Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/144/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201142 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201142.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: B. U. A., nar. XX.X.XXXX, štátne občianstvo A. L., t.č. bytom: B. X, XXX XX G., zastúpeného advokátkou, JUDr. Soňou Géciovou, Štúrova 44, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP- BA2-2014/003762-024 zo dňa 4.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č.: PPZ-HCP-BA2-2014/003762-024 zo dňa 4.6.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70 € ako i z nákladov právneho zastúpenia v sume 871,38 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote, dňa 9.7.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/003762-024 zo dňa 4.6.2014, ktorým zastavil odvolacie konanie podľa § 65 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Žalobca s rozhodnutím nesúhlasil z dôvodu, že sa jednalo o konanie začaté na základe podnetu žalobcu zo dňa 20. 2. 2014 na zrušenie rozhodnutia. Zistenie správneho orgány je nesprávne, neúplné a jednostranné a právne posúdenie považoval za neodôvodnené v rozpore so zákonom a spravodlivosťou. Žalovaný nevzal do úvahy listinné materiály založené do spisu žalobcom, na základe ktorých by mal dospieť k iným záverom. Žiadal o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného a prvostupňového správneho konania. Podľa jeho názoru, žalovaný neúplne zistil skutkový stav, nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a odňal účastníkovi konania možnosť konať pred správnym orgánom a využiť procesné práva. Poukázal na svoj podnet na preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP- BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012 podaný dňa 20. 2. 2014 ako aj na podnet na zrušenie rozhodnutia č.p. UHCP-124-5/RHCP-BA-OCP-AV- 2008 zo dňa 11. 9. 2008 ktorý bol podaný žalobcom dňa 20. 2. 2014. V predmetných veciach sa dlhšie nekonalo a v oboch prípadoch žalobca zaslal urgenciu za účelom pokračovania v konaní a vydania rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie, že konanie vo veci preskúmania a zrušenia rozhodnutí o administratívnom vyhostení a zákaze pobytu zo dňa 26. 4. 2012 a 11. 9. 2008 boli začaté na podnet správneho orgánu. Poukázal na znenie § 65 ods. 2, § 66 správneho poriadku a uviedol, že postup žalovaného, ktorého záverom bolo zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku nebol v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 správneho poriadku. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v napadnutom rozhodnutí len konštatoval žalobcom uvádzané skutočnosti bez toho, aby ich riadne skutkovo a právne vyhodnotil. Uviedol, že poštové podmienky platné od 1. 1. 2014 na ktoré žalovaný poukázal sa netýkajú danej veci, pretože rozhodnutie zo dňa 26. 4. 2012 bolo vydané pred účinnosťou týchto podmienok. Žalovaný sa nevysporiadal s rozsudkom Okresného súdu v Skalici č. OT/34/2012 - 132 zo dňa 28.10.2013, ktorý žalobcu oslobodil spod obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. 1. 2014. Podľa názoru žalobcu, je uvedený rozsudok relevantný, pretože na základe dokazovania, ktoré bolo súdom vykonané dospel súd k záveru, že ani pri rozhodnutí zo dňa 11. 9. 2008 ako i rozhodnutí zo dňa 26. 4. 2012 nemohla nastať právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca bol v čase vydania rozhodnutia zo dňa 26. 4. 2012 držiteľom českého občianskeho preukazu na dlhodobý pobyt do 2. 5. 2012, ktorý mu bol predlžovaný. Podľa jeho názoru, ak mu bola rozhodnutím o udelení okrem vyhostenia z územia Slovenskej republiky i zákaz pobytu vo všetkých štátoch Európskej únie, mal mu byť v krajnom prípade uložený výlučne zákaz pobytu pre územie Slovenskej republiky a nie pre celý schengenský priestor. Súd vychádzal zo spisových materiálov vyžiadaných od žalovaného. Súd skúmal, či žalobca bezdôvodne odmietol rozhodnutie prijať a tiež, či bol dôvod pre ktorý odmietol prevziať rozhodnutie. Súd takisto zistil, že žalobca nebol poučený podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku o následku bezdôvodného odmietnutia prevzatia rozhodnutia. Zo spisového materiálu nevyplynula skutočnosť, že žalobca odmietol prevziať rozhodnutie o vyhostení zo dňa 26. 