Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201695 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201695.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Moniky Valašíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. H., bytom H. XXX/XX, I. T., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného čís. konania: C.-XXX/X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 3 801 z 25.04.2013 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.07.2013. Žalobca vykonával ako profesionálny vojak službu v Ozbrojených silách SR. Bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre. Dňa 12.04.2013 napísal na facebook ministra obrany SR svoj názor, že „...pán minister Galko sa o vojakov stará na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu...“. K výroku považuje za potrebné uviesť, že: 1/ bol odoslaný na voľne prístupný facebook ministra obrany SR ale žalobca (pisateľ) priznáva, že bol autorom tejto kritiky, nemenoval však adresáta kritiky, 2/ z obsahu kritiky vyplýva, že táto smeruje na adresu politického postu - teda politika na mieste k tomu určenom, účelom facebooku predsa nie je iba pozitívna reklama, 3/ ide nepochybne o uplatnenie práva na slobodu prejavu zaručených ústavou a práv vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon č. 346/2005 Z.z.), 4/ príspevok žalobcu je prostý invektív, vulgarít a nemôže byť vnímaný ako pohoršujúci, difamujúci alebo ináč závadný, vyjadruje v ňom svoj názor občana. V priebehu niekoľko hodín po ukončení uvedení príspevku na facebook bol žalobca pod zámienkou disciplinárneho konania repatriovaný do Slovenskej republiky. Toto opatrenie bolo, podľa názoru žalobcu, účelové a vykonané v rozpore s legislatívou upravujúcou jeho misijný pobyt. Dňa 19.04. a 22.04.2013 bol predvolaný pred skupinu osôb - funkcionárov Generálneho štábu SR na prešetrenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny profesionálneho vojaka, z ktorého bol vyhotovený priložený zápis. Je na miesta otázka, či takýto postup bol v súlade so zákonom a nedošlo k prelomeniu nedeliteľnej veliteľskej právomoci pri prejednaní a rozhodovaní o priestupku profesionálneho vojaka. Je potrebné sa s touto otázkou sa zaoberať. Žalobca zastáva názor, že išlo o organizovanie skupiny osôb za účelom vytvorenia nátlaku na osobu žalobcu, aby podpísal vopred pripravenú žiadosť o skončenie služobného pomeru z rodinných dôvodov. Žalobca uvádza, že mu žiadosť, ktorú nespísal bola v priebehu konania komisie predložená na podpis a nemá k dispozícii jej odpis. Pod hrubým nátlakom a vyhrážkami, že bude na jeho osobu podané trestné oznámenie, ak svoju predloženú žiadosť nepodpíše, ju napokon po neúspešnom vyjadrení odporu a nesúhlasu podpísal, pretože bral vážne hrozby podania trestného oznámenia. Žalobca uvádza, že komisie slúži ku cti fakt, že prejednanie priestupku bolo nahrávané do audiozáznamu žalobcovi bolo umožnené vyhotoviť si záznam, ktorý k žalobe prikladá. Z jeho obsahu napokon vyplývajú aj tvrdenia žalobcu autorizované obsahom písomného vyhotovenia záznamu. Žalobca nemal žiadne rodinné dôvody a teda dôvody vymyslený autorom jeho žiadosti o skončenie služobného pomeru, pretože iný dôvod autor nedokázal vymyslieť a uviesť. Žalobca bol vždy hodnotení v superlatívoch a bol bez poškvrny. Na na základe tejto udalosti sa žalobca psychicky „zosypal“ a musel vyhľadať lekársku pomoc. V súčasnosti je ambulantne liečený odborným lekárom psychiatrom, o čom prikladá dôkaz. K nástrojom nátlaku hrozby trestného oznámenia treba uviesť, že je povinnosťou každej osoby trestný čin oznámiť, Trestný zákon dokonca pasivitu v tomto smere považuje u vybraných deliktov za trestný čin - nadržovanie - § 339, neoznámenie trestného činu § 340 Trestného zákona. Vylučovať slobodu prejavu vôle pracovníka v situácii, kedy je zamestnávateľ povinný jeho trestný čin oznámiť s cieľom dosiahnuť, aby niečo vykonal pri svojej vôli a splnil vôľu zamestnávateľa je diskriminačné správanie. Na základe nezákonne vyhotovenej žiadosti o žiadosť o skončenie služobného pomeru z rodinných dôvodov žalovaný vydal personálny rozkaz č. 3801 z 25.04.2013, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pred