Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/258/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201949 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201949.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: B. O. O. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G., zastúpeného: Mgr. Jarmila KARAK VARGOVÁ, advokátka, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko: Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, substitučne zastúpená: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: KM-OLVS-76/2013 zo dňa 28.08.2013 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 04.11.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-76/2013 vydaného dňa 28.08.2013, ako aj rozhodnutia 1 stupňového správneho orgánu - MV SR, Migračného úradu č.: ČAS: MU-176-15/PO-Ž-2013 zo dňa 03.05.2013 vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň sa domáhal nariadenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu súd nevyhovel - oznámením z 07.01.2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.: KM-OLVS-76/2013 zo dňa 28.08.2013 bolo potvrdené rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu - MV SR, Migračného úradu č.: ČAS: MU-176-15/PO- Ž-2013 zo dňa 03.05.2013, ktorým došlo k zastaveniu konania o udelenie azylu žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Žalobca uviedol, že dňa 15.04.2013 opakovane požiadal o azyl dôvodiac tým, že v jeho domovskej krajine bol ako člen politickej strany Z. Y. D. Y. (Z.) prenasledovaný vládnucou stranou a mal obavy o svoj život a to aj z dôvodu, že jeho rodina bola bohatá a vzdialenejší členovia jeho rodiny sa chceli zmocniť ich majetku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež preto, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že v zmysle § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle migračný úrad môže zastaviť konanie iba v prípade, ak nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu a preto skutkový stav musí skúmať za každých okolností. Migračný úrad nerozhodol o zastavení konania v súlade so zákonom o azyle a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý sa od posledného rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu zmenil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, resp. odôvodnil argumentmi, ktoré boli vyvrátené už v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci. Do konania boli doložené nové dôkazy, ktoré podstatne menili skutkový stav, tieto však neboli zobrané do úvahy, resp. boli vyhodnotené ako nedôveryhodné. Tieto dôkazy však preukazovali zmenu skutkového stavu a potom aplikácia § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle neprichádzala do úvahy. Nebola splnená podmienka na to, aby bolo možné jeho prípad považovať za rovnakú už raz rozhodnutú vec a preto žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zároveň nevykonaním, resp. nesprávnym vyhodnotením predložených dôkazov žalovaný ako aj 1 stupňový správny orgán - migračný úrad nezistili dostatočne skutkový stav a toto pochybenie žalovaného by bolo možné chápať aj ako dôvod pre zrušenie navrhnutého rozhodnutia z dôvodu, že vydané rozhodnutie bolo v rozpore s obsahom spisov, nakoľko sa v spise nachádzali jeho vyjadrenia, ktoré vyvracali závery 1. stupňového správneho orgánu, s ktorými sa odvolací správny orgán nijako nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a žalovaný sa v rámci svojho rozhodnutia, v ktorom bola vznesená aj táto námietka v kontexte nových dôkazov nijako nevyjadril. Záverom uviedol, že 2 stupňový správny orgán v konaní o rozklade mal svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a vyhodnotiť jednotlivé námietky, čo sa v danom prípade nestalo a k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril a túto námietku neposudzoval. Neposudzoval ani ostatné jeho námietky a vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že skúmal bezpečnostnú situáciu v rámci predchádzajúceho konania. Neskúmal do konania predložené dôkazy a neodôvodnil prečo ich na rozhodnutie nepoužil, resp. či boli podkladom na vydanie rozhodnutia a akými úvahami bol pri ich hodnotení vedený. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.12.2013 a žiadal ju zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia poukázal na to, že migračný je úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 03.05.2013 zastavil konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobcovi z dôvodu, že v konaní o azyle už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu žalobcovi. Poukázal na obsah vstupného pohovoru konanom dňa 17.04.2013 a obsah dotazníka žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom tento uviedol, že oproti predchádzajúcemu azylovému konaniu sa v jeho osobnom živote nič nezmenilo a pridržiaval sa všetkých dovtedy uverejnených informácií. Potvrdil, že o udelenie azylu žiada z dôvodu svojej politickej príslušnosti k strane Z. a zároveň predložil dokument o ktorom tvrdil, že je to zatykač na jeho osobu vystavený G., ktorý mu poslal jeho priateľ pracujúci na ministerstve spravodlivosti. Z prekladu tohto dokumentu vyplývalo, že po žalobcovi bolo vyhlásené pátranie z dôvodu jeho politickej činnosti, keď ako člen ilegálnej skupiny mal vyvolávať nepokoje počas prezidentských volieb dňa 09.10.2011 z čoho vyplynulo, že mal byť na mieste nepokojov osobne prítomný. Ďalej žalovaný uviedol, že predložený dokument považoval za nedôveryhodný a to z dôvodu žalobcových tvrdení, že z G. odišiel v septembri roku 2010 na Ukrajinu a odvtedy sa tam nenachádzal a preto ani dňa 09.10.2011 nemohol byť v G. v meste D. H. a vyvolávať občiansku neposlušnosť. Nedôveryhodnosti dokumentu nasvedčoval aj spôsob jeho predkladania správnemu orgánu a to najskôr e-mailovou podobou a až následne originálom, z ktorého však nič nenasvedčovalo tomu, že bol odoslaný z G., keďže chýbal doklad o doručení, prevzatí, alebo o spôsobe doručenia. Preto tento dôkaz bol vyhodnotený ako nedôveryhodný, neschopným preukázať žalobcove tvrdenie o jeho prenasledovaní v krajine jeho pôvodu a považovaný za účelový s cieľom ovplyvniť rozhodnutie v jeho prospech. Pre skúmanie, či došlo k zmene skutkového stavu je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novo podanej žiadosti o udelenie azylu. V prípadne, ak žiadateľ uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal dokazovanie žiadateľom neuplatnených a netvrdených skutočností. V aktuálnom azylovom konaní bolo preukázané, že v konaní už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim okrem iných písomností aj spis Migračného úradu MV SR č. p.: ČAS:MU-60/PO-Ž-2010, v ktorom sa rozhodlo o prvej žiadosti žalobcu o udelenie azylu na Slovensku zo dňa 04.02.2012 a to rozhodnutím Migračného úradu MV SR z 01.06.2012, ktoré rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom a o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/50/2012-39 zo dňa 24.10.2012, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sža/6/2013 z 19.03.2013. Spis týkajúci sa druhej žiadosti žalobcu o udelenie azylu z 15.04.2013 (vyhlásenie cudzinca) obsahuje: zápisnicu o podaní vysvetlenia z 15.04.2013 - výpoveď žalobcu, dotazník žiadateľa o udelenie azylu z 17.04.2013, výpisy z ponúk dovoleniek v G., vyjadrenie Z., žiadosť migračného úradu MV SR o informácie o G. z 03.05.2013, vypracovanie odpovede na túto žiadosť z 12.06.2013, správu Slovenskej humanitárnej rady o zaobchádzaní z členmi Z., Message Porte - obežná správa z 13.10.2011 (preklad). Prvostupňové rozhodnutie ČAS: MU-176-15/PO-Ž-2013 z 03.05.2013, ktorým bolo zastavené konanie o opakovanej žiadosti žalobcu o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na obsah prvej žiadosti žalobcu o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany zo dňa 04.02.2012, jej posúdení a rozhodnutí migračného úradu MV SR o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ktoré nadobudlo právoplatnosť (08.04.2013), keďže bolo potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 9Saz/50/2012 zo dňa 24.10.2012) a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sža/6/2013). Ďalej bolo