KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 6. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/77/2014 z 4. 6. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2015, sp. zn. 6S/77/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200569.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200569
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200569.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej
a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobkyne: K. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, J., W. F., štátna občianka W. F., zákonný zástupca otec
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, matka O. J., nar. XX.XX.XXXX zastúpenej: REKEN & PARTNERS Law Firm
s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr.
Boris Reken, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2014/002060-003 zo dňa 21.02.2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002060-003 zo dňa 21.02.2014
ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA6-1198-27/2013-PPC
zo dňa 11.11.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 70 €
ako i nákladov právneho zastúpenia vo výške 518,76 € na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobou zo dňa 09.04.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2014/002060-003 vydaného dňa 21.02.2014, ktorým žalovaný rozhodol o jej odvolaní proti
rozhodnutiu 1. stupňového správneho orgánu - Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava zo dňa 11.11.2013 Č. p.: PPZ-HCP-BA6-1198-27/2013-PPC (bol ním zrušený prechodný
pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny) a vrátenia veci na ďalšie konanie
ako aj priznania náhrady trov konania. Spolu s podaním žaloby vo veci samej podala žiadosť o
odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, o ktorom rozhodol súd uznesením č.
k. 6S/77/2014 - 27 zo dňa 14.05.2014 a odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
povolil.



Podanie žaloby odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie pokladá za nezákonné, nakoľko vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, bolo
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nedostatok dôvodov a bolo arbitrárne.

Žalobkyňa napadla nesprávnosť výroku preskúmavaného rozhodnutia, ktorý nespĺňal náležitosti v
zmysle správneho poriadku, keďže z neho nebolo zrejmé, na základe akého právneho predpisu dospel
žalovaný k svojmu rozhodnutiu a za ktoré konkrétne skutky - porušenia zákona jej bol zrušený prechodný
pobyt, teda čo bolo predmetom rozhodovania žalovaného. Mala za to, že rozhodnutie bolo nedôvodné a
nepreskúmateľné, nebolo jasné a zrozumiteľné a taktiež nebolo náležite odôvodnené, z čoho vyplývalo,
že bolo nezákonné a zmätočné.

Ďalej namietala odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko nespĺňalo zákonom požadované
náležitosti zakotvené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže v ňom absentovala akákoľvek správna
úvaha o dôvodoch zamietnutia žiadosti. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo porušenie
základných pravidiel správneho konania vyplývajúcich z § 3 ods. 2 správneho poriadku a to tým, že jej
ako účastníčke správneho konania správny orgán neposkytol pomoc a poučenie tak, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpela v správnom konaní ujmu (ujmu utrpela tým, že osoba poskytujúca služby
úradného prekladateľa jej predložila bez jej vedomia predkladané doklady opatrené pravdepodobne
falošnou prekladateľskú doložkou úradnej prekladateľky).

Žalovaný porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 správneho poriadku tým, že
sa nepokúsil o vybavenie veci zmierne, hospodárne a bez zbytočného zaťaženia účastníka konania
z dôvodu, že po tom, čo mal za preukázané, že požadované doklady sú pravé a pravdivé nezastavil
konanie o zrušenie jej prechodného pobytu. Taktiež porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z
§ 3 ods. 5 správneho poriadku, keďže nedostatočne zistil stav veci ako aj tým, že v iných skutkovo
zhodných, resp. obdobných konaniach rozhodol úplne opačne.

Mala za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami svedčiacimi v jej prospech
a napadnuté rozhodnutie bolo svojvoľné bez opory vo vykonanom dokazovaní. V rozhodnutí žalovaný
uviedol, že ňou vznesené námietky nemali vplyv na rozhodnutie v merite veci (týkajúce sa činnosti
prekladateľky), avšak jeho záver po zohľadnení týchto námietok bolo treba pokladať za arbitrárny,
nakoľko sa nijako nevysporiadal s praktikami predkladateliek.