uplynutím dohodnutej doby na zotrvanie v dočasnej štátnej službe, pričom jeho služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote opravný prostriedok. Žalovaný listom zo dňa 14.05.2013 žalobcu vyzval, aby odvolanie doplnil. Žalobca do svojho doplnenia odvolania uviedol „že bol uvedený pod nátlak počas vypočúvania pred komisiou na Generálnom štábe a v časovej tiesni donútený podať žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru, ktorú by za normálny okolností nepodal, nakoľko bol príslušníkom misie UNFICYP a mal záväzok v Ozbrojených silách Slovenskej republiky ešte na ďalšie roky. Podpis žiadosti o prepustenie nebolo prejavom jeho slobodnej vôle z vyššie uvedených príčin...“. Žalobca uvádza, že tu nebol reálny dôvod na vyhotovenie jeho žiadosti, aj keby ju slobodne podal, žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.07.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.07.2013, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa vôbec nezaoberal namietanou neslobodou prejavu vôle žalobcu, teda jeho odôvodnenie nespĺňa náležitosti odvolacieho rozhodnutia, pretože sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa. Žalobca v žalobe poukazuje na čl. 24 Ústavy SR na § 3 zákona č. 346/2005 Z.z. a z uvedeného treba teda vyvodiť záver, že postupom žalovaného bola prelomená zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov, nakoľko bol voči nemu vyvíjaný nátlak, aby podpísal neslobodne žiadosť o skončení služobného pomeru, ktorú za žalobcu niekto pripravil, skoncipoval a vyhotovil, pričom v nej uviedol nepravdivé údaje. Takéto konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi, prelamuje jeho ústavné právo na slobodu prejavu a treba ho vnímať ako postih za vyjadrenie názoru voči politickému predstaviteľovi - voči p. Z. pozitívne a voči inému politikovi negatívne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že personálnym rozkazom č. 3 801 z 25.04. 2013 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 písm. i) až k). Služobný pomer žalobcu sa skončil dňom doručenia personálneho rozkazu žalobcovi, t.j. 25. apríla 2013. Ustanovením § 70 ods. 2 písm. a/ je ponechané na úvahe vedúceho služobného úradu, či bude mať za to, že profesionálneho vojaka prepustí, alebo nie. Na základe fakultatívneho charakteru tohto ustanovenia zákona, vedúci služobného úradu zvažuje dôvody podania žiadosti v kontexte s potrebami Ozbrojených síl SR. Dôvody podania žiadosti môžu byť rodinné, osobné alebo iné dôvody, ktoré môže vedúci služobného úradu klasifikovať ako naliehavé (analogicky s § 57 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z.). Zásadným kritériom pri posudzovaní potrieb Ozbrojených síl SR a s tým súvisiacich personálnych opatrení individuálnej správnej úvahy vedúceho služobného úradu je naplnenosť Ozbrojených síl SR v príslušnej hodnosti a vojenskej odbornosti. Vzhľadom na dôvody uvádzané v Žiadosti o prepustenie z 22.04.2013 - vážne rodinné a osobné dôvody, ako aj vzhľadom na to, že žalobcom vykonávanú funkciu bolo možno odsadiť iným profesionálnym vojakom z radov príslušníkov Ozbrojených síl SR, bolo žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru žalobcu personálnym rozkazom č. 3 801 z 25.04.2013 vydaným riaditeľom Personálneho úradu OS SR v plnom rozsahu vyhovené. Žalobca bol profesionálnym vojakom, ktorý naposledy v Ozbrojených silách Slovenskej republiky vykonával štátnu službu na zahraničnej operácii na Cypre - OSN UNFICYP. Žalobca bol z operácie OSN UNFICYP nariadením náčelníka Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR č. ŠbO-64-86/2013- OROMZ/CRO z 15.04. 