Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/165/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201333 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201333.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. V. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom v G., Na Q. diel XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, proti žalovaným: 1) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 2) Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2) č. 38436/2014/23 zo dňa 5.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 38436/2014/23 zo dňa 5.6.2014 spolu s rozhodnutím predsedníčky Krajského súdu v Žiline č. Spr. 112/2014 zo dňa 8.4.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca požiadal Krajský súd v Žiline o doplnenie platového dekrétu a o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z.z.). Argumentoval tým, že uznesením Súdnej rady SR č. 154 zo dňa 24.9.2013 bol dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014. Od 1.1.2014 vykonával funkciu sudcu Najvyššieho súdu SR s plnou jurisdikciou ako člen trestného kolégia a rozhodoval o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd a v januári 2014 mu boli pridelené dve veci ako sudcovi spravodajcovi. 2. Predsedníčka Krajského súdu v Žiline rozhodnutím č. Spr. 112/2014 zo dňa 8.4.2014 nevyhovela žiadosti žalobcu o doplnenie platového dekrétu a o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol rozhodnutím č. Spr. 7361/2013-Oú zo dňa 11.12.2013 priznaný príplatok počas dočasného pridelenia v sume 147,38 €. Podľa jej názoru žalobca dočasným pridelením nenadobudol status sudcu Najvyššieho súdu SR, stále je sudcom Krajského súdu v Žiline, t.j. vo vzťahu k jeho platovým nárokom je potrebné aplikovať ustanovenie § 72 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. a jeho dočasné pridelenie na Najvyšší súd SR nezakladá nárok na príplatok podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Citovaný zákon v § 72 ods. 1 definuje plat sudcu počas dočasného pridelenia tak, že mu patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia, to neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. Keďže zákonná úprava explicitne špecifikuje okruh sudcov, ktorí majú počas obdobia dočasného pridelenia nárok na daný príplatok, z postupu zákonodarcu je vyvoditeľné, že ustanovenia § 69 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. nie je možné analogicky aplikovať vo vzťahu k sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR. Skutočnosť, že zákonodarca negatívne neupravil predmetnú otázku vo vzťahu k sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Najvyšší súd SR, nemôže viesť k výroku, že majú analogicky nárok na predmetný príplatok. Splnenie podmienky vzniku nároku na príplatok podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR, je v danom prípade bezpredmetné. 3. Žalovaný 2) rozhodnutím č. 38436/2014/23 zo dňa 5.6.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. Spr. 112/2014 zo dňa 8.4.2014. Uviedol, že inštitút dočasného pridelenia na výkon funkcie sudcu na iný súd slúži na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva. Pod pojem „riadny chod súdnictva“ však nie je možné subsumovať len zabezpečenie reálneho fungovania konkrétneho súdu v prítomnom čase. V širších súvislostiach tento pojem zahŕňa aj spôsob zabezpečenia plynulého, kontinuálneho a kvalitatívne fundovaného fungovania justície ako celku aj do budúcnosti. Žalobca preukázal, že na Najvyššom súde SR, kde bol vtedy dočasne pridelený, rozhodoval vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Zákonodarca však v súvislosti s dočasným pridelením na výkon funkcie sudcu na iný súd jasne, presne a zrozumiteľne definoval platové pomery sudcu počas uvedeného obdobia. V súvislosti s funkčným príplatkom viažucim sa na vybavovanie agendy Špecializovaného trestného súdu taxatívne upravil možnosť priznania príplatku len sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Špecializovaný trestný súd. Sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Najvyšší súd SR aj pri splnení podmienky vybavovania agendy Špecializovaného trestného súdu, zákonodarca neupravil možnosť priznania predmetného funkčného príplatku. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08, v zmysle ktorého mzdová či platová diferenciácia v rámci výkonu určitého povolania je prirodzenou súčasťou života spoločnosti, preto nemožno rozumne a ani legitímne očakávať jej elimináciu práve pri výkone sudcovského povolania. Rozdiely v odmeňovaní sudcov však musia vychádzať z kritérií, ktoré majú objektivizovaný základ a vo vzťahu k celkovému systému odmeňovania platnému pre danú sféru rešpektujú kritériá racionálnosti a primeranosti. Postavenie sudcu, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na súd vyššieho stupňa, nie je ekvivalentné postaveniu sudcu, ktorý bol na súd vyššieho stupňa preložený, resp. pridelený. Podstatný rozdiel je najmä v skutočnosti, že sudca, ktorý bol na súd vyššieho stupňa preložený, resp. pridelený, absolvoval výberové konanie, ktoré je previerkou znalostí a schopností sudcu pôsobiť na danom súde. Počas dočasného pridelenia je však sudca stále spätý so súdom, na ktorý bol pridelený alebo preložený. Zákonodarca to zohľadnil priznaním príplatku počas obdobia dočasného pridelenia podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. Eliminácia vyplácania funkčného príplatku nepopiera požadovanú zásadu racionality a proporcionality vo vzťahu k celkovému systému odmeňovania platnému pre sudcov Najvyššieho súdu SR. Zákonodarca aj cez nárok na predmetný funkčný príplatok aplikoval skutočnosť, že postavenie sudcu dočasne prideleného na Najvyšší súd SR nie je rovnocenné postaveniu sudcu Najvyššieho súdu SR. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného 2) č. 38436/2014/23 zo dňa 5.6.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom žalovaných, pretože popiera význam a zmysel dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa. Ušlo im, že dočasným pridelením na najvyšší súd sa stal členom pléna sudcov Najvyššieho súdu SR a členom trestného kolégia a vykonával zverenú sudcovskú právomoc ako ostatní sudcovia trestného kolégia podľa rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2014. Jediné obmedzenie dočasne prideleného sudcu vyplýva z § 12 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z., ktoré však žiaden vzťah k funkčnému príplatku podľa § 69 ods. 4 citovaného zákona neupravuje. Jurisdikcia žalobcu nebola žiadnym spôsobom obmedzená a od 1.1.2014 rozhodoval ako sudca Najvyššieho súdu SR o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Svedčí o tom záhlavie každého rozhodnutia, ktoré vydal senát, v ktorom pôsobil. Žalovaný 2) nespochybňoval plnú jurisdikciu žalobcu, keďže nepodal dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a nenamietal ho ako nezákonného sudcu. 5. V ustanovení § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. nie sú konajúci sudcovia Najvyššieho súdu SR rozdelení na dočasne pridelených a stálych sudcov, ale podstatným kritériom pre funkčný príplatok je rozvrh práce a skutočný výkon rozhodovacej činnosti. Napadnuté rozhodnutie je formalistické a nedáva odpoveď na konkrétnu argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní zo dňa 28.4.2014, preto ho považuje za nepreskúmateľné. 6. Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v otázke nerovnakého zaobchádzania v odmeňovaní, ku ktorej sa žalovaný 2) vôbec nevyjadril. Podľa názoru žalobcu je existujúci stav v rozpore s § 34 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., § 119a ods. 1 až ods. 4 zákona č. 311/2000 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) aj zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 365/2004 Z.z.) a Smernicou Rady č. 97/80/ES o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia, Smernicou Rady č. 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, Smernicou Rady č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní a Smernicou Komisie č. 2000/73/ES, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 93/32/ES o montáži zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na dvoj- a trojkolesových motorových vozidlách. III. Vyjadrenie žalovaných 7. Žalovaný 1) v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nepopiera význam a zmysel dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa ani jurisdikciu žalobcu (jeho postavenie ako zákonného sudcu počas jeho dočasného pridelenia). Považuje však za potrebné rozlišovať medzi pojmami „sudca Najvyššieho súdu SR“ a „zákonný sudca“. Za sudcu Najvyššieho súdu SR možno považovať len sudcu Najvyššieho súdu, ktorý je trvale pridelený alebo preložený na Najvyšší súd SR; zákonným sudcom je sudca definovaný v § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 757/2004 Z.z.). Zákonným sudcom nie je len osoba trvalo pridelená alebo preložená na príslušný súd, ale aj dočasne pridelený sudca určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Poukázal na § 65 zákona č. 385/2000 Z.z. 8. K námietke formalistického odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/27/1999; navyše, žalobca túto časť žaloby ani nepodložil žiadnymi argumentmi. 