Taktiež sa nedostatočne žalovaný vyjadril k námietke o tom, že bola poškodená inou osobou
a vedome nepredkladala pravdepodobne falošné doklady. Rozhodnutie žalovaného pokladala za
nepreskúmateľné aj z hľadiska povrchnosti právneho posúdenia merita veci, kde namiesto riadneho
odôvodnenia žalovaný iba všeobecne vysvetlil ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o
prekladateľoch.

Keďže neboli postupom v konaní žalovaného dodržané jej základné práva rozhodnutie a postup
žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli v rozpore s právnymi predpismi, ich postup mal
za následok nesprávne právne posúdenie veci a vydané rozhodnutie vychádzalo z neúplne zisteného
stavu veci. Poukázala na skutočnosť, že nemôže byť na jej škodu, že bola osobami vykonávajúcimi
úradné preklady uvedená do omylu tým, že tieto osoby nepredložili riadny doklad potrebný k žiadosti o
udelenie prechodného pobytu. Praktiky týchto osôb boli natoľko sofistikované, že ani 1. stupňový správny
orgán pri prijímaní žiadosti o prechodný pobyt nezistil nezrovnalosti v predloženom preklade dokladov
k nej priložených. Ak aj existovali nedostatky v preklade predmetných dokladov tieto najneskôr dňa
07.10.2013 odstránila a to predložením ich opätovného úradného prekladu súdnym prekladateľom S..
S. U..

Žalobkyňa vzhľadom na ustanovenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
mala za to, že rozhodnutím žalovaného, ktorým tento neodôvodnene zrušil už skôr udelený prechodný
pobyt na účel zlúčenia rodiny pre ňu ako aj pre ostatných členov rodiny (rodičov a súrodencov) zasiahol



do jej práva na súkromný a rodinný život a odôvodnenie tohto zásahu v preskúmavanom rozhodnutí
úplne absentovalo, čo ho robilo nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2014 a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na to,
že správny orgán 1. stupňa v rámci svojej kontrolnej činnosti zistil, že žalobkyňa k svojej žiadosti o
prechodný pobyt doložila rodný list na meno K. Z. K., obsahujúci úradný preklad z jazyka ruského do
jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala N.. Q. D., prekladateľka z jazyka
slovenského, ruského a španielskeho zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa prekladateľskej doložky bol preklad
zapísaný v jej prekladateľskom denníku č. 1/2013 pod poradovým číslom 0220/4 zo dňa 20.02.2013.
Na základe odborného posúdenia zistil, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis prekladateľky na
prekladateľskej doložke bol falošný.

Ďalej sa postupne nevyjadril k jednotlivým námietkam uvedených v žalobe, pričom k námietke týkajúcej
sa výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že nemal pochybnosť na základe akého právneho predpisu
rozhodoval 1. stupňový ako aj 2. stupňový správny orgán, nakoľko z oboch rozhodnutí vyplývalo, že
dôvodom zrušenia jej skôr udeleného prechodného pobytu bolo ustanovenie § 36 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov.

Ohľadom námietky odôvodnenia rozhodnutia bol názoru, že zo strany oboch správnych orgánov boli
dostatočne preverené a zistené všetky skutočnosti k veci a ich postup bol v súlade so zákonom. Správna
úvaha v oboch rozhodnutiach vychádzala z toho, že žalobkyňa predložila v konaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu falošné alebo pozmenené doklady. Slobodne si zvolila svojho splnomocneného
zástupcu, ktorému dôverovala a ktorý ju zastupoval v konaní o udelenie prechodného pobytu a správny
orgán nemal oprávnenie preverovať konanie splnomocnenej osoby voči splnomocniteľovi. Taktiež mal
za to, že nebolo dôležité, či účastník konania predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležité bolo,
že takýto falošný doklad bol k žiadosti doložený, pričom doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia
o udelenie pobytu považujú za jeden celok. Taktiež námietka o tom, že správny orgán nerozhodoval v
skutkovo obdobných veciach rovnako nebola pravdivá, keďže správny orgán ako prvé riešil tie konania,
ktoré mu boli zo strany nadriadeného orgánu oznámené a prípad uvádzaný žalobkyňou bol po zistení
skutočností prekontrolovaný a vo veci bude vypracovaný odborný posudok, v zmysle výsledkov ktorého
bude ďalej postupované.