2013 vyslaný na zahraničnú služobnú cestu na územie SR z dôvodu jeho nevyhnutnej osobnej prítomnosti na prešetrení údajného porušenia základných povinností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z § 119 zákona č. 346/2005 Z. z. Žalobca sa v zmysle uvedeného nariadenia dostavil na Generálny štáb Ozbrojených síl SR a 19. a 22. apríla 2013 sa zúčastnil na prešetrení udalosti - podozrenie z porušenia služobnej disciplíny profesionálnym vojakom. Dňa 23.04.2013 si žalobca sám podal písomnú Žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z 22.04.2013 v ktorej uviedol, že o prepustenie zo služobného pomeru žiada z vážnych rodinných a osobných dôvodov, a že tieto bude bližšie špecifikovať pri personálnom pohovore. Veliteľ Dopravného krídla Kuchyňa v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. spracoval na žalobcu návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Žalobca opätovne uviedol, že dôvodom podania žiadosti sú zmeny v jeho osobnom živote. Veliteľ Dopravného krídla Kuchyňa odporúčal jeho žiadosti vyhovieť a postúpil ju na vybavenie riaditeľovi Personálneho úradu OS SR. Riaditeľ Personálneho úradu OS SR personálnym rozkazom č. 3 801 z 25.04.2013 v zmysle § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru (ďalej len „personálny rozkaz“). Žalobca podal voči uvedenému personálnemu rozkazu včas odvolanie, v ktorom však neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť predmetný rozkaz zrušený. Riaditeľ Personálneho úradu OS SR preto žalobcu v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vyzval na doplnenie jeho odvolania. Žalobca v doplnení odvolania voči personálnemu rozkazu uviedol, že bol uvedený pod nátlak počas vypočúvania pred komisiou na Generálnom štábe OS SR a v časovej tiesni bol donútený podať žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru. Tieto svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi vecnými ani inými dôkazmi. Pred vydaním rozhodnutia - personálneho rozkazu sa riaditeľ Personálneho úradu OS SR zaoberal skutočným stavom veci a vychádzal z jemu známych a dostupných podkladov, ktoré objektívne posúdil a vyhodnotil v rámci dokazovania, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav. Napadnutý personálny rozkaz náčelník Generálneho štábu OS SR ako odvolací orgán preskúmal z vecného i právneho hľadiska a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom i správnym poriadkom, a preto rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠbPO-147/2-288/2013 z 18.07.2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 3 801 z 25. apríla 2013. Žalobca v žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého uvádza v podstate tie isté dôvody aké uviedol vo svojom odvolaní, resp. v doplnení odvolania voči personálnemu rozkazu č. 3 801 z 25. apríla 2013. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že jeho repatriáciou na územie Slovenskej republiky došlo k rozporu s legislatívou upravujúcou jeho misijný pobyt, nakoľko repatriáciou do SR za účelom disciplinárneho konania bol odňatý spod právomoci svojho veliteľa. Toto tvrdenie žalobcu je účelové, nezakladajúce sa na pravde. Žalobca bol na územie Slovenskej republiky repatriovaný na základe nariadenia náčelníka Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR č. ŠbO-64-86/2013-OROMZ/CRO z 15.04.2013. Náčelník Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR v zmysle článku 22 a nasl. Organizačného poriadku Generálneho štábu OS SR platného od 01.03.2013 riadi i operácie mimo územia Slovenskej republiky, a teda má v zmysle prílohy č. 1 k služobnému predpisu hlavného veliteľa ozbrojených síl SR č. 1/2010 o rozsahu disciplinárnej právomoci a o podrobnostiach o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení, disciplinárnu právomoc voči profesionálnym vojakom v rámci jednotlivých misií. Pokiaľ náčelník Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR považoval konanie žalobcu za tak závažné, že sa ho rozhodol prešetriť na úrovni štábu, postupoval tak v súlade so zákonom a preto jeho písomné vojenské nariadenie bol veliteľ kontingentu povinný splniť a v zmysle § 101 zákona č. 346/2005 Z. z. bol veliteľ kontingentu povinný vyslať žalobcu na zahraničnú služobnú cestu na územie Slovenskej republiky. Ďalej žalobca v žalobe namieta, že žiadosť o skončenie služobného pomeru podal pod hrubým nátlakom a vyhrážkami, že bude na jeho osobu podané trestné oznámenie. Ani toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Z oficiálneho audiozáznamu z rokovania vyšetrovacej komisie vytvoreného príslušníkmi Generálneho štábu OS SR je zrejmé, že k takémuto konaniu zo strany členov vyšetrovacej komisie nedošlo. Z predmetného audiozáznamu je nepochybné, že celý priebeh vyšetrovania