliadnuť na námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú žalobca vzniesol už v podanom rozklade proti personálnemu rozkazu, nakoľko žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou, aká bola správna úvaha a čo viedlo konajúci správny orgán k začatiu personálneho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. potom ako skôr voči nemu začaté disciplinárne konanie za porušenie nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu služby dňa 20. novembra 2012 bolo zastavené. 33. Ďalej uviedol, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nerovnakého postupu voči všetkým jedenástim príslušníkom, u ktorých boli vykázané opakované pozitívne výsledky na skúšku alkoholu dňa 20. novembra 2012, keď v prípade štyroch príslušníkov pristúpil k aplikácii § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., avšak v ostatných siedmych prípadoch postačovalo disciplinárne opatrenie. Dodal, že pokiaľ i žalovaný tvrdil, že počas personálneho konania žalobca nekonkretizoval osoby, o ktoré sa jedná a uvedené bolo odstránené až v priebehu súdneho prieskumu, napriek tomu mal za to, že vzhľadom na námietku vznesenú v rozklade, hoci nie celkom konkrétnu, nič nebránilo žalovanému, aby v rámci svojich právomocí si uvedené overil vo vlastných k veci súvisiacich písomných dokumentáciách. 34. Za dôvodnú pokladal aj námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k dôvodom rozkladu nie je dostatočne konkrétne, a tým ani nie súladné s požiadavkami preskúmateľnosti, keď z uvedeného nie je zrejmé, v čom spočívala správna úvaha konajúceho orgánu, prečo správny orgán vo veci pristúpil k personálnemu rozhodnutiu a prepustil žalobcu zo služobného pomeru, pričom skôr začaté disciplinárne konanie neformálne listom zastavil. 35. Nestotožnil sa však s námietkou žalobcu, že skutkový stav vo veci nebol dostatočne a spoľahlivo zistený a tento ani nebol postačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci. 36. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevyplýva ani pravdivosť tvrdenia žalobcu ohľadne správnosti priradenia výstupov z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom skúšky, pričom uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú obranu žalobcu, nakoľko administratívnym spisom mal za preukázané, že žalobca zásadu nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu služby porušil a tým konal v rozpore s § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Doplnil, že za vadu postupu mohol súd prvého stupňa uznať len pochybenie v časovom údaji vo vzťahu k nezrealizovanému prechodu z letného na zimný čas, čo ale vzhľadom na ostatné okolnosti nepovažoval za vadu privodzujúcu nezákonnosť rozhodnutia. 37. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. V. R o z h o d n u t i e o d v o l a c i e h o s ú d u 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8Sžo/175/2015-171 z 27.apríla 2017 ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 158/2013-124 zo dňa 24.marca 2015 zrušil a vrátil ho na ďalšie rozhodnutie. 39. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Krajský súd vôbec nedal odpoveď na otázku, prečo považoval za neodôvodnený záver žalovaného o tom, že konanie žalobcu naplnilo zákonné predpoklady prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v odôvodnení napadnutého rozsudku potrebné uviesť, v čom videl krajský súd podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ OSP bol povinný v prípade zrušenia administratívneho rozhodnutia z uvedeného dôvodu zaoberať sa tým, či je preskúmavané rozhodnutie nezrozumiteľné z hľadiska jazykového alebo logického, teda či je z neho zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal. S uvedeným súvisí aj potreba vysporiadať sa s otázkou, či ide o absolútny nedostatok odôvodnenia, alebo či rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. 40. Významné pochybenie súdu prvého stupňa v zmysle odvolacieho súdu spočíva aj v tom, že hoci vo výroku napadnutého rozsudku vyslovil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, teda aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v jeho odôvodnení však v plnej miere absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré dospel k záveru, že v konaní došlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka konania. 41. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Vôbec sa totiž nevysporiadal s otázkou v čom videl podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ OSP. Zároveň v rozsudku opomenul odôvodniť postup podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, teda v čom spočívala vada konania, ktorá mala podľa súdu prvého stupňa nastať v správnom konaní a mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. 42. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). 43. Zároveň Najvyšší súd uviedol že v ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu i žalovaného, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. 44. V kontexte uvedeného odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/87/2015 zo dňa 05. apríla 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 137/2013-55 zo dňa 03. marca 2015 o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu, že žalobca sa v deň výkonu služby dňa 20. novembra 2012 dopustil konania odporujúceho ustanoveniu § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že do výkonu služby nastúpil pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané vykonaním dychovej skúšky. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vyslovil, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný iným spôsobom pristupoval k potrestaniu žalobcu oproti ďalším príslušníkom Policajného zboru, ktorí sa mali v uvedený deň dopustiť podobného protiprávneho konania, resp. pochybenia, ktorých však žalobca v žalobe nijako nekonkretizoval, i v súvislosti s touto námietkou súhlasil s argumentáciou žalovaného, že ďalšie zotrvanie žalobcu ako príslušníka Policajného zboru v polícii, nie je v záujme štátnej služby. Každý prípad je povinný správny orgán posudzovať individuálne a hodnotiť podľa všetkých jednotlivých skutkových okolností. 45. V novom rozhodnutí mal prvostupňový súd rozhodnúť i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). VI. P r á v n e p o s ú d e n i e 46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len „zákon"), občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 47. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe a aj mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 48. Podľa § 136 písm. d/ citovaného zákona policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 49. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 50. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.. 51. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., - za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi - dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka - účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy - oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 52. Podľa § 241 ods. 1,2, 3, 4 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. 53. Podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie 54. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. 55. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VII. Z á v e r y s p r á v n e h o s ú d u 56. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/175/2015 zo dňa 27 apríla 2017 a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 137 ods.4 SSP verejne vyhlásil rozsudok ktorým žalobu zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP. 57. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 58. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 59. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 60. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 62. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 63. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 64. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 65. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 66. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 67. V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby, vyjadrenia žalovaného a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/175/2015 posúdiť, či napadnuté personálne rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a či postup jemu predchádzajúci je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca. 68. Z predloženého administratívneho spisu ako bol súdu predložený súd zistil totožný stav ako je uvedený v časti I. tohto rozhodnutia a mal za preukázané, že dňa 20.11.2012 pri výkone operatívnej kontroly v rekreačnom zariadení Q. D. B. v F. A.H. počas školenia príslušníkov PZ dňa 20.11.2012 bol žalobca podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom. Uvedené osvedčuje písomný materiál sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. p.: K.-E.-K.- E.-XXX-XX/ XXXX, ktorého obsahom je i úradný záznam pracovníkov tohto útvaru z vykonanej operatívnej kontroly dňa 20.11.2012, v ktorom úradnom zázname je popísaný priebeh a výsledky vykonanej kontroly za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu kontrolovaných osôb i samotný záznam č. p.: K.-E.-K.- E.-XXX-XX/XXXX zo dňa 17.12.2012. To, že žalobca bol v uvedený deň podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom bezosporu osvedčuje i príslušný výstup o vykonaní dychových skúšok z tlačiarne zo dňa 20.11.2012. Z tohto je zrejmé, že žalobca počas výkonu služby v rekreačnom zariadení Q. D. B. v F. A., t. j. počas školenia školiteľov pre policajtov v rámci vzdelávania príslušníkov PZ bol podrobený pracovníkmi odboru sťažnosti a kontroly výkonu štátnej služby Úradu kontroly, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov a v čase o 10,52 hod. bolo u neho zistené zistené X,XX mg/l - v prepočte X,XX promile alkoholu vdychu a opakovanou skúškou v čase o 11.52 hod. X,XX mg/l - v prepočte X,XX promile. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca bol preškolený s príslušnými internými predpismi upravujúcimi povinnosti príslušníka PZ vo vzťahu k požívaniu alkoholu a omamných látok, že mal pozitívne zhodnotenie doterajšej služobnej činnosti. Súčasťou spisu je prehľad jemu udelených disciplinárnych odmien a trestov a s ďalšou vecou súvisiaci dôkazný materiál. Z uvedeného jednoznačne bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania, ktoré je v rozpore so služobnou prísahou a túto porušil, rovnako služobnú povinnosť, zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca počas personálneho konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil závery dychovej skúšky a závery vykonanej kontroly. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu dňa 09.01.2013 Minister vnútra Slovenskej republiky vydal Personálny rozkaz č. 8, ktorým podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej štátnej službe vo funkcii referent špecialista Oddelenia hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície S., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 69. Personálne rozhodnutie bolo vopred prerokované v Rade OZP Útvarov ministerstva a policajného zboru OZP SR podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona. Personálny rozkaz je odôvodnený porušením služobných povinností a služobnej prísahy žalobcom dňa 20.11.2012 tým, že tento v čase o 09,00 hod. s nástupom do výkonu služby nastúpil pod vplyvom alkoholických nápojov, čo bolo preukázané aj výsledkami opakovanej dychovej skúšky na zistenie alkoholu. Uvedený skutkový stav bol šetrený nadriadeným menovaného. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície S. ako dôkazy v zmysle § 238 zákona využilo výsledky šetrenia, najmä materiál Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. p. K.- E.-K.-E.-XXX-XX/XXXX. Obsahom tohto je aj úradný záznam pracovníkov útvaru (Z.. Z.. A. Č., Z.. Z.. G. U. B. Z.. A.. Q. O.) z vykonanej operatívnej kontroly dňa 20.11.2012 a príslušné výstupy o vykonaní dychových skúšok z tlačiarne zo dňa 20.11.2012 jednoznačne osvedčujúce konanie žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu je i záznam o preškolení žalobcu s rozkazom MV SR č. 2/2002 v znení rozkazu MV SR č. 63/2003 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok, s nariadením Ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ. Zo spisu ďalej vyplýva, že nariadený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil písomnosťou č. p.: S.-D.-S.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 26.11.2012. K uvedenému sa žalobca vyjadril, avšak ničím nebolo spochybnené, že alkoholické nápoje požil. 70. Na podaný rozklad, ktorého dôvody sú prakticky totožné so žalobnými námietkami, rozhodol žalovaný dňa 11.04.2013 rozhodnutím č. p.: K.-S.-S.-XX/XXXX tak, že rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sa plne stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa a rovnako s ním považoval za hrubé porušenie služobných povinností a služobnej prísahy na tom skutkovom základe, že žalobca porušil nulovú toleranciu príslušníka PZ a do výkonu služby dňa 20.11.2012 nastúpil pod vplyvom alkoholu i napriek oboznámeniu sa s príslušnými toto zakazujúcimi normami. V rozklade uvedenú skutočnosť žalobca nespochybnil. Žalovaný sa preto celkom stotožnil so závermi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu a nevzhliadol žiaden dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď dokazovanie vo veci považoval za dostatočné a námietky tvoriace rozklad podaný proti personálnemu rozkazu za nedôvodné. S týmito sa meritórne v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne, konkrétne a preskúmateľne vysporiadal. Toto bolo rozhodujúce pre zamietnutie predmetného rozkladu. 71. Súd skúmal jednotlivé žalobné námietky žalobcu spočívajúce v tom, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, rozhodnutie vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci pre posúdenie veci, rozhodnutie bolo vydané na základe takej vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tieto vyhodnotil nasledovne: 72. Platné prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona vyžaduje základné kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok - porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a že ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 73. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj spisového materiálu predloženého súdu pre potreby súdneho prieskumu mal za preukázané, že žalobca sa v deň výkonu služby dňa 20.11.2012 dopustil konania odporujúceho ustanoveniu § 136 písm. d/zákona tým, že do výkonu služby nastúpil pod vplyvom alkoholu. Medzi účastníkmi nie je ani sporné, že došlo k zisteniu požitia alkoholických nápojov žalobcom dňa 20.11.2012 počas výkonu štátnej služby tak ako to výsledky vykonanej dychovej skúšky preukazujú. Žalobca ničím nevyvrátil pozitívne výsledky, a to opakovanú dychovú skúšku alkoholu počas výkonu štátnej služby. Súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že v danom prípade hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného. Ten posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalobca sám v tom čase ani nenavrhol iný spôsob zisťovania alkoholu v krvi. 74. Naopak sám vo svojom vyjadrení k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 05.12.2012 uviedol, že je pravdou, že v predchádzajúci deň požil alkoholické nápoje. Ohľadne vyhodnotenia zisteného alkoholu v krvi sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného z 21.11.2013 na č. l01 v ktorom je uvedené, že nie je možné súhlasiť ani o tvrdení, že preukazné stanovenie hladiny etanolu v krvi je podľa neho možné vykonať len špecifickou metódou plynovej chromatografie. V súvislosti s tým dáva žalovaný do pozornosti stanovisko Slovenskej lekárskej spoločnosti, podľa ktorého elektronické a infrarot merače alkoholu sú na vysokej technickej úrovni, predstavujú neinvazívnu metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vydychovaného vzduchu. Ich presnosť sa blíži presnosti plynovej chromatografie i keď nejde o vyšetrenie vzorky krvi, ale analýzy vzorky vydychovaného vzduchu a následný prepočet na krv. . 75. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale zároveň aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, toto všetko za použitia zásad logického myslenia. Dôkazy vyhodnocuje vždy v týchto intenciách a tak, ako to predpokladá ust. § 238 ods. 4 citovaného zákona. 76. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného súd musí skonštatovať, že konajúci správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, riadne a súladne so zákonom a zásadami logického myslenia sa vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a z týchto vyvodil aj správny právny záver tak ako to vyžaduje § 241 zák. č. 73/1998 Z. z.. Námietky žalobcu uvádzané v žalobe ako i v samotnom rozklade žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S týmto záverom, jeho odôvodnením a argumentáciou sa súd plne stotožňuje. 