Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/177/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201431 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201431.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: TV LUX, s.r.o., Prepoštská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 827 541, právne zastúpený: advokátka JUDr. Mária Konrádová, Farská 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/272284/2014/5062 zo dňa 11.06.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.06.2014, číslo 1100302/1/272284/2014/5062 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/1054440/14/Stea zo dňa 20.03.2014 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Márie Konrádovej trovy právneho zastúpenia vo výške 170,11 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/272284/2014/5062 zo dňa 11.06.2014 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu v Bratislave č. 9104407/5/1054440/14/Stea zo dňa 20.03.2014. V žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava IV vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty TV LUX s.r.o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 603/320/21316/09/Stea zo dňa 24.03.2009 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 17.04.2009. Následne bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer č. 603/230/28688/09/Čiho zo dňa 21.04.2009, proti ktorému podal daňový subjekt odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR vydalo dňa 18.09.2009 rozhodnutie č. I/222/10251-64818/2009/991050-r, ktorým uvedený dodatočný platobný výmer zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že výpočet pomeru pre stanovenie výšky pomerného odpočítania dane je správny, ale je potrebné ho aplikovať na každé zdaňovacie obdobie osobitne. Dňa 19.10.2009 Daňové riaditeľstvo SR vydalo podnet na opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty č. I/222/10251-112668/2009 za zdaňovacie obdobia I., II. a IV. štvrťrok 2008. Daňový úrad Bratislava IV vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty TV LUX s.r.o. Bratislava opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 603/320/113389/09/Stea zo dňa 28.12.2009 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 20.01.2010. Na základe toho bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer č. 603/230/4941/10/Čiho zo dňa 25.01.2010, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal. Daňové riaditeľstvo SR v odvolacom konaní dňa 26.04.2010 rozhodnutím č. I/222/8225-48092/2010/991050-r dodatočný platobný výmer potvrdilo. Daňový subjekt podal na Ministerstvo financií SR podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Ministerstvo financií SR svojím rozhodnutím č. MF/17540/4/2010-73 zo dňa 12.07.2010 zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/222/8225-48092/2010/991050-r zo dňa 26.04.2010 a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. I/222/8225-89587/2010/991050-r zo dňa 26.08.2010 zrušilo dodatočný platobný výmer č. 603/230/4941/10/Čiho zo dňa 25.01.2010 a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 23.09.2010 Daňové riaditeľstvo SR vydalo pod č. I/222/8225-100507/2010 a č. I/222/8225-107873/2010 podnet na opakovanú daňovú kontrolu. O výsledku druhej opakovanej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 600/322/79810/2011/Bezd zo dňa 06.04.2011, ktorý sa v zmysle § 15 ods. 12 zákona SNR č. 511/1992 Zb. považuje za prerokovaný dňom 10.05.2011, bez účasti daňového subjektu. Následne bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer č. 600/232/114360/11/Chu zo dňa 19.05.2011, proti ktorému podal daňový subjekt odvolanie. V odvolacom konaní Daňové riaditeľstvo SR predmetný dodatočný platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane skonštatoval, že z vykonanej daňovej kontroly použil pre vyvodenie záverov nesprávne ustanovenia zákona o DPH a pri svojom ďalšom postupe rešpektoval tak rozhodnutia Ministerstva financií SR, ako aj Daňového riaditeľstva SR. So zisteniami, ktoré uskutočnil po zmene spôsobu určenia rozsahu odpočítavania dane, oboznámil správca dane v rámci vyrubovacieho konania splnomocneného zástupcu daňového subjektu dňa 28.02.2012. Následne vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/574080/12/Stea zo dňa 22.03.2012, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi doručený dňa 27.03.2012. Voči tomuto dodatočnému platobnému výmeru bolo podané odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím č. 1020502/1/105544/2012/5062- r zo dňa 28.06.2012. Následne bola dňa 11.09.2012 podaná na Krajskom súde Bratislava žaloba, vedená pod sp. zn. 6S 9/2012. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 9/2012 zo dňa 25.01.2013 tak, že Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/105544/2012/5062-r zo dňa 28.06.