údajného porušenia základných povinností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z § 119 zákona č. 346/2005 Z. z. prebiehal v pokojnej atmosfére. Počas celého priebehu vyšetrovania nebol na žalobcu vyvíjaný žiaden nátlak zo strany členov komisie, vyšetrovanie údajného porušenia základných povinností profesionálneho vojaka prebiehalo formou otázok a odpovedí, bez akéhokoľvek náznaku zvýšenia hlasu (ktorý by indikoval nátlak) a už vôbec nie za použitia vyhrážok. V tejto súvislosti poukazujeme na tú skutočnosť, že vyšetrovanie prebiehalo vo dvoch dňoch, a to 19.04.2013 (piatok) a 22.04.2013 (pondelok). To znamená, že žalobca mal dosť času (dva dni počas víkendu) na rozmyslenie si jeho ďalšieho zotrvania v ozbrojených silách, napokon dôkazom toho je aj vlastnoručne podpísaná žiadosť o skončenie služobného pomeru. V prípade, ak žalobca nahrával priebeh vyšetrovania jeho údajného porušenia základných práv profesionálneho vojaka aj počas prestávok, poukazujeme a odvolávame sa na článok 22 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, článok 13 Listiny základných práv a slobôd a článok 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca napokon v žalobe namieta, že žiadne rodinné dôvody nemal, a že tento dôvod si autor jeho žiadosti o skončenie služobného pomeru vymyslel. Ani toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Zo samotného oficiálneho audiozáznamu vyplýva, že žalobca sám uviedol, že má osobné problémy, nakoľko jeho sestra mala vo februári haváriu a ešte ju čaká operácia. Žalobca taktiež uvádza, že v súvislosti s uvedenou udalosťou sa psychicky „zosypal“ a musel vyhľadať lekársku pomoc. K tejto skutočnosti sa v súčasnosti nevieme relevantne vyjadriť, nakoľko nemáme k dispozícii lekársku správu, ktorá by potvrdzovala príčinnú súvislosť medzi prešetrovaním jeho údajného porušenia základných povinností profesionálneho vojaka a jeho psychickým stavom. K námietke žalobcu, že žalovaný sa vôbec nezaoberal namietanou neslobodou prejavu vôle žalobcu, teda že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti odvolacieho rozhodnutie poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal žalobcovi možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom dokumentov, ktoré boli správnemu orgánu doručené k vydaniu rozhodnutia. Žalobca túto možnosť nevyužil a žalovanému nepredložil žiadne relevantné a ani iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. V zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Zákon teda prikazuje účastníkovi konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania (a neuviedol) alebo dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a (v rozpore s § 34 ods. 3) ich nenavrhol. Z poukazom na stranu 4 odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia: „V konaní nemám za preukázanú príčinnú súvislosť medzi komisiou prejednávaným údajným porušením základných povinností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z § 119 zákona č. 346/2005 Z. z. a prejavom vôle odvolateľa služobný pomer profesionálneho vojaka ukončiť.“ je jednoznačne preukázané, že správny orgán druhého stupňa sa podanou námietkou žalobcu zaoberal. Žalovaný uvádza, že žalobcom napádané rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠbPO-147/2-288/2013 z 18. júla 2013 spĺňa podmienky ustanovené zákonom a teda poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Správny orgán vychádzal z jemu dostupných informácií, ktoré objektívne posúdil a vyhodnotil v rámci dokazovania, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého potom vychádzal pri svojom rozhodovaní. Žalovaný vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, a teda jeho povinnosťou v zmysle zákona, bolo sa ku všetkému, čo žalobca vo svojom odvolaní uviedol, vyjadriť sa. