Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/148/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201159 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci navrhovateľky: P. Y., bytom X. XXX/ X, XXX XX F., právne zastúpenej: BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Obec Hamuliakovo, so sídlom Hamuliakovo 127, 900 43 Hamuliakovo, právne zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, so sídlom Nová Doba 920/5, 924 01 Galanta, za účasti: J.. H. S., bytom Š. XX, XXX XX U., v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Návrhom podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.07.2014 sa navrhovateľka domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - odporcu. Uviedla, že stavebník J.. S. začal vykonávať v období september 2012 - január 2013 na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. F. hraničiacich s jej pozemkom stavebné práce na stavbe - prístrešok a sklad. Dňa 10.01.2013 zaslala prvú sťažnosť odporcovi, ktorá sa týkala činnosti stavebníka. Následne dňa 24.01.2013 bol vykonaný na stavbe stavebníka štátny stavebný dohľad. Oznámenie o jeho výsledku jej bolo doručené dňa 14.02.2013, kde bolo uvedené, že stavba na pozemku presiahla rozmery drobnej stavby a stavebníkovi bolo určené po dohode so susedmi vypracovať projektovú dokumentáciu a do 30 dní požiadať o dodatočné stavebné povolenie. Dňa 11.04.2013 bolo odporcom začaté dodatočné stavebné konanie na stavbu „ Prístrešok a sklad “. Stavebník predložil na stavebnom konaní dňa 23.04.2013 architektúru stavby a situáciu umiestnenia stavby. Dňa 31.05.2013 zaslala odporcovi list vo veci „Výzva na konanie“ s upozornením na jeho nesprávny úradný postup. Dňa 17.06.2013 zaslala odporcovi druhú sťažnosť. Následne bolo odporcom vo veci nariadené pokračovanie dodatočného stavebného konania a nariadenie ústneho konania na deň 26.08.2013, kde stavebník predložil na základe predbežného ústneho súhlasu situáciu, ktorá zobrazovala umiestnenie stavby vo vzdialenosti 80 cm od jeho plota. Navrhovateľka uviedla, že výslovne žiadala, aby vzdialenosť stavby bola minimálne 80 cm od jej plotu a aby bola zadná časť stavby murovaná. Dňa 17.12.2013 sa uskutočnilo ústne konanie, na ktorom bol prerokovaný situačný návrh stavebníka s odstupovou vzdialenosťou 2,00 m od hranice jej pozemku a ktorý sa stavebník zaviazal dodržať. Dňa 10.01.2014 odporca rozhodol o prerušení dodatočného stavebného konania. Okresná prokuratúra Bratislava III podnet prešetrila a dňa 18.03.2014 jej bolo doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu. Prokurátor v stavebnom konaní zistil pochybenia u odporcu a podal upozornenie prokurátora na odstránenie nečinnosti a dôsledné dodržiavanie právnych predpisov. Po necelých štyroch mesiacoch od posledného dodatočného stavebného konania stavebník začal svojvoľne a bez akejkoľvek predchádzajúcej informácie vykonávať dokončovacie stavebné práce na stavbe podľa novej projektovej dokumentácie doloženej odporcovi dňa 07.04.2014. Táto projektová dokumentácia nebola odsúhlasená v dodatočnom stavebnom konaní a stále nebolo vydané dodatočné stavebné povolenie. Stavebné práce boli vykonané takým spôsobom, že umiestnenie stavby podľa novej projektovej dokumentácie doloženej odporcovi dňa 07.04.2014 zostalo totožné so stavom umiestnenia stavby zo dňa 10.01.2013. Stavebník v dňoch 11.04.2014 - 14.04.2014 vykonal nasledovné stavebné práce: zo striešok murovaného plota navrhovateľky odstránil držiaky na strešný zvod, ktoré zasahovali do pozemku navrhovateľky; položenie strešnej krytiny; oplechovanie strechy od plota navrhovateľky; osadenie nadstrešného žľabu vyrobeného nad mieru, osadeného 30 centimetrov od okraja strechy; dňa 15.04.2014 začal murárske práce, domurovaním obvodových stien v časti sklad, stavby prístrešok a sklad a ktoré boli následne ukončená dňa 22.04.2013. Navrhovateľka dňa 11.04.2014 telefonicky upovedomila Policajný zbor a požiadala o jeho zásah. Dňa 16.04.2014 bola