4. 2012. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu nenadobudlo právoplatnosť a nemohlo dôjsť k spáchaniu prečinu marenia výkonu rozhodnutia. Takisto predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 11. 9. 2008, ktoré bolo jediným podkladom pre rozhodnutie o vyhostení a zákaze pobytu zo dňa 26. 4. 2012, má rovnaké nedostatky doručenia. V rozhodnutí z roku 2008 je rukou dopísané, žalobca odmietol prevziať a podpísať rozhodnutie. Nie je pritom uvedený dátum, kedy došlo k doručovaniu a nie sú uvedené dôvody odmietnutia prevzatia. Nenachádza sa ani záznam o poučení a následku bezdôvodného odmietnutia prevzatia rozhodnutia. Za závažné nedostatky považoval žalobca okolnosť, že nemohol využiť právo podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku a to vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Jediný kontakt so žalovaným bol dňa 30. 4. 2014, kedy bol predvolaný na oboznámenie sa s vykonaným dokazovaním pred vydaním rozhodnutia. V určený termín sa dostavil právny zástupca žalobcu, avšak vo veci sa vôbec nekonalo. Celé konanie trvalo cca 10 minút a obmedzil sa na odovzdanie svedeckých výpovedí svedkov žalovaného zo dňa 8. 4. 2014 a 24. 4. 2014 a prevzatie podania žalobcu zo dňa 29. 4. 2014 žalovaným. Prítomný pracovník informoval právneho zástupcu žalobcu, že vo veci sa bude konať až keď bude prítomný zodpovedný príslušník policajného zboru. Žalobca bol teda len formálne oboznámený s doterajším dokazovaním a to výpoveďami svedkov, pánov: M. R., M. E., Y. Q. a M.L. C., všetko príslušníkov PZ. Keďže sa dňa 30. 4. 2014 vo veci nekonalo, nemal žalobca možnosť vyjadriť sa k uvedeným výpovediam a bola mu odňatá možnosť konfrontovať sa so svedkami, klásť im ďalšie otázky. Zo strany žalovaného bolo vykonané len jednostranné dokazovanie výlučne výsluchmi členov policajného zboru. Následne žalobca opätovne požiadal žalovaného o vykonanie ďalšieho dokazovania. Okrem žalobcu nemohla uplatniť svoje práva ani jeho manželka, ktorej sa konanie bezprostredne dotýkalo. Podľa jeho názoru, mal byť vytýčený riadny termín pojednávania za účelom uplatnenia procesných práv žalobcu podľa § 21 ods. 1, 2 správneho poriadku a za účelom zabezpečenia objektivity vykonaného dokazovania. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu ani so žiadosťou o vytýčenie pojednávania a návrhmi na doplnenie dokazovania. Skonštatoval, že to nepovažoval za potrebné. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Následným podaním zo dňa 21.7.2014 žiadal o doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 21. 8. 2014, v ktorom uviedol, že v danom prípade konal vo veci preskúmania rozhodnutia č.v p. PPZv -HCP-BA6-AV-59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na územie Českej republiky, podľa § 77 ods. 1 uvedeného zákona. Žalobcovi bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Napadnutým rozhodnutím zastavil konanie vo veci preskúmania predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Je zrejmé, že žalobca dňa 27. 2. 2014 doručil žiadosť o zrušenie rozhodnutia zo dňa 26. 4. 2012. Dôvodmi pre jeho zrušenie boli najmä skutočnosti vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu v Skalici zo dňa 28. 10. 2013, z ktorých vyplynulo, že súd nemal za preukázané, že skutok prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa stal, nakoľko vznikla dôvodná pochybnosť o právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 26. 4. 2012. Žalobca tiež žiadal o zrušenie predmetného rozhodnutia z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na porušenie práva klienta vyplývajúceho z ustanovenia § 24 ods. 3 správneho poriadku. Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca bol dňa 26. 4. 2012 predvedený za účelom vykonania šetrenia, z ktorého vyplynulo, že od 2. 11. 2011 mal žalobca platný pobyt v Českej republike, kde sa zdržiaval na základe dlhodobého povolenia k pobytu. So žalobcom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, pričom mu bola daná možnosť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyjadriť sa ku konaniu a k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Dňa 26. 4. 