Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/214/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201686 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201686.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: KECKA, s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, právne zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Dunajská 18, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ pôvodne označený DANEA 1, s.r.o., Bratislava sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.10.2014 domáhal, aby Krajský súd v Bratislave začal konanie proti nečinnosti odporcu a žiadal, aby odporcovi súd prikázal v konaní o zábezpeke DPH navrhovateľa s rozhodnutím vo veci samej pod č. 9103309/5/1410872/2014 rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa zo dňa 29.04.2014 proti uvedenému rozhodnutiu podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku, alebo postúpiť toto odvolanie odvolaciemu orgánu podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku. Alternatívne navrhovateľ navrhoval, aby súd prikázal Daňovému úradu v Bratislave v konaní o zábezpeke DPH navrhovateľa s rozhodnutím vo veci samej pod č. 9103309/5/1410872/2014 vyzvať žalobcu podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 29.04.2014 označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 08.04.2014“, vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy alebo portál verejnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku prijať podanie ako účinné.
Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p., súd v konaní na strane navrhovateľa pokračoval so spoločnosťou KECKA, s.r.o., Okružná 3239, Modra (namiesto pôvodne označeného navrhovateľa DANEA 1, s.r.o.), keďže podľa výpisu z Obchodného registra vedeného pri Okresnom súde Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 81753/B obchodné meno pôvodne označeného navrhovateľa DANEA 1, s.r.o. s účinnosťou od 21.05.2015 bolo zmenené na KECKA, s.r.o..
V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že odporca dňa 08.04.2014 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi uložil priznať povinnosť uhradiť XXX.XXX,- Eur ako zábezpeku na DPH. Lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľovi uplynula dňa 08.05.2014. Dňa 30.04.2014 podal navrhovateľ v zastúpení právneho zástupcu voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, a to postupom podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, a to formou elektronických prostriedkov s platným zaručeným elektronickým podpisom a s doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou odporcovi dňa 02.05.2014.
Odporca tvrdí, že právny zástupca navrhovateľa porušil povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5
finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. Následne 19.05.2014 oznámil odporca právnemu zástupcovi navrhovateľa, že toto odvolanie považuje za nepodané, t.j. že ho odmieta, nakoľko hoci bolo podané elektronickými prostriedkami na e-mail odporcu v lehote, nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V dôsledku toho sa má rozhodnutie o povinnosť zložiť túto zábezpeku považovať za právoplatné, a teda nemusí vybaviť opravný prostriedok navrhovateľa podľa § 73 daňového poriadku.
Voči tomuto postupu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú doručil odporcovi dňa 28.05.2014 elektronickou formou a dňa 02.06.2014 poštou. Na sťažnosť odporca navrhovateľovi neodpovedal a ani ju iným spôsobom nevybavil.
Odporca je názoru, že navrhovateľ ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy.
S takýmto záverom odporcu navrhovateľ nesúhlasí hlavne preto, že daňové orgány nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym výkladom a za tvrdené nedodržané formy komunikácie s daňovým úradom ukladať daňovým subjektom také sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec nespája, a to bez ohľadu na to, v akom rozsahu štát takýto reštriktívny výklad zákona prezentoval, či to bolo dopredu a podobne. Navrhovateľ uvádza, že vykonať podanie v daňovom konaní je zo zákona možné nielen podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, ale aj podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku. Ak by aj odporca trval na reštriktívnom výklade, nezbavil by sa povinnosti vyzvať účastníka na odstránenie nedostatkov jeho podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku.
Odporca vytýka navrhovateľovi spôsob podania podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a vyvodzuje z toho následok odmietnutie podania, resp. toto považuje za nepodané, avšak následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami podľa zákona je vznik povinnosti doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku do piatich pracovných dní a pri nesplnení tejto povinnosti vznik povinnosti odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na výzvu odporcu. Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami teda rozhodne, podľa názoru navrhovateľa, nie je odmietnutie podania. Skutočnosť, že podanie povinného podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku je možné doplniť poštou podľa navrhovateľa potvrdzuje aj sám odporca. Navrhovateľ v inej daňovej sťažnosti podal sťažnosť voči postupu odporcu e-mailom.
Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že odporca podania, ktoré mu vyhovujú uznáva a ktoré mu nevyhovujú neuznáva, hoci trpia rovnakou vadou, čo vykazuje znaky neprípustnej svojvôle pri rozhodovaní štátneho orgánu a úmyselného poškodzovania navrhovateľa.
Navrhovateľ je presvedčený, že nečinnosťou odporcu vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa dochádza k porušeniu práv navrhovateľa, keďže tento si splnil všetko podstatné a objektívne možné k podaniu odvolania. Naopak nebolo mu umožnené doplniť podanie poštou a ani nebol vyzvaný na doplnenie inak a odporca už podanie doručené rovnakým spôsobom predtým uznal za účinné. Navrhovateľ je preto presvedčený, že ním podané predmetné odvolanie vyvoláva právne účinky. V prípade účinného odvolania je správca dane povinný podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku rozhodnúť o tomto odvolaní alebo ho podľa § 73 ods. 2 postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Tým, že odporca týmto spôsobom nekoná, navrhovateľ má za to, že tento je vo vzťahu k podanému odvolaniu nečinný. Navrhuje preto, aby súd vydal vo veci rozsudok vyššie uvedeného znenia, ktorým odporcovi prikáže vo veci podaného odvolania konať a rozhodnúť.
