Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200458 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200458.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci navrhovateľa: R.. W. G., bytom E. Č.. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, konajúci prostredníctvom JUDr. Zuzany Zimanovej, advokátky a konateľky, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, o nezákonný zásah odporcu vykonaný pod číslom: OU-BA-OVVS1- 2014/02759 zo dňa 14.02.2014, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa zamieta.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Návrhom došlým na Krajský súd v Bratislave dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku postupom podľa § 250v a nasl. O.s.p., ktorým by súd zakázal odporcovi pokračovať v považovaní ho za štátneho občana Slovenskej republiky a zároveň prikázal odporcovi zapísať stratu jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky do krajskej a ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759 a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.04.2013 nadobudol štátne občianstvo Seychelskej republiky a týmto dňom stratil slovenské štátne občianstvo v súlade s § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. a túto skutočnosť oznámil Obvodnému úradu Bratislava, čím splnil všetky zákonné predpoklady preto, aby došlo k zápisu do evidencie nadobudnutia a strát štátneho občianstva a to straty jeho Slovenského štátneho občianstva ku dňu 05.04.2013. Skutočnosť, že ho odporca (Okresný úrad Bratislava) považuje až do zápisu straty štátneho občianstva do ústrednej evidencie stále sa občana Slovenskej republiky je v rozpore so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré jasne určuje konštitutívnosť straty štátneho občianstva momentom nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva dobrovoľne na základe žiadosti.
Nadobudnutie štátneho občianstva Seychel oznámil Obvodnému úradu Bratislava dňa 30.08.2013. Keďže sa mu podarilo získať apostille - osvedčenie originálu dokumentu o nadobudnutí seychelského občianstva až dňa 05.12.2013, doručil ho odporcovi 11.12.2013. Súčasne v priebehu januára 2014 doručil aj apostille - osvedčenie rozhodnutia o odňatí seychelského občianstva zo dňa 24.06.2013, ktoré
bolo vyhotovené dňa 13.01.2014. Z obsahu rozhodnutia o odňatí seychelského občianstva je úplne zrejmé, že toto nemá účinky ab initio (od počiatku) ani účinky ex tunc (spätne), ale pôsobí ex nunc (do budúcnosti) a potom je zrejmé, že v dňoch 05.04.2013 až 24.06.2013 bol štátnym občanom Seychel.
Odporca ako jediný hlavný dôvod svojej úvahy o nezapísaní straty jeho Slovenského občianstva do evidencie nadobudnutí a strát občianstva uviedol, že dokument o odňatí seychelského občianstva zo dňa 05.04.2013 bol legalizovaný až dňa 05.12.2013 a teda až po vydaní rozhodnutia o odňatí seychelského občianstva zo dňa 24.06.2013. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že strata štátneho občianstva Slovenskej republiky nastala už dňa 05.04.2013 bez ohľadu na to či bolo apostille - osvedčenie originálu dokumentu vyhotovené až dňa 05.12.2013. Apostille - osvedčenie seychelského orgánu malo len ten význam, že tento dokument bol použiteľný na území Slovenskej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa však nestráca dňom osvedčenia seychelského dokumentu o nadobudnutí občianstva, ale samotným nadobudnutím seychelského občianstva, čo nastalo dňa 05.04.2013. Orgány Slovenskej republiky nemohli až do 05.12.2013 zaevidovať stratu jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky, pretože nebol osvedčený dokument o nadobudnutí seychelského štátneho občianstva.
Skutočnosť, že dňa 24.06.2013 mu bolo seychelské občianstvo odňaté rozhodnutím s účinkami ex nunc, nemôže nijako spôsobiť záver, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, nakoľko štátne občianstvo jednoznačne ku dňu 05.04.2003 stratil dobrovoľným nadobudnutím seychelského občianstva registráciou na základe žiadosti.
Ďalší argument odporcu - poukazovanie na článok 4 písm. b) Európskeho dohovoru o občianstve stanovujúceho princíp, že sa musí predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti je rozvinutý v čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o občianstve, podľa ktorého zmluvný štát nesmie stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve stratu občianstva, ak dotknutá osoba by sa stala osobou bez občianstva, okrem príkladov dobrovoľného nadobudnutia iného občianstva. Nadobudnutím seychelského občianstva sa nestal osobou bez občianstva, pretože od 05.04.2013 mal seychelské občianstvo a zároveň stratil slovenské občianstvo.
