Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/193/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201463 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201463.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: P.. P. N. - R., P.: XX XXX XXX, M. XXX, F. D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.05.2013 a č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.05.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 26.03.2013 a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.03.2013, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za apríl až december 2009, január až december 2010 a január až február 2011 v sume 57,19 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkového sporenie, poistného na individuálne poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „poistné a príspevky“) vo výške 0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V žalobe napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.05.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 26.03.2013 a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou - pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX/XX zo dňa 07.03.2013, ktorým prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi penále za obdobie január až december 2004, január až december 2005, január až december 2006, január až november 2007 a január až júl 2008 v sume 513,10 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Žalobca považoval obe rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nemá určený deň na výplatu príjmov. Poukázal na to, že telefonický i písomne informoval správny orgán o tom, že má určený deň výplaty príjmov, pričom žiadne ustanovenie zákona nepredpisuje akým spôsobom má byť takýto deň určený, ani neobmedzuje časový interval, ktorý je zákonom prípustný. Preto je zákonným každý deň, ktorý nie je v rozpore s dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Posledný deň nasledujúceho mesiaca ako splatnosť poistného podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. definuje len prípad, keď nie je deň výplaty príjmu určený, čo nie je žalobcov prípad. Správny orgán bol povinný akceptovať žalobcom zvolený spôsob určenia dňa na výplatu príjmu a na to nadväzujúcu splatnosť poistného. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je každý zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky za svojich zamestnancov, a toto poistné a príspevky odvádzať včas a v správnej sume. Lehotu, v ktorej je zamestnávateľ povinný odviesť poistné ustanovuje § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určení na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Rovnaká lehota splatnosti je určená aj pre príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. Keďže žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie odviedol oneskorene, prvostupňový správny orgán mu predpísal penále v sumách 513,10 eur a 57,19 eur. Vychádzal pritom z ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré ustanovuje presnú sadzbu na výpočet penále (0,05% z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich zaplatenia). Pri určovaní dňa splatnosti poistného vychádzal správny orgán z § 143 ods. 2 v spojení s § 141 ods. 2 a § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zamestnávateľ je povinný platiť poistné, pričom toto poistné sa platí vždy za kalendárny mesiac pozadu. Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 142 ods. 1 jednoznačne zakotvuje pravidelnosť platenia poistného a to za každý mesiac. V § 143 ods. 2 tohto zákona sa ustanovuje, kedy je poistné, ktoré sa platí za kalendárny mesiac pozadu, splatné, t.j. v ktorý deň z kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktoré sa toto poistné platí, je zamestnávateľ povinný poistné odviesť. Obdobne sa postupuje aj pri platení príspevkov. Pokiaľ žalobca poukázal na dispozitívne ustanovenie zákonníka práce, žalovaný uviedol, že tento predpis upravujúci pracovnoprávne vzťahy, nie je predpisom, ktorý upravuje sociálne poistenie, a ktorým je správny orgán viazaný. Správny orgán pri výkone sociálneho poistenia postupuje v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje spôsob platenia poistného, ako aj lehoty na jeho zaplatenie. Keďže žalobca nevyznačil v registračnom liste zamestnávateľa - prihláška ako deň výplaty žiaden deň, správny orgán pri určení splatnosti poistného a príspevkov vychádzal z ustanovenia § 143 ods. 2 (tretia veta) citovaného zákona, teda z posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Zároveň bola u žalobcu vykonaná kontrola odvodu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, v rámci ktorej bolo zistené, že žalobca nepredkladal včas mesačné výkazy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a ani neplatil včas poistné a príspevky, ktoré v týchto mesačných výkazoch vykazoval. Pravidelné predkladanie mesačných výkazov poistného a príspevkov a platenie poistného a príspevkov je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia dôvodov žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu tak, ako boli opísané účastníkmi konania v ich písomných podaniach. Žalobca vo svojich odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam (opísaným v úvode odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol, že je chybnou domnienkou, že v jeho firme nie je určený deň vyplatenia miezd. Za deň výplaty je určený deň po ukončení jednotlivých fakturačných celkov. Pripustil, že jeho spôsob definície dňa pre výplatu príjmov je neobvyklý, ale nie je rozporný so žiadnym zákonom, keďže žiaden zákon neobmedzuje určenie termínu a pripúšťa aj iný termín pre výplatu, ako posledný deň nasledujúceho mesiaca, ak je tak zo zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve. V žalobcovom prípade je vo firemnej typovej pracovnej zmluve uvedené, že mzda bude vyplácaná podľa mzdových pravidiel firmy, v ktorých je mimo iné uvedená žalobcom definovaná splatnosť mzdy. Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia, ako aj výber, registráciu a postúpenie povinných príspevkov. Zmyslom povinného platenia poistného a príspevkov je zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia v rámci štátnej sociálnej politiky, ktorá je jednou z funkcií štátu vychádzajúca nie len z právnych predpisov so silou zákona ale i z Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno ju zabezpečiť bez toho, aby bola zabezpečená pravidelnosť príjmov do systému sociálneho zabezpečenia, napríklad cez pravidelné úhrady poistného a príspevkov. Pokiaľ by sa termín úhrady mal odvíjať výlučne len od vôle účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako to v danom prípade tvrdí žalobca, takéto riešenie by bolo v rozpore so zmyslom právnej úpravy sociálneho zabezpečenia. Súd podotýka, že pravidelnosť platenia poistného a príspevkov je v zákone č. 461/2003 Z.z. ustanovená jednoznačne, konkrétne v ustanovení § 142 ods. 1. Za zamestnanca platí poistné a príspevky jeho zamestnávateľ, a to vždy za kalendárny mesiac pozadu. Správny orgán pri výkone sociálneho poistenia postupuje v medziach zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenia Zákonníka práce nie sú právne relevantné, ide o predpis upravujúci pracovnoprávne vzťahy, správny orgán nie je ním v predmetnom konaní viazaný. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nevyznačil v registračnom liste zamestnávateľa ako deň výplaty žiadny deň, preto správny orgán v súlade s § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. konštatoval, že nakoľko nie je deň výplaty mzdy v kalendárnom mesiaci určený, je poistné splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Zároveň bolo vykonanou kontrolou zistené, že žalobca v kontexte vyššie uvedeného nepredkladal včas mesačné výkazy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ani neplatil včas poistné a príspevky, ktoré v týchto mesačných výkazoch vykazoval. Pravidelné predkladanie mesačných výkazov poistného a príspevkov a platenie poistného a príspevkov je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa. Nemožno sa stotožniť s logikou žalobcu, že v jeho prípade, ak bol pracovnou zmluvou termín výplaty mzdy určený deň po ukončení jednotlivých fakturačných celkov, čo je určenie nejasné, postačí zaplatiť poistné a príspevky po termíne takto určenom v zmluve. Nesprávne právne posúdenie veci, žalobcom v žalobe namietané, by mohlo spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V danom prípade žiadna z vyššie uvedených okolností nenastala a správny orgán vydal rozhodnutie v súlade so zákonom. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný, ktorý si náhradu trov ani neuplatnil, podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.