K námietke o absencií znaleckého dokazovania uviedol, že táto námietka v danom prípade nebola
spôsobilá vyvolať zmenu alebo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko súdy Slovenskej
republiky akceptujú odborné vyjadrenia vypracované vyčlenenými pracovníkmi Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava. Preto námietka o tom, že odborné vyjadrenie nebolo spracované
kompetentných orgánom alebo kompetentnou osobou nebola dôvodná. K tvrdeniu o tom, že nezačal
ex oficio konanie ohľadom spáchania trestného činu uviedol, že v súčasnosti je vedené trestné stíhanie
vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
pečiatky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Ohľadom vysporiadania sa s tvrdeniami účastníčky konania v ňou podanom odvolaní uviedol, že k
veci bol okrem iných vypočutý aj splnomocnený zástupca žalobkyne, ktorý uviedol všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetnej veci. Žalovaný ako aj 1 stupňový správny orgán mali za preukázané, že k žiadosti
bol priložený falošný, resp. pozmenený doklad a preto bol zrušený jej prechodný pobyt a ona nijako
takýmto konaním nebola ukrátená na svojich právach a to aj bez ohľadu na to, že k svojej žiadosti
následne priložila nový doklad preložený predkladateľom vedeným v zozname znalcov a tlmočníkov.
Žalobkyňa nebola nijako sankcionovaná a teda žiadnym spôsobom diskriminovaná.



Nakoľko žalobkyňa k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu predložila falošný doklad nemal
správny orgán inú možnosť ako jej skôr udelený prechodný pobyt zrušiť. V konaní boli zadokumentované
všetky potrebné doklady, bol vypočutý jej zákonný zástupca, splnomocnený zástupca a obidve
prekladateľky. Skutočnosť, že žalobkyňa bola uvedená do omylu nemala vplyv na to, že bol
reálne predložený falošný podpis a pečiatka na prekladateľskej doložke a uvedené preklady neboli
zaznamenané v prekladateľskom denníku N.. Q. D..

Záverom uviedol, že zo strany oboch správnych orgánov bolo na súkromný a rodinný život žalobkyne
prihliadané a to v oboch preskúmavaných rozhodnutiach, najmä v súvislosti s poukázaním na § 36 ods.
2 zákona o pobyte cudzincov. Keďže bol zrušený prechodný pobyt na účel podnikania alebo zlúčenia
rodiny všetkým rodinným príslušníkom a rodina nebola žiadnym spôsobom rozdelená.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods.2 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní,
konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného (§ 250g ods. 2 O.s.p.)
a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

Administratívny spis žalovaného obsahuje žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu zo dňa
27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jej zastupovanie, kópiou cestovného dokladu,
rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doložkou opatrenou pečiatkou prekladateľky
N.. Q. D. s tým, že úkon bol zapísaný v jej prekladateľskom denníku 1/2013 pod poradovým číslom
0220/4, čestnými vyhláseniami, výpismi z účtu, potvrdením o zabezpečení ubytovania, vyhodnotením
žiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením začiatku pobytu zo dňa
16.05.2013, vyhodnotením žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny zo dňa
27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobkyni prechodný pobyt do 02.10.2014.

Spis ďalej obsahuje predbežné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobkyni
podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu
predloženia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 20.08.2013, odborné posúdenie zo dňa
03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu zo dňa
04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 S.. Ľ. I. splnomocneného
zástupcu žalobkyne, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú S.. Ľ. I. spolu
s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie žalobkyne zo dňa
20.09.2013, ktorým doložila preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre
jazyk nemecký a ruský S... S. U., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú s
X.. R. J., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s N.. Q. D., zápisnicu o podaní vyjadrenia
účastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s X.. R. J., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania -
zákonného zástupcu žalobkyne zo dňa 29.10.2013.