spolu s manželom nahliadať do spisu, keď jej bol predložený koncept listu, ktorý jej mal byť adresovaný a ktorým odporca konštatoval, že emailová správa zo dňa 11.04.2014, v ktorom žiadala odporcu o okamžité pozastavenie stavebných prác vykonávaných stavebníkom, nebolo možné na ňu reagovať, nakoľko na emailovú komunikáciu odporca nereaguje obratom. Ďalej navrhovateľka zistila, že stavebník predložil odporcovi to isté osadenie stavby ako následne na ústne konanie dňa 23.04.2013, s ktorým nesúhlasila. Napriek tejto skutočnosti odporca určil ďalší termín dodatočného stavebného konania na deň 05.06.2014. Dňa 22.04.2014 bola odporcovi odoslaná výzva na konanie. Od prvotnej výzvy však uplynulo 11 dní nečinnosti na strane odporcu, pričom odporca začal konať až dňa 23.04.2014, keď podľa svojho tvrdenia vykonal na mieste stavby dohľad miestnym zisťovaním. Dňa 24.04.2014 (opätovne dňa 25.04.2014) jej bola doručená výzva, ktorou odporca vyzýval stavebníka, aby s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce na stavbe. Podľa poštovej pečiatky boli obe výzvy zaslané v rovnaký deň a to 23.04.2014. Navrhovateľka má za to, že v prípade prác stavebníka nejde o žiadne nevyhnutné práce, ale o stavebné práce smerujúce bezprostredne k dokončeniu stavby za účelom vydania dodatočného stavebného povolenia. V tejto súvislosti vyjadruje dôvodnú obavu, že stavebník vopred počítať s tým, že podľa projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia mu bude odporcom z dôvodu stavu rozostavanosti stavby vydané dodatočné stavebné povolenie aj napriek jej nesúhlasu. Navrhovateľka poukázala na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 59 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) a uviedla, že odporca namiesto toho, aby vykonal primerané opatrenia, aby sa nepokračovalo v stavebných prácach na stavbe a aby nariadil zmenu stavby alebo jej odstránenie, začal uskutočňovať kroky, ktoré v tomto štádiu nie sú akceptovateľné a výrazne zasahujú do sféry jej majetkových práv. Konkrétne má za to, že odporca žiadnym spôsobom nereagoval na oznámenie o bližšie nešpecifikovaných udržiavacích prácach stavebníka na nepovolenej stavbe, ďalej, že odporca vydal až 23.04.2014 zákaz stavebníkovi pokračovať v takmer dokončenej, ale nepovolenej stavbe, a že odporca oznámil začatie dodatočného stavebného konania vo veci stavby s tým, že nariadil vo veci iba ústne konanie na 05.06.2014. Ak by odporca skutočne chcel chrániť práva a chránené záujmy účastníkov konania, nariadil by ústne konanie a miestne zisťovanie na svojom úrade a nariadil by bezodkladne zmenu stavby tak, aby nezasahovala do vlastníckych práv navrhovateľky alebo priamo by nariadili jej odstránenie. Navrhovateľka má za to, že odporca nariadením miestneho zisťovania a ústneho konania vykonal taký závažný zásah do jej vlastníckych práv, že jednak akceptoval neoprávnenú svojvoľnú stavebnú činnosť stavebníka a v zásade umožnil stavebníkovi, aby stavba bola skolaudovaná. Navrhovateľka má ďalej za to, že odporca nariadením miestneho zisťovania a ústneho konania namiesto uskutočnenia iných krokov, ktoré mohli viesť k ochrane jej vlastníckeho práva, vykonal zásah inak ako rozhodnutím. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2011 zo dňa 03.05.2011. Navrhovateľka predpokladá, že odporca povolil stavebníkovi stavbu v takom stave, v akom je v súčasnosti postavená. Zároveň stavba v stave v akom sa nachádza od apríla 2014 zasahuje do jej pozemku bez toho, aby stavebník takúto vec mal zo strany odporcu aj navrhovateľky odsúhlasenú. Stavebník uskutočňuje a uskutočňoval stavebné práce a predkladal odporcovi situácie umiestnenia stavby od januára 2013 takým spôsobom, že sa aj napriek jej nesúhlasu žiadnym opatrením odporcu nič na umiestení stavby nezmenilo. Stavebník ďalej bezprostredne využíva murovaný plot navrhovateľky ako zadnú murovanú časť svojej stavby, pričom odporca sa s touto skutočnosťou do dňa podania tejto žaloby nezaoberal. Umiestnením