Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/210/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201588 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201588.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: WOLVERINE- SK s.r.o., IČO: 47 232 951, Dúbravská cesta 2, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCALÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., v mene ktorej koná JUDr. Michal Bohunický, advokát, Lermontovova 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. L.-B-XXXX/-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave rozhodnutím č.p.: Lic-XXX-XX/XXXX zo dňa 15.05.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) uložilo žalobcovi pokutu 331,- eur za porušenie ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (ďalej aj len zákon o súkromnej bezpečnosti) tým, že dňa 12.11.2012 pri kontrole v sídle žalobcu, na požiadanie kontrolnej skupiny správneho orgánu pri zmluve č. 7/2012 uzatvorenej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Würth s.r.o., ktorej predmetom bolo poskytovanie strážnej služby podľa § 3 písm. a/ a b/ zákona o súkromnej bezpečnosti na chránenom objekte spoločnosti Würth s.r.o., nepreukázal splnenie povinnosti presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti v zmysle § 91 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej bezpečnosti. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č.: L.-B- XXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.07.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe popísal skutkový stav, citoval ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, podľa ktorého prevádzkovateľ strážnej služby je povinný presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany; na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má poskytovať strážnu službu, príslušné doklady a tie uschovávať v sídle alebo v mieste činnosti. Splnenie tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru alebo orgánu kontroly pri výkone kontroly. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže žalovaný sa uspokojil len s konštatovaním, že mu žalobca nepreukázal splnenie povinnosti presvedčiť sa, či je ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, hoci splnenie tejto povinnosti vie žalobca zdokladovať výpismi z listu vlastníctva pochádzajúcimi z obdobia bezprostredne predchádzajúcemu dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.02.2012 a žalobca má kópiu výpisu z listu vlastníctva zo dňa 22.02.2012 a tiež aj zo dňa 09.11.2012. Žalovaný svoje tvrdenie oprel o konštatovanie konateľa žalobcu, ktorý urobil ľudskú chybu a na základe jeho tvrdenia si urobil žalovaný záver, hoci povinnosť žalobcu bola preukázateľne splnená, čo aj počas konania zdokladoval. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zohľadnil všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel a pokutu uložil na spodnej hranici možnej sadzby. Žalobca si v danom prípade jednoznačne nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, keďže pri výkone kontroly nevedel preukázať splnenie tejto povinnosti a akceptoval zistenia pracovníkov správneho orgánu počas výkonu kontroly. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. V zmysle ustálenej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Vo veci nebolo sporné, že dňa 12.11.2012 bola u žalobcu vykonaná kontrola podľa § 84 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorá bola ukončená podľa § 88 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti dňa 20.11.2012 podpísaním záznamu o kontrole konateľom žalobcu. Počas kontroly pracovníci správneho orgánu zistili porušenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti tým, že na požiadanie pracovníkov správneho orgánu pri výkone kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti žalobca nepreukázal pracovníkom správneho orgánu splnenie povinnosti presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany. Podľa § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný sa presvedčiť, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany; na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má poskytovať strážnu službu, príslušné doklady a tieto uschovávať v sídle alebo mieste činnosti. Splnenie tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru alebo orgánu kontroly pri výkone kontroly. Žalobca dňa 20.11.2012 pri oboznámení sa so záznamom o výsledku kontroly potvrdil skutočnosti uvedené v tomto zázname, nevzniesol pripomienky k záznamu o kontrole a ani sa nevyjadril ku kontrolným zisteniam. Zo záznamu o kontrole vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť do 27.11.2012 predložiť správnemu orgánu správu o plnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin. Dňa 27.11.2012 žalobca predložil správnemu orgánu opatrenia k výsledkom kontroly a uviedol, že ....“naša spoločnosť skúmala pri podpise zmluvy vlastnícky vzťah spoločnosti k stráženému objektu a zistila, že v čase podpisu zmluvy uvedená spoločnosť bola vlastníkom objektu, no opomenula tú skutočnosť, aby tento list vlastníctva bol pri podpise zmluvy k zmluve pripojený. Preto boli prijaté také opatrenia do budúcnosti, že všetky dokumenty musia byť pri tomto právnom úkone už súčasťou zmluvy. Konateľ spoločnosti bude starostlivo dozerať na dodržiavanie zákonnosti“. Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby rozsahu strážnej služby so spoločnosťou Würth spol. s r.o. žalobca uzavrel dňa 23.02.2012. Ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti zahŕňa dve povinnosti prevádzkovateľa strážnej služby a to jednak povinnosť presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany a druhou povinnosťou je povinnosť na požiadanie preukázať splnenie prvej povinnosti orgánu kontroly pri výkone kontroly. V poradí prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným zrušené aj z dôvodu, že z rozhodnutia nebolo zrejmé, či sa žalobca presvedčil ale nepreukázal, že príslušný doklad uschováva v sídle alebo v mieste činnosti alebo či sa skutočne nepresvedčil o oprávnenosti užívať predmet stráženia a následne to nepreukázal. V danom prípade žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu pripojil list vlastníctva č. XXXX. zo dňa 22.02.2012, z ktorého vyplýva, že majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, vlastní spoločnosť Würth spol. s r.o., takže možno uzavrieť, že žalobca si splnil prvú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, avšak splnenie tejto povinnosti bol povinný na požiadanie preukázať orgánu kontroly pri výkone kontroly, čo neurobil. Splnenie povinnosti preukázal až predložením listu vlastníctva, ktorý pripojil k odvolaniu zo dňa 10.06.2013. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že druhú povinnosť ustanovenú v § 56 ods. 3 veta druhá zákona o súkromnej bezpečnosti žalobca pri výkone kontroly nesplnil a preto sú jeho námietky uvedené v žalobe nedôvodné. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správne uzavreli, že žalobca nevedel preukázať pri výkone kontroly na požiadanie splnenie povinnosti ustanovenej v prvej vete § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, čím sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 91 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej bezpečnosti, za ktorý bolo možné uložiť pokutu od 331,- eur až do 16.596,- eur. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta v najnižšie možnej výmere vo výške 331,- eur, pričom prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil všetky skutočnosti vplývajúce na výšku pokuty v zmysle § 91 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.