Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/165/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201333 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201333.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: X.. V. V., K., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Kristína Mitrová Polková, Na Priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38436/2014/23 zo dňa 05.06.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.08.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 38436/2014/23 zo dňa 05.06.2014. V žalobe uviedol, že je sudcom Krajského súdu v Žiline, pričom uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 154 z 24.09.2013 bol od 01.01.2014 do 31.12.2014 dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Listom doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 20.02.2014 žalobca požiadal o doplnenie platobného dekrétu a o vyplácanie funkčného príplatku podľa ust. § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ktorú odôvodnil tým, že poukazuje na rozvrh práce NS SR za rok 2014 na základe ktorého rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Predsedníčka Krajského súdu v Žiline rozhodnutím Spr. 112/2014 zo dňa 08.04.2014 nevyhovela žiadosti žalobcu o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministerstva zo dňa 05.06.2014. Žalobca v žalobe tvrdí, že podstatným rozdielom medzi sudcom najvyššieho súdu a dočasne prideleným sudcom na najvyšší súd je skutočnosť, že dočasne pridelený sudca neprešiel výberovým konaním a neboli preverené jeho znalosti a schopnosti pôsobiť na príslušnom súde. Z týchto dôvodov nemá žalobca nárok na funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2, ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich. Akým výberovým konaním prechádza sudca dočasne pridelený na Špecializovaný trestný súd, ktorý dostáva funkčný príplatok nie je možné z napadnutého rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, zistiť. Označený právny názor žalovaných degraduje aj samotnú Súdnu radu SR do pozície orgánu, ktorý je len nejakým vykonávateľom návrhu príslušnej osoby na dočasné pridelenie sudcu na iný súd bez toho, aby boli overené schopnosti a znalosti sudcu, ktorý má byť dočasne pridelený na iný súd. Označený názor podľa názoru žalobcu je odtrhnutý od praxe, pretože každý kompetentný predseda súdu, ktorý podáva návrh na dočasné pridelenie sudcu na iný súd si v dostatočnej miere preverí schopnosti a znalosti konkrétneho sudcu. Argumentácia žalovaných v napadnutom rozhodnutí podľa názoru žalobcu neobstojí, pretože popiera význam a zmysel dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa. Ak teda žalobca, ako sudca najvyššieho súdu podľa rozvrhu práce, rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, má nárok na funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2, ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich. Žalovaný tvrdí, že pozornosti žalovaného ušlo, že v ust. § 69 ods. 2, ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich nie sú konajúci sudcovia najvyššieho súdu rozdelení na dočasne prideleného sudcu a stáleho sudcu, ale podstatným kritériom pre funkčný príplatok je rozvrh práce a skutočný výkon rozhodovacej činnosti. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie v argumentačnej rovine za formalistické a nedávajúce odveď ani na konkrétnu argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní zo dňa 28.04.2014, a preto je podľa jeho názoru nepreskúmateľným. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné k časti odvolania, v ktorej žalobca namieta nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní. K tejto časti odvolania sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril vôbec. Podľa žalobcu je nesporné, že existujúci stav je v rozpore s § 34 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, § 119a Zákonníka práce v spojení s ust. § 150 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj v rozpore so zákonom č. 365/2004, ako aj so smernicami č. 97/80/ES, č. 2000/43/ES, č. 2000/78/ES, č. 2000/73/ES. Navrhuje preto, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 26.09.2014 uviedol, že k námietkam uplatneným žalobcom vo vzťahu k argumentácii žalovaného, použitej v napadnutom rozhodnutí, žalovaný udáva, že aj naďalej nástojí na svojej argumentácii a právnom posúdení veci, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom nad rámec argumentácie žalobcom uplatneným námietkam v žalobe uvádza nasledovné; Žalovaný žiadnym spôsobom, tak v napadnutom rozhodnutí, ani svojím konaní nepopiera význam a zmysle dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa, pričom ani nevyslovuje pochybnosti v jurisdikcii žalobcu, resp. k jeho postaveniu ako zákonného sudcu počas jeho dočasného pridelenia na NS SR. Žalovaný však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že je nevyhnutné rozlišovať medzi pojmami „sudca NS SR“ a „zákonný sudca“. Zatiaľ čo za sudcu NS SR je možné považovať len osobu, ktorá je pridelená alebo preložená na NS SR, teda vzniká