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody preto navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca doručil súdu dňa 09.03.2015 stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukazuje na audiozáznam, ktorý bol zhotovený na rokovaní vyšetrovacej komisie, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že na neho bol vyvíjaný nátlak a vyhrážanie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.04.2013 bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o prepustenie žalobcu, ktorou v súlade s § 70 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z. žiada o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z vážnych rodinných a osobných dôvodov. Tieto dôvody bude bližšie špecifikovať pri personálnom pohovore. Dňa 24.04.2013 bol vypracovaný návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa §70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. v odôvodnení sa uvádza, že dňa 22.04.2013 si žalobca podal žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. Žiadosť odporúča realizovať a postupuje sa na vybavenie vedúcemu služobnému orgánu oprávnenému rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Menovaný ako dôvody podania žiadosti uviedol radikálne zmeny v jeho osobnom živote a zároveň uviedol, že nežiada personálny pohovor u riaditeľa personálneho úradu. Z návrhu vyplýva, že z dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu a jeho prílohami bol profesionálny vojak oboznámený a túto žiadosť podpísal dňa 24.04.2013. Personálnemu útvaru OS SR bol návrh doručený dňa 24.04.2013. Dňa 25.04.2013 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3 801 z 25.04.2013, ktorý rozhodol podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona tak, že bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že riaditeľ personálneho úradu dňa 24.04.2013 obdržal žiadosť o prepustenie žalobcu z dôvodu uvedenom v § 70 ods. 2 písm. a/ zákona. Riaditeľ personálneho úradu sa pred vydaním rozhodnutia vo veci zaoberal žiadosťou žalobcu o prepustenie. Žalobca vo svojej žiadosti uvádza, že v súlade s § 70 ods. 2 písm. a/ zákona žiada o skončenie služobného pomeru prepustením z vážnych rodinných a osobných dôvodov. Ďalej uvádza, že tieto dôvody bude špecifikovať pri personálnom pohovore. Z návrhu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý spracoval dňa 24.04.2013 veliteľ dopravného krídla Kuchyňa vyplýva, že dôvody podania jeho žiadosti sú radikálne zmeny v jeho osobnom živote a zároveň uviedol, že nežiada o personálny pohovor o riaditeľa personálneho úradu. Pri posudzovaní žiadosti bolo zohľadnené stanovisko veliteľa dopravného krídla Kuchyňa, ktorý zaujal kladné stanovisko k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca dňa 25.04.2013 potvrdil doručenie personálneho rozkazu. Žalobca dňa 10.05.2013 doručil personálnemu úradu OS SR odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 3801 z 25.04.2013. Výzvou na doplnenie odvolania zo dňa 14.05.2013 bol žalobca vyzvaný na doplnenie odvolania. Dňa 28.05.2013 žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom uviedol, že dôvodom odvolania je skutočnosť, že bol uvedený pod nátlak počas vypočúvania pred komisiou na Generálnom štábe SR, v časovej tiesni bol donútený podať žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru, ktorú by inak za normálnych okolností nepodpísal, nakoľko bol príslušníkom misie UNFICYP a mal záväzok v Ozbrojených silách SR ešte na ďalšie dva roky a podpis žiadosti o prepustenie nebol prejavom slobodnej vôle. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie riaditeľa personálneho úradu k odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru a vyjadrenie veliteľa vojenského útvaru 1201 Kuchyňa. Dňa 06.06.2013 bolo predložené odvolanie žalovanému. Dňa 14.06.2013 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom bol poučený v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom dokumentov, ktoré boli správnemu orgánu doručené k vydaniu napadnutého rozhodnutia a u ktorých predpokladá, že žalobca nemohol byť s nimi oboznámený zároveň mu bola stanovená lehotu 5 dní na zaslanie vyjadrenia. Na uvedené oznámenie žalobca písomne nereagoval. Dňa 18.07.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým odvolanie profesionálneho vojaka rotného v zálohe K. H. doručené riaditeľovi personálneho úradu dňa 10.05.2013 bolo zamietnuté a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. XXXX zo dňa 25.04.2013 potvrdené. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa pri posudzovaní žiadosti zaoberal aj stanoviskom veliteľa Dopravného krídla Kuchyňa, ktoré považoval za podporné a riaditeľa personálneho útvaru ktorý ho navrhol prepustiť zo služobného pomeru vojaka, vzhľadom na radikálne zmeny v jeho osobnom živote, nakoľko žalobcom vykonávanú funkciu je možné obsadiť iným profesionálnym vojakom z radov príslušníkov OS SR. Žalobca bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu na územie SR z operácie OSN UNFICYP z dôvodu nevyhnutnej osobnej prítomnosti na prešetrenie údajného porušenia základných povinností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z § 119 zákona. Žalobca bol komisiou pozostávajúcej z troch členov a predsedu poučený o Služobnom predpise hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 29/2007 z 19.04.2007 - etický kódex profesionálneho vojaka na čo sa odvolateľ vyjadril, že žiada o prepustenie zo služobného pomeru v súlade s § 70 ods. 2 písm. a/ zákona. Žalobca pred komisiou vyjadril vôľu skončiť služobný pomer podľa § 70 ods. 2 písm. a/ a tento písomný prejav vôle v zákonom ustanovenej podobe má náležitosti právneho úkonu na základe ktorého bol veliteľ útvaru povinný na odvolateľa spracovať v zmysle § 73 ods. 1 návrh na prepustenie, ktorý potom, ako s ním bol žalobca oboznámený veliteľ útvaru predložil vedúcemu služobného úradu oprávnenému o prepustení rozhodnúť. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 346/2005 Z.z., práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky (ďalej len občan) pri vstupe do štátnej služby a profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom predpise. Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihnutý za to, že podaná na vedúceho úradu, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany. Vedúci služobného úradu alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že profesionálny vojak uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo štátnej služby. Podľa § 70 ods. 2 písm. a/ služobný pomer profesionálneho vojaka môže skončiť prepustením, ak požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v ods. 1 písm. i/ až k/. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a/ až h/, n/ a o/, § 70 ods. 2 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 72 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z. v lehotách podľa ods. 1 sa musí rozhodnutie o prepustení profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatné. Podľa § 81 zák. č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 117 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu. Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov. Podľa § 119 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak je povinný pri výkone služby dodržiavať ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka, vo výkone služby i mimo výkonu štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť ozbrojených síl alebo ohroziť dôveru v ozbrojené sily. Článok 1 ods. 1, 4, 5 Etického kódexu, etický kódex profesionálneho vojaka (ďalej len Etický kódex) upravuje zásady a pravidlá správania a konania profesionálneho vojaka; tieto zásady a pravidlá predstavujú uznávané vojenské hodnoty, kultúru a tradíciu. Etický kódex je normatívne kritérium na posúdenie správania a konania profesionálneho vojaka v občianskom živote pri ohrozovaní alebo poškodzovaní vážnosti ozbrojených síl v spoločnosti. Etický kódex je aj súbor noriem a návodov na vytváranie profesionálneho prostredia v hodnostných zboroch ozbrojených síl. Článok 2 ods. 1, 5 Etického kódexu na profesionálneho vojaka sú kladené tieto morálne požiadavky: a/ vernosť Slovenskej republiky, b/ čestnosť, c/ statočnosť, d/ disciplinovanosť, e/ hrdosť na príslušnosť k ozbrojeným silám, f/ tímová zodpovednosť, g/ obetavosť. Disciplinovanosť znamená rešpektovanie zákonov Slovenskej republiky, predpisov upravujúcich výkon štátnej služby profesionálneho vojaka a ochota podriadiť sa vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi (ďalej len veliteľ) ako nadriadenej autorite. Disciplinovanosť sa prejavuje dodržiavaním zákonov Slovenskej republiky, včasným a presným plnením vojenských rozkazov, nariadení a dodržiavaním určeného vojenského režimu. Článok 4 ods. 2 Etického kódexu