Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200259 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Univ. prof. et doc. H.. N. T., R.., J., U. XX, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Z.. M. X. a F. X., obaja F. J. XX, U., obaja zastúpení : Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé Diely II/13, Bratislava; G. W., U. 3, U., H. A. a Z. A., obe R. XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1237/Kol zo dňa XX.XX.XXXX , jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL zo dňa 13.12.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K. zo dňa 13.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Obce Miloslavov (ďalej len stavebný úrad) č.j.: SÚ-XXXX/XXXX-XXXX/FL zo dňa 14.08.2013 o umiestnení stavby „Technická infraštruktúra, lokalita RZ 18/I. etapa a RZ 19/II. etapa“, v členení stavby na stavebné objekty SO 01 až SO 08 a prevádzkové súbory PS 01 až PS 03, na pozemkoch parc. č. XXX; XXX/X, 3, 5, XX, XX, XX, XX, XX; XXX/X; XXX/ X, XX; C./XXX; 14X/XXX; XXX; XXX (podľa CKN) a parc. č. XXXX; XXXX; XXXX; XXXX (podľa EKN), všetko v k.ú. J., pre navrhovateľov - Z.. M. X. a F. X., obaja F. J. XX, U.; G. W., U. 3, U., H. A. a Z. A., obe R. XX, U.. Inžinierske stavby boli umiestnené podľa zakreslenia na katastrálnej mape tvoriacej prílohu územného rozhodnutia, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou Pozemné stavby TTK, s.r.o., Banská Bystrica. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X až XXX/XX, XXX/XX až XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, nachádzajúcich sa v lokalite RZ 19/I. etapa, pričom v predmetnom územnom konaní vystupoval ako jeho účastník. Namietal, že stavebný úrad porušil § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní na stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon) a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), pretože neprizval všetkých známych účastníkov územného konania na ústne pojednávanie dňa 25.07.2013, spojené s miestnym zisťovaním, a žalobcovi ako priamemu dotknutému účastníkovi konania neumožnil sa k veci vyjadriť a vzniesť námietky na tomto ústnom pojednávaní. Tvrdil, že stavebný úrad pojal do územného konania 42 účastníkov, z ktorých 23 účastníkov nespĺňa právny predpoklad podľa § 139 ods. 2 písm. c/ Stavebného zákona na to, aby boli účastníkmi tohto konania, pretože neboli dotknutí na svojich právach (ide o účastníkov pod poradovým číslom 11-16, 20-34, 37 a 38 územného rozhodnutia). Oprávnených účastníkov územného konania bolo podľa žalobcu len 19. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad chcel zámerne navodiť v územnom konaní takú situáciu, v ktorej by vystupoval veľký počet účastníkov a tým by navonok bol splnený predpoklad § 36 ods. 4 Stavebného zákona (možnosť doručovania verejnou vyhláškou). Žalobca poukázal na projekt technickej infraštruktúry pre lokalitu RZ 18/ I. etapa a RZ 19/ II. etapa, ktorý je súčasťou predmetného územného rozhodnutia a ktorý vymedzuje riešenie inžinierskych stavieb pre uvedené budúce obytné zóny na parcelách (alebo ich častiach) č. XXX/X, XXX, XXX/X až XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a XXX. Aj z toho podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil navodiť situáciu, že sa jedná o rozsiahle územie a zahrnul do konania aj vlastníkov parciel, ktoré vôbec nie sú predmetom riešeného územia. Žalobca ďalej namietal, že v súhrnnej správe tvoriacej súčasť územného rozhodnutia sa rieši aj výstavba 52 rodinných domov, 24 radových rodinných domov a 11 bytových domov, ktoré podľa § 139 ods. 3 Stavebného zákona nie sú líniovými stavbami. V územnom rozhodnutí stavebný úrad medzi stavebnými objektmi uvádza: kanalizačné a vodovodné prípojky, verejné osvetlenie, transformovňa, prečerpávacie šachty kanalizácie ČS 01 a ČS 02, ktoré taktiež nie sú podľa Stavebného zákona líniovými stavbami. Preto nebolo možné uplatniť § 36 ods. 4 Stavebného zákona a oznámiť začatie územného konania verejnou vyhláškou, ako to urobil stavebný úrad. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu s vymedzením pojmu líniová stavba v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal, napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní na túto skutočnosť poukázal. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad mal z uvedených dôvodov postupovať podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a mal ho ako známeho účastníka písomne upovedomiť, že sa začalo predmetné územné konanie. Aj keď sa stavebný úrad odvoláva na § 36 ods. 4 Stavebného zákona, nie je podľa žalobcu jasné, prečo niektorým účastníkom konania (Slovenský pozemkový fond) bolo doručené oznámenie a iným naopak účelovo nie (žalobca). Touto skutočnosťou sa žalovaný taktiež podľa žalobcu nezaoberal. Ďalšou žalobnou námietkou bolo porušenie § 37 ods. 4 Stavebného zákona, pretože územné rozhodnutie bolo vydané aj napriek tomu, že je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce J., podľa ktorého bolo aj na obytné územie RZ 18 a RZ 19 potrebné vypracovať územný plán zóny. Stavebný úrad mal požadovať spracovanie podrobnejšej územno-plánovacej dokumentácie, ktorá by spodrobnila regulatívy stanovené územným plánom obce a súčasne by bola prejednaná v zmysle Stavebného zákona s dotknutými orgánmi štátnej správy a samosprávy a fyzickými a právnickými osobami, vrátane občanov na verejnom prerokovaní. Žaloba poznamenal, že územné plány zón uvedených v záväznej časti územného plánu obce boli schválené aj všeobecne záväzným nariadením obce pod č. 9/2009 zo dňa 07.05.2009 a preto túto povinnosť nie je možné svojvoľne zrušiť bez toho, aby bolo obecným zastupiteľstvom schválené nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by ustanovilo, že nie je potrebné vypracovávať územný plán obytnej zóny v predmetných lokalitách, ale stačí len územné rozhodnutie. Žalobca tiež namietal neprípustný odklon trasovania pozdĺžnej komunikácie, ktorá prepája RZ 19 a RZ 20 a okružnej križovatky, ktoré boli v územnom pláne obce fixne stanovené. V dokumentácii k vydanému územnému rozhodnutiu je pozdĺžna komunikácia prepájajúca RZ 19 a RZ 20 zmenená a súčasne je posunuté umiestnenie okružnej križovatky na iných parcelách s inými vlastníkmi. K námietkam o nesúlade umiestnenej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou žalovaný poukázal na vyjadrenie Obce Miloslavov pre Obvodný pozemkový úrad Senec, v ktorom je konštatované, že navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou obce. Podľa žalobcu teda žalovaný posúdil jeho námietku v prospech prvostupňového správneho orgánu, pričom sa odvoláva na vyjadrenie toho istého prvostupňového orgánu, ktorý svoje stanovisko vypracoval pre Obvodný pozemkový úrad Senec. Žalovaný teda neskúmal namietaný nesúlad s územno-plánovacou dokumentáciou a umiestnenú stavbu s ňou neporovnával. Žalobca ďalej namietal porušenie § 38 Stavebného zákona a § 129 Občianskeho zákonníka tým, že stavebný úrad ako miesto stavby uvádza aj pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému však investori nemajú žiaden vlastnícky ani iný právny vzťah. Žalobca poukázal na to, že k uvedenej parcele nevydal žiaden písomný súhlas a navyše je tento pozemok zaradený už v územnom pláne obytnej zóny RZ 19/ I. etapa, schválenej obecným zastupiteľstvom dňa 28.10.2010, v zmysle ktorého už boli vydané stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia (plyn, NN rozvody) a realizované stavby pred dokončením. Žalobca bol toho názoru, že podľa zákona nie je možné tie isté parcely zaradiť dva krát či už do schváleného územného plánu obytnej zóny alebo územného rozhodnutia, pretože nie je možné na jednom pozemku riešiť dve stavby. Stavebný úrad sa podľa žalobcu nesprávne odvoláva na § 38 Stavebného zákona, keď konštatuje, že súhlas vlastníkov sa nevyžaduje, nakoľko sa jedná o stavby, ktoré sú podľa platného územného plánu obce verejno-prospešnými stavbami. Keďže územný plán obce schválený v roku 2009 vôbec nerieši stavby v lokalite RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. Etapa, ani v textovej ani grafickej časti, ako verejno-prospešné stavby, nie je možné na ne uplatňovať § 38 Stavebného zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia navrhovateľ územného konania - investor, musí k pozemku, ktorý je zaradený do riešeného územia, preukázať buď vlastnícky vzťah, alebo iné právo k tomuto pozemku. Len v prípade, že predmetný pozemok možno na navrhovaný účel vyvlastniť, je prípustné vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia bez súhlasu vlastníka. V § 38 Stavebného zákona je podľa žalobcu zvýraznená práve úprava ochrany vlastníka, na ktorú je stavebný úrad povinný v konaní dbať a teda nebrať do úvahy len verejné záujmy vymedzené v § 37 Stavebného zákona. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 09.09.2013 (č. XXXXX/XXXX/C XXX-SCDPK/XXXXX), z ktorého plynie, že v zmysle § 108 Stavebného zákona po vydaní stavebného povolenia už nie je možné pozemky pod stavbou vyvlastniť. Žalobca uviedol, že v lokalite RZ 19/I. etapa boli vydané stavebné povolenia (na komunikácie, rozvod vody, kanalizáciu, verejné osvetlenie) a kolaudačné rozhodnutia (na rozvody plynu a elektriny). Žalobca tvrdil, že stavebný úrad porušil stavebný zákon aj tým, že územné rozhodnutie vydal bez toho, aby žiadal od investorov predloženie súhlasu od vlastníkov konkrétnych inžinierskych sietí a komunikácií v danej lokalite, na ktoré sa budú investori napájať. Aj tu sa stavebný úrad odvolal na § 38 Stavebného zákona, predpoklad vyvlastnenia však nie je splnený. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sám potvrdil to, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia inžinierskych sietí, ale v územnom konaní je potrebné vysporiadať sa s majetko-právnymi podmienkami napojenia. Podľa žalobcu žalovaný účelovo prehliada vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy, kde sa uvádza, že k územnému rozhodnutiu bude doložené kladné stanovisko vlastníka vodovodu a kanalizácie v obci. Žiaden z vlastníkov vodovodu a kanalizácie v bode napojenia na parc. č. XXX/XX však nevydal žiadne stanovisko. Žalobca tiež poukázal na ďalšie stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Senci, podľa ktorého dodávka pitnej vody a odvedenie splaškových vôd z rodinných domov sa podmieňuje uzatvorením zmluvného vzťahu s vlastníkmi vodovodu susedných obytných zón, ktorý však nebol uzavretý. Napriek tomu žalovaný posúdil postup prvostupňového stavebného úradu za zákonný a v súlade so stanoviskami dotknutých orgánov. Nakoniec žalobca namietal nerešpektovanie oprávnených námietok Slovenského pozemkového fondu, ktorý nesúhlasil s vydaním územného rozhodnutia na niektorých pozemkoch v správe fondu z dôvodu, že tieto budú poskytnuté oprávneným osobám ako náhradné pozemky v rámci reštitučného konania, čím žalovaný podľa názoru žalobcu porušil § 36 a § 137 Stavebného zákona a svojím postupom nerešpektuje ani práva tretích osôb vyplývajúce z reštitučných nárokov. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby upozornil na formálne vady žaloby spočívajúce v tom, že žalobca nemá v konaní právneho zástupcu, ako advokát sa zastupuje sám a preto by mu v prípade úspechu nemohli patriť trovy právneho zastúpenia, ako to v petite žaloby navrhol. Žalovaný tiež upozornil na to, že v petite žaloby označené rozhodnutie o umiestnení stavby „Technická infraštruktúra, lokalita RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. etapa“ nevydal žalovaný a už vôbec nebolo vydané pod č. OU-BA-K zo dňa 13.12.2013. V ďalšej časti vyjadrenia len zastal názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol podľa jeho názoru správne právne posúdený, v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania vrátane žalobcu. Mal za to, že dôvody žaloby nemajú oporu v zákone, nereflektujú základné princípy stavebného poriadku a rozdiely v jednotlivých stupňoch povoľovania, niektorého z bodov podnetu sa ani netýkajú merita veci. Uviedol, že odvolací orgán nad rámec zákona odôvodňoval aj námietky žalobcu, ktoré konzumovala koncentračná zásada. V ostatnom odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na dvoch nariadených pojednávaniach konaných bez prítomnosti riadne predvolaného žalovaného preskúmal vydané rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením vyslovených záverov, najmä vo väzbe na dôvody žalobcovho odvolania. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe návrhu pribratých účastníkov zo dňa 05.12.2012 a po doložení požadovaných dokladov oznámil stavebný úrad začatie územného konania účastníkom a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou zo dňa 01.07.2013, pričom určil termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 25.07.2013. V územnom konaní vzniesol námietky len Slovenský pozemkový fond. Stavebný úrad rozhodnutím č.j. SÚ-XXXX/XXXX-XXXX-FL zo dňa 14.08.2013 umiestnil stavbu „Technická infraštruktúra, lokalita RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. etapa“, pričom v popise stavby uviedol, že sa jedná o umiestnenie stavby nových rozvodov verejných inžinierskych sietí plynu, vody, kanalizácie, elektrickej energie, verejného osvetlenia a miestnych verejných komunikácií, pre výstavbu 76 rodinných domov a 11 polyfunkčných bytových domov v obytnej zóne lokalít RZ 18/ I.etapa a RZ 19/ II. etapa, nachádzajúcich sa v k.