Následne 1. stupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu žalobkyni na účel
zlúčenia rodiny a to dňa 11.11.2013 pod Č. p.: PPZ-HCP-BA6-1198-27/2013-PPC. Týmto rozhodnutím
bol jej zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny podľa § 36 ods.
1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril
doklady doložené k jej žiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodného listu
spolu s vykonaným úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto
rodného listu účastníka konania bolo zistené, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na



prekladateľskej doložke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie,
analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto
bolo začaté konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky na
účel zlúčenia rodiny.

Dňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s S.. Ľ. I. - splnomocnencom žalobkyne,
ktorý uviedol, že jeho spoločnosť zastupuje žalobkyňu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a
zabezpečovala preklad jej rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradný
preklad prekladateľke X.. R. J., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. X..
J. nie je zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, že
spolupracuje so súdnou prekladateľkou N.. Q. D., ktorá jej preklady opatruje svojou pečiatkou.

Vo veci boli 1. stupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky X.. R. J. a N.. Q. D., ako aj
zákonný zástupca žalobkyne - Z. K.. X.. R. J. uviedla, že je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa
prekladmi a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a
nevlastní prekladateľskú pečiatku. V prípade, ak vyhotovovala úradný preklad používala nevyplnené
tlačivá - prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky N.. Q. D., ktorá jej
takéto nevyplnené prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, že preklad
predmetného rodného listu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu
si vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, že prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne
prekladateľské doložky zakúpené od prekladateľky N.. Q. D.. V prípade opravy prekladu však už
nepoužila originálne prekladateľské doložky, ale jej syn vytvoril pre ňu doložky skenovaním originálnych
doložiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto použila asi 200 až 300 kusov falošných doložiek
(väčšinu pre S.. I.).

Pani N.. Q. D. uviedla, že pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne
zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s X.. J. a to tak, že jej
predávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto
mohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady X.. J., však už nekontrolovala a neboli zapísané v jej
prekladateľskom denníku.

Vypočutý zákonný zástupca žalobkyne uviedol, že splnomocnil S.. I., ktorý mu vysvetlil, ktoré dokumenty
potrebuje na získanie pobytu pre neho, manželku a ich deti. Preklad žalobkyninho rodného listu
zabezpečoval výhradne S.. I..

Dňa 07.10.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu žalobkyne
vykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom S.. S. U..

Správny orgán zároveň mal za preukázané, že žalobkyňa predložila k svojej žiadosti o prechodný pobyt
doklad - rodný list opatrený prekladateľskou doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a falošným
podpisom prekladateľky, pričom nebolo dôležité či účastníčka konania tento falošný doklad predložila
úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu považujú
za jeden celok. Ďalej v rozhodnutí sa konštatovalo, že žalobkyňou splnomocnená osoba aj keď nevedela
o falošnej prekladateľskej doložke vedela o nezákonnom využívaní prekladateľských doložiek a preto
mala ukončiť zadávanie prekladov takýmto spôsobom. Správny orgán ďalej podrobne s poukazom
na zákonné ustanovenia vysvetlil, že preklad rodného listu bol vyhotovený v rozpore so zákonom č.
382/2004 Z. z. s tým, že žalobkyňa (zákonný zástupca), resp. jej splnomocnená osoba mali možnosť
preveriť si skutočnosť, či preklad rodného listu bol zadaný osobe, ktorá je oprávnená vykonávať úradné
preklady.

V závere správny orgán hovoril o tom, že sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov a zistil, že povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky
mal žalobkynin zákonný zástupca - otec. Matka žalobkyne a jej súrodenci T. a K. mali taktiež udelený



prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. V danom prípade o všetkých
členoch rodiny boli vydané obdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia prechodného pobytu neboli
neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného pobytu nemalo dosah na
jej súkromný a rodiny život.

Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac tým, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané predčasné, bolo nezákonné, neodôvodnené, vychádzajúce z nespoľahlivo
zisteného stavu veci a podstatnou mierou zasahujúce do jej práv. V rozhodnutí sa správny
orgán nevysporiadal so všetkými hľadiskami, pričom rozhodnutie by malo vychádzať zo skutočností
vyplývajúcich z dokazovania. Rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu nebol v
súlade so správnym poriadkom, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a to tak, že prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený 1.
stupňovým správnym orgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s Ľ.
I., oboma predkladateľkami a zákonným zástupcom žalobkyne ako aj na to, že dňa 07.10.2013 bol
správnemu orgánu 1. stupňa opätovne doručený úradný preklad posudzovaného rodného listu vykonaný
súdnym tlmočníkom a predkladateľom S.. S. U.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu
1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu rozhodnutia.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky vznesené v odvolaní
voči 1 stupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, že tieto námietky nemali žiadny vplyv na
rozhodnutie v merite veci.

Výrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné
obsahové náležitosti. Obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho
predpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a bolo z neho zrejmé, aký pobyt bol
žalobkyni zrušený.

Konštatoval, že správny orgán 1. stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia - vyjadrenia dotknutých osôb vo veci vypočutých v zmysle
zápisníc tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, že úradný preklad
rodného listu žalobkyne bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jednalo sa teda o falošný odtlačok pečiatky
a falošný podpis prekladateľky.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa predložila ku svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu úradný
preklad svojho rodného listu opatrený prekladateľskou doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky
a s falošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotožniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa
pretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, že nebolo dôležité či účastník konania predložil
falošné doklady úmyselne alebo nie, ale dôležité bolo, že takýto doklad bol k žiadosti predložený. Zákon o
pobyte cudzincov nezohľadňuje úmysel účastníka konania ani to, kedy sa účastník konania o skutočnosti
predloženia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení
pobytu považuje za jeden celok. Potom konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malo
oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec
aplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

Ďalej uviedol, že správny orgán 1. stupňa sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s námietkami a vyjadreniami
žalobkyne a tieto nemali žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloženie falošných
alebo pozmenených dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

Za neopodstatnenú pokladal námietku ohľadom absencie znaleckého dokazovania v danom prípade,
nakoľko súdmi Slovenskej republiky sú odborné vyjadrenia vypracované vyčlenenými pracovníkmi jeho
útvarov plne akceptované.



V závere žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel
zlúčenia rodiny neboli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, že v prípade
všetkých rodinných príslušníkov bude v správnom konaní postupované obdobným spôsobom a preto
dané rozhodnutie nebude mať dosah na jej súkromný a rodinný život, keďže rodina zostane zachovaná.

Právny zástupca žalobkyne na nariadenom pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v podanej
žalobe a poukázal na to, že v obdobných veciach už bolo Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším
súdom SR rozhodnuté v prospech žalobcov. Zároveň predložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

4.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ust. § 33 ods. 4 zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak

a) štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou,

b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu,
verejný poriadok alebo verejné zdravie,

c) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu,

d) štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo,

e) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné
alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,

f) údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti,

g) udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, alebo

h) je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí
skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.
6 alebo ods. 7.

Podľa ust. § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto
zákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka
v origináli alebo osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi
Českej republiky v českom jazyku. Cudzinec môže predložiť žiadosti a doklady vydané v cudzom jazyku
aj v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s
originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu.

Podľa ust. § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o znalcoch), jednotlivé strany písomne vyhotoveného



úkonu prekladateľskej činnosti musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa
prekryjú nálepkou, ktorú prekladateľ opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

Písomne vyhotovený preklad obsahuje

a) úvodnú časť s označením "preklad",

b) označenie zadávateľa,

c) prílohy,

d) prekladateľskú doložku.