Odporca zároveň uviedol aj znenie článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o občianstve týkajúce sa situácie, keď zmluvný štát umožní zrieknutie sa štátneho občianstva občanom ktorí ešte nezískali štátne občianstvo iného štátu a mohli sa tak stať osobami bez občianstva, avšak toto ustanovenie je úplne nepoužiteľné na jeho prípad, nakoľko nežiadal o prepustenie zo štátneho zväzku, ale oznamoval stratu štátneho občianstva SR na základe dobrovoľného nadobudnutia seychelského občianstva.
Ohľadom argumentu odporcu článku 7 ods. 2 Dohovoru OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti upozornil na nesprávny preklad slovenskej verzie uvedenej v Zbierke zákonov pod číslom 129/2001 Z. z., pričom platná je anglická verzia uverejnená v Zbierke zákonov pod tým istým číslom a potom je zrejmé, že len vtedy nestrácal slovenské občianstvo, keď nenadobudol občianstvo Seychel.
Posledným argumentom odporcu bol článok 7 ods. 6 Dohovoru OSN o redukcii počtu osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré ustanovenie rešpektuje vyššie uvedené ustanovenie, nakoľko samotná strata slovenského občianstva dňa 05.04.2013 nespôsobila, že sa stal osobou bez štátnej príslušnosti, keďže toto spôsobilo až rozhodnutie seychelského orgánu o odňatí štátneho občianstva.
Záverom navrhovateľ poukázal na to, že základom úvahách odporcu bolo to, že má byť do okamihu zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie stále považovaný za štátneho občana Slovenskej republiky. Takáto úvaha je zjavne nepodložená zákonnými ustanoveniami, nakoľko zápis do evidencie má iba deklaratórny účinok a strata štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe žiadosti sa uskutočňuje dňom nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Konštitutívnym prvkom je teda nadobudnutie cudzieho občianstva
dobrovoľne na základe žiadosti a nie až zápis do príslušnej evidencie, ktoré má zjavne evidenčný charakter.
Navrhovateľ zároveň poukázal na splnenie zákonnej podmienky vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, keďže dňa 17.03.2014 podal voči postupu odporcu sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. . Dňa 17.03.2014 navrhovateľ v danej veci podal podnet aj na prokuratúru napriek tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry nejde o efektívny prostriedok nápravy.
2.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2014. Poukázal na § 16 a ods. 3 zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, podľa ktorého pri konaniach o udelení štátneho občianstva, pri strate štátneho občianstva a pri osvedčovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky musia mať doklady vydané cudzím štátom ďalšie overenie a musí byť priložené úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka. Potom listiny vydané v cudzine, ktoré sú platné v krajine vydania ako verejné listiny majú dôkaznú moc verejných listín v Slovenskej republike len, ak sú opatrené predpísanými osvedčeniami. Na to, aby bol doklad, ktorým bolo udelené seychelské občianstvo navrhovateľovi platný na území Slovenska a aby mal dôkaznú moc v konaní o zaevidovaní straty štátneho občianstva Slovenskej republiky musí byť tento doklad preložený v zákonom požadovanej forme a opatrený osvedčením tzv. apostille.
Vyjadril nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o tom, že Slovenská republika nemôže niesť zodpovednosť za to, že Seychelská republika odňala štátne občianstvo navrhovateľovi s okamžitým účinkom dňa 24.06.2013 v čase, keď už nebol štátnym občanom Slovenskej republiky. Uznaním a zaevidovaním straty štátneho občianstva Slovenska by boli porušené článok 4 písm. b) Európskeho dohovoru o občianstve v spojení s článkom 7 ods. 2 a ods. 6 Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti ako aj článok 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dňa 30.08.2013 prijal Obvodný úradom Bratislava oznámenie navrhovateľa o strate jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky a po preskúmaní predložených dokladov zistil, že doklady nemajú zákonom požadovanú formu, nakoľko doklady o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky nemali overenie (apostille). Uvedené odporca listom zo dňa 04.09.2013 konštatoval a o tejto skutočnosti navrhovateľa informoval. Odporca môže zapísať stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie až po predložení všetkých dokladov potvrdzujúcich nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v zákonom požadovanej forme. Do okamihu zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do evidencie je dotknutá osoba stále považovaná za štátneho občana Slovenskej republiky. Navrhovateľ doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky predložil v zákonom požadovanej forme až dňa 11.12.2013.