konštatované, že po právoplatnosti rozhodnutia o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany sa žalobca, ktorý bol držiteľom platného cestovného dokladu zdržiaval na území Slovenska neoprávnene a opakovane požiadal o udelenie azylu, na základe čoho s ním bol dňa 17.04.2013 vykonaný pohovor, na ktorom zopakoval svoje dôvody uvádzané už pri prvej žiadosti o udelenie azylu a to prenasledovanie štátnymi orgánmi ako člena Y.. Zároveň do konania predložil údajný zatykač za jeho politickú aktivitu, ktorý mu mal poslať jeho priateľ z G.. Už v prvom konaní bolo posudzované pátranie po ňom zo strany G. polície a toto bolo vyhodnotené ako nedôveryhodné. Pri vyhodnotení druhej žiadosti bolo zrejmé, že žalobcom uvádzané dôvody už boli posudzované v prvom konaní a následne posudzované Krajským súdom Bratislava a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal že by mal v G. opodstatnené obavy z prenasledovania, kde by dôvod prenasledovania spočíval v rase, národnosti, náboženstve, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Pri posudzovaní jeho opakovanej žiadosti sa posudzovala aj situácia v krajine pôvodu, pričom nebolo zistené, že by od doby, kedy sa rozhodlo o jeho prvej žiadosti došlo k podstatnej zmene, neprebieha tam žiaden medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt a krajina je ponúkaná turistickými kanceláriami ako vhodná pre turistiku. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote rozklad, ktorý odôvodnil tým, že rozhodnutie pokladal za nesprávne a nezákonné, nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré uvádzal a neposúdil nové dôkazy, ktoré v konaní predložil a zaobstaral nedostatočné informácie o krajine jeho pôvodu. Napadnuté rozhodnutím žalovaného číslo: KM-OLVS-76/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - migračného úradu MV SR, pričom v odôvodnení rozhodnutia bol opísaný priebeh konania o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi v zmysle jeho prvej žiadosti zo dňa 04.02.2012. Ďalej bol opísaný priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom na základe opakovanej žiadosti žalobcu z 15.04.2013 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorú odôvodnil tým, že v jeho domovskej krajine bol ako člen politickej strany Z. Y. D. Y. (Z.) prenasledovaný vládnucou stranou a mal obavy o svoj život a to aj z dôvodu, že jeho rodina bola bohatá a vzdialenejší členovia jeho rodiny sa chceli zmocniť ich majetku. Svoju žiadosť odôvodnil rovnakými dôvodmi, ktoré už opísal v predchádzajúcom konaní a zároveň doložil údajný zatykač na jeho osobu, za jeho politickú aktivitu, ktorý mu mal poslať jeho priateľ z G.. Žalovaný uviedol, že preskúmal rozkladom napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri opakovanej žiadosti ani v podanom rozklade žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a v plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov, ktoré už boli predmetom posudzovania správnym orgánom a o jeho žiadosti bolo právoplatne rozhodnuté a bola prejednaná aj na súdoch. K doplneniu žiadosti o doloženie údajného zatykača na jeho osobu za jeho politickú aktivitu uviedol, že tento dokument vyhodnotil ako nedôveryhodný, keďže žalobca tvrdil, že z G. odišiel v septembri na Ukrajinu a od tejto doby sa v krajine svojho pôvodu nenachádzal a preto nie je možné, aby sa tam nachádzal dňa 09.10.2011 v meste D. H. a vyvolával občiansku neposlušnosť. O nedôveryhodnosti tohto dokumentu nasvedčoval aj spôsob jeho predkladania správnemu orgánu a to najskôr v e-mailovej podobe a až neskôr k podanému rozkladu ako „originál“. Avšak nebolo preukázané a nič nenasvedčovalo tomu, že tento dokument bol poslaný z G., chýbal doklad o doručení, alebo prevzatí alebo spôsobe doručenia. Po právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti žalobcu a rozhodovania o jeho opakovanej žiadosti nebola zistená žiadna taká podstatná zmena pomerov v krajine pôvodu, ktorá vo vzťahu k žalobcovi by odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci a preto prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania bolo vydané v súlade so zákonom. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil ani jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu uvedených v § 8 až 10 zákona o azyle, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania tak, ako to vyžaduje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Samotné podanie opätovnej žiadosti o udelenie azylu neodôvodňuje zmenu alebo rozrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany ako zjavne neopodstatnenej a zo spisového materiálu vyplývalo, že skutkový stav na základe, ktorého žiadal žalobca udeliť azyl sa podstatne nezmenil, čím boli naplnené právne podmienky pre postup v konaní podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Potom 1. stupňový správny orgán dostatočne spoľahlivo zistil skutočný stav vecí aplikoval správne ustanovenie zákona a v konaní po procesnej stránke zabezpečil všetky práva účastníka konania - žalobcu. 4. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to z hľadiska nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Všeobecne v súvislosti s konaním o udelenie azylu súd považuje za potrebné uviesť, že udelenie azylu (v žalobcovom prípade) na Slovensku je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v § 8 zákona o azyle (ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaných za uplatňovanie politických práv a slobôd). Zákon o azyle zároveň v paragrafoch 9 a 10 umožňuje udeliť azyl aj z iných zákonných dôvodov, tieto sa však na prípad žalobcu nevzťahovali. K vznesenej žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov súd uvádza, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány vykonali v konaní náležité dokazovanie a to opakovaným výsluchom žalobcu (konanom 15.04.2013 a 17.04.2013) a zároveň uskutočnili úkony, ktorých účelom bolo získanie správ o krajine pôvodu žalobcu. Správny orgán 1. stupňa získal z internetu dôkazy o ponúkaní domovskej krajiny žalobcu ako turistickej destinácie a to aj Slovenskými cestovnými kanceláriami. Dňa 05.03.2013 požiadal 1. stupňový správny orgán Migračný úrad MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o preklad žalobcom predloženého zatykača a poskytnutie informácií v tejto súvislosti. Preklad dokumentu - Message porte (správa) spolu s odpoveďami na otázky správneho orgánu prvého stupňa bol vypracovaný 11.06.2013. Spis taktiež obsahuje informácie o G. republike predložené 12.06.2013 k podanému odporu a vypracované (Slovenskou humanitnou radou) vtedajším zástupcom žalobcu. Súd poukazuje na skutočnosť správne uvedenú v oboch preskúmavaných rozhodnutiach a to, že žalobca v konaní uskutočnených úkonoch na zistenie skutkového stavu veci (pohovor so žalobcom zo dňa 17.04.2013 - Dotazník žiadateľa o udelenie azylu, zápisnica o podaní vysvetlenia z 15.04.2013) v súvislosti s jeho novou žiadosťou o udelenie azylu z 15.04.2013 uviedol identické dôvody ako pri svojej prvej žiadosti o udelenie azylu z roku 2012 (zápisnica o podaní vysvetlenia z 04.02.2012). Podanie svojej žiadosti žalobca odôvodnil tým, že v jeho domovskej krajine bol ako člen politickej strany Z. Y. D. Y. (Z.) prenasledovaný vládnucou stranou a zároveň vyjadril obavy o svoj život a to aj z dôvodu, že jeho rodina bola bohatá a vzdialenejší členovia jeho rodiny sa chceli zmocniť ich majetku. Je pravdou, že správny orgán prvého stupňa pred vydaním svojho rozhodnutia nevyčkal na odpoveď dožiadaného orgánu (Migračný úrad MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce), z ktorej by bol zrejmý preklad obsahu dokumentu „zatykač“, ani na správu o činnosti polície v G. a ani na správu o vzťahu oficiálnych štátnych orgánov G. voči členom Z. (čl. administratívneho spisu 91-98). Tieto skutočnosti však boli zohľadnené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a tým tento nedostatok bol v správnom konaní odstránený. Žalovaný v svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z týchto správ o stave domovskej krajine žalobcu. Zároveň súd uvádza, že z obsahu vykonaných dôkazov (výpovede žalobcu a