Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200666 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200666.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00321842, zastúpené zamestnancom JUDr. Marekom Kurucom, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, 820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX, spis č. XXXX-P/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX, spis č. XXXX-P/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 25688/2014, spis. č.: XXXX-P/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozklad účastníka konania zo dňa 20.01.2014 podaný proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XX-XXXX/XXXX-SK/X zo dňa 02.01.2014 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. D. rozhodnutím bola žalobcovi ako účastníkovi konania uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur podľa § 149 ods. X písm. k/ zákona č. XX/XXXX Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že sa dostal do omeškania XX pracovných dní so splnením povinnosti podľa § 139 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní v rámci verejnej súťaže na podlimitnej zákazke „E. ulica R., 2. etapa“ vyhlásenej vo H. verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. XXXX-MSP, čím nebola splnená povinnosť v lehote stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní. Q. tým, že rozklad podaný žalobcom proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožnil sa i s argumentáciou a právnym názorom v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa vyslovenom. Q. má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 250j ods. X písm. a/ O.s.p. Q. pri svojom rozhodovaní nerešpektoval ust. § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní. F. žalovaného uvedené v bode XX napádaného rozhodnutia o tom, že prihliadať na povahu, závažnosť, či následky porušenia povinnosti podľa § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní môže správny orgán len v prípadoch podľa § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní, kedy zákon stanovuje výšku pokuty v rozmedzí od X.XXX,- eur do XX.XXX,- eur podľa žalobcu nemá oporu v zákone. I keď zo znenia ust. § 149 ods. X písm. k/ vyplýva, že výška pokuty súvisí s počtom začatých dní omeškania, nikde v zákone o verejnom obstarávaní sa neuvádza, že § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní sa na konanie o uložení pokuty podľa § 149 ods. X písm. k/ nevzťahuje. Q. sa mal i v danom prípade preto zaoberať pri určovaní výšky pokuty za správny delikt aj s hľadiskami dôležitými pre uloženie pokuty uvedenými v § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní, zvlášť ak to žalobca v podanom rozklade žiadal. Napriek presne určenej výške sankcie XX.XXX,- eur sa každých začatých XX pracovných dní omeškania, sa v nadväznosti na § 149 ods. X mal žalovaný zaoberať aj so závažnosťou, spôsobom a následkami porušenia povinností. Z. postup vyplýva napokon aj z rozhodovacej praxe NS SR, ktorý napr. v rozsudku vo veci sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (strana X a XX) uviedol, že zákonná dikcia dáva podklad na záver, že správny orgán a najmä súd nemôže posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti aj s § 149 ods. X (po novele § XXX ods. 4) zákona a prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. B. pri tom o požiadavku prísnej individualizácie sankcie. Z. rozsudok odkázal tiež na rozsudky NS SR vo veci sp. zn. XSžo/XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, ktoré rovnako potvrdzujú správnosť argumentácie žalobcu. Z rozsudku NS SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (strana 7) vyplýva, že správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia o uloženej sankcii rozhoduje v plnej jurisdikcii. Ak zistí, že pokuta uložená správnym orgánom podľa ustanovenia zákona je vo vzťahu ku skutku žalobcu zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán zaručujúci nielen zákonné, ale aj spravodlivé posúdenie veci, prihliadať. Keďže pre posúdenie výšky sankcie a jej uloženie predpisy trestného práva umožňujú uloženie sankcie aj pod hranicu trestnej sadzby, niet dôvodu, aby tak nemohol rozhodnúť správny súd rozhodujúci v plnej jurisdikcii aj vo vzťahu ku skutku, ktorý nenaplnil znaky trestného činu, ale len znaky správneho deliktu. Q. tvrdí, že sankcia uložená prvostupňovým orgánom je neproporcionálna a zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom, je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. E., ktorý sa účastníkovi konania kladie za vinu nemal žiaden dopad na výsledok verejného obstarávania, nakoľko pri doterajšom postupe o verejnom obstarávaní nevznikla žiadnemu z účastníkov škoda a ani iná ujma. Z. pokuty vo výške XX.XXX,- eur považuje žalobca za neprimerane tvrdé aj preto, že keby žalobca porušil povinnosť podľa § 136 ods. X písm. a/, b/, c/, d/, e/ a uzatvoril zmluvu o dielo na realizáciu zákazky, žalovaný by mu uložil pokutu podľa § X49 ods. 1 písm. i/, teda len vo výške 2% zmluvnej ceny úspešného uchádzača (XXX.XXX,XX eur), t.j. vo výške X.XXX,- eur, čo je neporovnateľné a zákazka by bola aj zrealizovaná. U. rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal, podľa názoru žalobcu tak boli následne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Q. sa preto musí brániť pred neprimerane vysokou administratívnoprávnou sankciou a jej vymáhaním. Preto z dôvodov ako ich v žalobe vymedzil navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Q. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX sa s tvrdeniami žalobcu nestotožnil. Má za to, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená zákonná pokuta v celkovej výške XX.XXX,- eur podľa § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa žalobca dostal do omeškania XX pracovných dní so splnením povinností podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní v rámci verejnej súťaže na predmet podlimitnej zákazky „E. ulica R., 2. etapa“ vyhlásenej žalobcom vo H. verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. XXXX-MSP, čím si nesplnil povinnosť v lehote stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní (X dni). Q. konštatuje, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa dozvedel o skutočnosti, ktorá bola predmetom informačnej povinnosti podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní, dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetná informácia bola úradu odoslaná až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní. Q. sa dostal do omeškania XX pracovných dní so splnením povinnosti podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní v rámci predmetnej verejnej súťaže. Podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní je nedodržanie zákonom stanovenej lehoty správnym deliktom, za ktorý ukladá úrad pokutu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Q. v žalobe nepopiera, že sa dopustil tohto správneho deliktu a rozhodnutie žalovaného napáda len výhradne vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný sa k skutku nevyjadroval a k výške sankcie uviedol, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom a za správny delikt uložil žalobcovi pokutu v zákonom stanovenej výške. D., že ukladanie pokút za správne delikty je upravené v § 149 zákona o verejnom obstarávaní a zákon rozlišuje dve skupiny správnych deliktov spáchaných verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V § XXX ods. X zákona sú vymenované správne delikty, ktoré predstavujú najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní. F. správne delikty sú sankcionované pevne stanovenou pokutou (zákonom stanovené %-tom v závislosti od zmluvnej ceny, resp. pevne stanovená suma v eurách). F. pevne stanovená výška sankcie má pôsobiť preventívne a zabezpečiť dôsledné uplatňovanie zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko z hľadiska efektívnosti sankcií je dôležité, aby bola stanovená taká suma, ktorá by mala aj odstrašujúci účinok. V prípade preukázania spáchania správneho deliktu uvedeného v § X49 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je teda žalovaný povinný uložiť pokutu vo výške pevne stanovenej zákonom a nemá možnosť uplatniť správnu úvahu. Q. v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôležitosť informačnej povinnosti zakotvenej v § 136 ods. X zákona o verejnom obstarávaní vyplýva zo skutočnosti, že na jej splnenie je naviazaný začiatok konania o námietkach, ktorého účelom je dosiahnutie efektívnej a rýchlej nápravy v procese verejného obstarávania. U. si zákonom stanovenej informačnej povinnosti v zákonom stanovenej lehote vedie k spomaleniu revíznych postupov ako účinného nástroja ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb a verejného záujmu. U. si informačnej povinnosti podľa § 146 ods. X zákona má závažné dôsledky pri uplatňovaných revíznych postupoch a na zabezpečenie účinnej ochrany záujemcov, uchádzačov a účastníkov pred možným nezákonným postupom obstarávateľa. Je preto logické, že tento správny delikt je zaradený do prvej skupiny správnych deliktov uvedených v § X49 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pri ktorej žalovaný má povinnosť uložiť zákonom pevne stanovenú pokutu. Q. sa domnieva, že oblasť verejného obstarávania, kde zodpovednosť zadávateľa zákazky za hospodárne, transparentné a nediskriminačné vynakladanie verejných prostriedkov je natoľko vysoká, že zákonodarca v rámci úpravy správnych deliktov správneho trestania vo verejnom obstarávaní jednoznačne a jasne koncipoval povinnosť žalovaného sankcionovať najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní pevne stanovenou pokutou. N. skupinu správnych deliktov tvoria porušenia zákona o verejnom obstarávaní uvedené v § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní. Za