Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/174/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201390 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201390.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Správcovské bratislavské družstvo, Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 803 843, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Lamačská cesta 13, Bratislava, JUDr. Barbara Holíková, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: E.-BA-X.-XXX/ XXXX zo dňa 23.06.2014, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p. E.-BA-X.-633/2014 zo dňa 23.06.2014 v spojení s rozhodnutím Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy č.p.: E.-BA- D zo dňa XX.XX.XXXX m e n í v časti týkajúcej sa pokuty tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 1.000 eur . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRHZ-BA-X.-XXX/XXXX zo dňa 23.06.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy č.p.: E.-BA-D zo dňa XX.XX.XXXX o uložení pokuty žalobcovi vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti podľa § 6a v nadväznosti na § 4 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 314/2001 Z.z.), ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako správca bytových domov, ktoré majú viac ako 8 podlaží alebo viac ako 64 bytových jednotiek neumožnil vstup orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor do objektov a priestorov na účely vykonania komplexnej protipožiarnej kontroly, ktorá bola zameraná na kontrolu plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, neposkytol mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie, pričom o predmete a účele vykonania komplexnej protipožiarnej kontroly bol vopred informovaný.
Žalobca v žalobe uviedol, že ako správca bytov a nebytových priestorov v bytových domoch má z jednotlivými vlastníkmi uzavreté zmluvy o výkone správy bytových domov, pričom pri výkone svojej činnosti je povinný postupovať najmä v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj zákon č. 182/1993 Z.z.). Pri právnych úkonoch správcu týkajúcich sa správy toho-ktorého bytového domu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, teda všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca uviedol, že ako správca nemôže konať v rozpore so zákonom, ktorý mu určuje rozsah práv a povinností vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch a v rozpore s uzavretými zmluvami o výkone správy konkrétneho bytového domu. V zmysle niektorých zmlúv o výkone správy je správca dokonca povinný
zúčastňovať sa v mene vlastníkov na kontrolách štátneho odborného dozoru len za prítomnosti zástupcu vlastníkov. Za prípadné nesplnenie povinnosti zo zmluvy o výkone správy na úseku protipožiarnej kontroly zodpovedá správca vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nie však priamo za plnenie povinností vlastníkov voči štátnym kontrolným orgánom. Správca je teda len subjektom, ktorý bytový dom spravuje, pričom spôsob konania za vlastníkov upravuje platná zmluva o výkone správy.
Žalobca mal za to, že pri ustálení subjektu protipožiarnej kontroly a pri rozhodovaní o uložení pokuty prihliadali správne orgány oboch stupňov výlučne len na zákon č. 314/2001 Z.z., s ohľadom na špecifické postavenie správcu bytového domu však mali vo vzťahu ku kontrole bytových domov zohľadňovať aj zákon č. 182/1993 Z.z.. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že ustanovenie § 6a zákona č. 314/2001 Z.z. je plne v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Tvrdil, že v zmysle uvedeného ustanovenia zákona správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku nesplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona č. 182/1993 Z.z. a zo zmlúv o výkone správy. Žalobca poukázal na čl. III bod 4.2 písm. h/ zmluvy o výkone správy č. 16/2001, ktorú v správnom konaní predložil, v ktorej sa medzi povinnosťami správcu bytového domu uvádza „zúčastniť sa v mene vlastníkov za prítomnosti zástupcu vlastníkov na kontrolách štátneho požiarneho dozoru“. Neúčasťou na protipožiarnej kontrole alebo jej odmietnutím bez účasti zástupcu vlastníkov by podľa žalobcu nedošlo k porušeniu zmluvy o výkone správy, ale práve ku konaniu v súlade s ňou. Naopak účasťou na protipožiarnej kontrole bez účasti zástupcu vlastníkov by bola zo strany správcu bytového domu porušená zmluva o výkone správy. Z uvedeného žalobca vyvodil, že správny orgán ho sankcionoval za konanie v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. a so zmluvami o výkone správy, čo považoval za nezákonné.