II.
Odporca vo vyjadrení k návrhu, ktoré súdu doručil dňa 02.04.2015 uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave už prebieha konanie (6S 119/2014) o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. vo veci, ktorá skutkovo súvisí s konaním vedeným pod sp. zn. 1S 214/2014, ktoré je vedené voči nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. O.s.p.. Obe tieto konania sa týkajú rovnakých účastníkov konania. Navrhuje preto, aby Krajský súd v
Bratislave obe veci v záujme hospodárnosti konania spojil do spoločného konania v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p..
K meritu veci uvádza, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 08.08.2014 a keďže nenastali žiadne iné skutočnosti na strane odporcu, ktoré by jeho rozhodnutie zo dňa 08.04.2014 zmenili, má za to, že uvedené je dostatočne relevantné.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal návrh na začatie konania o nečinnosti orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, a preto ho podľa ust. § 250d ods. 4 veta štvrtá zamietol.
Podľa ust. § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje všeobecný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním návrhu, ktorý musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch (nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a podobne.
Povinnosťou navrhovateľa, ktorý musí v návrhu uviesť, je odôvodnenie jeho tvrdenia prečo by mal orgán verejnej správy konať, to znamená, z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonávať požadovanú činnosť a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo činnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Všetky uvedené závery sú významovo obsiahnuté vo výklade rozsahu slovného spojenia „nekonanie bez vážneho dôvodu“ spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.
Podľa záverov vyplývajúcich z uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžnč 1/2011 „...Súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní“.
Z obsahu spisu súd konštatoval, že rozhodnutím zo dňa 08.04.2014 č. 9103309/5/1410872/2014 Daňový úrad v Bratislave rozhodol tak, že podľa ust. § 4c ods. 2 zákona o DPH určil navrhovateľovi ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- Eur na obdobie 12 mesiacov. Navrhovateľovi bola určená povinnosť zložiť predmetnú zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia.
Dňa 30.04.2014 podal navrhovateľ zastúpený advokátom voči tomuto rozhodnutiu odvolanie elektronickými prostriedkami na e-mail odporcu. Toto podanie doplnil v listinnej forme poštou, ktorá bola odporcovi doručená dňa 02.05.2014.
Oznámením zo dňa 13.05.2014 odporca navrhovateľovi oznámil, že v zmysle § 13 zákona o správe daní považuje jeho podanie, doručené na Daňový úrad v Bratislave dňa 02.05.2014, označené ako odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 08.04.2014, za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 zákona o správe daní bol navrhovateľ povinný od 01.01.2014 doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami.
Na vyššie uvedený list odporcu reagoval navrhovateľ podaním sťažnosti na nečinnosť správcu dane zo dňa 13.06.2014.
Podľa ust. § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami tieto daňové subjekty a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní d) zástupca neuvedený v písmenách a), c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, ktorého zastupuje pri správe daní.
Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom (§ 2 písm. y) a § 4 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z., na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo je spoločná pre finančnú správu.
Podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon o správe daní č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 13 ods. 5 upravil doručovanie podania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne. Podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva alebo daňový subjekt uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku vyplýva subjektom ustanoveným vo vyššie citovanom ustanovení § 14 daňového poriadku. Pokiaľ má daňový subjekt povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, podanie urobené v listinnej podobe nezakladá právne účinky a správca na takého podania neprihliada.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v danom prípade nie je možné potvrdiť navrhovateľom tvrdenú nečinnosť v zmysle ust. § 250t ods. 1 O.s.p..
Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby
súd mohol návrh prejednať a v prípade, že je dôvodný mu vyhovieť, je to, aby skutočne išlo o nečinnosť orgánu verejnej správy.
Ako vyplynulo z vyššie citovaných skutočností v danom prípade, podľa názoru súdu, nie je možné hovoriť o nečinnosti žalovaného orgánu štátnej správy, nakoľko v danom prípade sa jedná o situáciu, keď navrhovateľ nepodal odvolanie riadne a včas zákonom predpísaným spôsobom. Z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi oznámil v zmysle ust. § 13, § 14 daňového poriadku, že jeho odvolanie považuje za nepodané z dôvodu, že tento nedodržal povinnosť v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a nedoručil predmetné odvolanie prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade so zákonom účinným od 01.01.2014.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v danom prípade nie je zo strany navrhovateľa preukázaná tvrdená bezdôvodná nečinnosť odporcu. Z tohto dôvodu návrh zamietol.
Návrhu odporcu na spojenie veci podľa ust. § 112 O.s.p. súd nevyhovel z dôvodu, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S 119/2014 je síce konaním medzi totožnými účastníkmi konania, avšak predmet konania je odlišný.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže návrhu nebolo vyhovené.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).