tieto správne delikty ukladá žalovaný pokuty v rozmedzí od X.XXX,- do XX.XXX,- eur. D. úvahe o výške pokuty žalovaný po vyhodnotení jednotlivých dôkazných listín hodnotí povahu pochybenia, skúma ich podstatu i okolnosti týkajúce sa daného verejného obstarávania, ich závažnosť a dôsledky, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. D. týchto správnych deliktoch žalovaný postupuje podľa § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností. Q. po uplatnení správnej úvahy rozhoduje o uložení pokuty za správne delikty uvedené v § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní v zákonom stanovenom rozsahu. Vychádzajúc z tvrdeného, v súvislosti s výškou uloženej pokuty v danom prípade žalovaný neakceptuje argumentáciu žalobcu ohľadne neprimeranosti pokuty. V § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní je pevne stanovená výška pokuty za nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 136 ods. X zákona o verejnom obstarávaní (čo je prípad žalobcu). Z uvedeného dôvodu nemožno na tento prípad aplikovať ust. § 1X9 ods. 4 zákona a zohľadniť povahu, závažnosť, či následky porušenia povinnosti tak ako to navrhuje žalobca. D. na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti podľa § 1X9 ods. 4 môže žalovaný len v prípadoch podľa § 149 ods. X zákona o verejnom obstarávaní, kedy zákon stanovuje výšku pokuty nie pevnou výškou ale v rozmedzí od X.XXX,- do XX.XXX,- eur. Ak by mohol i pri správnych deliktoch uvedených v § X49 ods. 1 zákona uložiť sankciu v inej výške ako je pevne stanovená zákonom, stratilo by rozlišovanie správnych deliktov podľa § X49 ods. 1 a ods. X zákona akékoľvek opodstatnenie. Z uvedeného dôvodu je argumentácia o možnosti aplikovať § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní pri správnych deliktoch uvedených v § X49 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nelogická. Na základe týchto skutočností žalovaný zastáva názor, že pri ukladaní pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní nemohol akceptovať požiadavku žalobcu a uložiť pokutu nižšiu ako stanovuje zákon o verejnom obstarávaní. Preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj keď zo znenia § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že výška pokuty súvisí s počtom začatých dní z omeškania, nikde v zákone o verejnom obstarávaní sa neuvádza, že ust. § 1X9 ods. 4 sa na konanie o uloženie pokuty podľa § X49 ods. 1 písm. k/ nevzťahuje. Q. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi článkom X ods. X a X S. SR. U. akceptovať preto argumentáciu žalobcu, že žalovaný ako štátny orgán môže aplikovať ust. § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že to nemá zakázané. S. zakotvený princíp, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, platí pre fyzické a právnické osoby, avšak toto sa nevzťahuje na štátne orgány. Q. ako štátny orgán môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. X ods. X S. SR. Preto podľa názoru žalovaného argumentácia žalobcu popiera elementárnu právnu istotu, nakoľko od správneho orgánu nemožno legitímne očakávať, aby ten v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený S. SR. A. by uvedený postup narúšal princíp trojdelenia moci, nakoľko orgán aplikácie práva, či už v rámci výkonnej alebo súdnej moci, by si v takom prípade neprípustným spôsobom atrahoval právomoc zákonodarného orgánu. Q. ďalej k argumentácii žalobcu uvádza, že rozsudky U. súdu E. republiky, na ktoré žalobca poukazuje, nie sú pre daný prípad relevantné. E. a iné orgány aplikujúce právo sú oprávnené právo nachádzať, nemajú však právomoc právo tvoriť. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozhodnutie súdov považovať za individuálny právny akt, ktorý je záväzný len pre subjekty, ktorým je určený a nemožno im prisúdiť všeobecnú záväznosť. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto má žalovaný za to, že vo veci postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.sp. zamietol. L. súd v R. ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože i podľa názoru súdu žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s správnym poriadkom E. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. S. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Q. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že úrad pre verejné obstarávanie listom zo dňa XX.XX.XXXX č.: XX-XXXX/XXXX/SVK/X vydal oznámenie o začatí správneho konania podľa § 18 zákona č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „E. poriadok“) vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania mesto R. podľa § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa účastník konania dostal do omeškania so splnením povinností podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní v rámci verejnej súťaže na predmet podlimitnej zákazky „E. ulica R., X.etapa“, vyhlásené účastníkom konania vo H. verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. XXXX-MSP. D. správneho konania bolo rozhodovanie o uložení pokuty účastníkovi konania, ktorý dňa XX.XX.XXXX odoslal úradu informáciu podľa § 146 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX sa dozvedel o skutočnosti, ktorá bola predmetom informačnej povinnosti. V zmysle § 136 ods. X zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný zaslať úradu písomnú informáciu do troch pracovných dní, odo dňa kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. U. predmetná informácia bola úradu odoslaná až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote stanovenej zákonom, bolo potrebné, aby úrad začal konať vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania. Z. oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. U. XX.XX.XXXX úrad oboznámil žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní a toto oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sú obsiahnuté aj podklady, z ktorých úrad bude vychádzať pri uložení výšky pokuty. Q. oznámil účastníkovi konania, že oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie sa uskutoční dňa XX.XX.XXXX o XX,XX hod. v priestoroch úradu v R. na X poschodí, č. dv. XXX, kde bude účastník konania oboznámený s dôvodmi a súvisiacimi dokumentmi pre správne konanie. Q. účastníkovi konania bolo umožnené, aby sa v súlade s § 33 ods. X E. poriadku k podkladom pre rozhodnutie písomne vyjadril v lehote do X pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. S dokumentáciou spisu sa zástupca verejného obstarávateľa oboznámil dňa XX.XX.XXXX (B.. C. D.). Na žiadosť žalobcu bol termín oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie zmenený zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX o XX,XX hod., kedy aj sa toto oboznámenie uskutočnilo. S. konania sa oboznámil s podkladmi aj so spôsobom ich zistenia pred vydaním rozhodnutia a kde bol účastník konania oboznámený s tým, že úrad začal konať vo veci z vlastného podnetu. Q. ako účastník konania sa k podkladom pre rozhodnutie úradu vyjadril písomne podaním doručeným dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX úrad ako správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX-SK/X, ktorým podľa § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške XX.XXX,- eur na tom skutkovom základe, že mesto R. ako verejný obstarávateľ dostal sa do omeškania XX pracovných dní so splnením povinností podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní v rámci verejnej súťaže na predmet podlimitnej zákazky „E. ulica R., X.etapa“ vyhlásenej účastníkom konania vo H. verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pod značkou XXXX-MSP. F. si nesplnil povinnosť v lehote stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní. D. zaplatiť uloženú pokutu bola lehotovaná do XX dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. S. svoje rozhodnutie zdôvodnil nesplnením si informačnej povinnosti v zmysle § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní a výšku pokuty ustanovením § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní, ktorý určuje výšku sankcie pevnou sadzbou za každých začatých XX pracovných dní omeškania a preto nie je možné pristúpiť v danom prípade k moderácii zákonom určenej sadzby pokuty správnych orgánov a ani nie je možné výšku pokuty upravovať s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. A. bolo doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, na ktoré doručenie žalobca rozhodnutie napadol včas podaným rozkladom. V ňom napáda vecnú nesprávnosť rozhodnutia pre jeho nesprávne právne posúdenie a poukazuje na rozsudky U. súdu E. republiky vo veciach sp.zn. XSžf/XX/XXXX, XSžo/XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX. Q. namietal, že v danom prípade sankcia uložená prvostupňovým orgánom je podľa jeho názoru neproporcionálna a zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. D. na to, že je povinnosťou správneho orgánu pri ukladaní sankcie za správny delikt vždy vychádzať z požiadavky na prísnu individualizáciu sankcie. H. uloženej pokuty považuje za neprimerane vysokú aj preto, že keby mesto R. porušilo povinnosť podľa § 136 ods. X písm. b/, c/, d/ alebo e/ a uzatvorilo zmluvu o dielo na realizáciu zákazky, úrad by uložil účastníkovi konania pokutu podľa § X49 ods. 1 písm. i/ len vo výške 2% zmluvnej ceny úspešného uchádzača, t.j. len vo výške X.XXX,- eur, čo je neporovnateľné s touto uloženou pokutou za nesplnenie informačnej povinnosti (XX.XXX,- eur). Preto navrhol, aby odvolací orgán jeho rozkladu vyhovel a napadnuté rozhodnutie v kontexte námietok rozkladu zrušil a o pokute bolo rozhodnuté moderáciou výšky pokuty. Na rozklad žalovaný rozhodol svojim rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX č: XXXXX/XXXX, spis. č.: XXXX-P/XXXX tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie úradu ako vecne správne potvrdil. Q. sa