vyhodnotenie „zatykača“ správnymi orgánmi) je zrejmé, že tento nikdy nebol vo svojej domovskej krajine trestne stíhaný, nebol objektom neľudského zaobchádzania. Zo správy vypracovanej v konaní Migračným úradom MV SR, odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce vyplýva, že v G. neprebieha žiadny vnútroštátny a ani medzinárodný vojnový konflikt, predložený doklad „zatykač“ - Message porte (a to aj v prípade ak by bol pravý) nie je možné pokladať za príkaz na zatknutie žalobcu, keďže tento doklad mal byť vydaný veliteľom čaty Národného žandárstva, ktorému však takéto oprávnenie neprislúcha (zatykač môže vydať prokurátor, vyšetrovací sudca a sudca). Súd sa zároveň stotožňuje so závermi oboch správnych orgánov o nedôveryhodnosti žalobcom predloženého dokladu „zatykač“ - Message porte, nakoľko žalobca nepredložil žiaden doklad (okrem svojho tvrdenia o zaslaní toho dokumentu priateľom z G.), ktorý by potvrdzoval odoslanie tohto dokumentu z G. a tým aj jeho hodnovernosť. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa svojich opakovaných výpovedí sa žalobca v G. od vycestovania v septembri roku 2010 nezdržiaval a preto nie je dôveryhodné, aby v čase konania volieb dňa 09.10.2011 vyvolával nepokoje pred volebnou miestnosťou. Majetkový spor medzi žalobcom (a jeho matkou) a príbuznými z otcovej strany nie je zákonným dôvodom na udelenie azylu. Právny systém v G. dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Žalobca nijako nepreukázal, že by sa v tejto súvislosti (ak by aj bola pravdivá) obrátil na štátne orgány a verejná moc ako celok by mu odoprela poskytnúť ochranu pred členmi rodiny zo strany jeho otca. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodu predloženia nových dôkazov v konaní (zatykač - Message porte - správa), súd uvádza, že s týmto dôkazom sa správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach zákonným spôsobom náležite vysporiadali, vyhodnotili jeho predloženie v konaní a zároveň zohľadnili všetky vstupné údaje pre vydané rozhodnutia potrebné. Po zohľadnení predloženého „zatykača“ logickým a zrozumiteľným odôvodnením vysvetlili prečo nie je možné tento doklad považovať za spôsobilý preukázania zmeny skutkového stavu v G. spočívajúcom v preukázaní prenasledovania žalobcu zo strany štátnych orgánov (polície) za jeho politickú príslušnosť k politickej strane Z. a potom prijali správny právny záver o zastavení konania v súlade s § 19 ods. 1 písm. i) v tom čase platnom znení zákona o azyle (o identickej žiadosti o udelenie azylu žalobcovi už bolo právoplatne - dňa 08.04.2013 rozhodnuté). Taktiež poslednú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súd nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach dostatočným spôsobom vysporiadali s primerane zisteným skutkovým stavom veci (ako súd uviedol vyššie), riadne odôvodnili všetky skutkové zistenia a to aj s poukazom na nový dôkaz predložený v konaní žalobcom „zatykač“, ktorý oba správne orgány vyhodnotili ako nedôveryhodný a svoje dôvody pre takýto záver jasne v rozhodnutiach zdôvodnili. Rozhodnutia obsahujú ustanovenie zákona, podľa ktorého správne orgány vo veci rozhodli a pod ktoré správne podriadili zistený skutkový stav. Obe preskúmavané rozhodnutia vo výrokovej časti a aj v odôvodnení obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú vypracované zrozumiteľným a logickým spôsobom. Záverom súd musí uviesť, že oba žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu (prenasledovanie ako člena politickej strane Z. a majetkový spor s členmi rodiny jeho otca) boli predmetom posúdenia migračného úradu MV SR ako aj súdmi Slovenskej republiky v konaní o jeho prvej žiadosti o udelenie azylu, ktoré bolo právoplatne skončené 08.04.2013, t. j. 7 dní pred podaním v tomto konaní posudzovanej druhej žiadosti a aj preto súd považuje jej podanie za účelové. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 správneho poriadku), vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec správne právne posúdil a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.