Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/270/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202033 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202033.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej JUDr. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Slánske lesy, s.r.o., Ruskovská 6, Trebišov, zastúpeného: JUDr. Juraj Füzer, Advokátska kancelária, Trebišov, M.R.Štefánika 1256/22, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3983/2013-720 zo dňa 18.9.2013 a rozhodnutia žalovaného č. 4221/2013-720 zo dňa 21.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 3983/2013-720 zo dňa 18.09.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Košiciach č. 2013/00164 zo dňa 02.07.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4221/2013-720 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Košiciach č. 2013/00197 zo dňa 02.08.2013 z a s t a v u j e. Súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : . Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 18.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3983/2013-720 zo dňa 18.9.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Košiciach č. 2013/00164 zo dňa 02.07.2013, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 2 písm. i) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len zákon o lesoch) v súlade s § 46 správneho poriadku podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 25.3.2011 o vyhlásenie Lesného celku K. z lesných pozemkov tvoriacich časť Lesného hospodárskeho celku L. v k.ú. L., L. Q., W. L. a časť Lesného hospodárskeho celku U. v k.ú. F. (o celkovej výmere 4253,10 ha lesných pozemkov) Žalobca sa ďalej domáhal preskúmania zákonnosti aj ďalšieho rozhodnutia žalovaného č. 4221/2013-720 zo dňa 21.10.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Košiciach č. 2013/00197 zo dňa 02.08.2013, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 písm. i) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch) v súlade s § 46 správneho poriadku rozhodol, podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 25.3.2011 o vyhlásenie Lesného celku F. z lesných pozemkov tvoriacich časť Lesného hospodárskeho celku C. v k.ú. L. W. Y. (o celkovej výmere 1838,87 ha lesných pozemkov). Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, respektíve je nedostačujúce pre posúdenie veci. Namieta záver, podľa ktorého ho nemožno považovať za vlastníka, ani za správcu pozemkov, ktoré by mali tvoriť požadované lesné celky. V katastri nehnuteľností je žalobca zapísaný ako vlastník. Táto skutočnosť zakladá vyvrátiteľnú domnienku jeho vlastníckeho práva, ktorá platí až do momentu, kým nebude v súdnom konaní rozhodnuté inak. Takýto právny názor bol vyslovený aj v proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II. sp. zn. Pd 57/2013-6 z 15. augusta 2013. Tiež nesúhlasí so záverom, podľa ktorého podaním žaloby zo strany Lesov SR v 10 ročnej lehote podľa ust. § 2 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam malo dôjsť k tomu, že po uplynutí 10 rokov by žalobca stratil akékoľvek právne postavenie k dotknutým pozemkom, pretože takýto stav by mohol nastať až po právoplatnom ukončení súdneho sporu v jeho neprospech. Nesúhlasí s názorom, podľa ktorého k dotknutým pozemkom nemá žalobca žiadne oprávnenia. V rozhodnutí OLÚ Košice č. 2013/00197 z 2. augusta 2013 sa správne poukazuje na uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C 565/98 - 523 z 3. mája 2001, ktorým bolo žalobcovi ponechané právo vykonávať predpísanú výchovnú ťažbu porastov do 50 rokov a kalamitnú ťažbu, konanie doposiaľ právoplatne skončené nebolo. Ďalším uznesením KS Banská Bystrica sp.zn. 14Co 353/2012 z 23. októbra 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C 565/1998 - 3154 z 9. augusta 2012 o zamietnutí návrhu lesov SR predbežne žalobcovi zakázať hospodárenie na dotknutých pozemkoch, sa potvrdilo jeho právo hospodáriť na dotknutých pozemkoch v zmysle skorších predbežných úprav. Žalobca podaním z 9.06.2015 oznámil súdu, že vec vedená na OS Košice okolie pod sp. zn. 14 C/565/1998 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je právoplatne ukončená. V zmysle aktuálneho stavu v Katastri nehnuteľností a to LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX je preukázané, že žalobca je aj naďalej vlastníkom nehnuteľností na jednotlivých hore uvedených LV. Tieto nehnuteľností sa týkajú Lesného celku K.. Na žalobe o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. 3983/2013-720 zo dňa 18.09.2013 trvá v celom rozsahu. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4221/2013-720 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozhodnutím OLU Košice týkajúceho sa Lesného celku F., tak v tej časti žalobu berie späť a navrhuje konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že na základe rozhodnutia súdov vo veci OS Košice okolie pod sp. zn. 14C/565/1998 žalobca už nie je vlastníkom nehnuteľnosti týkajúcich sa LC F.. Pokiaľ na LV č. XXX, LV č. XXX je v poznámke uvedený zákaz disponovať s nehnuteľnosťami, tak tento zákaz stratil účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej OS Košice okolie pod sp. zn. 14C/565/1998 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. II. Žalovaný vo vyjadrení z 13.1.