Prílohy sa zaradia pred preklad a spolu s ním sa zviažu.

Prekladateľská doložka obsahuje identifikačné údaje prekladateľa, označenie odboru, v ktorom je
prekladateľ oprávnený vykonávať úkony prekladateľskej činnosti, a poradové číslo prekladu, pod ktorým
je úkon prekladateľskej činnosti zapísaný v denníku. Prekladateľskú doložku vyhotoví prekladateľ v
jazyku odboru, v ktorom je zapísaný do zoznamu, a pripojí ju k poslednej strane prekladu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba
alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je
zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný právny predpis.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

5.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu žalovaného ako aj 1. stupňového správneho
orgánu a ich rozhodnutí v zmysle podaných žalobných námietok.



Súd musí konštatovať, že 1. stupňový správny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie vypočutím
všetkých dotknutých osôb Ľ.W. I. - splnomocneného zástupcu žalobkyne, oboch predkladateliek,
zákonného zástupcu žalobkyne, vyžiadal si odborné stanovisko za účelom posúdenia pravosti
prekladateľskej doložky posudzovaného rodného listu. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým
posudkom vzhľadom na výpovede predkladateliek (jednoznačne z nich vyplynulo, že preklad rodného
listu žalobkyne nevykonala súdna prekladateľka N.. D.), ako aj odborného stanoviska (nahrádzajúceho
znalecký posudok) by v danej veci bolo nadbytočné a nehospodárne. Preto námietku nedostatočne
zisteného skutkového stavu vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny orgán
1. stupňa pred vydaním rozhodnutia skutkový stav zistil v rozsahu, ktorý mu bez ďalšieho umožnil vec
náležite posúdiť a rozhodnúť, bez porušenia práva žalobkyne na riadne zistenie skutkového stavu veci
(v súlade s § 32 správneho poriadku).

Ohľadom námietky žalobkyne týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že z výroku tak
1. ako aj 2. stupňového správneho rozhodnutia je zrejmé na základe akého právneho predpisu správne
orgány rozhodovali a tiež je z ich výrokov zrejmé, čo bolo dôvodom zrušenia jej prechodného pobytu (§
33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch rozhodnutí (skôr
udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny).

Taktiež námietka absencie správnej úvahy preskúmavaných rozhodnutí neobstojí, nakoľko v
rozhodnutiach je jasne uvedené ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol
(§ 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov), tiež sú v rozhodnutiach
uvedené skutočnosti tvoriace ich podklad (falošný preklad rodného listu žalobkyne), ako aj hodnotenie
vykonaných dôkazov.

Súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade žalobkyňa nemala vedomosť o skutočnosti, že
preklad jej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol
falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky X.. R. J. a S.. Ľ. I.) jednoznačne vyplynulo,
že takúto vedomosť nemal ani jej zákonný zástupca a ani splnomocnený zástupca S.. Ľ. I..

V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa spolu so žiadosťou
o udelenie prechodného pobytu nepredložila preklad dokladu o svojej bezúhonnosti vyhotovený
oprávnenou osobou, prekladateľom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Obdobná vec bola predmetom súdneho prieskumu tunajšieho súdu v konaní č. 1S/58/2014 o, ktorej
právoplatne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. v 10Sža/47/2014.
Súd sa s právnym názorom vyjadreným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v predmetnej veci plne
stotožňuje.

Je pravdou, že z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov vyplýva tá skutočnosť,
že úmysel v prípade predkladania dokladov sa predpokladá, avšak podľa názoru súdu musí byť daná
možnosť účastníkovi správneho konania sa vyviniť, čo sa v danom prípade aj stalo, keďže žalobkynin
zákonný zástupca a ani splnomocnený zástupca nemali a ani nemohli mať vedomosť o tom, že k
žiadosti predložili falošný preklad jej rodného listu. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného
vedomosť o úmyselnom predkladaní falošných dokladov jednoznačne preukázať žalobkyni, resp. jej
splnomocnenému zástupcovi.