základov stavby 16 cm od základu jej plota dochádza k podmáčaniu plota a následne presakovaniu vody do tvárnic, v ktorých je plot postavený. Nadstrešný žľab vyrobený stavebníkom na mieru je osadený 30 centimetrov od spodného okraja strechy, bez vyspádovania a vo vodorovnej polohe, čím nie je plne funkčný. Neodvodnený 30 centimetrový pás strechy po celej línii stavby odvádza dažďovú vodu ako aj snehovú pokrývku na jej plot. Stavebníkom nebol doteraz preukázaný spôsob odvádzania dažďových vôd zo strechy do vstrekovacej šachty, ako aj existencia a odvedenie vody vsakovacej šachty. Nakoľko stavba je od jej rodinného domu s kuchynským oknom a obývacej izby len vo vzdialenosti 85 centimetrov až 1,60 m, bude mať narušené súkromie a kvalitu bývania. Navrhovateľka má naďalej vážnu obavu o svoju nehnuteľnosť aj v prípade požiaru. Odporca nepožadoval od stavebníka projekt požiarnej ochrany, tak ako to ona navrhovala do zápisnice. Napriek vyvolanej investícii zo strany stavebníka voči nej nie je možné z dôvodu umiestnenia stavby v budúcnosti realizovať údržbové práce na plote a zabrániť v jeho ďalšom podmáčaní. Navrhovateľka upozornila aj na to, že vo všetkých predkladaných situáciách stavby boli zavádzaní stavebníkom nepravdivými údajmi, čo muselo byť zrejmé aj odporcovi. V dôsledku týchto skutočností a konaním odporcu v rozpore s ochranou práv a chránených záujmov účastníkov konania má za to, že dochádza k ukráteniu na jej právach a zároveň takéto ukracovanie je možné aj v budúcnosti. V súčasnosti už dochádza v dôsledku nedostatočného odstupu stavby aj k posunutiu murovaného plotu a podmáčaniu základov rodinného domu, následnému vkladaniu a vzniku zvislej trhliny v nosnom murive. Navrhovateľka sa snažila objektívne dohodnúť so stavebníkom na umiestnení stavby a ďalších požiadavkách. Stavba v stave, tak ako v súčasnosti stojí bola stavebníkom čiastočne dokončená v apríli 2014 a od začiatku jej výstavby bezprostredne zasahuje do jej vlastníckych práv a zároveň ohrozuje jej majetok. Navrhovateľka upriamila pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžz/5/2012 zo dňa 16.10.2012 a uviedla, že nebolo možné použiť iný prostriedok, ktorý by efektívne, rýchlo a účinne mohol byť použitý voči nezákonnému zásahu odporcu v rozhodnom čase a v tomto prípade odporca nevydal žiadne rozhodnutie. Poukázala na princípy dobrej verejnej správy, ktoré zahrňujú princíp proporcionality a princíp právnej istoty. Vyčerpanie všetkých prostriedkov nápravy umožnených zákonom navrhovateľka preukazuje tým, že podala podnet na OP BA III, na ústnom konaní zo dňa 17.12.2013 navrhla miestne zisťovanie za účasti svojho znalca, dňa 07.10.2013 zaslala odporcovi upozornenie na nesprávne vedené stavebné konanie a žiadala o okamžité zastavenie stavby dňa 11.04.2014. Ohľadom dodržania zákonom ustanovenej lehoty na podanie predmetného návrhu uviedla, že k nezákonnému zásahu odporcom došlo až tým, keď nariadil miestne zisťovanie a ústne konanie vo veci stavby, ktorá už stála a ohrozovala jej vlastnícke právo. Stavba v stave v akom je v súčasnosti bola stavebníkom dokončená v apríli 2014 a výzvou z 22.04.2014 žiadala odporcu aby vo veci konal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáha, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým zakáže odporcovi pokračovať v porušovaní jej práva na ochranu vlastníctva a uloží odporcovi, aby do 3 dní od doručenia rozsudku rozhodol a nariadil stavebníkovi v stavebnom konaní č. Výst. 284-36- H-13-Va odstránenie stavby - prístrešok a sklad stavebníka J.. H. S., vykonanej na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území F., a teda obnovil stav pred zásahom odporcu. Alternatívne, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní jej práva na ochranu vlastníctva a uložil odporcovi, aby do troch dní od doručenia rozsudku rozhodol a nariadil stavebníkovi v stavebnom konaní č. Výst. 284-36-H-13-Va zmeniť stavbu tak, že stavba bude po celej línii stavby postavená v odstupe 2 m od hranice jej pozemku. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania. II. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.08.2014 uviedol, že dňa 04.04.2013 podal stavebník J.. H. S. na stavebný úrad žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu „ Prístrešok a sklad „ na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. F.. Na základe tejto žiadosti začal stavebný úrad stavebné konanie pod č. Výst. 284-36-H-13-Va. Stavebný úrad postupoval v zmysle stavebného zákona a po zistení, že stavba nie je v rozpore so stavebným zákonom a verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, vydal vo veci rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Dňa 11.08.2014 odporca ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 284-36-H-13-Va zo dňa 11.08.2014 vydal pre stavebníka J.. H. S. dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Prístrešok a sklad“ na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. F.. Podľa odporcu predpoklad na postup podľa § 250v O.s.p. je možný len v tom prípade, ak sú kumulatívne splnené predpoklady pre podanie žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, najmä ak ide o nezákonný zásah a zásah nie je rozhodnutím. Na základe stavebného konania bolo následne vydané rozhodnutie, proti ktorému má navrhovateľka ako účastníčka konania právo podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia. Neprípustnosť návrhu vidí odporca v tom, že v stavebnom konaní v spojitosti so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, z ktorého vychádza aj predmetný návrh, bolo vydané rozhodnutie správnym orgánom - odporcom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podmienka včasnosti podania návrhu do 30 dní odkedy sa osoba o nezákonnom zásahu dozvedela, najneskôr však do jedného roka, taktiež nebola splnená, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že od zásahu, ktorým mala byť navrhovateľka ukrátená na svojich právach uplynulo viac ako 30 dni a viac ako 1 rok. V neposlednom rade sa v posudzovanom prípade nejedná o zásah nezákonný, nakoľko odporca postupoval v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom. III. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebník J.. H. S. podal dňa 04.04.2013 na stavebný úrad (odporca) žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu „ Prístrešok a sklad“ na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. F.. Dňa 11.04.2013 bolo zvolané konanie s miestnym zisťovaním na deň 23.04.2013, kde bola spísaná zápisnica na prerobenie situácie umiestnenia stavby. Dňa 14.08.2013 stavebný úrad oznámil pokračovanie v konaní o dodatočnej legalizácii stavby a nariadil termín ústneho konania na 26.08.2013. V zápisnici z ústneho konania sa stavebník zaviazal doplniť dohodu medzi ním a vlastníkom susednej nehnuteľnosti. Dňa 19.09.2013 požiadal vlastník susednej nehnuteľnosti - navrhovateľka o predĺženie lehoty na doloženie dohody, pričom 04.10.2013 listom doručeným na stavebný úrad oznámila, že navrhovanú dohodu neakceptuje. Dňa 07.10.2013 požiadal stavebník o pokračovanie v konaní a zaviazal sa upraviť stavbu tak, aby bola 2 m od spoločnej hranice od pozemku navrhovateľky. Stavebný úrad dňa 27.02.2013 oznámil pokračovanie v konaní a nariadil ústne pojednávanie na deň 17.12.2013. Dňa 20.12.2013 požiadala Okresná prokuratúra Bratislava III o zapožičanie spisového materiálu. Následne dňa 10.01.2014 stavebný úrad konanie o dodatočnom stavebnom povolení prerušil a zrušil termín miestneho zisťovania. Dňa 07.04.2014 požiadal stavebník o pokračovanie v konaní a predložil projektovú dokumentáciu podľa skutočného umiestnenia stavby. Dňa 11.04.2014 stavebník listom oznámil vykonanie nevyhnutných úprav prístrešku na zabezpečenie rozostavanej stavby. Na základe sťažnosti na vykonávanie stavebných prác, stavebný úrad ohlásil štátny stavebný dohľad a vyzval stavebníka na zastavenie stavebných prác s okamžitou platnosťou. Stavebný úrad oznámil