Žalobca mal za to, že subjektom a nositeľom protipožiarnej kontroly mali byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v kontrolovanej nehnuteľnosti a preto počas konania správneho orgánu žiadal, aby poverenia a oznámenie o vykonaní kontroly boli vydané na každú jednu kontrolovanú nehnuteľnosť samostatne a taktiež od počiatku požadoval, aby sa oznámenie o vykonaní kontroly doplnilo o identifikáciu objektov, v ktorých sa protipožiarna kontrola mala vykonávať, aby mohol zabezpečiť prítomnosť zástupcu vlastníkov kontrolovaného objektu. Žalobca uviedol, že identifikácia kontrolovaných objektov bola zo strany správneho orgánu prvého stupňa doplnená až po viacnásobných podaniach žalobcu. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nejde o úmyselné alebo svojvoľné odmietanie vykonania štátneho požiarneho dozoru. Nebráni sa poskytnutiu súčinnosti pri výkone protipožiarnej kontroly v zmysle zabezpečenia zástupcu vlastníkov kontrolovaného bytového domu, ktorý by sprístupnil kontrolovanú nehnuteľnosť. Je však toho názoru, že orgány požiarneho dozoru pri svojom postupe musia brať do úvahy aj ustanovenia iných zákonov, ktoré určujú právny rámec pôsobenia správcov bytových domov na úseku ochrany pred požiarmi.
Záverom žalobca uviedol, že žalovaný v konaní nesprávne aplikoval ustanovenia zákona, nakoľko sankciu za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 314/2001 Z.z. neuložil nositeľovi povinnosti, teda vlastníkovi bytového domu - fyzickým a právnickým osobám, ale správcovi bytového domu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 09.08.2013 správny orgán prvého stupňa odovzdal žalobcovi oznámenie o vykonaní komplexnej protipožiarnej kontroly, žalobca však napriek tomu neumožnil výkon štátneho požiarneho dozoru s odôvodnením, že chce mať presne uvedené, v ktorých objektoch bude komplexná protipožiarna kontrola vykonaná. V ten istý deň bolo oznámenie o vykonaní kontroly, ako aj poverenie na jej vykonanie, doplnené o informáciu, že kontrolované budú objekty, ktoré majú viac ako 8 podlaží alebo viac ako 64 bytových jednotiek. Dňa 30.09.2013 boli identifikované aj konkrétne adresy bytových domov, v ktorých mala prebehnúť kontrola. Žalobca napriek tomu výkon štátneho požiarneho dozoru neumožnil.
Dňa 18.12.2013 bola so žalobcom prerokovaná a podpísaná zápisnica, podľa ktorej žalobca neumožnil orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vykonať komplexnú protipožiarnu kontrolu v objektoch identifikovaných bytových domov, a to tým, že mu neumožnil vstup do týchto objektov, nepredložil dokumentáciu ochrany pred požiarmi, doklady, podklady a súvisiace informácie, čím naplnil skutkovú podstatu podľa § 59 ods. 1 písm. p/ zák. č. 314/2001 Z.z..
Žalovaný ďalej uviedol, že pri správe bytového domu je žalobca v zmysle § 6a v nadväznosti na § 4 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. povinný zabezpečiť plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, ako aj podrobiť sa výkonu protipožiarnej kontroly a v určenom rozsahu preukázať splnenie povinností podľa uvedeného zákona. Keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov si zvolili spôsob správy bytového domu prostredníctvom správcu, tak povinnosti z plnenia úloh ochrany pred požiarmi vyplývajú správcovi bytového domu z uvedených ustanovení zákona č. 314/2001 Z.z., nie zo zmluvy o výkone správy. Ak by zmluva o výkone správy obsahovala ustanovenia, ktoré by boli v rozpore so zákonom č. 314/2001 Z.z., bola by zmluva v tejto časti neplatná.
Žalovaný poukázal na to, že na základe predloženej vzorovej zmluvy o výkone správy č. 16/2001, uzatvorenej podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Hanulovej ul. č. 9 v Bratislave a žalobcom, možno konštatovať, že povinnosťou správcu je zúčastniť sa v mene vlastníkov za prítomnosti zástupcu vlastníkov na kontrolách štátneho odborného dozoru (čl. III bod. 4.2 písm. h/ zmluvy) a zastupovať vlastníkov pred orgánom štátnej správy alebo obce vo veciach týkajúcich sa správy domu (čl. III bod 4.4 zmluvy). Okrem toho aj samotný zákon č. 182/1993 Z.z. určuje správcovi povinnosť zastupovať vlastníkov a konať ich v mene a v ich prospech a preto je požiadavka vyplývajúca z § 6a zákona č. 314/2001 Z.z. v súlade aj s týmto zákonom. Ak si vlastníci bytov a nebytových priestorov v zmluve o výkone správy dohodli so správcom, že sa chcú ich zástupcovia zúčastňovať výkonu štátneho požiarneho dozoru, tak mal správca bytového domu po oznámení o vykonaní protipožiarnej kontroly túto činnosť koordinovať a zabezpečiť ich účasť, ktorú by orgán štátneho požiarneho dozoru plne akceptoval. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti výroku o výške peňažnej pokuty zmeniť.
Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 09.08.2013 bolo žalobcovi doručené oznámenie o vykonaní protipožiarnej kontroly u žalobcu, ako aj poverenie na vykonanie kontroly pre konkrétnych zamestnancov. Žalobca s vykonaním kontroly nesúhlasil a dňa 20.08.2013 doručil kontrolnému orgánu svoje písomné stanovisko, v ktorom okrem iného uviedol, že bytové objekty neboli v poverení ani v oznámení jednoznačne identifikované a preto žiadal, aby boli vydané na každú jednu samostatnú nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom kontroly s tým, že po obdržaní takýchto údajov zabezpečí vhodný termín na prítomnosť zástupcu vlastníkov, ktorý sprístupní kontrolovanú nehnuteľnosť. Dňa 30.09.2013 bol žalobcovi doručený zoznam objektov, ktorých sa mala kontrola týkať, s údajom o tom, že kontrolované budú objekty bytových domov, ktoré majú viac ako 8 podlaží alebo viac ako 64 bytových jednotiek. Dňa 14.10.2013 bola spísaná zápisnica z protipožiarnej kontroly, v ktorej bol zosumarizovaný obsah korešpondencie účastníkov a bolo konštatované, že ani po predložení kontrolným orgánom spracovaného zoznamu objektov bytových domov žalobca neumožnil orgánu štátneho požiarneho dozoru vykonať komplexnú protipožiarnu kontrolu.
Dňa 29.01.2014 oznámil Hasičský a záchranný útvar hl. m. SR Bratislavy začatie správneho konania o uloženie pokuty žalobcovi, ku ktorému žalobca zaujal písomné stanovisko. Rozhodnutím č. KRHZ- BA-HZUB5-290/2014-005 zo dňa 04.04.2014 uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi pokutu na skutkovom a právnom základe opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.p.: KRHZ-BA-OPP-633/2014 zo dňa 23.06.2014 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, v podstate z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby.
Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 súd vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca sa zásadne nebráni súčinnosti pri vykonávaní protipožiarnej kontroly, dlhodobo však požaduje, aby boli vydávané poverenia na kontrolu na jednotlivé bytové domy, nie na samotného žalobcu. Výsledkom kontrol často býva záver o uložení nejakej povinnosti, ktorú ale žalobca nevie splniť sám, nakoľko ju musia splniť vlastníci jednotlivých bytov. Keď títo odmietnu realizovať závery kontroly, žalobca dostane pokutu za nesplnenie povinnosti, pričom z rozhodnutia nevyplýva, aká časť z uloženej pokuty prináleží na konkrétny bytový dom, aby ju mohol rozpočítať vlastníkom bytov. Preto žiadal vydanie poverenia na výkon kontroly na jednotlivý bytový dom, aby si závery vyplývajúce z kontroly vedel vysporiadať s vlastníkmi bytov v danom dome. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že preto žalobca
v prejednávanej veci nespolupracoval so žalovaným a očakával uloženie pokuty s tým, že sa obráti na súd, aby k veci zaujal názor.
Podľa § 4 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie.
Podľa § 6a zákona č. 314/2001 Z.z. vlastník bytového domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správca bytového domu je povinný zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, podľa § 4 písm. a) až c), g) až i) a k) až q), § 5 písm. a) až c), i) a j) a § 8 písm. d).
Podľa § 59 ods. 1 písm. p/ zákona č. 314/2001 Z.z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8298 eur právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že neumožní alebo sťaží výkon štátneho požiarneho dozoru,
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Podľa ods. 5 správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgány vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotili postup žalobcu po nariadení protipožiarnej kontroly ako porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z ustanovení zákona č. 314/2001 Z.z. a uložili žalobcovi pokutu za neumožnenie výkonu štátneho požiarneho dozoru.
Krajský súd na podklade vyššie opísaných skutkových zistení dospel k záveru, že zákon č. 314/2001 Z.z. jednoznačne určuje správcovi bytového domu povinnosť zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, pričom na účely výkonu kontroly plnenia uvedených povinností ukladá správcovi umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov a poskytnúť mu požadované doklady, informácie a dokumentáciu ochrany pred požiarmi.