9. S námietkou žalobcu týkajúcou sa nerovnakého zaobchádzania v odmeňovaní sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2008 a aplikáciou kritéria primeranosti a racionálnosti vo vzťahu ku konkrétnej právnej úprave. Posúdenie súladnosti úpravy § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. s § 34 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., § 119 ods. 1 až ods. 4 ZP a zákonom č. 365/2004 Z.z. nepatrí do jeho kompetencie ako správneho orgánu. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1) písomne nevyjadril. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 11. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/165/2014-34 zo dňa 14.5.2015 zamietol žalobu žalobcu a nepriznal mu náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 12 ods. 1, § 25 ods. 4, § 69 ods. 2, ods. 4 a § 72 zákona č. 385/2000 Z.z. Súd konštatoval, že je nutné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, a síce, že je nevyhnuté rozlišovať medzi pojmami "sudca NS SR" a "zákonný sudca". Zatiaľ čo za sudcu Najvyššieho súdu SR je možné považovať len osobu, ktorá je pridelená alebo preložená na Najvyšší súd SR, a teda vzniká trvalá väzba a spätosť s predmetným súdom, pojem "zákonný sudca" zákonodarca definuje v § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. ako sudcu, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci. Platové pomery sudcov upravuje § 65 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z. Z výkladu týchto ustanovení je nesporné, že pre účely odmeňovania zákonodarca diferencuje medzi "stálym sudcom" a "dočasne prideleným sudcom". Zákonodarca upravil osobitne možnosť priznania príplatku pri dočasnom pridelení sudcu na iný súd, a to výlučne sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Špecializovaný trestný súd. Podľa názoru súdu, keďže zákonná úprava explicitne špecifikuje okruh sudcov, ktorí majú počas obdobia dočasného pridelenia nárok na daný príplatok, z predmetného postupu zákonodarcu je zrejmé, že § 69 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. nie je možné analogicky aplikovať vo vzťahu k sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na Najvyšší súd SR. Právny nárok na predmetný príplatok majú len sudcovia dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na Špecializovaný trestný súd, a to s poukazom na vyššie citovanú samostatnú právnu úpravu priznania predmetného funkčného príplatku. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd preto s poukazom na § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. 12. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžo/199/2015 zo dňa 31.1.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/165/2014-34 zo dňa 14.5.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia zhrnul svoj právny názor s odkazom na správnosť právnych názorov žalovaného v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa odlišnosti postavenia sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na najvyšší súd od postavenia sudcu najvyššieho súdu a vplyvu tejto skutočnosti na platové nároky bez toho, aby sa vysporiadal s námietkou porušenia antidiskriminačného zákona a ďalších súvisiacich predpisov pri posudzovaní tejto otázky správnymi orgánmi, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne odôvodnené. V. Pojednávanie po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 246 ods. 1, § 246a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.9.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za prítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a poverenej zástupkyne žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 12 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu (ods. 1). O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje Súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí (ods. 2). Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špecializovaný trestný súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov (ods. 3). Počas dočasného pridelenia je sudca členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený; nemá však právo byť volený do orgánov sudcovskej samosprávy tohto súdu, pričom jeho volené funkcie na súde, z ktorého bol preložený, nezanikajú (ods. 4). 15. Podľa § 69 ods. 2, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (ods. 2). Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom (ods. 4). 16. Podľa § 72 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 (ods. 1). Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5% zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10% zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130% základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd (ods. 2). 17. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 38436/2014/23 zo dňa 5.6.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. Spr. 112/2014 zo dňa 8.4.2014 o nevyhovení jeho žiadosti o priznanie a vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Medzi účastníkmi bol sporný výklad uvedeného ustanovenia spolu s ustanoveniami § 12 a § 72 zákona č. 385/2000 Z.z. a ich vyústenie k existencii alebo neexistencii nároku na dotknutý funkčný príplatok. 20. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti správnych súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. 21. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. 22. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008). 23. Správny súd považuje prioritne za nevyhnutné vyjadriť sa k správnemu označeniu žalovaného a poukazuje na § 250 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 a na § 180 ods. 1 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP v znení účinnom od 1.7.2016. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku v poslednom stupni. Orgánom verejnej správy je však ministerstvo ako centralizovaný a monokratický orgán štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Správny súd posúdil otázku pasívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR a dospel k záveru, že minister nie je sám osebe orgánom verejnej správy, ale je osobou stojacou v čele tohto orgánu. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho nálezu z 23.októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister spravodlivosti a ministerstvo spravodlivosti je možné považovať za pojmy identické. Rovnaké závery vo vzťahu k ministrovi a ministerstvu aplikoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31.1.2008, sp. zn. 8Sžo/6/2010 zo dňa 30.9.2010. Správny súd teda dospel k záveru, že označenie ministra spravodlivosti za žalovaného nie je takou prekážkou, ktorá by mu bránila vo veci konať a rozhodnúť, keďže žalobca označil za žalovaného aj ministerstvo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.7.2011 publikované ako R 110/2012). V ďalšom odôvodnení ich správny súd označuje jednotným názvom „ministerstvo“ alebo „žalovaný“. 24. Medzi účastníkmi je sporný výklad pojmov sudca najvyššieho súdu a dočasne pridelený sudca na najvyšší súd rozhodujúci o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, vo vzťahu k funkčnému príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. 25. Je nepochybné, že žalobca bol na základe uznesenia Súdnej rady SR č. 154 zo dňa 24.9.2013 dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014. Od 1.1.2014 reálne vykonával funkciu sudcu Najvyššieho súdu SR ako člen trestného kolégia a rozhodoval o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, tak ako to vyplýva z Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2014. 26. Podľa názoru správneho súdu je sudcom najvyššieho súdu na účely funkčného príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. nielen trvalo pridelený alebo preložený sudca, ale aj sudca dočasne pridelený na tento súd; rozhodujúcim kritériom je agenda prejednávaná v trestných veciach, teda konanie a rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je príslušný Špecializovaný trestný súd. Rovnocennosť sudcov vyplýva aj z § 12 ods. 1, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z., podľa ktorého sudca je dočasne prideľovaný na iný súd na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva, teda nie na obdobie poskytujúce dočasne pridelenému sudcovi „zaškolenie“ alebo „získanie vedomostí z konkrétnej oblasti práva“, ale od prvého dňa dočasného pridelenia na iný súd sú mu prerozdelené spisy, v ktorých ihneď od začiatku dočasného pridelenia koná a rozhoduje. Krátky slovník slovenského jazyka definuje prídavné meno „riadny“ (ktoré používa § 12 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z.) ako konajúci podľa poriadku, normálne, taký, aký má byť, náležitý, primeraný; opakom je prídavné meno „mimoriadny“. Inými slovami, ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. sleduje dočasným pridelením sudcu na iný súd