Na základe stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2014 vyplynulo, že doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky bol legalizovaný dňa 05.12.2013, t. j. v čase kedy navrhovateľ už nebolo štátnym občanom Seychel, nakoľko Minister vnútra a dopravy Seychel dňa 24.06.2013 rozhodol o odňatí štátneho občianstva navrhovateľovi a toto rozhodnutie bolo potvrdené príslušným súdom. Túto skutočnosť navrhovateľa zastupujúca osoba odporcovi neoznámila a tento sa dozvedel od orgánov činných v trestnom konaní.
Odporca záverom uviedol, že v danom prípade možno analogicky použiť ustanovenie § 8b zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorým sa stanovuje podmienka, kedy nevznikne štátne občianstvo Slovenskej republiky po prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a to, ak sa preukáže že vydanej listiny sa dosiahlo trestným činom.
3.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný prejednal vec v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z návrhu (§ 250 O.s.p.) postupom podľa 5 hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250v a nasl. O.s.p.) na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2014, v neprítomnosti riadne
predvolaného a neospravedlneného odporcu (§ 250g ods.2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že návrh dôvodný nie je.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.
Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť návrh navrhovateľa v intenciách uvedených námietok, pričom súd dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť. Vzhľadom na nižšie uvedené návrh súd vyhodnotil ako neprípustný a preto ho zamietol.
4.
Súd sa oboznámil s administratívnym spisom odporcu obsahujúcim: oznámenie navrhovateľa z 30.08.2013 o strate štátneho občianstva SR zaslané odporcovi, vyjadrenie odporcu z 04.09.2013, odpoveď MV SR z 28.08.2013 na žiadosť odporcu, oznámenie navrhovateľa z 11.12.2013 o strate štátneho občianstva SR, zaslanie dokumentov Prezídia PZ SR z 27.12.2013, stanovisko MV SR z 05.02.2014.
Oznámenie odporcu navrhovateľovi z 14.02.2014, pod číslom OU-BA-OVVSI-2014/02759, v ktorom mu oznámil, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a štátne občianstvo SR mu zostalo zachované. Odporca uviedol dôvody, pre ktoré po obdržaní oznámenia navrhovateľa z 30.08.2013 o strate jeho štátneho občianstva SR nezapísal stratu štátneho občianstva do ústrednej evidencie nadobudnutia a straty štátneho občianstva SR (doklady Seychelskej republiky nemali zákonom požadovanú formu - apostille podľa § 16a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z.). Vyslovil názor, že až do okamihu zápisu straty štátneho občianstva SR do príslušnej evidencie je osoba považovaná za štátneho občana SR. Potom ako navrhovateľ predložil doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky v zákonom požadovanej forme (11.12.2013) požiadal Ministerstvo vnútra SR o stanovisko, v ktorom sa skonštatovalo, že doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky bol legalizovaný 05.12.2013, t. j. v čase kedy už nebol navrhovateľ štátnym občanom Seychelskej republiky, keďže 24.06.2013 Minister vnútra a dopravy Seychel rozhodol o odňatí navrhovateľovho štátneho občianstva.
V závere odporca poukázal na medzinárodné dohovory o štátnom občianstve, ktorými je Slovensko viazané (Európsky dohovor o občianstve - čl. 4 písm. b, čl. 8 ods. 1, Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti - čl. 7 ods. 2, 6).
Sťažnosť navrhovateľa z 13.03.2014 proti nezapísaniu straty štátneho občianstva SR do evidencie, vyjadrenie odporcu k sťažnosti z 14.04.2014.
Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca navrhovateľa predniesol stanovisko a to aj ako reakciu na písomné vyjadrenie odporcu k návrhu. V stanovisku (predloženom v písomnom vyhotovení tvoriacom súčasť zápisnice z pojednávania) poukázal na tú skutočnosť, že dňa 05.04.2013 sa naplnila dikcia § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. a navrhovateľ stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, pretože týmto dňom jednoznačne nadobudol štátne občianstvo Seychel, ktoré mu bolo dňa 24.06.2013 odňaté a to s okamžitým účinkom odo dňa doručenia príkazu. Rozhodnutie o odňatí štátneho občianstva Seychel navrhovateľovi jasne ukázalo, že občianstvo sa mu odňalo s okamžitým účinkom a teda nie spätne.
V ďalšom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2014 sp. zn. PL.ÚS 11/2012, ako aj vysvetlenie článku 4 písm. b) a článku 7 ods. 1 písm. a) a b) Európskeho dohovoru o občianstve, s ktorých je zrejmé, že stratou slovenského občianstva nadobudnutím
seychelského občianstva sa nesmie stať osoba bezobčanom, pričom toto bolo splnené, pretože v okamihu straty slovenského občianstva navrhovateľ nadobudol seychelské občianstvo. Len v prípade straty občianstva nadobudnutého nepravdivým vyhlásením je výslovne umožnený vznik bezobčianstva. Navrhovateľ nadobudol seychelské občianstva v dôsledku nepravdivého vyhlásenia a v tomto prípade ide o medzinárodnoprávnu výnimku, keď je umožnené urobiť osobu bezobčanom. Neexistuje žiaden medzinárodný záväzok chrániť osoby pred vznikom bezobčianstva v dôsledku odňatia štátneho občianstva získaného nepravdivým vyhlásením. Odporca sa potom nemôže domáhať plnenia povinností, ktoré mu medzinárodné právo neukladá. Taktiež nie je možné trvať na tom, že navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky hoci u neho nastali zákonné predpoklady pre stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky len preto, že by sa neskôr stal bezobčanom. Ak sa osoba stane bezobčanom v dôsledku nepravdivého vyhlásenia pri nadobudnutí tohto občianstva ide o medzinárodne súladný výsledok, keď medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná umožňujú vznik bezobčianstva a túto otázku v žiadnom prípade nemôžu posudzovať slovenské štátne orgány, ale mohli by tak urobiť iba seychelské orgány.
Podľa článku 12 Európskeho dohovoru o občianstve podlieha rozhodnutie o ponechaní občianstva administratívnemu alebo súdnemu prieskumu a rozhodnutie o ponechaní občianstva navrhovateľa nemá žiadnu oporu v medzinárodnom práve a je v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.
V danom prípade došlo k strate slovenského občianstva a následne k odňatiu seychelského občianstva s okamžitým účinkom do budúcna. Potom evidovanie straty slovenského občianstva má len evidenčný charakter bez akýchkoľvek právnych následkov, pretože k strate slovenského občianstva už došlo dňa 05.04.2013. Odporca bol povinný túto evidenciu vykonať a Slovenská republika nemôže zabrániť vzniku stavu bezobčianstva navrhovateľa, ktoré vzniklo dňa 24.06.2013 rozhodnutím príslušných orgánov Seychel o odňatí seychelského občianstva navrhovateľovi. Slovenská republika nemôže svojvoľne priznať občianstvo osobe, ktorá ju o to nepožiadala. Argumentácia odporcu o tom, že až do okamihu zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie je osoba považovaná za štátneho občana Slovenskej republiky by znamenalo, že zápis straty štátneho občianstva by mal konštitutívne účinky, čo však priamo odporuje zákonu č. 40/1993 Z. z. - § 9 ods. 16.