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil žalobné dôvody, ani odkazom na ustanovenie právnych predpisov hmotného. Argumentácia žalobcu sa javí ako neopodstatnená až zavádzajúca, žalobca neuviedol v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. K námietkam žalobcu sú dostačujúcou argumentáciou právne názory príslušných súdov uvedené vo viacerých rozhodnutiach, ktoré okrem iného prejudikovali, že žalobca ako súčasný vlastník lesných pozemkov je vo vlastníckych právach obmedzený (uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C 565/98-523 zo dňa 3. mája 2001) a tiež prejudikovali aj právne postavenie žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov (uznesenie Krajského súdu Bratislave č.k. 2S 161/2011-160 zo dňa 17. decembra 2012 a rozsudky Krajského súdu Bratislave č.k. 1S 197/2011-136 zo dňa 21. februára 2013, č.k. 3S 197/2011-137 zo dňa 26. marca 2013, č.k. 2S 161/11-167 zo dňa 24. apríla 2013, č.k. 4S 189/2011-77 zo dňa 18. októbra 2013 a č.k. 4S 190/2011-65 zo dňa 18. októbra 2013). Ďalšou prejudikovanou a dôležitou vecou pre toto konanie je rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde Okresný súd Košice - okolie rozsudkom č.k. 14C 565/1998-2930 zo dňa 20. marca 2012 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol, že výlučnými vlastníkmi lesných nehnuteľností je Slovenská republika. Rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie, má v tomto čase nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C 565/1998-2930 Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na pojednávaní dňa 26. novembra 2013 potvrdil. Obvodný lesný úrad Košice vydal napadnuté prvostupňové rozhodnutia ako vecne príslušný správny orgán po opätovnom preskúmaní žiadosti žalobcu o určenie lesných celkov (§ 39 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch) z dôvodov uvedených aj v právoplatných rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 197/2011-137 zo dňa 26. marca 2013 a č.k. 2S 161/11-167 zo dňa 24. apríla 2013, ktorými bol pri vydávaní napadnutých rozhodnutí viazaný. III. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Keďže žalobca podaním z 9.06.2015 žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4221/2013-720 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozhodnutím OLÚ Košice týkajúceho sa Lesného celku F. zobral späť, súd konanie v tejto časti zastavil. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 2,3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutia žalovaného č. 3983/2013-720 zo dňa 18.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Košiciach č. 2013/00164 zo dňa 02.07.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 25.03.2011, evidovaná na Krajskom lesnom úrade v Košiciach dňa 28.03.2011, o vyhlásenie Lesného celku K. z lesných pozemkov tvoriacich časť lesného hospodárskeho celku L., v k. ú. L., L. Q., W. L. a časť lesného hospodárskeho celku U., v k. ú. F. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou z dňa 25.03.2011 doručenou Krajskému lesnému úradu v Košiciach dňa 28.3.2011 požiadal o vyhlásenie lesného celku K. na lesných pozemkoch k.ú L., L. Q., W. L. - LHC L. a k.ú. F. - LHC U. o celkovej výmere 4253,10 ha na základe vlastníckeho vzťahu k predmetným lesným pozemkom. O žiadosti žalobcu rozhodol Obvodný lesný úrad v Košiciach č. 2013/00164 zo dňa 2.07.2013, ktorým podľa § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 2 písm. i) zákona o lesoch v súlade s § 46 správneho poriadku podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 25.3.2011 o vyhlásenie Lesného celku K. z lesných pozemkov tvoriacich časť Lesného hospodárskeho celku L. v k.ú. L., L. Q., W. L. a časť Lesného hospodárskeho celku U. v k.ú. F. (o celkovej výmere 4253,10 ha lesných pozemkov). V odôvodnení uviedol, že v roku 1998 platil zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, a keďže žalobca si svoje vlastnícke právo odvodzuje ešte z roku 1998, znamená to, že ak bolo vlastníctvo získané na základe notárskeho osvedčenia, platí zákonná podmienka, že ten, kto ho získal sa považuje za vlastníka iba vtedy, ak v zákonnej desaťročnej lehote nebola podaná žaloba na súd subjektom, ktorého vlastnícke práva boli týmto rozhodnutím dotknuté. Žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná dňa 02.08.1998 na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn, 14C/565/1998, pričom v predmetnej veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V zmysle ust. § 2 ods. 2, ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb., ktoré bolo účinné v dobe podania žaloby, žalobca bol len oprávneným držiteľom a po uplynutí tejto desaťročnej lehoty už nim ani nie je. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím 3983/2013-720 zo dňa 18.09.