normálny, ničím neprerušený a kvalifikovaný výkon súdnictva na inom súde, čo je možné dosiahnuť len okamžitým začatím konania a rozhodovania v pridelených veciach. Ak by dočasne pridelený sudca na Najvyšší súd SR nebol rovnocenným sudcom Najvyššieho súdu SR, tak ako to tvrdí žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, vzniká otázka, či by potom mohol konať a rozhodovať vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Túto situáciu by potom mal zohľadňovať rozvrh práce aj § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., čo sa nestalo a tieto normatívne akty nevynímajú dočasne prideleného sudcu najvyššieho súdu z rozhodovania o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je príslušný Špecializovaný trestný súd. Podľa názoru správneho súdu je jediným odlišujúcim znakom dočasne prideleného sudcu a trvalo prideleného alebo preloženého sudcu časové hľadisko pôsobenia sudcu na konkrétnom súde. Z hľadiska materiálneho výkonu funkcie sudcu a rozhodovacej činnosti sú si rovnocenní. Preto aj dočasne prideleného sudcu možno považovať za sudcu najvyššieho súdu na účely funkčného príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. 27. Pre určenie vzniku nároku na funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je podľa názoru správneho súdu dôležitá obsahová náplň práce sudcu najvyššieho súdu. Funkčný príplatok podľa tohto ustanovenia patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Žalobca uvedenú podmienku v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 spĺňal, preto mu patril funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. V tejto súvislosti nemožno opomenúť obdobnú situáciu pri dočasne pridelených sudcoch na Špecializovaný trestný súd, ktorí majú podľa § 72 ods. 1 posledná veta zákona č. 385/2000 Z.z. nárok na funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., ktorý však nemožno poskytnúť súbežne s príplatkom počas dočasného pridelenia podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona. Použijúc výklad argumentom a minori ad maius možno dospieť k záveru, že ak dočasne pridelení sudcovia na Špecializovaný trestný súd sú považovaní za sudcov Špecializovaného trestného súdu a patrí im funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. (pričom ide o inštančne nižší súd ako najvyšší súd), potom aj sudcovia inštančne vyššieho súdu (najvyššieho súdu), ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, zahŕňajú v sebe aj dočasne pridelených sudcov spĺňajúcich materiálnu podmienku výkonu funkcie sudcu, a to rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu. Takisto im patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. s vylúčením súbehu príplatku počas dočasného pridelenia podľa § 72 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. 28. Pretavením tohto princípu je aj § 12 ods. 1 druhá veta zákona č. 385/2000 Z.z., ktorý neumožňuje duplicitné vykonávanie funkcie sudcu na dvoch rôznych súdoch (teda na súde, na ktorom je sudca trvalo pridelený alebo preložený, a na súde, na ktorom je sudca dočasne pridelený) s výnimkou výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu, o ktorú v tejto veci nejde. Rovnako tak § 12 ods. 4 citovaného zákona uvádza, že počas dočasného pridelenia sa sudca stáva členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený. 29. Ako už bolo uvedené, žalobca bol v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 dočasne prideleným sudcom najvyššieho súdu, bol členom trestného kolégia a pléna najvyššieho súdu. Rozvrhom práce najvyššieho súdu bol určený ako člen senátu trestného kolégia rozhodujúceho o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, v ktorých na prvom stupni bol príslušný Špecializovaný trestný súd. Aktívne sa teda zapájal do rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu aj do prijímania zovšeobecnených rozhodnutí na zasadnutí trestného kolégia najvyššieho súdu, zjednocovaniu súdnej praxe najvyššieho súdu a súdov nižšej inštancie, nemal však pasívne volebné právo do orgánov sudcovskej samosprávy najvyššieho súdu, čo však ani nie je sporné. 30. Pokiaľ ide o pokyn najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 2Sžo/199/2015 zo dňa 31.1.2018 smerujúci ku krajskému súdu, aby sa zaoberal aj námietkou porušenia zákona č. 365/2004 Z.z., krajský súd uvádza, že v pôvodnom, zrušenom, rozsudku č.k. 1S/165/2014-34 zo dňa 14.5.2015 už raz bolo uvedené, že sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v kontexte s námietkou porušenia zákona č. 365/2004 Z.z. poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 17/08 o mzdovej diferenciácii v rámci výkonu určitého povolania. 