Postup v zmysle zákona č. 40/1993 Z. z. predpokladá, že ten, kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva je povinný túto skutočnosť oznámiť Okresnému úradu v sídle kraja z čoho vyplýva, že najprv nastane strata štátneho občianstva, ktorá sa následne oznámi odporcovi, ktorý vykoná zápis straty štátneho občianstva do príslušnej evidencie a to iba s deklaratórnymi účinkami. Argument odporcu o tom, že v čase oznámenia straty občianstva Slovenska už nebol navrhovateľ občanom Seychel vedie k uplatneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (čl. 4 písm. b) Európskeho dohovoru o občianstve, čl. 7 ods. 2, 6 Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti) bol nedostatočný pre odôvodnenie jeho postoja, prečo považuje navrhovateľa za štátneho občana Slovenskej republiky, ak je odporca viazaný v prvom rade zákonom a až v prípade prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom je ju možné uplatniť popri zákone. V prípade navrhovateľa žiaden medzinárodnoprávny záväzok Slovenskej republiky voči navrhovateľovi, ktorý by nebol súčasne riešený vnútroštátnym právom neexistuje, pretože Slovenské občianstvo stratil legálne nadobudnutím seychelského občianstva, ktoré mu bolo neskôr odňaté v dôsledku nepravdivého vyhlásenia pri jeho nadobudnutí, čo je plne v súlade s seychelským a medzinárodným právom.
5.
Podľa § 250v ods.1, 3, 4 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť v podaní do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď nemu došlo.
Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u <.. platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť
a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,
b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.
Podľa § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
Podľa § 16a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. doklady k žiadosti podľa § 8, 9 a 9a žiadateľ predloží v origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, obvodný úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky po overení údajov z nich vyhotoví ich kópie a doklady vráti žiadateľovi. Doklady vydané cudzím štátom musia mať ďalšie overenie, ak medzinárodná zmluva15) neustanovuje inak, a musí k nim byť priložený úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky nevznikne, ak sa po prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky preukáže, že
a) doklady, na základe ktorých bola listina vydaná, sú sfalšované alebo pozmenené,
b) žiadateľ nie je osoba, ktorej doklady predložil,
c) listina bola vydaná bez znalosti skutočností, ktoré mohli mať na rozhodnutie podstatný vplyv, a žiadateľ tieto skutočnosti neoznámil, hoci bol povinný ich oznámiť,
d) vydanie listiny sa dosiahlo trestným činom.
6.
Účelom konania pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, pričom tento zásah bol zameraný proti nej alebo proti nej priamo vykonaný za predpokladu, že takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je potom zárukou, že súd uložením povinnosti žalovanému nepokračovať v porušovaní práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu vzniknutého protiprávnym konaním, prípadne nekonaním orgánu verejnej správy.
Zmyslom právnej úpravy podľa § 250v O.s.p. je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto subjektom a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neprijateľného stavu. Pokiaľ § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými sú jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkom nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote.
Právna úprava v piatej časti O.s.p. ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov, pričom uvedená skutočnosť platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. V ods. 8 cit. ust. § 250v O.s.p. je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem „zásah“ nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani iné zákony. Ustálená judikatúra považuje za „nezákonný zásah“, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať len v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Návrh proti nezákonnému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícii účastníka konania určiť, či podá návrh podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., alebo žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je potrebné, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p..
Súd v prejednávanej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p., pričom musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy (jeho dôsledkom je zmena v postavení fyzickej alebo právnickej osoby), zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo proti nim vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, žaloba bola podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predpokladom vydania meritórneho vyhovujúceho rozhodnutia je splnenie podmienok konania stanovených v § 250v O.s.p.
Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.
Súd musel skonštatovať, že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení návrh na konanie o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy (odporcu) bol podaný predčasne, keďže ho navrhovateľ podal pred zaujatím stanoviska odporcu k nim podanej sťažnosti (písomnosť odporcu z 14.04.2014) a to s poukazom na judikatúru uvádzanú samotným navrhovateľom (rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžz1/2009, 3Sžz1/2009, 2Sžz 2/2013). Napriek tomu súd vec meritórne prejednal a to vzhľadom na následné oznámenie odporcu zo dňa 14.04.2014 o nevyhovení jeho sťažnosti. Obe lehoty (subjektívna a
objektívna) na podanie návrhu boli zachované. Navrhovateľ podal aj opakovaný podnet na prokuratúru, pričom Okresná prokuratúra aj Krajská prokuratúra jeho podnety zamietli.