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že pre rozhodovanie o žiadosti žalobcu na určenie LC K. podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch je podstatné, či ide o vlastníka alebo správcu alebo o orgán štátnej správny lesného hospodárstva. OLÚ v Košiciach žalobcu považoval nanajvýš za oprávneného držiteľa a nie za vlastníka predmetných pozemkov. Podľa § 50 ods. 1 a ods. 3 zákona o lesoch žalobca nie je ani správcom predmetných pozemkov a ani orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Pre rozhodovanie o žiadostiach o určenie LC je rozhodujúce, či ide o vlastníka alebo správcu (podľa § 50 ods. 1 a ods. 3 zákona o lesoch) predmetných lesných pozemkov, pričom určiť LC môže správny orgán podľa § 39 ods. 4 aj z vlastného podnetu. Žalovaný dospel k názoru, že OLÚ v Košiciach nevychádza z toho „ako keby notár dr. I. vydal osvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva na základe zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vzťahov k nehnuteľnostiam. OLÚ v Košiciach v odôvodneniach vychádza z toho, že bolo vydané notárske osvedčenie, na ktoré sa vzťahoval § 2 zákona č. 293/1992 Zb. § 2 ods. 1 tohto zákona a z odkazu č. 4 je zrejmé, že ide o osvedčenie notára podľa Notárskeho poriadku. Predbežným opatrením Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C 565/98-523 z 3.5.2001 sa žalobcovi zakazuje disponovať s nehnuteľnosťami, do ktorých patria aj predmetné lesné pozemky, a to najmä previesť na inú fyzickú či právnickú osobu, uzatvárať nájomné zmluvy, vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty s výnimkou prevádzania predpísanej výchovnej ťažby porastov do 50 rokov a kalamitnej ťažby, a to do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 14C 565/98. Žiadosť o vyhlásenie LC K. žalovaný posúdil ako disponovanie s nehnuteľnosťou uvedenou v predbežnom opatrení, na čo žalobca nemal podľa uvedeného predbežného opatrenia oprávnenie. V. Podľa § 39 ods. 1 zákona o lesoch, na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, e) ostatné lesné pozemky [§ 3 ods. 1 písm. c) <. a e) <.]. Podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch, lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Určuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu alebo z vlastného podnetu. Lesné celky musia byť určené najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti o lesy; odvolanie proti rozhodnutiu o ich určení nemá odkladný účinok. VI. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či sa žalobca v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu mal považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností alebo nie. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca podanou žiadosťou požiadal OLÚ v Košiciach o určenie lesného celku K., v ktorej deklaroval svoje vlastníctvo k pozemkom tvoriacich obvod lesného celku, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Deklarované vlastníctvo žalobcu nepoprel ani žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca si odvodzoval svoje vlastnícke právo z roku 1998, a preto z dôvodu nesúhlasu s tvrdením žalobcu podal žalobu o určenie vlastníctva k predmetným pozemkom, ktorá bola vedená na Okresnom súde Košice - okolie, sp. zn. 14C 565/1998. Lesné celky určuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu alebo z vlastného podnetu (§ 39 ods. 3 zákona o lesoch). OLÚ v Košiciach zamietol žalobcovu žiadosť za použitia ust. § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, pretože ho v zmysle ust. § 2 zákona o č. 293/1992 Z.z. o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam nepovažoval za vlastníka nehnuteľností, ktoré by mali tvoriť lesný celok K. a ani za oprávneného držiteľa, keďže uplynula 10 ročná lehota v zmysle ust. § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 293/1992 Zb. Žalovaný sa stotožnil s právny posúdením veci prvostupňového správneho orgánu, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že bola podaná žaloba na Okresný súd Košice - okolie. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že v preskúmavanom prípade žalovaný rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu, keď aplikoval ust. § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 293/1992 Zb., ktorý s účinnosťou od 1.12.2000 bol zrušený a teda neúčinný. Ak mal žalovaný pochybnosti o vlastníctve žalobcu, mal správne konanie o určenie lesného celku prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice- okolie sp. zn. 14C 565/1998. Neobstojí ani obrana žalovaného, že citované zákonné ustanovenie bolo platné v r. 1998, keďže žalobca si odvodzoval svoje vlastnícke právo z roku 1998. Keďže žalobca bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, platí, že sa považuje za vlastníka, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ani samotné predbežné opatrenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C 565/98-523 z 3.5.2001, ktorým sa žalobcovi zakazuje disponovať s nehnuteľnosťami, do ktorých patria aj predmetné lesné pozemky do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 14C 565/98, nemá právne účinky, ktoré by žalobcu vylúčili z vlastníctva sporných nehnuteľností. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Keďže žalovaný rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu, bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Na aplikáciu tohto ustanovenia súd prihliada ex offo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca bol úspešný v 1 veci a vo zvyšnej časti žaloby zobral svoj návrh späť a žalovanému náhrada trov konania neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v časti, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené podľa § 250j ods. 3 nemožno podať odvolanie (250ja ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu v časti, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania a v časti o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.