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9102407/1/574080/12/Stea zo dňa 22.03.2012 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave správca dane opätovne začal vyrubovacie konanie a zadal vypracovanie znaleckého posudku súdnemu znalcovi v odbore ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo Doc. Ing. Zore Petrákovej, PhD.. Po vyhotovení znaleckého posudku Daňový úrad v Bratislave vydal dňa 20.03.2014 dodatočný platobný výmer č. 9104407/5/1054440/14/Stea, ktorým bola vyrubená žalobcovi daň v pôvodnej výške. Voči tomuto platobnému výmeru žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.06.2014. Žalobca tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Namieta nezákonnosť rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, nakoľko tieto rozhodnutia, pod názoru žalobcu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí žalobca ďalej vidí v nevykonaní navrhovaných dôkazov, v nesprávnej aplikácii § 49 ods. 5 zákona o DPH, ako aj v tom, že žalovaný sa neriadil názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č. 6S 9/2012. Žalobca má za to, že v rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby sa žalovaný nevysporiadal s námietkami týkajúcimi sa nezákonného rozdeľovania činnosti žalobcu na ťažiskovú činnosť, ktorá má „nehospodársky charakter“ a komerčnú časť televízneho vysielania. Neriadil sa názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave, ktorý činnosť televízie nerozlišuje a v celku ju považuje za podnikateľskú. Citácie z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v žiadnom prípade, podľa názoru žalobcu, nepreukazujú, že z pohľadu DPH sa činnosť televízie v časti programovej skladby má posudzovať za „nehospodársku“ tak, ako to prezentuje žalovaný. Odpovede na tieto otázky mal dať súdny znalec a vysloviť záver, či je u spoločnosti, ktorej hlavným predmetom činnosti je televízne vysielanie, možné vykonávať komerčnú činnosť bez vysielania programovej skladby. Správca dane však spracovaním znaleckého posudku poveril znalca v odbore ekonomika a manažment. V snahe dospieť ku komplexnému posúdeniu problematiky žalobca správcu dane požiadal o možnosť byť prítomný pri vypočutí súdneho znalca, resp. o možnosť položiť mu otázky. Pri ústnom pojednávaní dňa 11.03.2014 správca dane oznámil, že súdny znalec vzal otázky na vedomie s tým, že v danom čase niet z jeho strany dôvod na ich zodpovedanie. Z uvedeného je zrejmé, že dokazovanie zo strany správcu dane prebehlo neobjektívne a vykazuje znaky účelového konania. Okrem tejto skutočnosti žalobca namieta, že bez odborného posúdenia problematiky z hľadiska masmédií nie je možné riešiť problematiku z hľadiska dane z pridanej hodnoty a žiadny znalec v tomto odbore nemôže byť kompetentný dať odpovede na otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a v konečnom dôsledku nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. Len na základe zodpovedania otázok z hľadiska mediálneho je opodstatnené, aby znalec v odbore ekonomika a manažment mohol odpovedať na základnú otázku, ktorú vyslovil krajský súd, a to, či mal byť vôbec stanovený koeficient pri výpočte dane. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobe vyhovel a obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 30.09.2014, uviedol, že daňový subjekt si uplatnil v kontrolovanom roku 2008 odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v plnom rozsahu, pričom na výstupe zdaňoval iba uskutočňovanie činností reklamných služieb. Predmetná dotácia nebola ako ekonomická činnosť daňovým subjektom zdaňovaná. Daňový subjekt uplatňoval v priebehu kalendárneho roka 2008 nároky na odpočítanie dane v plnom rozsahu. Počas prvej vykonanej kontroly boli prekontrolované všetky daňové a účtovné doklady spoločnosti, no pre vyvodenie záverov boli použité nesprávne ustanovenia zákona o DPH. V ďalšom konaní si žalovaný osvojil metodiku postupu pri odpočítaní dane v spoločnosti TV LUX s.r.o. vzťahujúcu sa na všetky komerčné televízie, teda zmenil náhľad na spôsob určenia rozsahu a odpočítania dane, s čím oboznámil žalobcu v rámci vyrubovacieho konania dňa 28.02.2012. Po vynesení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 6S 9/2012 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom vychádzal z predchádzajúcich zistení a zároveň, rešpektujúc rozsudok, vychádzal zo záverov z kontrol a vyčíslení rozdielov dane v jednotlivých štvrťrokoch roka 2008, objednal vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný má za to, že pri rozhodovaní vychádzal z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol objednaný na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Podľa názoru žalovaného vyššie spomínaný rozsudok nestanovil z akej oblasti má byť prizvaný znalec. Znalcovi v odbore ekonomika a manažment, ktorého ustanovil správca dane na vyriešenie predmetného problému, boli predložené na zodpovedanie otázky tak, ako sú uvedené na strane 4 napadnutého rozhodnutia a správca dane vychádzal z toho, že v predmetnom rozsudku nie je správca dane zaviazaný riešiť otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a v končenom dôsledku nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. K námietke žalobcu, že len na základe zodpovedania otázok z hľadiska mediálneho je opodstatnené, aby znalec v odbore ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo mohol odpovedať na