plne stotožnil s právnym názorom a argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa o nemožnosti moderácie pokuty a aplikácie ust. § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní na prípad uloženia pokuty, kde je výška pokuty priamo zo zákona stanovená pevnou sumou alebo percentom. V danom prípade je zákonom určená výška pokuty XX.XXX,- eur za každých začatých XX dní omeškania, čo v danom prípade pri omeškaní XX dní znamenalo dvakrát XX.XXX,- eur, t.j. spolu XX.XXX,- eur. S. súdu v danom prípade teda bolo v kontexte námietok žaloby posúdiť, či bol vecne správny právny záver žalovaného o nemožnosti aplikácie ust. § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v spojitosti s ukladaním sankcie podľa § X49 ods. 1 písm. k/ zákona č. XX/XXXX Z.z. o verejnom obstarávaní. G. účastníkmi konania nie je sporné, že v predmetnej veci sa žalobca ako verejný obstarávateľ dostal do omeškania s informačnou povinnosťou podľa § 136 ods. X písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní o XX dní, čím sa dopustil predmetného správneho deliktu. Je nesporné tiež to, že zodpovednosti zadávateľa zákazky na transparentné, hospodárne a nediskriminačné vynakladanie verejných prostriedkov odpovedá zákonodarcom v rámci úpravy správnych deliktov administratívneho trestania vo verejnom obstarávaní zadefinovanie povinnosti žalovaného správneho orgánu sankcionovať najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní pevne stanovenou pokutou. U. ale súhlasiť s názorom a argumentáciou žalovaného, že v takýchto prípadoch, čo je i prípad preskúmavanej veci, nemožno umožniť moderáciu a správnu úvahu (§ 1X9 ods. 4 zákona). F. postup nie je napokon súladný s rozhodovacou praxou NS SR. Súd už na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia rozhoduje v plnej jurisdikcii, a že argumentácia žalobcu má oporu v rozhodovacej praxi U. súdu E. republiky. K. už najvyšší súd napr. vo veci sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (strana 7) uviedol, ak správny súd pri preskúmavaní výšky uloženej sankcie zistí, že pokuta uložená správnym orgánom podľa ustanovenia zákona i vo vzťahu k skutku žalobcu je zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán zaručujúci nielen zákonné ale aj spravodlivé posúdenie veci prihliadnuť. F. ako v trestnom konaní, pre posúdenie výšky sankcie a jej uloženie predpisy trestného práva umožňujú uloženie sankcie aj pod hranicou trestnej sadzby, niet potom dôvodu, aby tak nemohol rozhodnúť súd rozhodujúci v plnej jurisdikcii aj vo vzťahu ku skutku, ktorý nenaplnil znaky trestného činu, ale len znaky správneho deliktu. H. a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s čl. X ods. X a čl. X ods. 6. D. istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia, chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. V danom prípade súd potom priznal celkom námietke žaloby a s ohľadnom na skutkové okolnosti veci (omeškanie s informačnou povinnosťou XX dní, keď zákon hovorí o pokute vo výške XX.XXX,- eur za každých začatých XX dní omeškania v komparácii napríklad i s pokutou podľa § X49 ods. 1 písm. i/ zákona, t.j. v danom prípade X.XXX,- eur) súhlasí s tým, že i keď zákonná dikcia ust. § X49 ods. 1 písm. k/ zákona o verejnom obstarávaní ustanovila sankciu v rigoróznej výške XX.XXX,- eur za každých začatých XX dní omeškania, ani toto nedáva podklad pre záver, že tak správny orgán a najmä súd nemôže, resp. nemá posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti aj s ust. § 1X9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a na následky porušenia povinností. H. sa musí mať na zreteli požiadavka prísnej individualizácie sankcie. K. už bolo skôr konštatované, právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie takých sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani v prípade ak zákonodarca sankciu vyjadril takouto výlučnou úpravou. Vychádzajúc z čl. XXX ods. X S. SR výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s S. SR, v danom prípade s jej čl. X ods. X (pozri napr. Z. B..ÚS XXX/XX, A. U. XSžo/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX). Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. R. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. X viazaný, o podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu S. pre verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX-SK/X zo dňa XX.XX.XXXX opätovne rozhodnúť pri rešpektovaní súdom vyššie vysloveného právneho názoru a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodniť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. a súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške XX,- eur predstavujúcej zaplatený súdny poplatok vo veci, keď žalobca podmienku povinného právneho zastúpenia splnil prostredníctvom svojho zamestnanca C.. G. L.. F. rozhodnutie senát L. súdu v R. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.