profesionálny vojak dodržiava všeobecne uznávané pravidlá slušnosti, zdvorilosti, taktnosti a osobného vzhľadu a zdržiava sa pri výkone štátnej služby aj mimo nej akéhokoľvek konania, ktoré by mohol narušiť jej vážnosť a dobré meno ozbrojených síl. § 3 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z.z. príslušník ozbrojených síl skladá vojenskú prísahu, ktorá znie: „Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov, a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia - personálny rozkaz č. 3 801 zo dňa 25.04.2013, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. a rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-288/2013 zo dňa 18.07.2013. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať sa námietkou žalobcu či repatriácia na územie Slovenskej republiky bola v rozpore s legislatívou, ktorá upravuje žalobcov misijný pobyt, pretože repatriáciou na územie Slovenskej republiky za účelom disciplinárneho konania bol odňatý spod právomoci svojho veliteľa. Súd uvádza, že žalobca bol repatriovaný na územie Slovenskej republiky na základe nariadenia náčelníka Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR č. ŠbO-64-86/2013-OROMZ/CRO z 15.04.2013. Podľa čl. 22 a nasl. Organizačného poriadku náčelník Generálneho štábu OS SR platného od 01.03.2013 riadi operácie mimo územia Slovenskej republiky. Podľa prílohy č. 1 k služobnému predpisu hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR č. 1/2010 o rozsahu disciplinárnej právomoci a o podrobnostiach o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení, má náčelník Generálneho štábu OS SR disciplinárnu právomoc voči profesionálnym vojakom v rámci jednotlivých misií, preto túto námietku považuje súd za neopodstatnenú. Súd k námietke žalobcu, že žiadosť o skončenie služobného pomeru podal pod hrubým nátlakom a vyhrážkami uvádza, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Súd si vypočul 2 audiozáznamy, jeden ktorý predložil žalovaným a tento ho aj vyhotovil, a druhý ktorý predložil žalobca k žalobe a zistil, že priebeh vyšetrovania údajného porušenia povinností profesionálneho vojaka, ktoré sú upravené v § 119 zákona č. 346/2005 Z.z. prebiehalo formou kladenia otázok zo strany členov komisie a odpovedí žalobcu, v dňoch 19.04.2013 a 22.04.2013. Z audiozáznamu nevyplýva súdu, že by na žalobcu bol zo strany členov komisie vyvíjaný nátlak a bolo vyhrážané. V audiozázname zo dňa 19.03.2013 sa uvádza, že žalobca si na konanie môže zabezpečiť advokáta. Rokovanie komisie so žalobcom bolo dňa 19.03. 2013 prerušené a pokračovalo 22.04.2013, t.j. po dvoch dňoch kedy mal žalobca dostatok času na rozmyslenie či v ozbrojených silách SR zotrvá. Pri personálnom pohovore žalobca uviedol, že dôvodom jeho žiadosti sú zmeny v jeho osobnom živote. Žalobca podal písomnú žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru, ktorú vlastnoručne popísal. Súd konštatuje, že vyslovenie názoru žalobcu, ktorý napísal dňa 12.04.2013 na facebook ministra obrany „... že pán minister Z. sa o vojakov staral na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu...“ nie je v súlade s čl. 4 ods. 2, čl. 2 ods. 5 a čl. 1 ods. 4 Etického kódexu, s § 119 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 346/2005 Z.z. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol profesionálnym vojakom, ktorý aj mimo výkonu štátnej služby sa má zdržať konania, ktoré by narušilo vážnosť a dôveru ozbrojených síl a toto jeho vyjadrenie nie je možné považovať za uplatnenie si práva na slobodu prejavu. Súd k námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa náležitosti odvolacieho rozhodnutia uvádza, že rozhodnutia žalovaného bolo vydané v súlade s § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 , § 33 ods. 2, § 34 ods. 3 Správneho poriadku a spĺňalo náležitosti § 46, § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho spisu súd nezistil, že by v konaní boli porušené procesné práva žalobcu, ako účastníka konania. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenie služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k ozbrojeným silám. Zákon č. 346/2005 Z.z. ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.