2012 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený na územie Českej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že žalobca na územie Slovenskej republiky pricestoval a zdržiaval sa na ňom aj napriek zákazu vstupu. Bolo preukázané, že osoba, ktorej bolo dňa 11. 9. 2008 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu ako osobe nezistenej totožnosti je žalobca, čo bolo potvrdené daktyloskopickou lustráciou. Rozhodnutie odmietol žalobca prevziať a táto skutočnosť je vyznačená na predmetnom rozhodnutí. Žalobca zároveň odmietol preukázať svoju totožnosť a pri snímaní identifikačných znakov kládol odpor, pri ktorom museli byť použité donucovacie prostriedky a privolaná zdravotná záchranná služba. Zároveň odmietol podpísať všetky predložené dokumenty. Bolo zistené, že žalobca bol zaistený dňa 11. 9. 2008 a bol umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Dňa 14. 10. 2008 bol odovzdaný orgánom Rakúskej republiky. Rozhodnutie bolo žalobcovi, v tom čase osobe nezistenej totožnosti vydané, pričom tento odmietol rozhodnutie prevziať, o čom svedčí vyznačenie na výtlačku rozhodnutia. Zo spisového materiálu bolo zistené, že sa v ňom nachádza úradný záznam zo dňa 26. 4. 2012, v ktorom je uvedené, že žalobca vo veci administratívneho vyhostenia a určení zákazu vstupu po prečítaní, pretlmočení a oboznámení odmietol rozhodnutie podpísať a prevziať. Úradný záznam je podpísaný prítomnými policajtmi. Z vedeného dôvodu správny orgán považoval rozhodnutie za doručené a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 5. 2012. Podľa názoru žalovaného, tento reagoval na námietky zástupcu žalobcu, ktoré uviedol vo svojej žiadosti. Pre doplnenie konania opätovne vypočul policajtov prítomných pri konaní o administratívnom vyhostení. Poukázal na okolnosť, že ustanovenie § 24 ods. 3 správneho poriadku neurčuje, že upozornenie na skutočnosť, že podanie sa bude považovať za doručené ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prevziať, by malo mať písomnú formu. Z vykonaného výsluchu svedkov vyplýva, že účastník konania bol riadne upozornený na dôsledky bezdôvodného odopretia prijatia predmetného rozhodnutia ako i na okolnosť, že toto bude považované za doručené dňom, kedy jeho prijatie odoprel. Ako vyplýva z konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pochybnosti o tom, či rozhodnutie o vyhostení žalobcu nadobudlo právoplatnosť, boli odstránené dokazovaním správneho orgánu. Žalovaný nie je viazaný argumentáciou Okresného súdu v Skalici, týkajúcou sa trestnej veci. Podľa uvedeného rozsudku, vznikla dôvodná pochybnosť o tom, ako boli rozhodnutia o administratívnom vyhostení doručované, a preto žalovaného oslobodil spod obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Podľa žalovaného, táto okolnosť nijako nemení dôvody vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca odmietal podpísať akýkoľvek dokument predložený na podpísanie a odmietal spolupracovať s príslušníkmi policajného zboru. žalovaný poukázal na okolnosť, že splnomocnený zástupca žalobcu vo svojich podaniach nespochybňoval zákonnosť samotného vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, spochybňoval iba nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Podľa jeho názoru, žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu dostal priestor na oboznámenie sa so spisovým materiálom, dôkaznými prostriedkami, prípadne urobil kroky k tomu, aby neboli dôvodné pochybnosti o prevzatí rozhodnutia. Žalobca teda vedel o následkoch odopretia prevzatia rozhodnutia. Žalovaný opätovne zdôraznil, že poučenie o odopretí prevziať rozhodnutie nemusí mať písomnú formu. Podľa jeho názoru, aj keď to výslovne z ustanovenia § 65 ods. 2 správneho poriadku nevyplýva, možno konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Stane sa tak v prípade, ak sa v konaní o preskúmanie rozhodnutia zistí, že právoplatné rozhodnutie nie je v rozpore s hmotným právom. Žalovaný vyslovil právny názor, že podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, môže správny orgán preskúmať právoplatné rozhodnutie z vlastného alebo iného podnetu, v tomto prípade podnetu účastníka konania, avšak konanie o preskúmanie rozhodnutia sa môže podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku začať len z podnetu správneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán preskúmava rozhodnutie z podnetu účastníka konania, avšak konanie o preskúmaní začína z vlastného podnetu, pretože preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania na návrh účastníka konania zákon nepripúšťa, a teda ani konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa nemôže začať na návrh účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku je v tomto prípade v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že v prípade, ak správny orgán zistí dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, upovedomí účastníka konania o tom, že konanie začína. Toto žalovaný urobil a dňa 3. 4. 2014 zaslal žalobcovi výzvu na zaplatenie správneho poplatku. Žalovaný pre odstránenie dôvodnej pochybnosti vypočul svedkov, ktorí potvrdili skutkový stav. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. v rozsahu žalobných námietok. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti rozhodnutia oboch správnych orgánov, t.j. žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 OSP). Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia len v medziach žaloby. Z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, mal súd za preukázané, že dňa 27. 2. 2014 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012. V žiadosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Skalici zo dňa 28. 10. 2013 bol žalobca v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby okresnej prokuratúry Skalica pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný, sa stal. Z predmetného rozsudku vyplynulo, že vznikla dôvodná pochybnosť o právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 4. 2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky. Podľa právneho názoru súdu, boli porušené práva žalobcu z dôvodu, že v prípade, ak žalobca bezdôvodne odoprel prijať písomnosť, mal byť výslovne upozornený na následky odopretia prijatia rozhodnutia, čo sa nestalo. Nebolo preukázané, že žalobca bol poučený podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku o následku bezdôvodného odmietnutia prevzatia rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o administratívnom vyhostení nenadobudlo právoplatnosť a nemohlo dôjsť k spáchaniu prečinu marenia výkonu rozhodnutia. Z dôvodu totožného postupu nemohla nastať právoplatnosť a vykonateľnosť ani rozhodnutia č. UHCP-124-5/RHCP-BA- OCP-AV- 2008 zo dňa 11. 9. 2008. Žalobca zároveň žiadal, aby bol na základe uvedených dôvodov vyňatý z evidencie nežiaducich osôb zo Schengenského informačného systému. Podaním zo dňa 25. 3. 2014 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch. Žalobca správny poplatok uhradil. Ku konaniu boli pripojené doklady tvoriace podklad pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 26. 4. 2012. Podaním zo dňa 29. 4. 2014 žalovaný vyzval žalobcu, prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, aby sa vyjadril podkladom rozhodnutia, navrhol doplnenie. Zároveň žalobcu informoval o vypočutí svedkov s ktorými spísal zápisnicu o spôsobe doručovania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 30. 4. 2014 sa do sídla žalovaného dostavila právna zástupkyňa žalobcu ako i manželka žalobcu za účelom nahliadnutia do spisov. Boli im vyhotovené fotografie registratúrnych záznamov. Súd zistil, že z dokladov tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 26. 4. 2012 skutočne nevyplýva dôkaz o poučení žalobcu o následkoch vyplývajúcich z neodôvodneného odmietnutia prevzatia rozhodnutia. O tom, že žalobca bol poučený o následkoch odmietnutia prevzatia rozhodnutia, svedčia len výpovede vypočutých svedkov, policajtov prítomných pri procesných postupoch súvisiacich s vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 26. 4. 2012, ktoré boli realizované s príslušníkmi PZ v dňoch 7. a 8. 4. 2014. Listom zo dňa 6. 5. 2014 sa žalobca vyjadril vo veci. Okrem aj v žalobe vytýkaných nedostatkov, žiadal o nariadenie ústneho pojednávania za účelom odstránenia rozporov vo vyjadrení svedkov. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom uviedol dôvody obsahom zhodné s vyjadrením k žalobe, ktoré sú popísané vyššie. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 24 ods. 3 správneho poriadku, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Za bezdôvodné odopretie prijať písomnosť treba považovať odopretie bez udania dôvodov, tak ako to bolo zrejmé aj v preskúmavanej veci. Pre účinnosť fiktívneho doručenia písomnosti podľa predmetného ustanovenia je nevyhnutné, aby ten, kto písomnosť doručuje, upovedomil adresáta o tom, že písomnosť sa bude považovať za doručenú dňom odopretia jej prijatia. Dôkazy o tom, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu na základe rozhodnutia zo dňa 26.4.2012 bolo účinne doručené, t.j. že bol poučený o tom, že dňom odmietnutia prijatia rozhodnutia sa toto bude považovať za doručené, sa v pôvodnom spise nenachádzali. Dôkazy o účinnom doručení boli zabezpečené až v konaní mimo odvolacieho konania. Podľa ust. § 51 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Podľa ust. § 65 ods. 1 až 3 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa ust. § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Podľa ust. § 30 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania, d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený, e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak, g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak, h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, j) tak ustanoví osobitný zákon. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sž/31/02). Jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť; do úvahy teda neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom. V preskúmavanej veci súd zistil, že žalovaný zastavil konanie, ktoré bolo začaté na základe podnetu účastníka konania - žalobcu (a teda v rozpore s tvrdením žalovaného), ktorý listom doručeným dňa 27.2.2014 žiadal žalovaného o zrušenie rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6- AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012, a to na základe záverov Okresného súdu v Skalici v rozsudku č. OT/34/2012-132 zo dňa 28.10.2013. Podľa právneho názoru súdu v uvedenej trestnej veci, rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012 nenadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo doručené spôsobom podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku, zo spisu nevyplynulo, že by bol žalobca výslovne upozornený na okolnosť, že dňom odopretia prevzatia rozhodnutia sa toto bude považovať za doručené. Z vlastného podnetu môže rozhodnutie preskúmať len orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Dôvodom na takýto postup je spravidla výkon dozornej činnosti na podriadenom orgáne. V danom prípade mimo odvolacie konanie nebolo začaté z podnetu žalovaného v rámci výkonu dozoru žalovaného na podriadenom orgáne ale na základe podania žalobcu, doručeného dňa 27.2.2014. Z obsahu predmetného podania vyplynulo, že žalobca sa nedomáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní ale s poukazom na závery súdu v trestnom konaní, žiadal o zrušenie rozhodnutia, ktoré z dôvodov vyššie uvedených, nenadobudlo právoplatnosť. V žiadosti (podľa jej obsahu ju bolo potrebné považovať za odvolanie voči neprávoplatnému rozhodnutiu, podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku), namietal len nesprávny procesný postup pri doručovaní napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení, nenamietal porušenie hmotnoprávnych predpisov, a preto neboli splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 26.4.2012 v mimo-odvolacom konaní. O začatí konania z podnetu žalobcu svedčí aj okolnosť, že bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku. Správny poriadok výslovne neustanovuje procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo- odvolacieho konania. Uvádza len finálne formy, do ktorých môže toto konanie vyústiť. Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo-odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie. V prípade podnetu na preskúmanie rozhodnutia podľa § 65 správneho poriadku, môže správny orgán toto konanie ukončiť len spôsobom upraveným v zákone, a to zrušením alebo zmenou. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, (t.j. nejedná sa o rozhodnutie u ktorého sú dané dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie), vybaví vec neformálnym oznámením. Podľa názoru súdu, žalovaný pochybil, keď začal mimo-odvolacie konanie vo veci preskúmania rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012 na základe podania žalobcu doručeného dňa 27.2.2014, v ktorom namietal len nesprávny procesný postup správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutia, ktorý však nemôže byť predmetom prieskumu v danom konaní. Žalovaný toto konanie začal svojim prvým úkonom, a to výzvou zo dňa 25.3.2014, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku z dôvodu, že podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo-odvolacieho konania, čo taktiež svedčí záveru, že žalovaný nezačal konanie z vlastného podnetu. Na základe uvedených dôvodov teda nemožno súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý mimo odvolacie konanie o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-AV- 59 - 8/2012 - TVO zo dňa 26. 4. 2012 zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku s tým, že sa jednalo o konanie začaté z podnetu správneho orgánu a proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Takémuto postupu nenasvedčoval obsah spisového materiálu predloženého súdu. V rámci mimo odvolacieho konania má žalovaný právomoc rozhodnúť len dvomi zákonom určenými spôsobmi, a to preskúmavané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť za predpokladu, že boli zistené dôvody pre takýto postup a boli porušené hmotnoprávne predpisy prvostupňovým orgánom. V danej veci sa o takýto prípad nejednalo, čo vyplýva z vyššie uvedených záverov, a preto súd považuje rozhodnutie žalovaného za vydané v rozpore s právnymi predpismi. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) a e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70 € ako i z nákladov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba vykonané v roku 2014, účasť na pojednávaní dňa 12.6.2015), podľa § 13a ods. 1, písm. a), c), d) vykonané v roku 2014 a 2015 v sume 3 x 130,16 €, paušálnej náhrady náležiacej k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 3 x 7,81 €, podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, náhradu za stratu času za 24 polhodín x 13,01 € (312,24 €) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, (súvisiaca s cestou na pojednávanie zo sídla advokáta v Košiciach do Bratislavy), 20% DPH z priznanej odmeny a náhrad (145,23 €), spolu v sume 871,38 € za právne zastupovanie. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - porada s klientom dňa 18.7.2014 a písomné doplnenie žalobného návrhu dňa 21.7.2014 z dôvodu, že žalobca nepreukázal realizáciu ďalšej porady s klientom (napr. zápis z porady a pod.), pričom od prvej porady s klientom nedošlo k žiadnej zmene v stanovisku žalovaného, resp. skutkového stavu, na ktorý bolo potrebné reagovať a ujasniť si ďalší postup v konaní. Doplnenie žalobného návrhu, ktorý pozostával len z požiadaviek procesného charakteru (vypočutie svedkov, t.j. žiadosť o doplnenie dokazovania) nepovažoval súd za úkon vo veci samej a nejednalo sa ani o úkon spočívajúci v reakcii na právnu argumentáciu protistrany. Naviac, nie je úlohou súdu v správnom konaní nahrádzať činnosť správneho orgánu a za neho vykonávať dokazovanie. Dokazovanie vykonáva správny orgán, pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd vykonáva dokazovanie len výnimočne, ak je to dôležité pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Právna zástupkyňa žalobcu si v konaní uplatnila aj náhradu cestovných výdavkov v sume 49,12 € bez doloženia potrebných podkladov. Podľa ust. § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s ust. § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, (osobitný zákon) je potrebné tieto náklady preukázať. Právna zástupkyňa vynaloženie uplatnených nákladov spojených s cestou na pojednávanie nepreukázala žiadnym dokladom (kópiou technického preukazu, bločkom o nákupe pohonných hmôt), a preto jej súd túto náhradu nemohol priznať. Súd priznal žalobcovi náhradu za úkony vo výške uplatnenej právnou zástupkyňou podľa tarifnej sadzby platnej pre úkony vykonané v roku 2013, napriek tomu, že pre úkony vykonané v roku 2014 a 2015 bola stanovená vyššia sadzba. Súd z vlastnej iniciatívy nemohol priznať žalobcovi viac, ako si za úkony uplatnila jeho právna zástupkyňa. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.