základnú otázku, a to, či mal byť vôbec stanovený koeficient pri výpočte, žalovaný zdôrazňuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí nestanovil koeficient, len vypočítal akú pomernú časť dane si daňový subjekt mohol a mal odpočítať. Správca dane sa riadil tým, že predmetom veci je daň z pridanej hodnoty a jej odpočítanie v komerčnej televízii. Žalobca predložil odborné vyjadrenie, podľa jeho označenia, renomovaného odborníka, člena Slovenskej komory znalcov, riaditeľa odbornej sekcie Masmédiá a kultúra prof. PhDr. Samuela Brečku, PhD.. Žalovaný poukazuje na citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 9/2012, v ktorom krajský súd poukazuje na predložený znalecký posudok Ing. Milana Chovana, vypracovaný pre Slovenskú televíziu. Ing. Milan Chovan nie je znalcom v oblasti masmédií a kultúry, pritom jeho znalecký posudok je plne rešpektovaný. Žalovaný zastáva názor, že stanovená znalkyňa sa fundovane vysporiadala s predmetom objednávky znaleckého posudku, a to zodpovedanie otázok k uplatneniu pomerného odpočítania dane z pridanej hodnoty v komerčnej televízií TV LUX s.r.o. v roku 2008. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, má za to, že sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom, zistil dostatočne skutkový stav a po právnej stránke vec posúdil správne. Z tohto dôvodu navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto bolo rozhodnutie žalovaného zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupu správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu. IV. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici zo dňa 11.06.2014, ktorým tento, rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu v Bratislave zo dňa 20.03.2014 č. 9104407/5/1054440/14/ Stea, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume XX.XXX,XX Eur žalobcovi, rozhodol tak, že vyššie citované prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava IV vykonal u daňového subjektu TV LUX, s.r.o. Bratislava daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I., II. a IV. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 603/320/21316/09/Stea zo dňa 24.03.2009 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 17.04.2009. Daňový subjekt uplatňoval v priebehu kalendárneho roka 2008 nároky na odpočítanie dane v plnom rozsahu. Správca dane akceptoval pre účely kontroly v prvých troch zdaňovacích obdobiach roku 2008 plné odpočítanie dane platiteľom s vysporiadaním dane v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2008. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 17.04.2009. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 603/230/28688/09/Čiho zo dňa 21.04.2009, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/222/10251-64818/2009/991050-r zo dňa 18.09.2009 v odvolacom konaní uvedený dodatočný platobný výmer zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že výpočet pomeru pre stanovenie výšky pomerného odpočítania dane je síce správny, ale je potrebné ho aplikovať na každé zdaňovacie obdobie osobitne. Dňa 19.10.2009 Daňové riaditeľstvo SR vydalo podnet na opakovanú kontrolu za zdaňovacie obdobie I., II. a IV. štvrťrok 2008 č. I/222/10251-112668/2009. Daňový úrad Bratislava IV vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu) opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 603/320/1133/09/Stea zo dňa 28.12.2009 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 20.01.2010. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 20.01.2010. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 603/230/4941/10/Čiho zo dňa 25.01.2010, proti ktorému podal daňový subjekt odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím č. I/222/8225-48092/2010/991050-r zo dňa 26.04.2010 dodatočný platobný výmer potvrdilo. Žalobca podal na Ministerstvo financií SR podnet na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/17540/4/2010-73 zo dňa 12.07.2010 zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 26.04.2010 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola metodická nesprávnosť odpočítania dane z odpisovaného hmotného majetku a tiež odpočítanie dane z neho. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/222/8225-89587/2010/991050-r zo dňa 26.08.2010 zrušilo dodatočný platobný výmer č. 603/230/4941/10/Čiho zo dňa 25.01.2010 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Dňa 23.09.2010 vydalo Daňové riaditeľstvo SR pod č. I/222/8225-100507/2010 podnet na opakovanú daňovú kontrolu. Túto vykonal v tom čase už miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I. O výsledku druhej opakovanej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 600/322/79810/2011/Bezd zo dňa 06.04.2011, ktorý sa v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. považuje za prerokovaný dňom 10.05.2011, bez účasti zástupcu daňového subjektu. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 600/232/114360/11/Chu zo dňa 19.05.2011, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/222/15237-79830/2011/991050-r zo dňa 13.09.2011 v odvolacom konaní vydaný dodatočný platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/574080/12/Stea zo dňa 22.03.2012, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Po potvrdení vyššie uvedeného dodatočného platobného výmeru rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1020502/1/105544/2012/5062-r zo dňa 28.06.2012 podal žalobca na Krajskom súde v Bratislave žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 6S 9/2012. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 9/2012 zo dňa 25.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2013. Týmto rozsudkom bolo zrušené vyššie citované rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, ako aj dodatočný platobný výmer správcu dane a správcovi dane bolo uložené, aby v ďalšom konaní vo veci ustanovil znalca na vyriešenie súvisiacich otázok. V nadväznosti na vyššie uvedené, správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a stanovil vo veci znalca na vypracovanie znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo. Znalcovi uložil úlohu zodpovedať na otázky: 1. Je činnosť televízie TV LUX - bezodplatné vysielanie programovej služby bez právnej väzby na odberateľa, s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-16/93, zdaniteľnou podnikateľskou činnosťou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty? 2. Mala byť na odpočítanie, s prihliadnutím k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-4/94, stanovená a vypočítaná pomerná časť nároku na odpočítanie dane vzťahujúca sa k poskytnutým zdaniteľným plneniam? 3. Je určenie spôsobu výpočtu pomernej časti a výpočet pomernej časti, s prihliadnutím na rozsudok ESD C-437/06, v kompetencii správcu dane? 4. Je spôsob určenia pomernej časti a jej výpočet použitý správcom dane dostatočne preukázaným, odôvodneným a korektným? 5. Aký má vplyv znalecký posudok č. 4/2006, potvrdzujúci súvislosť prijatých zdaniteľných plnení týkajúcich sa vysielaného programu pred a po vysielanom reklamnom spote s uskutočnenými plneniami, pričom reklamným vysielaním nesmie prerušovať vysielaný program, na posúdenie vysielania komerčnej televízie, ktoré môže prerušovať vysielaný program každých 30 minút, teda v podstate celá vysielaná programová služba súvisí s uskutočnenými plneniami, s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-437/06? Znalecký posudok č. 1/2014 bol správcovi dane doručený dňa 18.03.2014, následne bolo nariadené na 11.03.2014 ústne pojednávanie, ktorého účelom bolo oboznámenie daňového subjektu (žalobcu) so zistenými skutočnosťami a závermi správcu dane. Tohto stretnutia sa zúčastnil zástupca daňového subjektu, kompementár E. B., ako aj konateľ daňového subjektu Q. J.. Rozhodnutie č. 9104407/5/1054303/14/Stea zo dňa 20.03.2014 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 25.03.2014. Následne sa daňový subjekt voči vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolal. V odvolaní spochybnil závery správcu dane uvádzané vo vyššie citovanom rozhodnutí a uviedol, že kontrolné zistenia považuje za nesprávne z dôvodu, že v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o DPH. V. Podľa ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25a ods. 1 daňového poriadku, pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodaných tovarov a služieb v tuzemsku, okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3), alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. VI. Súd konštatoval, že je nesporné, že žalobca bol založený a je financovaný neziskovou organizáciou. Prioritným predmetom jeho činnosti je televízne vysielanie. V kontrolovanom roku 2008 si uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v plnom rozsahu. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt vyrába televízny program (správy, tvorba a vysielanie televíznych relácií, diskusných relácií, publicistických, náučných, duchovných a zábavných relácií) bez právneho vzťahu na odberateľa programu, výdavky na jeho výrobku pokrýva z vkladu (dotácie) zriaďovateľa. Vysiela však aj reklamu, a toto vysielanie už fakturuje priamo zadávateľovi reklamy. Správca dane stanovil pomer odpočítanej dane, ktorý korešponduje s pomerom, ako sám daňový subjekt rozdelil na percentá programovú službu (tvorenú programami) do výšky 90 % a na doplnkové vysielanie do výšky 10 % časového rozsahu televízneho vysielania. Na základe týchto percent správca dane dal do pomeru príjmy bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a finančné prostriedky zakladateľa, spoločníkov a klubu priateľov TV LUX + príjmy bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná. Na tomto základe bol získaný pomer, podľa ktorého bola stanovená výška odpočítateľnej dane. S takýmto právnym názorom nesúhlasí daňový subjekt (žalobca). Namieta, že je v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH, ako aj v rozpore s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S 9/2012. Súd konštatuje, že spornou otázkou medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci je otázka programového a reklamného vysielania, resp. nevyhnutnosť reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby a následne objasnenie ako sú obidve zložky televízneho vysielania prepojené a závislé. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, či iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu. Súd je názoru, že jednou zo základných zásad daňového konania v zmysle daňového poriadku je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní prišlo najavo. Zásada rovnosti podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona znamená, že všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a táto v podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami žalobcu, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nepostupovali správne, keď stanovili pomer odpočítania dane z výnosov platiteľa, a to v závislosti od toho v akom rozsahu sú dosahované výnosy, pri ktorých je daň odpočítateľná. Takýto postup totiž nevyplýva z ust. § 49 ods. 5 zákona o DPH, lebo tento neobsahuje definíciu pojmu ani príjem, ani výnos. V tomto prípade Krajský súd v Bratislave poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR sp. zn. 8Sžf 17/09, z ktorého záverov vyplýva právny názor: „...Skutočnosť, že citované ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy nemôže byť na ujmu daňového subjektu...“, ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 9/2012, sp. zn. 5S 181/2014. Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danom prípade súd konštatoval, že obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí videl súd hlavne v nevykonaní žalobcom navrhovaných dôkazov, ako aj v tom, že žalovaný správny orgán nerešpektoval názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č. 6S 9/2012 zo dňa 25.01.2013. Z obsahu rozhodnutia je nesporné, že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa nezákonného rozdeľovania činnosti žalobcu na ťažiskovú činnosť, ktorá má „nehospodársky“ charakter a „komerčnú“ časť televízneho vysielania. Žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal ani námietkou žalobcu, ktorou sa domáhal, že bez odborného posúdenia problematiky z hľadiska masmédií nie je možné riešiť problematiku z hľadiska dane z pridanej hodnoty a žiadny znalec v tomto odbore nie je kompetentný dávať odpovede na otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a v konečnom dôsledku nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. Žalovaný sa nevysporiadal so žalobcovým tvrdením, že len na základe zodpovedania otázok z hľadiska mediálneho je opodstatnené, aby znalec v odbore ekonomika, manažment a účtovníctvo mohol odpovedať na základnú otázku, ktorú vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku 6S 9/2012, a síce, či pri výpočte mal byť vôbec zohľadnený koeficient. Ďalej ako bolo z obsahu rozhodnutia zistené, žalobca v priebehu daňovej kontroly znalcovi adresoval otázky, pričom na tieto otázky zo strany znalca nebolo reagované, v dôsledku čoho, podľa názoru súdu, bola žalobcovi odňatá možnosť riadne konať pred správnym orgánom, resp. došlo k porušeniu jeho procesných práv. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného správneho orgánu postupovať vo vyššie naznačenom smere, odstrániť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to predovšetkým dôsledným vysporiadaním sa s námietkami žalobcu, ale následne vydať rozhodnutie, ktoré je povinný náležite odôvodniť tak, aby v prípade podania návrhu na preskúmanie zákonnosti v správnom súdnictve spĺňalo všetky atribúty preskúmateľnosti. V novom rozhodnutí bude povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa dôsledne tiež so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ako aj v priebehu celého správneho konania. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť nedostatky znaleckého dokazovania, a to tým, že vo veci ustanoví znalca, v ktorého kompetencii bude vyriešenie otázky väzby programového a reklamného vysielania, resp. nevyhnutnosti reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby. Posúdenie znalcom z masmediálnej oblasti môže, podľa názoru súdu, objasniť ako sú obidve zložky televízneho vysielania prepojené a závislé. Závery tohto znaleckého dokazovania je potom následne žalovaný správny orgán povinný posúdiť v spojení so znaleckým posudkom znalkyne z odboru ekonomika, manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, a to za predpokladu, že stanovená znalkyňa zodpovie na otázky položené žalobcom, ako aj na otázku, prečo použila pre výpočet pomeru pre uplatnenie odpočítania pomernej časti dane spôsob podľa výnosov. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur, ako aj v odmene za právne zastupovanie, ktoré si právna zástupkyňa uplatnila nasledovne: - účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 34,95 Eur + 20 % DPH 6,99 Eur, čo spolu predstavuje 41,94 Eur, - paušálna náhrada 1 úkon á 8,39 Eur + 20 % DPH 1,68 Eur, t.j 10,07 Eur, - náhrada cestovných nákladov spojená s účasťou na pojednávaní 51,00 Eur, - náhrada za stratu času, vrátane DPH 67,10 Eur, pričom trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovú sumu 170,11 Eur. Tieto je podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.