Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200450 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: O.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., právne zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom AK Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. januára 2014, č.: XXXX/XXXX/ XXXX/OPČ-SSZ, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2014, č.: XXXX/XXXX/XXXX/OPČ-SSZ, ktorým žalovaný zamietol odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ( ďalej aj „ úrad“ ) č.k.: T zo dňa 05.11.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím úrad podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) o žiadosti žalobcu zo dňa 04.10.2013 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodol tak, že podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že z výpisu OR SR zistil, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je spoločníkom a konateľom v spoločnosti TCBI s.r.o. a DCBI s.r.o., čím nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci, ďalej že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezákonné, pretože v konaní žalovaného bola taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 247 ods. 1 O.s.p. žalobca uvádza, že bol ukrátený na svojich právach tým, že nebol zaradený v zmysle zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie, hoci mu toto právo na základe zákona o službách zamestnanosti prislúcha. Má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady, na základe ktorých malo prísť k jeho zaradeniu do evidencie uchádzača o zamestnanie. Potom nezaradením žalobcu do evidencie uchádzačov prišlo k poškodeniu práv žalobcu najmä v tom zmysle, že žalobca sa nemohol uchádzať o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nemohol poberať prípadnú dávku nezamestnanosti, ak by mu vznikol na ňu nárok, alebo inú dávku a musel počas tohto obdobia platiť zdravotné poistenie. Žalobca nemal status uchádzača o zamestnanie, čím mu nevznikla zákonná ochrana, ktorú uchádzači o zamestnanie získavajú zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ správny orgán došiel k záveru, že žalobca prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti (§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti), v tomto prípade správny orgán prišiel k nesprávnej právnej interpretácii zákona o službách zamestnanosti, pretože poukazujúc na § 5 tohto zákona žalobca nespĺňal znaky pojmu „Samostatná zárobkovo činná osoba“, čiže z tohto dôvodu, že rozhodnutie je neodôvodnené a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z ust. § 1 ods. 3 a 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) a ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona, tiež § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti je možné vyvodiť záver, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie bude zaradený aj zamestnanec podľa § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, čiže uchádzač o zamestnanie môže byť za určitých podmienok aj zamestnanec. Vzhľadom na to, že od 04.10.2013 je žalobca zamestnaný, ktorá skutočnosť bola overená správnym orgánom, tak je ho podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti treba považovať za zamestnanca a žalobca nemohol spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby a nemohol prevádzkovať v zmysle zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore so zákonom a je ich potrebné zrušiť a žalobcu zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti. V tejto súvislosti žalobca i poukazuje, že žalobcova hrubá mzda, tak ako bolo uvedené v potvrdení k priloženému odvolaniu, nepresahuje 128,- eur mesačne, čiže žalobca v zmysle § 6 zákona o službách zamestnanosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak uchádzač o zamestnanie je zamestnaný a jeho mzda za vykonávanie pracovných činností nepresahuje 70% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, tak je tohto potrebné považovať podľa zákona o službách zamestnanosti za zamestnanca a súčasne tým môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí (str. 3 predposledný odsek), že ... „účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti“ je v rozpore so skutkovým stavom, s účelom zákona o službách zamestnanosti a s definíciou pojmu zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že žalobca má uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale tento fakt nebol pri rozhodovaní zobratý do úvahy, pretože inak by žalovaný musel konštatovať, že žalobca je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti „zamestnancom“ a nemôže byť „samostatne zárobkovo činnou osobou“ podľa § 5 zákona o službách zamestnanosti. Preto považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené a zmätočné a ním prezentovaná interpretácia zákona o službách zamestnanosti je nesprávna a v rozpore s jeho účelom a s definovanými pojmami v zákone o službách zamestnanosti. Na základe uvedených tvrdení je žalobca názoru, že v konaní žalovaného prišlo k takej vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie, ktoré nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nemôže byť zákonné, pretože ak by žalovaný vzal do úvahy všetky skutočnosti, t.j. skutočnosť, že žalobca je podľa definície § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti „zamestnanec“, tak by nemohol vydať rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto žaloby. Je nesporné, že odo dňa 04.10.2013 má žalobca uzatvorenú pracovnú zmluvu a je nesporné tiež, že je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca záverom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.01.2014 č.: 9747/7670/OPČ-SSZ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.07.2014 uviedol, že tvrdenia žalobcu ako účastníka konania uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za právne irelevantné. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že od 04.10.2013 je zamestnaný, na základe čoho je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti považovaný za zamestnanca a nemohol spĺňať zákonnú podmienku definície samostatne zárobkovo činnej osoby a teda nemohol prevádzkovať v zmysle zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť a zdôrazňuje, že výška jeho hrubej mzdy nepresahuje 128,- eur mesačne, čím podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak žalovaný sa s takýmto tvrdením a právnym názorom nestotožňuje. Slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti vymedzuje, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Príslušný úrad občanovi v takomto prípade vydá rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup však nebolo možné v danom prípade aplikovať z dôvodu, že žalobca nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti, nakoľko má uzatvorenú pracovnú zmluvu ( zo dňa 03.10.2013) so spoločnosťou DCBI s.r.o., Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381, na ktorú sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný mal zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca bol v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. dňa 04.10.2013 spoločníkom a konateľom spoločnosti TCBI s.r.o., so sídlom Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343136 ako aj spoločnosti DCBI s.r.o., Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381. Preto bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1 bod c/ o službách zamestnanosti nezaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko sa pre účely zákona o službách zamestnanosti považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a táto skutočnosť mu bráni v tom, aby bol do evidencie uchádzačov zaradený. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že dôvody, ktoré žalobca uvádza v žalobe sú založené na nesprávnom právnom názore a interpretácii zákonných ustanovení a odmieta vyjadrenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z výpisu z Obchodného registra, z ktorého uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva. Žalovaný má za to, že ako druhostupňový správny orgán pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v súlade s právnymi predpismi, vo veci bol už správnym orgánom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav a zo skutkových okolností bol aplikovaný správny právny názor. Správny orgán sa v konaní nedopustil žiadnej procesnej vady, čo tvrdí žalobca, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd žalobu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v kontexte námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený ale súčasne aj povinný, vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu predloženého súdu bolo zistené, že dňa 04.10.2013 žalobca požiadal podľa § 34 zákona o službách v zamestnanosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. V žiadosti uviedol, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa skončil výpoveďou zo strany zamestnanca bez udania dôvodu a v žiadosti tiež prehlásil, že nevykonáva slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, ani zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine, rovnako nevedie súdny spor so zamestnávateľom o neplatnom skončení pracovného pomeru alebo súdny spor o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru a že vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu mzdou nepresahujúcou 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Súčasťou administratívneho spisu je registračný list fyzickej osoby 257369/13 zo dňa 04.10.2013, ktorým je potvrdené, že žiadateľ je odo dňa 03.10.2013 zamestnaný u spoločnosti DCBI s.r.o., so sídlom Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381. O žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie úrad rozhodol dňa 05.11.2013 rozhodnutím č. k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42637 tak, že podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti žiadateľa nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že mal výpisom z obchodného registra zistené, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je spoločníkom a konateľom v spoločnosti TCBI s.r.o. a DCBI s.r.o., čím nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti. Včas podaným odvolaním doručeným úradu dňa 27.11.2013 žiadateľ toto rozhodnutie napadol opravným prostriedkom domáhajúc sa jeho zrušenia a zaradenia do evidencie uchádzačov tvrdiac, že správny orgán prvého stupňa vo veci nevykonal dostatočné šetrenie, pretože inak by vedel z evidencie, že odo dňa 04.10.2013 je v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy so zamestnávateľom DCBI s.r.o., IČO: 45343381, o čom aj predložil doklad - potvrdenie o mzde/odmene za zárobkovú činnosť. Potom s odkazom na uvedené a tvrdiac, že od 04.10.2013 je riadne zamestnaný, podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je považovaný za zamestnanca a nespĺňa zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Teda nemôže prevádzkovať alebo vykonávať podľa zákona o službe zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť. Týmto žiadateľ osvedčuje, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore so zákonom a preto je ho potrebné zrušiť. V tejto súvislosti ešte pripomenul, že jeho hrubá mzda, tak ako je uvedená v potvrdení, nepresahuje sumu 120,- eur mesačne. V prílohe odvolania predloženom potvrdení o mzde/odmene za zárobkovú činnosť, ktorú žiadateľovi vystavila spoločnosť DCBI s.r.o. dňa 13.11.2013 je preukázané, že žiadateľ vykonáva zárobkovú činnosť od 04.10.2013 na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy s hrubou mzdou 111,31 eur vyplatenou v mesiaci 11/2013 (čistá 96,42 eur). Uvedené bolo potvrdené konateľom obchodnej spoločnosti, t.j. R. O včas podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 28.01.2014 tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutím č. 2014/9747/7670/OPČ-SZZ napadnuté rozhodnutie úradu č. k.: BA5/ÚSZ/ ZAM/2013/42637 zo dňa 05.11.2013 ako vecne správne potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia, spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a odvolania účastníka konania dospel k záveru, že rozhodnutie úradu o nezaradení účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 05.11.2013 bolo vydané v súlade s ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1,2. Dôvody, názory a tvrdenia žiadateľa, ktoré