Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/225/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201716 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201716.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 26, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. 6053/2013-1.10 (21/2013- rozkl.) zo dňa 10.7.2013 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného sp. zn. 3334/2013-2.2 zo dňa 8.4.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného sp. zn. 6053/2013-1.10 (21/2013-rozkl.) zo dňa 10.7.2013, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp. zn. 3334/2013-2.2 zo dňa 8.4.2013, ktorým povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) na usmrtenie - odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Pilsko, držať ho a prepravovať. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia žalovaného boli vydané nezákonne z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania zakotvené v článku 46 ods. 1 ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 3 ods.1, 2, § 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania spočívajúce v práve žalobcu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh správneho konania vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu a zdôraznil, že správny orgán žalobcu informoval listom zo dňa 19. 3. 2013, že v predmetnom konaní bol zistený skutkový stav listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, upozornil ho, že má možnosť oboznámiť sa s predmetnými podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť doplnenie. Poučil ho, na akú adresu má vyjadrenie zaslať a kde môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Listom zo dňa 27. 3. 2013 žalobca poukázal na rozpor postupu správneho orgánu s viacerými ustanoveniami správneho poriadku, akým je okolnosť, že z jeho listu nevyplýva, aké podklady si správny orgán obstaral. Požiadal ho o oboznámenie sa s uvedenými podkladmi a poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie. Následne správny orgán informoval žalobcu, že nemá povinnosť oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia ale len umožniť mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Jeho povinnosťou nemá byť vyhotovovanie kópie administratívneho spisu z vlastnej iniciatívy a zasielať ho účastníkom konania. Odkázal žalobcu na jeho aktívnu účasť v konaní. V rozklade voči následne vydanému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal správnosť postupu s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 2, § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej žalobca uviedol, že nespochybňuje úkon správneho orgánu, ktorým ho vyzval na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, avšak jeho konštatovanie, že zisťovanie stavu veci bolo ukončené, vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny orgán prikladal prípadnému vyjadreniu a návrhom žalobcu akýkoľvek význam. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 23 správneho poriadku, z ktorého vyplýva právo obdržať kópiu spisu za úhradu materiálnych nákladov. Žalovaný na predmetnú námietku reagoval tak, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu, pričom z neho nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania jeho kópie. Je nepochybné, že žiadosťou o zaslanie podkladov rozhodnutia žalobca chcel vlastnou iniciatívou napraviť pochybenie správneho orgánu, ktorý mu nedal možnosť oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie. Žalobcovi kópia spisu nebola poskytnutá. Žalobca ďalej uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky ani posúdiť jeho vecnú správnosť vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1, 3 zákona o ochrane prírody, pretože toto rozhodnutie v prevažnej miere obsahuje všeobecné konštatovania, ktoré sa opakujú aj v rozhodnutiach z roku 2013, 2012, 2011 a 2008. Odôvodnenie daného rozhodnutia nezodpovedá úprave § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný len vypočítal dôkazy bez toho, aby žalobcovi sprístupnil konkrétne skutkové závery v konkrétnej veci. V odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal ani s jednou z námietok žalobcu, ktorými napadol nedostatočnosť zistenia skutkového stavu pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Nevyjadril sa ani s údajným stretom medveďov s obyvateľmi, ku ktorým dochádza v prirodzenom biotope medveďa hnedého. Nevyrovnal sa s okolnosťou, či udelená výnimka je spôsobilá viesť k naplneniu sledovaného cieľa a nevyjadril sa ani k tomu, či sa poľovný revír nachádza v chránenom územní a či je predmetom ochrany v tomto územní medveď hnedý. Z prílohy č. 4, vyhlášky č. 24/2003 Z.z. vyplýva, že medveď hnedý je chránený živočích, prioritný druh európskeho významu a vzťahuje sa naň § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Žalobca namietal spoľahlivé zistenie existencie zákonných podmienok na udelenie výnimky. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 10 Sžp/2/2013, ako aj judikát Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S/54/2012. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby obe rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ustanovením § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona o ochrane prírody, povolil výnimku zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona, povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať v poľovnom revíri Pilsko. Boli stanovené presné podmienky rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody. Žalovaný mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, žiadateľa ako aj z ďalších informácií, ktorými bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého mimo areál jeho prirodzeného výskytu preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Poukázal na stanovisko odborného orgánu zo dňa 5. 3. 2013, podľa ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v žiadnom z území európskeho významu. V stanovisku sa uvádza, že predmetný revír sa nachádza v chránenom vtáčom územní Horná Orava, pričom ostatné územia európskeho významu sa v navrhovanej lokalite nenachádzajú. Všetko nasvedčuje tomu, že chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia narastá. Z uvedeného vyplýva, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Žalovaný sa snaží o dosiahnutie udržania populácie živočícha v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Dôkazy nasvedčovali tomu, že v poľovnom revíri Pilsko je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Uviedol, že vzniknutý problém možno riešiť tromi spôsobmi: odplašením problematických jedincov, odchytom problematických jedincov a prevozom do vhodných aklimatizačných zariadení, odstrel problematických jedincov. Podľa dostupných informácii, v súčasnosti na Slovensku neexistuje subjekt, ktorý by dokázal zabezpečiť prenos živočíchov do vhodných biotopov a o odchytených jedincov nie je žiaden záujem. Všetky zoologické záhrady v Slovenskej aj Českej republike odmietli odchyteného jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí dôkladne odôvodnil udelenie výnimky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody. Odvolací orgán sa stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňového rozhodnutia. Všetky dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom spise zodpovedne vyhodnotil a rozhodol v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv uviedol, že si splnil povinnosť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súvisiace s právom účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladu pre rozhodnutie. Neposkytnutie podkladov vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie, nemôže žalobcovi znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania jeho kópie. V prípade, ak sa žalobca chcel oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, mal využiť svoje právo a nazrieť do spisu a požiadať o vyhotovenie odpisov, výpisov alebo kópií. Žalobca toto právo nevyužil. Čo sa týka námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, toto obsahovalo všetky právne a skutkovo relevantné náležitosti. Žalovaný si vyžiadal stanovisko odborného orgánu, ktorý posúdil žiadosť na základe znalosti konkrétnych lokalít a odporučil požadovanú výnimku udeliť. Žalovaný vzal do úvahy aj ďalšie podnety, ktorými sú dva zápisy z pohovorov zo dňa 25. 2. 2013 a 22. 2. 2013, fotodokumentácia, verejný záznam, žiadosť obce Zákamenné, žiadosť obce Novoť a obce Mútne. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom totožného odôvodnenia rozhodnutí v rôznych veciach v obdobných prípadoch žalovaný uviedol, že sa jedná skutočne o skutkovo obdobné veci, pričom podobnosť v odôvodnení je aj prejavom dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, na ktorý poukázal žalobca v žalobe, bol prijatý len jedným senátom tohto súdu, pričom predmetné rozhodnutie nemožno vzťahovať na inú obdobnú vec. Žalovaný zdôraznil, že jeho rozhodnutie vychádzalo z ustanovenia § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a bolo vydané v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, pričom bolo skúmané naplnenie odôvodnenosti tohto prípadu. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďže výnimka bola žiadateľovi udelená do 15.12.2013, súd nepribral do konania žiadateľa, Poľovnícky spolok Minčol - Mútne č. 636, pretože v čase vydania rozhodnutia súdu o žalobe stratilo povolenie žalovaného platnosť a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti dotknuté. Podľa ust. §250i, ods. 4, prvá veta O.s.p., ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Na základe uvedených ustanovení ako aj v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013zo dňa 24. 6. 2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžp/11/2013 zo dňa 26.11.2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd, preto musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V čase rozhodovania tunajšieho súdu čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1, § 246ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.