77. Pokiaľ ide o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, tú treba vidieť v tom, že žalobca nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu (nulová tolerancia) bolo dňa 20.11.2012 nad akúkoľvek pochybnosť zistené, že tento vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov. 78. Zvlášť hrubé porušenie služobných povinností spočíva v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia. Nedodržal ani služobnú disciplínu a svojim konaním porušil ust. § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ zákona č. 73/1998 Z. z. a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I bod 3 rozkazom Ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a tiež aj napriek tomu, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenie príslušníka PZ, bol oboznámený s tým, že policajt o.i. poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. 79. Súd považuje za osvedčenú a splnenú aj druhú zákonnú podmienku a to, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov statnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecných záväzných predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v policajný zbor osobitne preto, že príslušník PZ je povinný byť čestným, statočným a disciplinovaným a svoje sily a schopnosti vynaložiť na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Žalobca sa dňa 20.11.2012 správal v rozpore s týmto. 80. Podľa názoru súdu preto neobstojí námietka žalobcu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na prepustenie príslušníka PZ. Naopak zo zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia dopustil, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom (§ 238). Žalobca ani nepredložil žiaden dôkaz podľa § 238 ods. 3 zákona v konaní o jeho prepustení, ani v podanom rozklade či v tejto žalobe, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona. 81. Súd má za to, že obidve napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne také vady, ktoré by mohli zakladať dôvody ich zrušenia. Zdôvodnenie záveru o dôvodoch prepustenia je postačujúce čo do zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov. Rovnako postačujúce a logickej úvahe súladné je zdôvodnenie nevyhovenia dôvodom rozkladu. V časti žaloby v ktorej žalobca ako námietku uvádza vady v konaní spočívajúce v postupe správneho orgánu ktoré mali vzniknúť tým, že žalovaný zastavil disciplinárne konanie a napriek tomu ukončil so žalobcom služobný pomer, súd udáva zhodne s vyjadrením žalovaného že týmto konaním a rozhodnutím žalovaného nedošlo k takému konaniu ktoré by malo za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy je dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a nie vybavenie veci disciplinárnym opatrením. 82. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný iným spôsobom pristupoval k potrestaniu žalobcu proti ďalším príslušníkom PZ, ktorí sa mali v uvedený deň dopustiť podobného protiprávneho konania, resp. pochybenia, ktorých však žalobca v žalobe nijako nekonkretizoval, i v súvislosti s touto súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru za porušenie služobných povinností a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom pri splnení ďalšej zákonnej podmienky, že ďalšie zotrvanie žalobcu ako príslušníka PZ nie je v záujme štátnej služby. Tak ako argumentoval žalovaný, každý prípad sa posudzuje, alebo je povinný správny orgán posudzovať individuálne a hodnotiť individuálne podľa všetkých jednotlivých skutkových okolností. Predmetom preskúmania je hodnotenie záveru správneho orgánu ku okolnostiam vo vzťahu k osobe žalobcu. A pokiaľ ide o žalobcu, je osvedčené porušenie tak služobnej prísahy ako aj služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a je splnená ďalšia podmienka predpokladaná ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Súdu ani nemôžu byť známe bližšie okolnosti a skutkové okolnosti nekonkretizovaných príslušníkov PZ a na základe takto všeobecnej námietky nebolo možné ani tejto žalobnej námietke priznať úspech. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S /137/2013 z 03. marca 2015 ako i na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/87/2015 zo dňa 05. apríla 2016. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/12/2014 zo dňa 16. apríla 2014, vzhľadom na rozdielny skutkový stav je pre prípad žalobcu v danej veci neakceptovateľný. 83. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutkový stav vo veci nebol dostatočne a spoľahlivo zistený a tento ani nebol postačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevplýva ani pravdivosť tvrdenia žalobcu ohľadne správnosti priradenia výstupov z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom skúšky (úradný záznam zo dňa 20.11.2012 a zo dňa 17.12.2012) a súd tieto vyhodnotil ako účelovú obranu žalobcu, pretože administratívnym spisom mal súd celkom nesporne za preukázané, že žalobca zásadu nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu služby, porušil a tým konal v rozpore s § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Zb. Žalobca bol v rozpore s jeho tvrdeniami so všetkými záznamami , výstupmi a obsahmi spisov riadne oboznámený a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k nim. 84. Za vadu postupu súd mohol uznať len pochybenie v časovom údaji vo vzťahu k nezrealizovanému prechodu z letného na zimný čas, čo ale sa vzhľadom na ostatné okolnosti nemôže považovať za vadu privodzujúcu nezákonnosť rozhodnutia (napr. zápisy o jednotlivých dychových skúškach). 85. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne konkrétne vysporiadal s námietkami rozkladu, ktorý uplatnil voči prvostupňovému personálnemu rozhodnutiu. Ku všetkým konkrétnym námietkam obsiahnutým v rozklade sa žalovaný dostatočne relevantne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril a boli celkom dostatočne zodpovedané všetky relevantné námietky a skutočnosti, ktoré k jednotlivým námietkam bolo zo strany správneho orgánu potrebné zodpovedať. 86. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 87. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167k a § 168 SSP a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).