uviedol vo svojom odvolaní nepovažuje za právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. K názoru žiadateľa, ktorý uviedol vo svojom odvolaní, že je od 04.10.2013 riadne zamestnaný, preto je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti považovaný za zamestnanca a potom nemôže spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby a nemôže prevádzkovať alebo vykonávať podľa zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť, k tomu žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že tento názor je nesprávny a nestotožňuje sa s ním. Slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v ust. § 5 ods. 1 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Tento postup však nemožno v danom prípade aplikovať z dôvodu, že účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti. Zo spisového materiálu jednoznačne totiž vyplýva, že účastník konania má uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 03.10.2013 so spoločnosťou DCBI s.r.o., na ktorú sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti, t.j. uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzením, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzením alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Úrad občana, ktorý má postavenie v zmysle vyššie uvedeného nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách o zamestnanosti, za predpokladu, ak nie je zamestnanec. V danom prípade zo spisového materiálu žalovanému jednoznačne vyplynulo, že žiadateľ bol v čase podania žiadosti, t.j. dňa 04.10.2013 spoločníkom a konateľom spoločnosti DCBI s.r.o. a TCBI s.r.o., obidve so sídlom Kazanská 52, Bratislava a žiadateľ nie je na účely zákona o službách zamestnanosti posudzovaný a považovaný za zamestnanca a preto bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c/ a v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe uvedeného odvolací orgán potom považoval za potrebné odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie úradu v plnom rozsahu potvrdiť. Podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzením, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzením alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Podľa § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobková činnosť podľa ods. 1. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorí a/ nie je zamestnanec, ak v ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak, b/ nie je v pracovnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, 12/ alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13/ ak v ods. 2 nie je ustanovené inak, c/ neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d/ nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte v Európskej únie alebo v cudzine. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti, uchádzať o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovno - právneho vzťahu, alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Podľa § 6 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom. Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti, sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a ods. 2. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l/, t/, ae/ a af/ a § 13 ods. 1 písm. c/ sa vzťahuje všeobecný predpis v správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu posúdiť, že či rozhodnutie vydané žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom je vecne správne a zákonné, či toto vychádza z vecne správneho právneho záveru, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či postup správneho orgánu nie je zaťažený takou vadou v konaní, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia ako to tvrdí v žalobe žalobca. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu i s prvostupňovým rozhodnutím konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu čo do plnosti a presnosti zistení a rovnako postup konajúcich správnych orgánov nie je zaťažený žiadnou takou vadou, ktorá by mohla privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je nesporne za preukázané, že v čase podania žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie tento bol zároveň konateľom a spoločníkom v spoločnostiach TCBI s.r.o. a DCBI s.r.o. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy s 03.10.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou DCBI s.r.o. so sídlom Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381 a žalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu 03.10.2013 a mesačnou mzdou 111,31 eur brutto. Vychádzajúc z uvedeného súd musí a zhodne s názorom žalovaného konštatovať, že žalobca nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti, tomuto pre uvedené nesvedčí podmienka uchádzača o zamestnanie, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Je v danom prípade určujúcim, že žalobca vykonáva ( a aj v časti podania žiadosti dňa 04.10.2013 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie) obchodnú zárobkovú činnosť na dosiahnutie príjmu . A potom za daných okolností pre účely zákona o službách zamestnanosti je žalobca spoločníkom dvoch vyššie menovaných obchodných spoločností s ručením obmedzeným a bez ďalšieho je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva svoju zárobkovú činnosť ako zamestnanie ( § 6 ods. 1). Správny bol preto právny záver žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, keď tento žalobcu podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti žalobcu ako účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradil a tento je inak plne korešpondujúci s už v tomto konštantnou judikatúrou NS SR i ÚS SR ( pozri napr. I. ÚS 518/2013-102 zo 7. augusta 2013). Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, sud pripúšťa, že prvostupňové rozhodnutie uvedenou vadou trpí, avšak táto bola rozhodnutím žalovaného odstránená, keď dostatočne dôvodne a preskúmateľne odvolací orgán dôvody nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v svojom rozhodnutí uviedol. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, keď základnou procesnou podmienkou pre priznanie je vecný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.