pokračovanie v konaní listom zo dňa 23.04.2014 a nariadil konanie v spojení s miestnym zisťovaním na deň 13.05.2014. Neskôr sa nový termín ústneho konania preložil na deň 05.06.2014 na základe žiadosti navrhovateľky. Na tomto konaní sa stavebník oboznámil s námietkami navrhovateľky a na základe vykonanej obhliadky bolo skonštatované, že stavba je zrealizovaná. V uskutočnenom konaní bolo zistené, že dodatočným povolením stavby podľa § 88a stavebného zákona a jej budúcim užívaním nie je ohrozený verejný záujem, ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania a súčasne je zohľadnená starostlivosť o životné prostredie a ochrana pôdneho fondu. Z toho titulu vydal správny orgán rozhodnutie č. Výst.284-36-H-13-Va zo dňa 11.08.2014, ktorým vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „ Prístrešok a sklad“, ktorým sa dodatočne povolila už zrealizovaná stavba v rozsahu vybudovania prístrešku a skladu. Súd uznesením č. k. 6S/148/2014- zo dňa pribral do konania staviteľa dotknutého prístrešku J.. H. S.. Na súdnom pojednávaný právny zástupca navrhovateľky sa pridržiaval žalobného návrhu, upozornil, že doposiaľ nebolo ukončené správne konanie vo veci dodatočného povolenia stavby účastníka konania. Nezákonný postup odporcu a pribratého účastníka pokračuje aj z hľadiska požiarnej ochrany, keďže charakter stavby vyvoláva priamu hrozbu na majetku navrhovateľky o čom predložil technickú správu k protipožiarnej bezpečnosti. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z návrhu (§ 250 O.s.p.) postupom podľa 5 hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250v a nasl. O.s.p.) na nariadenom pojednávaní konanom dňa 17.07.2015 v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne (ospravedlnená) a pribratého účastníka konania (neospravedlnený) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa čl. 142 Ústavy SR súdy preskúmavajú zákonnosť orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Podľa § 250v ods. 1 O. s. p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. , súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u <. platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <. a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) <. a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137 <..). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. V. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave o ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly. Účelom konania pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, pričom tento zásah bol zameraný proti nej alebo proti nej priamo vykonaný za predpokladu, že takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je potom zárukou, že súd uložením povinnosti žalovanému nepokračovať v porušovaní práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu vzniknutého protiprávnym konaním, prípadne nekonaním orgánu verejnej správy. Zmyslom právnej úpravy podľa § 250v O.s.p. je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto subjektom a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neprijateľného stavu. Pokiaľ § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými sú jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkom nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Právna úprava v piatej časti O.s.p. ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov, pričom uvedená skutočnosť platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. V ods. 8 cit. ust. § 250v O.s.p. je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem „zásah“ nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani iné zákony. Ustálená judikatúra považuje za „nezákonný zásah“, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať len v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Návrh proti nezákonnému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícii účastníka konania určiť, či podá návrh podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., alebo žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je potrebné, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Súd v prejednávanej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p., pričom musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo proti ním vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, žaloba bola podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predpokladom vydania meritórneho vyhovujúceho rozhodnutia je splnenie podmienok konania stanovených v § 250v O.s.p.. Súd posudzujúc návrh musí konštatovať, že z jeho obsahu nie je zrejmé, či bola zachovaná zákonná (objektívna a subjektívna) lehota na jeho podanie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu však vyplýva, že navrhovateľka sa o nezákonnom zásahu odporcu spočívajúcom v uskutočňovaní stavby prístrešku a skladu stavebníkom S. dozvedela už dňa 14.2.2014, kedy jej bolo doručené oznámenie výsledku vykonaného štátneho stavebného dozoru, najneskôr dňa 22.04.2014 kedy zaslala odporcovi výzvu (tretia sťažnosť) na konanie stavebného dozoru, z obsahu sťažnosti vyplýva, že daná stavba bola dokončená. K tejto sťažnosti sa odporca vyjadril písomnosťou z 24.04.2014, prevzatou navrhovateľkou 09.05.2014. K samotnému zásahu uskutočňovania stavby stavebníkom došlo už koncom roku 2012, čo vyplýva z navrhovateľkinej sťažnosti z 10.01.2013. Predmetný návrh bol osobne podaný dňa 11.07.2014, to znamená po uplynutí zákonom stanovených lehôt a to tak objektívnej, ako aj subjektívnej. Ohľadom ďalšej podmienky úspešného podania predmetného návrhu - vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkom nezákonného zásahu (podnet podaný navrhovateľkou na OP BA III), súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 513/2011 z 23.02.2011) takýto podnet nie je možné pokladať za efektívny prostriedok nápravy, nakoľko jeho použitie je závislé výlučne od rozhodnutia (úvahy) iného orgánu (príslušnej prokuratúry). Súdna prax za efektívny prostriedok nápravy, ktorý treba použiť pred samotným podaním návrhu na konanie o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy pokladá podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z., čo však navrhovateľka nevyužila. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala uloženie povinnosti odporcovi, aby stavebníkovi nariadil odstránenie, resp. alternatívne zmenenie uskutočnenej stavby. Súd uvádza, že takéto rozhodnutie je odporca oprávnený vydať v rámci prebiehajúceho stavebného konania. Vydaním navrhovaného rozsudku by bol priamo dotknutý stavebník - do konania pribratý účastník. Navrhovateľkou zvolený postup by bolo možné úspešne využiť len ak nie je možné využiť iný prostriedok právnej ochrany, v danom prípade postup podľa stavebného zákona a to v rámci prebiehajúceho stavebného konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní bolo odporcom vydané rozhodnutie - dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby, ktoré navrhovateľka napadla odvolaním, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Bude zo strany navrhovateľky potrebné, aby všetky argumenty uvádzané v tomto konaní (spolu na pojednávaní predloženým „Posúdením PBS vzájomného vzťahu stavieb“- posudzujúce protipožiarnu bezpečnosť stavieb a ich vzájomné odstupové vzdialenosti) predkladala v rámci tohto prebiehajúceho stavebného konania o dodatočnom stavebnom povolení predmetného prístrešku. V danom prípade je súd názoru, že v prípade postupu odporcu nejde o nezákonný zásah z jeho strany voči navrhovateľke, ale o zásah stavebníka voči nej, proti ktorému mohla podať návrh na súdnu ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia na príslušnom okresnom súde v občianskoprávnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný a neprípustný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250v ods. 5 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože jej návrhu nevyhovel a odporcovi ako aj pribratému účastníkovi náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).