Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200450 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: O.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., právne zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom AK Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská 68, 820 04 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. januára 2014 č- XXXX/XXXX/ XXXX/OPČ-J., takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX/XXXX/OPČ/SSŽ zo dňa 28.1.2014 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. T. zo dňa 5.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2014, č.: 2014/9747/7670/OPČ-SSZ, ktorým žalovaný zamietol odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ( ďalej aj „ úrad“ ) č. k.: BA5/ÚSZ/ ZAM/2013/42637 zo dňa 05.11.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím úrad podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) o žiadosti žalobcu zo dňa 04.10.2013 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodol tak, že podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že z výpisu OR SR zistil, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je spoločníkom a konateľom v spoločnosti TCBI s.r.o. a DCBI s.r.o., čím nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti. 2. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2014/9747/7670/OPČ zo dňa 28.01.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol v čase podania žiadosti konateľom a spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným a na účely zákona o službách zamestnanosti nie je žalobca posudzovaný a považovaný za zamestnanca, bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. II. Ž a l o b a 3. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci, ďalej že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezákonné, pretože v konaní žalovaného bola taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 4. V súlade s § 247 ods. 1 O.s.p. žalobca uvádza, že bol ukrátený na svojich právach tým, že nebol zaradený v zmysle zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie, hoci mu toto právo na základe zákona o službách zamestnanosti prislúcha. Má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady, na základe ktorých malo prísť k jeho zaradeniu do evidencie uchádzača o zamestnanie. Potom nezaradením žalobcu do evidencie uchádzačov prišlo k poškodeniu práv žalobcu najmä v tom zmysle, že žalobca sa nemohol uchádzať o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nemohol poberať prípadnú dávku nezamestnanosti, ak by mu vznikol na ňu nárok, alebo inú dávku a musel počas tohto obdobia platiť zdravotné poistenie. Žalobca nemal status uchádzača o zamestnanie, čím mu nevznikla zákonná ochrana, ktorú uchádzači o zamestnanie získavajú zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ správny orgán došiel k záveru, že žalobca prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti (§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti), v tomto prípade správny orgán prišiel k nesprávnej právnej interpretácii zákona o službách zamestnanosti, pretože poukazujúc na § 5 tohto zákona žalobca nespĺňal znaky pojmu „Samostatná zárobkovo činná osoba“, čiže z tohto dôvodu, že rozhodnutie je neodôvodnené a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z ust. § 1 ods. 3 a 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona, tiež § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti je možné vyvodiť záver, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie bude zaradený aj zamestnanec podľa § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, čiže uchádzač o zamestnanie môže byť za určitých podmienok aj zamestnanec. 5. Vzhľadom na to, že od 04.10.2013 je žalobca zamestnaný, ktorá skutočnosť bola overená správnym orgánom, tak je ho podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti treba považovať za zamestnanca a žalobca nemohol spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby a nemohol prevádzkovať v zmysle zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore so zákonom a je ich potrebné zrušiť a žalobcu zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti. 6. V tejto súvislosti žalobca poukazuje, že žalobcova hrubá mzda, tak ako bolo uvedené v potvrdení k priloženému odvolaniu, nepresahuje XXX,- eur mesačne, čiže žalobca v zmysle § 6 zákona o službách zamestnanosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak uchádzač o zamestnanie je zamestnaný a jeho mzda za vykonávanie pracovných činností nepresahuje 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, tak je tohto potrebné považovať podľa zákona o službách zamestnanosti za zamestnanca a súčasne tým môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí (str. 3 predposledný odsek), že ... „účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti“ je v rozpore so skutkovým stavom, s účelom zákona o službách zamestnanosti a s definíciou pojmu zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že žalobca má uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale tento fakt nebol pri rozhodovaní zobratý do úvahy, pretože inak by žalovaný musel konštatovať, že žalobca je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti „zamestnancom“ a nemôže byť „samostatne zárobkovo činnou osobou“ podľa § 5 zákona o službách zamestnanosti. Preto považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené a zmätočné a ním prezentovaná interpretácia zákona o službách zamestnanosti je nesprávna a v rozpore s jeho účelom a s definovanými pojmami v zákone o službách zamestnanosti. 7. Na základe uvedených tvrdení je žalobca názoru, že v konaní žalovaného prišlo k takej vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie, ktoré nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nemôže byť zákonné, pretože ak by žalovaný vzal do úvahy všetky skutočnosti, t.j. skutočnosť, že žalobca je podľa definície § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti „zamestnanec“, tak by nemohol vydať rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto žaloby. Je nesporné, že odo dňa 04.10.2013 má žalobca uzatvorenú pracovnú zmluvu a je nesporné tiež, že je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca záverom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.01.2014 č.: 9747/7670/OPČ-SSZ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil proti žalovanému náhradu trov konania. III. V y j a d r e n i e ž a l o v a n é h o 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.07.2014 uviedol, že tvrdenia žalobcu ako účastníka konania uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za právne irelevantné. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že od 04.10.2013 je zamestnaný, na základe čoho je podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti považovaný za zamestnanca a nemohol spĺňať zákonnú podmienku definície samostatne zárobkovo činnej osoby a teda nemohol prevádzkovať v zmysle zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovú činnosť a zdôrazňuje, že výška jeho hrubej mzdy nepresahuje XXX,- eur mesačne, čím podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak žalovaný sa s takýmto tvrdením a právnym názorom nestotožňuje. Slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v ust. § 5 ods. 1 písm. a1 zákona o službách zamestnanosti vymedzuje, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Príslušný úrad občanovi v takomto prípade vydá rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup však nebolo možné v danom prípade aplikovať z dôvodu, že žalobca nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti, nakoľko má uzatvorenú pracovnú zmluvu ( zo dňa 03.10.2013) so spoločnosťou DCBI s.r.o., Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381, na ktorú sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. 10. Žalovaný mal zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca bol v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. dňa 04.10.2013 spoločníkom a konateľom spoločnosti TCBI s.r.o., so sídlom Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343136 ako aj spoločnosti DCBI s.r.o., Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45343381. Preto bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1 bod c/ o službách zamestnanosti nezaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko sa pre účely zákona o službách zamestnanosti považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a táto skutočnosť mu bráni v tom, aby bol do evidencie uchádzačov zaradený. 11. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že dôvody, ktoré žalobca uvádza v žalobe sú založené na nesprávnom právnom názore a interpretácii zákonných ustanovení a odmieta vyjadrenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z výpisu z Obchodného registra, z ktorého uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva. Žalovaný má za to, že ako druhostupňový správny orgán pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v súlade s právnymi predpismi, vo veci bol už správnym orgánom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav a zo skutkových okolností bol aplikovaný správny právny názor. Správny orgán sa v konaní nedopustil žiadnej procesnej vady, čo tvrdí žalobca, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd žalobu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. IV. R o z s u d o k K r a j s k é h o s ú d u v p ô v o d n o m k o n a n í 12. Výsledkom pôvodného preskúmavacieho konania bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19. mája 2015 č.k.5S 57/2013- 39, ktorým súd žalobu zamietol podľa § 250j ods.1 OSP. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 13. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu čo do plnosti a presnosti zistení a rovnako postup konajúcich správnych orgánov nie je zaťažený žiadnou takou vadou, ktorá by mohla privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 14. Považoval za nesporne preukázané, že v čase podania žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie tento bol zároveň konateľom a spoločníkom v spoločnostiach TCBI s.r.o. a DCBI s.r.o. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 03.10.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou DCBI s.r.o. so sídlom Kazanská 52, 821 06 Bratislava, IČO: 45 343 381 a žalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu 03.10.2013 a mesačnou mzdou XXX,XX eur brutto. 15. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti, tomuto pre uvedené nesvedčí podmienka uchádzača o zamestnanie, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Uviedol, že v danom prípade je určujúcim, že žalobca vykonáva (a aj v časti podania žiadosti dňa 04.10.2013 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie) obchodnú zárobkovú činnosť na dosiahnutie príjmu. A potom za daných okolností pre účely zákona o službách zamestnanosti je žalobca spoločníkom dvoch vyššie menovaných obchodných spoločností s ručením obmedzeným a bez ďalšieho je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva svoju zárobkovú činnosť ako zamestnanie (§ 6 ods. 1). Za správny považoval aj právny záver žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, keď podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti žalobcu ako účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradili, poukazom na to, že záver žalovaného je plne korešpondujúci s už v tomto konštantnou judikatúrou NS SR i ÚS SR (pozri napr. I. ÚS 518/2013-102 zo 7. augusta 2013). 16. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, krajský sud uviedol, že i keď prvostupňové rozhodnutie uvedenou vadou trpí, avšak táto bola rozhodnutím žalovaného odstránená, keď dostatočne dôvodne a preskúmateľne odvolací orgán dôvody nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v svojom rozhodnutí uviedol. 17. Krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. 18. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, keď základnou procesnou podmienkou pre priznanie je vecný úspech v konaní. IV. K o n a n i e p r e d o d v o l a c í m s ú d o m 19. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. 20. V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že rozsudok krajského súdu trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (aplikácia § 4 zákona o službách zamestnanosti) a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom(nemožnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného). 21. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté právo konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď počas pojednávania dňa 19.05.2015 bolo do spisu a žalobcovi odovzdané krátkou cestou „stručné vyjadrenie žalovaného na účely pojednávania 19.05.2015“, ktoré obsahuje viac ako dve strany rôznych úvah, ktoré písomné podanie nebolo na pojednávaní žiadnym spôsobom odprezentované, pričom žalobca nemal čas sa s ním oboznámiť a súd prvého stupňa mu neumožnil k tomu písomnému stanovisku sa vyjadriť. 22. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: 2014/9747/7670/OPČ-SSZ, zo dňa 28.01.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, č. k.: BA5/ÚSZ/ ZAM/2013/42637 zo dňa 05.11.2013. 23. Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu tiež zistil, že súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.05.2015, na ktorom žalovaný založil do súdneho spisu vyjadrenie na účely pojednávania 19.05.2015, ktorého sa právny zástupca žalovaného vo svojom ústnom vyjadrení na tomto pojednávaní súdu mal pridržiavať v celom rozsahu. Uvedené vyjadrenie súd prvého stupňa žalobcovi odovzdal krátkou cestou. Z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu nevyplýva ako sa s týmto vyjadrením žalovaného vysporiadal prvostupňový súd a aké stanovisko k nemu zaujal žalobca, keď prvostupňový súd v zápisnici neuvádza, či a akým spôsobom oboznámil predložené vyjadrenie a aké stanovisko k tomuto vyjadreniu žalobca predniesol, resp. nevyužil svoje právo sa k nemu vyjadriť, napriek tomu, že bol súdom k tomu vyzvaný. 24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a postupu mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích dôvodov mal preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu začatého na základe žaloby žalobcu náležíte nepostupoval v zmysle zákonných procesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku uvedených vyššie. 25. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy povinnosťou súdu prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich bolo postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v súlade so základnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku náležíte odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu. V danom prípade vysporiadať sa so zásadnou námietkou žalobcu, že keď je od 04.10.2013 zamestnaný, tak podľa § 4 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti je považovaný za zamestnanca a nemohol spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, čím spĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v danej veci považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa za nejasné a neurčité, keď prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom svoju právnu úvahu, na základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom zásadnej námietke žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu a arbitrárnosti. Súd prvého stupňa teda náležíte nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa náležitým spôsobom nevyplýva jasná a určitá odpoveď na zásadný argument žalobcu k nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, namietajúci v žalobe a ani jeho právna úvaha, podmieňujúca jeho záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného, má za následok nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v merite veci. 27. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, odvolací súd súčasne zistil, že prvostupňový súd svojim postupom odňal žalobcovi ako účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, keď písomné vyjadrenie žalovaného ním predložené na pojednávaní súdu, ktorého sa žalovaný mal v celosti vo svojom prednese na tomto pojednávaní pridržiavať, síce žalobcovi krátkou cestou doručil, avšak jeho obsah ani v stručnosti na pojednávaní neoboznámil a ani žalobcovi nedal možnosť sa k nemu vyjadriť. Takýto postup prvostupňového súdu je preto nutné považovať za nesúladný s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. 28. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 2 SSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní bolo podľa právneho názoru úlohou prvostupňového súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupu prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so žalobnými námietkami žalobcu. V novom rozhodnutí krajský súd mal opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a s § 492 ods. 2 SSP). Súd prvého stupňa v ďalšom konaní mal postupovať podľa procesných noriem účinných od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku. V. P r á v n e p o s ú d e n i e 30. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. 31. Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. 32. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 33. Uchádzač o zamestnanie môže a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. 34. Podľa § 12, písm. l), t), ae) a af) vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti ústredia patrí l) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na 1. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods.2, 2. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo odseku 15, 3. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4, t) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad, ae) rozhodovať o uložení pokuty, af) rozhodovať o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 13 ods. 1, písm. e), bod 1. vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2. nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. 36. Podľa § 70 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o službách zamestnanosti, do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2. 38. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 39. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 40. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Z á v e r y s p r á v n e h o s ú d u 41. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 01. 2014 v rozsahu dôvodov žaloby ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/60/2015 zo dňa 26.01.2017 a na pojednávaní dňa 24.10.2017 dospel k záveru že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov. Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 44. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 47. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 48. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 49. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 50. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 51. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 52. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti TCBI s.r.o a DCBI s.r.o a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 03.10.2013 uzatvorenej medzi zamestnávateľom DCBI s.r.o. a žalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu do práce 04.10.2013, dĺžkou pracovného času 13,25 hodín týždenne a mesačnou mzdou XXX,- Eur brutto. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím žalobcovej žiadosti nevyhovel a žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože žalobca nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pretože sa domnieval, že spĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože v zmysle zákona o službách zamestnanosti nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu aj napriek skutočnosti, že je konateľom v spoločnostiach s ručením obmedzeným, pretože je zamestnancom (§ 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Žalovaný napadnutým rozhodnutím jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca bol ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázateľne konateľom spoločností s ručením obmedzeným a teda nespĺňal zákonnú podmienku pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Uviedol, že „žalobcov názor uvedený v odvolaní je nesprávny, nakoľko slovné spojenie v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti „ak nie je zamestnanec“ je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup nemožno v danom prípade aplikovať z dôvodu, že účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti“. 53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, krajský súd túto považuje za dôvodnú. 54. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 55. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 56. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, jedinou výnimkou upustenia od odôvodnenia je, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má teda poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. 57. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, potrebné je vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležíte vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. 58. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutia nespĺňajú zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu veci. V odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého žalovaný rozhodol, nemožno považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozhodnutia. 59. Z ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je zamestnancom. Žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa) sa však vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti TCBI s.r.o a DCBI s.r.o a zároveň je aj zamestnancom spoločnosti DCBI s.r.o s deklarovaným príjmom XXX,- eur brutto mesačne. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena na vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Dohodnutá mzda žalobcu XXX- eur brutto (podľa pracovnej zmluvy) mesačne nepochybne nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, napriek tomu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou nevysporiadali a žalovaný len stroho konštatoval, že postavenie spoločníka spoločnosti ako ja konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoba na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou. Vyššie citovaný zákon o službách zamestnanosti však neobsahuje ustanovenie, z ktorého by takýto záver vyplýval. 60. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď ako fyzická osoba je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň je zamestnancom tejto spoločnosti, pričom jeho mzda za vykonávanie tejto činnosti podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 61. Predmetom preskúmania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 01. 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05.11. 2013 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na ust. § 34 ods. 14, písm. h/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nesplnil podmienky ust. § 6 ods. 1 pís. c/ citovaného zákona v spojení s § 5 ods.1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti . 62. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v ňom citoval ustanovenia vyššie uvedeného zákona, uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s týmito ustanoveniami, že podstatou nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie je jeho status spoločníka ako aj konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý stále pretrváva. 63. Súd je však tohto názoru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie), nemožno odôvodniť v podstate len odkazom na ustanovenia právneho predpisu a konštatovaním, že názory žalobcu sú nesprávne a postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil. 64. Žalobcom predložená pracovná zmluva zo 03.10.2013 v bode 6 zmluvy obsahuje dohodnutý rozsah pracovného času a to 13.25 hodín týždenne. Zo znenia pracovnej zmluvy je zrejmé, že ide o dohodnutý kratší pracovný čas. Okrem toho, v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa . 04. 2015 je uvedené, že žalobca, okrem iného, predložil pracovnú zmluvu na kratší pracovný úväzok medzi ním a zamestnávateľom. Napadnuté rozhodnutia žalovaného potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a preto konštatovanie žalovaného, ktorý spochybňuje predloženú pracovnú zmluvu v časti jej dojednania kratšieho pracovného času vyznieva potom rozporuplne. 65. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie je ani zmienka o tom, akými úvahami sa žalovaný riadil, z akého zákonného ustanovenia vychádza jeho tvrdenie, že postavenie spoločníka spoločnosti ako aj konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoby na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného potom neobsahuje všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že správny orgán prvého stupňa podľa názoru žalovaného dôvodne nevyhovel žiadosti žalobcu o jeho zaradenie do evidencie nezamestnaných. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Uvedený nedostatok odôvodnenia nenapravil žalovaný ani svojim vyjadrením k žalobe zo dňa 10.07. 2014, v ktorom uviedol právny názor, pre ktorý nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko tento názor musí vyplývať z rozhodnutia žalovaného, a nielen z jeho vyjadrenia k žalobe. 66. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. 67. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 68. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa rozhodnúť o žiadosti žalobcu o jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe ním predložených dôkazov, keďže správny súd v zmysle žaloby zrušil rozhodnutie žalovaného ale i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým rozhodol o žiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 69. Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 191 ods. 6 SSP. 70. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1,2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body”), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.