Obe preskúmavané rozhodnutia nijako bližšie neodôvodňujú prečo rozhodnutie o zrušení prechodného
pobytu, ktorý bol žalobkyni skôr udelený nebude mať vplyv na jej rodinný a súkromný život, ale túto
skutočnosť iba konštatujú. Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže
do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom
a to tiež len v nevyhnutnej miere v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany



práv a slobôd iných. Súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný
záujem povýšený nad záujem jednotlivca a to až formou možného odlúčenia žalobkyne od ostatných
rodinných príslušníkov. Podľa názoru súdu nie je možné bez riadneho odôvodnenia s ohľadom na
ochranu súkromného a rodinného života prijať preskúmavané rozhodnutia. V danom prípade ide o
rodinu s viacerými maloletými deťmi a zrušenie prechodného pobytu jedného z maloletých detí je
bezpochyby závažný zásah do rodinného a súkromného života tohto maloletého dieťaťa ako aj ostatných
členov rodiny a preto treba dôsledne vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu
práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. Vzhľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané
rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ako neprimerané vzhľadom na ochranu súkromného a
rodinného života žalobkyne.

V preskúmavaných rozhodnutiach sa správne orgány nijako nevysporiadali ani s tou skutočnosťou,
že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správny orgán disponoval doloženým riadnym
prekladom rodného listu a ani to prečo takýto riadny preklad (totožným s falošným prekladom) nebrali
do úvahy pri vydávaní napadnutých rozhodnutí.

Samotný preklad predloženej posudzovanej listiny (rodného listu) nie je originálom listiny osvedčujúcej
stav, ale len pomôckou pre policajné orgány, aby hodnoverne zistili, aký je obsah originálu dokladu.
Povinnosťou policajných orgánov v danom konaní je skúmať, či štátny príslušník tretej krajiny uviedol
nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady, resp. doklady
inej osoby. Nie je preto v tomto konaní na mieste skúmať formu prekladu dokladu, ale jeho zhodu s
obsahom prekladaného dokladu. Iba v prípade zistenia, že preklad a originál dokladu obsahujú rozdielne
údaje, či už z dôvodov zmeny, falšovania alebo iných zákonných dôvodov (napr. predloženia dokladov
inej osoby) by bolo možné postupovať tak, ako v prerokúvanom prípade postupovali a rozhodli policajné
orgány (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sža 47/2015).

Na základe týchto skutočností súd musí prijať záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych
orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bez ďalšieho nemôže byť dané
výhradne žalobkyni za vinu predloženie falošného prekladu jej rodného listu o čom nemala žiadnu
vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jej zákonný zástupca a ani splnomocnený zástupca). Obe
rozhodnutia sú aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov z hľadiska odôvodnenia
postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobkyne
a úplne v nich absentuje posúdenie dopadu vzhľadom na čl. 8 Dohovoru. Taktiež rozhodnutia neobsahujú
vysporiadanie sa s neskôr predloženým riadnym prekladom daného rodného listu. Preto súd rozhodnutia
oboch správnych orgánov zrušil, vec im vrátil na ďalšie konanie, v ktorom budú viazané vysloveným
právnym záverom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení v
ostatných častiach vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil za nedôvodné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 2
O.s.p. a priznal vo veci úspešnej žalobkyni náhradu trov konania - súdneho poplatku 70 € a právneho
zastúpenia vo výške 518,67 € za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho
zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní, pri výške úkonu právnej služby 134 €,
režijný paušál 2 krát po 8,04 € a účasť na súdnom pojednávaní - 139,83 € a režijný paušál - 8,39 € a
20% DPH (§ 11 ods. 4, §14 ods. 4 písm. a), b), c), 16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho



doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1014200569)

  1. 13. 5. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/77/2014 z 13. 5. 2014
  2. 4. 6. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/77/2014 z 4. 6. 2015 (toto rozhodnutie)