ú. J., v extraviláne obce. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby určil podmienky a opísal tiež podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Rozhodol zároveň o vznesených námietkach Slovenského pozemkového fondu. V odôvodnení rozhodnutia označil vlastníkov pozemkov dotknutých umiestňovanou stavbou, pričom k pozemku parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu uviedol len to, že súhlas vlastníka pozemku sa v zmysle § 38 Stavebného zákona nevyžadoval. Konštatoval, že stavba je v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou pre obec Miloslavov a že umiestnením stavby nebudú ohrozené verejné záujmy ani práva a právom chránené záujmy ostatných účastníkov územného konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-K zo dňa 13.12.2013 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že nezaznamenal také dôvody, ktoré by bránili vydaniu územného rozhodnutia. Poukázal na vyjadrenie Obce J. pre Obvodný pozemkový úrad Senec, v ktorom sa konštatuje, že navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou - územným plánom Obce J.. Konštatoval, že nevzhliadol nerešpektovanie verejného záujmu v predmetnom územnom konaní, rovnako tak ochrana vlastníckych práv navrhovanou stavbou dotknutých pozemkov, v rozsahu v akom je chránená stavebným zákonom v územnom konaní, nebola porušená, resp. jej nedodržanie nebolo preukázané. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že tieto konzumuje tzv. koncentračná zásada ustanovená v § 42 ods. 5 Stavebného zákona, podľa ktorého v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Poukázal na to, že každý nesie zodpovednosť za účinné obhajovanie svojich práv v súlade s procesnými pravidlami, pričom všetci účastníci konania vrátane žalobcu boli na predmetnú koncentračnú zásadu v oznámení o začatí konania doručovanom verejnou vyhláškou upozornení a napriek tomu svoje námietky ani pripomienky (s výnimkou SPF) nevzniesli. K odvolacím námietkam žalobcu konštatoval, že oznámenie o začatí konania bolo účastníkom konania doručované verejnou vyhláškou v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona. K požiadavke na spodrobnenie platnej regulácie územným plánom zóny uviedol, že táto pripomienka, berúc do úvahy podklady územného rozhodnutia v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona, neovplyvňuje zákonnosť územného rozhodnutia vydaného na základe územného plánu obce. S tým podľa žalovaného súvisí aj namietaný detail trasovania komunikácie, ktorý zákonite nemôže vyústiť do záveru o rozpore stavby s územným plánom obce, pretože k uvedenému by bol spôsobilý jedine územný plán zóny, ktorý by s aspektu namietanej detailnosti stanovil podrobnejšiu reguláciu jednotlivých pozemkov. Za opodstatnenú nemožno podľa žalovaného uznať ani výhradu žalobcu, že územné rozhodnutie nemalo byť vydané bez súhlasu na napojenie inžinierskych sietí danej lokality od ich vlastníkov, pretože uvedená výhrada nereflektuje podstatu rozdielu medzi jednotlivými stupňami povoľovacieho procesu, aktuálne v tom, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na inžinierske siete, pretože územným rozhodnutím nedochádza k ich realizácii. Námietky Slovenského pozemkového fondu boli stavebným úradom podľa žalovaného vyhodnotené v súlade s platnou legislatívou, pričom tento účastník konania voči takémuto vyhodnoteniu nemal výhrady. Záverom žalovaný uviedol, že územným rozhodnutím o umiestnení stavby ešte nedochádza k realizácii stavby, vytvára sa ním len právny predpoklad pre ďalšie konanie - stavebné konanie, ktoré môže, ale nemusí byť iniciované. Nemôže ním preto dôjsť k reálnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. IV. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa ods. 4 začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ods. 2 stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods. 3 stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa ods. 4 ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Právna bezchybnosť rozhodnutia správneho orgánu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. V. Z citovaných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad oznamuje začatie územného konania všetkým známym účastníkom, ktorých okruh na základe zákonných kritérií sám stanoví. Podľa okolností nariadi ústne pojednávanie spojené s pravidla s miestnym zisťovaním a zároveň upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne (tzv. koncentračná zásada). Účelom uplatňovania koncentračnej zásady je zefektívnenie územného konania a zabránenie neustáleho generovania nových námietok a pripomienok osobami dotknutými umiestňovanou stavbou. Koncentrácia konania však nezbavuje stavebný úrad povinnosti dohliadnuť na splnenie všetkých zákonných požiadaviek na umiestnenie stavby, vyplývajúcich z hmotného i procesného práva, bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v stanovenej lehote ich nesplnenie namietal alebo nie. Podľa základných zásad správneho konania definovaných v § 3 Správneho poriadku, ktorého právny režim sa aj na územné konanie subsidiárne vzťahuje, postupujú správne orgány v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Koncentračná zásada teda nie je nástrojom, ktorý by umožňoval stavebným úradom oboch stupňov rezignovať na posudzovanie súladu umiestňovanej stavby so záväznou územno- plánovacou dokumentáciou a ostatnými požiadavkami stanovenými zákonom, ani na ochranu zákonom garantovaných práv účastníkov konania. Za zákonom stanovených predpokladov je možné oznámiť začatie územného konania jeho účastníkom aj verejnou vyhláškou, napr. v prípade, že predmetom konania je umiestnenie líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s veľkým počtom účastníkov konania. V prejednávanej veci stavebný úrad zvolil takýto postup a začatie územného konania s výzvou na uplatnenie námietok doručoval účastníkom (s výnimkou SPF) verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Žalobca na toto oznámenie v stanovenej lehote nereagoval, o územnom konaní sa dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, ktorého písomné vyhotovenie mu stavebný úrad doručil. Už len samotný fakt, že stavebný úrad zvolil rôzne spôsoby doručovania pre oznámenie, resp. rozhodnutie, nasvedčuje snahe zbaviť účastníkov možnosti uplatniť v konaní prípadné námietky. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca okrem iného namietal aj nezákonnosť doručovania oznámenia o územnom konaní verejnou vyhláškou, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil len konštatovaním, že postup stavebného úradu bol v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Neuviedol však, či k doručovaniu písomnosti verejnou vyhláškou oprávňoval stavebný úrad veľký počet účastníkov, charakter umiestňovanej stavby ako líniovej, alebo iná skutočnosť. Keďže predmetná odvolacia námietka žalobcu sa týkala zákonnosti postupu stavebného úradu, bol žalovaný povinný dať na ňu relevantnú odpoveď. Nakoľko tak neurobil, nemohol tento jeho záver súd preskúmať. Krajský súd je však toho názoru, že ak by aj boli zákonné podmienky pre doručovanie oznámenia o začatí územného konania verejnou vyhláškou splnené, bol stavebný úrad povinný vyžiadať si stanovisko žalobcu k predmetu konania hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z pozemkov, na ktorom stavebný úrad umiestnil predmetnú stavbu, je totiž parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je podľa vyjadrenia žalobcu umiestnená komunikácia a inžinierske siete, taktiež vo vlastníctve žalobcu. Skutočnosť, že navrhovatelia umiestnenej stavby nemali vlastnícke ani iné právo k predmetnému pozemku, vybavil stavebný úrad konštatovaním, že súhlas žalobcu s umiestnením stavby aj na tomto pozemku sa v zmysle § 38 Stavebného zákona nevyžadoval. K prípustnosti napojenia umiestňovaných inžinierskych sietí a komunikácie na existujúce inžinierske siete a komunikáciu sa nevyjadril vôbec. Na odvolaciu námietku žalobcu, že s umiestnením stavby na parc. č. 135/69, nesúhlasí, žalovaný nereagoval a k nesúhlasu žalobcu ako vlastníka inžinierskych sietí s napojením umiestnenej stavby konštatoval len to, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na inžinierske siete, pretože územným rozhodnutím nedochádza k ich realizácii. Z citovaného ustanovenia § 38 Stavebného zákona vyplýva, že pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa vyžaduje, aby mal navrhovateľ vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Ak navrhovateľ v štádiu územného konania takýmto právom nedisponuje, možno bez súhlasu vlastníka pozemku vydať