Ďalšou zákonnou podmienkou na úspešné uplatnenie návrhu na odstránenie trvania nezákonného zásahu je existencia stavu, kedy nie je dostupná iná právna možnosť ochrany účastníka konania voči trvajúcemu nezákonnému zásahu správnym orgánom. Takouto formou ochrany je aj možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného správnym orgánom, a to postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V danom prípade po doručení oznámenia navrhovateľa (z 30.08.2013 o strate jeho štátneho občianstva SR) odporca po vykonaní dokazovania a po oboznámení sa so stanoviskom Ministerstva vnútra SR rozhodol o nezapísaní straty štátneho občianstva SR navrhovateľa do príslušnej evidencie a vydal vo veci dňa 14.02.2014 - oznámenie v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759, ktoré je možné v zmysle ustálenej judikatúry pokladať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, podliehajúce súdnemu prieskumu podaním žaloby, keďže sa jednalo o individuálny správny akt voči navrhovateľovi. Takýto postup mal zvoliť aj navrhovateľ, na rozdiel od ním zvoleného postupu podľa § 250v O.s.p.. Oznámenie odporcu pritom obsahuje primerané odôvodnenie, v ktorom odporca ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k jeho postoju. Obsahuje opis skutkového stavu veci, právne zdôvodnenie, citujúc použitie zákonných ustanovení právnych predpisov a medzinárodných dohovorov, ktoré pri svojom postupe aplikoval, a bolo teda preskúmateľné postupom podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.
Podľa ust. § 5 ods. 1 a 2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu má poučovacia povinnosť základný zmysel pri začatí občianskeho súdneho konania, pri zmenách jeho predmetu a účastníkov, pri skúmaní procesných podmienok a napokon aj pred rozhodnutím súdu o veci. Prax najvyššieho súdu preto trvá na poučení o náležitostiach žaloby, o správnej formulácii návrhu na rozhodnutí vo veci samej a v priebehu konania aj na takom poučení, ktoré účastníkovi umožní pokračovanie v konaní a dosiahnutie rozhodnutia v merite veci. Žalobná žiadosť (petit) je náležitosťou žaloby a jej formulovanie je procesnou povinnosťou účastníka. Z tohto hľadiska je súd povinný poučiť účastníka o správnom znení petitu, avšak len za podmienky, ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom.
V preskúmavanej veci navrhovateľ zastúpený advokátom trval na žalobnom petite, (upravenom na pojednávaní), ktorým žiadal súd, aby zakázal odporcovi pokračovať v považovaní ho za štátneho občana Slovenskej republiky a zároveň prikázal odporcovi zapísať stratu jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky do krajskej a ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759.
Podľa názoru súdu, nie je v jeho právomoci nariadiť odporcovi, aby prestal považovať navrhovateľa za štátneho občana Slovenskej republiky, pretože „považovanie“ nemožno chápať ako nezákonný priamy zásah (útok) do práv navrhovateľa. Povinnosť zapísať stratu občianstva navrhovateľa do krajskej a ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky, by podľa názoru súdu mohla byť predmetom súdneho konania v rámci prieskumu oznámenia odporcu zo dňa 14.02.2014 ( oznámenie v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759), podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p., výsledkom ktorého by mohol byť výrok o zrušení predmetného oznámenia a v následnej povinnosti správneho orgánu, pokračovať v konaní o žiadosti navrhovateľa podľa vyslovenej právnej úvahy súdu. Takúto povinnosť však nemožno stotožniť za obnovenie stavu pred zásahom, tak ako to predpokladá §250v O.s.p.
Sám navrhovateľ vo svojom stanovisku tvrdil, že oznámenie má len deklaratórny účinok bez akýchkoľvek konštitutívnych účinkov, čo podporuje názor súdu, že ho nemožno považovať za priamy zásah ani za útok v zmysle definície podľa § 250v ods. 1 O.s.p. V preskúmavanej veci teda nedošlo postupom odporcu k útoku, ani k žiadnemu priamemu zásahu do práv a záujmov navrhovateľa, doručením oznámenia nedošlo k žiadnej zmene v jeho postavení, aké mal pred jeho vydaním, a preto neboli splnené podmienky na to, aby súd návrhu vyhovel.
Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave návrh ako nedôvodný zamietol podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ním uplatnenú náhradu trov konania mu nepriznal, odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7
O.s.p.).