trvalá väzba, čiže spätosť s dotknutým súdom, tak pojem „zákonný sudca“ zákonodarca definuje v § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. ako sudcu, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci. Zohľadňujúc aktuálne platnú a účinnú právnu úpravu, ktorá pripúšťa aj možnosť dočasného pridelenia sudcu na iný súd je tak zrejmé, že zákonným sudcom nie je len osoba trvale pridelená alebo preložená na príslušný súd, ale aj dočasne pridelený sudca pri splnení podmienky jeho určenia v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Žalovaný opätovne poukazuje na ust. § 65 a nasl. zákona o sudcoch, upravujúcich platové pomery sudcov. Na základe systematického gramatického, ako aj lexikálneho výkladu dotknutých ustanovení je zrejmé, že sám zákonodarca pre účely odmeňovania diferencuje medzi „stálym sudcom“ a „dočasne prideleným sudcom“, na čo žalovaný poukázal a súčasne aj zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K časti uplatneného dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalobca označuje napadnuté rozhodnutie v argumentačnej rovine za formalistické, žalovaný považuje za dôvodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 27/1999, podľa ktorého zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne s paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodnutí riadil. Vychádzajúc z citovaného rozsudku, žalovaný má za to, že za formalistické odôvodnenie rozhodnutia možno považovať len také rozhodnutie, v ktorom sa správny orgán obmedzí len na paragrafové znenie relevantných právnych predpisov a následne len uvedie, že sa nimi riadil. Nakoľko napadnuté rozhodnutie nepoukazuje len na použité právne predpisy, ale jednoznačne aj vysvetľuje ich následnú aplikáciu na vec žalobcu, pričom zároveň ozrejmuje aj na základe akého postupu dospel žalovaný k záveru prijatého napadnutým rozhodnutím, zastáva žalovaný názor, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné v tej časti odvolania, v ktorej žalobca namieta nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní. Žalovaný má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť aj námietke nerovnakého zaobchádzania, keď poukázal na príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá mzdovú a platovú diferenciáciu označuje za prirodzenú súčasť života spoločnosti a ktorá zároveň za splnenia vybraných podmienok mzdovú, či platovú diferenciáciu výslovne pripúšťa (PL. ÚS 17/08-238). Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobmedzil len na konštatovanie judikatúry, ale závery z nej vyplývajúce, t.j. predovšetkým splnenie kritéria racionálnosti a primeranosti aj dôsledne rozviedol vo vzťahu k platnej a účinnej právnej úprave. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj v tejto časti formuloval jednoznačne a zrozumiteľne. Má za to, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené a vec vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a preto navrhuje súdu, aby žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách cit. ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu predsedníčky Krajského súdu v Žiline sp. zn. Spr. 112/2014 zo dňa 08.04.2014 zamietol a rozhodnutie predsedníčky Krajského súdu v Žiline Spr. 112/2014 zo dňa 08.04.2014 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajskému súdu v Žiline bola dňa 20.02.2014 doručená žiadosť žalobcu označená ako „Žiadosť o doplnenie platového dekrétu a o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z.“. V žiadosti žalobca uviedol, že uznesením Súdnej rady SR č. 154 zo dňa 24.09.2013 bol dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na NS SR na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Od 01.01.2014 vykonáva funkciu sudcu NS SR ako člen trestného kolégia a podľa rozvrhu práce NS SR na rok 2014 rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Na podklade týchto skutočností žiada vydať platobný dekrét, ktorý bude obsahovať funkčný príplatok podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. a následne označený funkčný príplatok, ako súčasť funkčného platu mu bude aj vyplácaný. Dňa 03.03.2014 a 06.03.2014 žalobca doplnil svoju žiadosť, v ktorej oznámil, že predseda senátu v zmysle čl. 2 ods. 12 rozvrhu práce NS SR na rok 2014 v súlade s čl. 36 bod 3 a 4 Rokovacieho poriadku NS SR mu ako sudcovi spravodajcovi boli pridelené ďalšie veci, v ktorých NS SR rozhodoval o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho trestného súdu. V tejto súvislosti poznamenal, že funkčný príplatok podľa § 69 ods. 4 zákona patrí každému členovi senátu, ktorému bola vec, definovaná v § 69 ods. 4 citovaného zákona, pridelená od momentu nápadu až do rozhodnutia. Predsedníčka Krajského súdu v Žiline ako vecne príslušný správny orgán dospela k názoru, že žiadosť žalobcu nemá oporu v zákone o sudcoch a prísediacich a preto rozhodnutím Spr. 112/2014 zo dňa 08.04.2014 rozhodla tak, že žiadosti sudcu X.. V. V. (žalobcu) o doplnenie platového dekrétu a o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich nevyhovela. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.06.2014 č. 38436/2014/23 tak, že žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a vyššie označené rozhodnutie predsedníčky Krajského súdu v Žiline potvrdil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmý právny názor žalovaného, z ktorého vyplýva, že podľa ust. § 69 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Z ust. § 72 ods. 1 zákona o sudcoch patrí sudcovi počas dočasného pridelenia funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 72 ods. 2 zákona o sudcoch vzhľadom k tomu, že ide o dočasné pridelenie sudcu (žalobcu) na súd vyššieho stupňa, a preto mu patrí príplatok počas dočasného pridelenia. Inštitút dočasného pridelenia na výkonnosť funkcie sudcu na iný súd slúži v súlade s platnou právnou úpravu na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva. Sudca vymenovaním do funkcie a zložením sľubu je spútaný s tým súdom na ktorý bol, ako na prvé miesto výkonu funkcie pridelený Súdnou radou SR. V tomto prípade žalobca bol dočasne pridelený na NS SR ako sudca trestného kolégia, ktorý rozhodoval vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Zákonodarca však v súvislosti s dočasným pridelením na výkon funkcie sudcu na iný súd, podľa názoru žalovaného jasne a presne definuje platové pomery sudcu počas uvedeného obdobia. IV. Podľa ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona, na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené, okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo členka disciplinárneho senátu. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a citovaného zákona. Podľa ust. § 69 ods. 2, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa ods. 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v prechádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorú má vec pridelenú náhodným výberom. Podľa ust. § 72 ods. 1 citovaného zákona, sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; Súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu, spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu, nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd. Podľa ust. § 90 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca X. preukázal, že v období od 01.01. do 31.12.2014 bol dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu, kde rozhodoval o veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Z vyššie citovaného ust. § 72 ods. 2 v spojení s ust. § 69 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. nesporne vyplýva, že zákonodarca v súvislosti s dočasným pridelením na výkon funkcie sudcu na iný súd jednoznačne definuje platové pomery sudcu počas uvedeného obdobia. V súvislosti s funkčným príplatkom viažucim sa na vybavovanie agendy Špecializovaného trestného súdu taxatívne upravil možnosť priznania príplatku len sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Špecializovaný trestný súd. Sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Najvyšší súd aj pri splnení podmienky vybavovania agendy Špecializovaného trestného súdu zákonodarca neupravil možnosť priznania predmetného funkčného príplatku. Súd konštatoval, že je nutné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, a síce, že je nevyhnuté rozlišovať medzi pojmami „sudca NS SR“ a „zákonný sudca“. Zatiaľ čo za sudcu NS SR je možné považovať len osobu, ktorá je pridelená alebo preložená na NS SR, a teda vzniká trvalá väzba a spätosť s predmetným súdom, pojem „zákonný sudca“ zákonodarca definuje v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. ako sudcu, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci. Platové pomery sudcov upravuje ust. § 65 a nasl. zákona o sudcoch. Z výkladu týchto ustanovení je nesporné, že pre účely odmeňovania zákonodarca diferencuje medzi „stálym sudcom“ a „dočasne prideleným sudcom“. Zákonodarca upravil osobitne možnosť priznania príplatku pri dočasnom pridelení sudcu na iný súd, a to výlučne sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Špecializovaný trestný súd. Podľa názoru súdu, keďže zákonná úprava explicitne špecifikuje okruh sudcov, ktorí majú počas obdobia dočasného pridelenia nárok na daný príplatok, z predmetného postupu zákonodarcu je zrejmé, že ust. § 69 ods. 2 a ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich nie je možné analogicky aplikovať vo vzťahu k sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na NS SR. Právny nárok na predmetný príplatok majú len sudcovia dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na Špecializovaný trestný súd, a to s poukazom na vyššie citovanú samostatnú právnu úpravu priznania predmetného funkčného príplatku. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní podľa ust. § 250f ods. 1 O.s.p. na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca podaním zo dňa 11.09.2014 oznámil tunajšiemu súdu, že s prejednaním veci bez nariadenia súhlasí. Žalovaný svoj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania oznámil podaním, ktoré súdu doručil dňa 23.09.2014. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.