31. Po zrušení rozsudku najvyšším súdom sa správny súd opätovne zaoberal námietkou porušenia zákona č. 365/2004 Z.z. v súvislosti s odmeňovaním za výkon pracovnej činnosti. Pre porovnávanie určitých subjektov z hľadiska možnej diskriminácie je nevyhnutné určiť spoločné porovnávacie kritérium rovnaké pre všetky dotknuté subjekty a na základe neho následne zistiť, či došlo alebo nedošlo k diskriminácii v určitej oblasti súvisiacej s dotknutými subjektmi. Podľa názoru správneho súdu je spoločným porovnávacím kritériom agenda rozhodovania o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je príslušný Špecializovaný trestný súd. Pri hypotetickom prijatí názoru žalovaného by vznikla situácia, kedy by funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. patril týmto sudcom: a. (trvale) pridelenému sudcovi Špecializovaného trestného súdu, b. dočasne pridelenému sudcovi Špecializovaného trestného súdu, c. (trvale) pridelenému sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, v ktorých je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Dočasne pridelenému sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, by funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. nepatril. Materiálny výkon funkcie dočasne prideleného sudcu najvyššieho súdu sa však v ničom nelíši od (trvale) prideleného sudcu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Vzniknutý rozdiel v odmeňovaní dočasne prideleného sudcu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, a (trvale) prideleného sudcu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, v ktorých je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, nie je odôvodnený kritériom pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (§ 2 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 365/2004 Z.z.). 32. Žalovaný správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08, ktoré sa už možnou diskrimináciou v odmeňovaní sudcov zaoberalo, preto správny súd nepovažuje za potrebné sa ňou z rovnakého dôvodu a totožného hľadiska zaoberať, pretože by to bolo nadbytočné (aj vzhľadom na viazanosť správneho súdu rozhodnutiami najvyšších súdnych inštancií podľa čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP). V citovanom rozhodnutí ústavného súdu sa však nerozlišuje medzi dočasne pridelenými sudcami najvyššieho súdu a trvalo pridelenými sudcami najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd. Preto nebolo na mieste, aby takto rozlišoval aj žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa. Ak tak urobili, vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutia zaťažili vadou, ktorá negatívne ovplyvňuje ich zákonnosť. 33. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď na žalobcov prípad neaplikoval § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., čo vedie k zrušeniu jeho rozhodnutia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Rovnakou vadou nesprávneho právneho posúdenia veci trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Správny súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa napriek tomu, že v petite žaloby žalobca žiadal zrušiť len druhostupňové rozhodnutie - v tomto prípade je však potrebné uviesť, že žaloba bola podaná na správny súd za účinnosti OSP, ktoré (na rozdiel od SSP) nevyžadovalo, aby žalobca v žalobe výslovne žiadal zrušiť popri druhostupňovom rozhodnutí aj prvostupňové rozhodnutie. Správny súd v takom prípade zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré trpelo rovnakými vadami ako zrušované druhostupňové rozhodnutie (§ 250j ods. 2 OSP). Na konanie pred správnym súdom sa po nadobudnutí účinnosti SSP od 1.7.2016 použijú ustanovenia SSP, právne účinky úkonov zostávajú zachované, no nepoužijú sa ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu (§ 491 ods. 2 SSP). Pre účastníkov konania v tomto prípade bolo priaznivejšie zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ktoré trpí rovnakými vadami ako zrušované druhostupňové rozhodnutie, bez jeho výslovnej žiadosti v petite žaloby, pretože to OSP umožňoval, a navyše je to aj v záujme hospodárnosti konania. 34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na správne právne posúdenie veci, tak ako je uvedené v tomto rozsudku, a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby spĺňalo zákonné požiadavky. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).