Súd je toho názoru, že kontrolný orgán postupoval v súlade so zákonom, keď v oznámení o vykonaní protipožiarnej kontroly a poverení konkrétnych zamestnancov vykonaním kontrolných úloh označil za kontrolovaný subjekt žalobcu, nakoľko zákon č. 314/2001 Z.z. ukladá povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi aj správcovi bytového domu, ktorým žalobca nesporne je. Napriek tomu, že
orgán požiarneho dozoru označil po nariadení kontroly konkrétne kontrolované objekty a uviedol, že predmetom kontroly budú bytové domy s viac ako 8 podlažiami alebo viac ako 64 bytovými jednotkami, žalobca paušálne odmietol umožniť kontrolórom vstup do kontrolovaných objektov a predloženie relevantnej dokumentácie, čím sa dopustil správneho deliktu spočívajúceho v neumožnení výkonu štátneho požiarneho dozoru podľa § 59 ods. 1 písm. p/ zákona č. 314/2001 Z.z..
Povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone štátneho požiarneho dozoru žalobcu nemôže zbaviť ani skutočnosť, že podľa niektorých zmlúv o výkone správy, ktoré uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, sa má na kontrolách štátneho požiarneho dozoru zúčastniť okrem žalobcu aj zástupca vlastníkov. Táto skutočnosť vyplýva výlučne zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako správcom bytového fondu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nijako neobmedzuje orgány štátneho požiarneho dozoru v realizácii oprávnenia vstupovať do kontrolovaných subjektov spravovaných žalobcom a nezbavuje žalobcu povinnosti tento vstup umožniť a poskytnúť požadovanú súčinnosť. Za neopodstatnené považoval súd tvrdenie žalobcu, že subjektom a nositeľom protipožiarnej kontroly mali byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v kontrolovanom objekte, pretože kontrolované bolo plnenie povinností, ktoré zákon č. 314/2001 Z.z. ukladá žalobcovi ako správcovi bytových domov.
Senát krajského súdu rozumie argumentácii žalobcu, že ak sú pri protipožiarnej kontrole nariadenej voči žalobcovi zistené nedostatky pri plnení úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí alebo spoločných zariadení bytového domu, nie je vždy v možnostiach žalobcu ako správcu tieto nedostatky odstrániť, nakoľko tak niekedy môžu urobiť len konkrétni vlastníci bytov či nebytových priestorov v kontrolovanom dome. Ak je potom za nesplnenie povinností vyplývajúcich z výsledkov kontroly uložená pokuta žalobcovi, môže sa oprávnene cítiť ukrátený na svojich právach, pokiaľ nemôže preniesť zaplatenie uloženej sankcie na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, kde došlo k protiprávnemu konaniu. Preto považuje súd za žiaduce, aby orgány štátneho požiarneho dozoru špecifikovali zistené porušenia zákona na konkrétne kontrolované objekty a takto aj vyhodnocovali prípadné nesplnenie záverov z kontroly v rozhodnutiach o uložení sankcie.
Uvedené skutočnosti v danom prípade nezbavujú žalobcu zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v neumožnení výkonu štátneho požiarneho dozoru. Súd je však toho názoru, že je potrebné ich vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky žalobcovi uloženej sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty zásadne podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), pri ktorom sa majú mať na zreteli najmä základné funkcie ukladania sankcií - individuálna a generálna prevencia. V prejednávanej veci žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, aj keď uložil žalobcovi pokutu v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby (do 8.298 eur).
Krajský súd považoval uloženú pokutu vo výške 5.000 eur s ohľadom na všetky vyššie opísané okolnosti za neprimeranú, tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho. Občiansky súdny poriadok umožňuje správnemu súdu v súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike predovšetkým na základe judikatúry ESĽP (najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.). Súd v prejednávanej veci využil predmetné oprávnenie plnej jurisdikcie a po doplnenom dokazovaní výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie potrebné zmeniť a zmierniť uloženú sankciu zo sumy 5.000 eur na sumu 1.000 eur. Takto uloženú pokutu považoval za primeranú, berúc do úvahy najmä závažnosť protiprávneho konania žalobcu i okolnosti, ktoré ho k takémuto počínaniu viedli. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorá nahradzuje rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v takom rozsahu, v akom sú rozhodnutia správnych orgánov týmto rozsudkom dotknuté.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania a to napriek čiastočnému úspechu žalobcu v konaní, nakoľko s výnimkou posúdenia primeranosti výšky uloženej sankcie bolo rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.