územné rozhodnutie len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Vyvlastnenie je vo svojej podstate výnimočným opatrením, ktoré možno použiť len vo verejnom záujme a za predpokladu, že cieľ vyvlastnenia, t.j. prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Rozhodnutím stavebného úradu možno vyvlastniť pozemok pre verejno-prospešnú stavbu podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie, pričom za verejno-prospešné stavby sa považujú stavby určené na verejno-prospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie. Ako bolo uvedené, žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal tým, že súhlas žalobcu ako vlastníka vyššie uvedeného pozemku s územným rozhodnutím nebol daný a dokonca ani žiadaný a nevyjadril sa ani k tomu, či v prípade žalobcovho nesúhlasu je možné predmetný pozemok na účely umiestňovanej stavby vyvlastniť. Nevenoval sa žalobcovej námietke, že záväzná časť územného plánu obce žiadne verejno-prospešné stavby v danom území nevymedzuje a nereagoval ani na žalobcov argument, že parc. č. XXX/XX už bola zahrnutá do územného plánu zóny RZ 19/ I. etapa, v rámci ktorej už boli niektoré stavby povolené i skolaudované. Z rozhodnutí stavebných úradov oboch stupňov teda nijako nevyplýva, či vôbec, v akom rozsahu a pre aké účely môže byť v budúcnosti žalobcov pozemok vo verejnom záujme vyvlastnený. Pokiaľ ide o napojenie umiestňovanej stavby na existujúce inžinierske siete, žalobca v odvolaní poukázal na stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy, podľa ktorého bolo k územnému rozhodnutiu potrebné doložiť kladné stanovisko vlastníka vodovodu a kanalizácie v obci (body napojenia). K tomuto argumentu sa žalovaný takisto nevyjadril tvrdiac, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na inžinierske siete, s čím je treba len súhlasiť. Čo sa však aj s ohľadom na uvedené stanovisko dotknutého orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní rieši, sú body budúceho napojenia na existujúci vodovod a kanalizáciu. Tieto otázky nepochybne nemožno vyriešiť inak ako s dohodou s ich vlastníkom. To isté platí aj pre možnosti napojenia umiestnenej komunikácie na existujúcu komunikáciu na parc. XXX/XX. V územnom konaní stavebný úrad sleduje predovšetkým súlad navrhovanej stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sú vymedzené dostupnou územno-plánovacou dokumentáciou. V predmetnom konaní bol rozhodujúcim územno-plánovacím podkladom územný plán obce J., ktorý pre dané územie počíta s vypracovaním územného plánu zóny. Územný plán zóny pre lokality RZ 18/ I. etapa a RZ 19/ II. etapa vypracovaný a schválený nebol. Žalovaný ku skutočnosti, že obec porušila záväzné pravidlá, ktoré sama stanovila pre umiestňovanie stavieb v predmetnej lokalite, nezaujal žiadne stanovisko. Konštatoval len, že to neovplyvňuje zákonnosť územného rozhodnutia vydaného na základe územného plánu obce. S tým je s ohľadom na § 37 ods. 1 Stavebného zákona možné súhlasiť, keďže v územnom konaní môže tvoriť podklad rozhodnutia len existujúca územno-plánovacia dokumentácia. Na druhej strane však všeobecne záväzné nariadenie obce je záväzné pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na jej území, vrátane stavebného úradu pri výkone prenesenej štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo obce Miloslavov všeobecne záväzným nariadením podmienilo umiestňovanie stavieb predmetnej lokalite vypracovaním podrobného územného plánu zóny, mal by stavebný úrad obce trvať na jeho vypracovaní a dodržiavaní. Faktom však je, že krajský stavebný úrad nemá kompetencie na to, aby spracovanie takejto podrobnej územno-plánovacej dokumentácie od obce vynútil. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nerešpektovania stanoviska Slovenského pozemkového fondu, týmito sa súd podrobnejšie nezaoberal, nakoľko prípadným zásahom do práv tzv. reštituentov, ktorých práva a záujmy SPF v územnom konaní chráni, nemôže byť žalobca nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude na žalovanom, či sa pokúsi odstrániť vyššie opísané nedostatky druhostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, alebo prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur. Keďže žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom, trovy právneho zastúpenia mu nepatria, hoci sám vykonáva povolanie advokáta. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.