Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893305 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893305.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. X., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného P. X. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8T/12/2013 zo dňa 19.09.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2015 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. X., nar. XX.XX.XXXX v W. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný P. X. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 15.04.2013 v čase od 13.52 hod. do 13.35 hod. v W. na D. ulici č. X v spol. Y. DS na treťom poschodí z kancelárie č. XXX, odcudzil z pracovného stola voľne položený v taške zabalený notebook zn. Y. iW. zn. P., výrobné číslo K v hodnote XXX,- Euro, čím poškodenej G.. T. C., bytom W., U. námestie XXXX/ X spôsobil škodu krádežou vo výške 700,- Euro, pričom uvedeného skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 5T/119/2012 zo dňa 10.09.2012, právoplatného dňa 04.10.2012 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné. Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného P. X. podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej G.. T. C. škodu vo výške 700,- Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 14.10.2014 na č.l. 92 odvolanie obžalovaný P. X., v ktorom uviedol, že toto odvolanie odôvodní bližšie na odvolacom konaní, čo však do času rozhodovania odvolacieho súdu žiadnym spôsobom neučinil. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 19.03.2015 09.30 hod., pričom obžalovaný P. X. bol na tento termín predvolaný z adresy W., W. č. XX, ktorú uviedol pri svojom prvom výsluchu dňa 25.07.2013 na č.l. 7 ako adresu na doručovanie písomností. Predvolanie na termín verejného zasadnutia obžalovaný P. X. riadne a včas prevzal do vlastných rúk dňa 16.02.2015, čo preukazuje aj doručenka z tohto dňa zadokumentovaná v spise. Dňa 19.03.2015 o 09.50 hod. obžalovaný P. X. telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na uvedenom verejnom zasadnutí a to zo zdravotných dôvodov a zároveň oznámil, že si neželá, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti a uviedol, že ospravedlnenie zašle súdu elektronickou formou i prostredníctvom pošty. Odvolací súd, konštatuje, že boli splnené podmienky určené v § 293 ods. 5 Tr. por. na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného P. X. a to na základe nasledujúcich skutočností: Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu je upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. Prvou podmienkou konania verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného, je riadne a včasné doručenie upovedomenia o termíne jeho konania, čo bolo v tomto prejednávanom prípade splnené, pretože obžalovaný P. X. riadne a včas prevzal toto upovedomenie do vlastných rúk dňa 16.02.2015. Táto podmienka teda bola naplnená. Druhou podmienkou je existencia poučenia obžalovaného o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. v tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovanému P. X. bolo doručené upovedomenie o termíne verejného zasadnutia, z obsahu ktorého vyplýva, že obžalovaný bol riadne poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr. por. Aj táto druhá podmienka bola teda naplnená. Odvolací súd skúmal, či boli v prípade obžalovaného naplnené vylučovacie podmienky uvedené v § 293 ods. 6 Tr. por. a zistil, že obžalovaný sa v čase konania verejného zasadnutia nenachádzal vo výkone väzby alebo trestu. Zároveň zistil, že trestná sadzba trestného činu, ktorý je predmetom odvolacieho konania, neprevyšuje hornú hranicu desať rokov, pretože pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. je totiž daná rozpätím 6 mesiacov až na 3 roky. Odvolací súd taktiež skúmal, či boli v prípade obžalovaného naplnené vylučovacie podmienky uvedené v § 293 ods. 9 Tr. por. a zistil, že v jeho prípade nebol naplnený ani jeden z dôvodov povinnej obhajoby uvedených v § 37 Tr. por. Napokon odvolací súd skúmal, či v danom prejednávanom prípade bola u obžalovaného naplnená podmienka uvedená v § 293 ods. 8 Tr. por. a zistil nasledujúce skutočnosti: Podľa § 293 ods. 8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Prvou zákonnom podmienkou uvedenou v § 293 ods. 8 Tr. por. je ospravedlnenie hodnoverným spôsobom svojej neúčasti. Obžalovaný P. X. však nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že trpí akýmikoľvek zdravotnými problémami. Podľa § 120 ods. 2 Tr. por. v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Z uvedenej citácie vyplývajú zákonom určené podmienky riadneho ospravedlnenia zo zdravotných dôvodov, ktoré treba jednoznačne naplniť, aby bolo možné takéto ospravedlnenie akceptovať. Obžalovaný P. X. však nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Tvrdenia obžalovaného uvádzané v úradnom zázname zo dňa 19.03.2015 nie sú teda ničím preukázané a teda v konečnom dôsledku nenaplnil ani zákonnú podmienku uvedenú v § 293 ods. 8 Tr. por., t.j. ospravedlnenie hodnoverným spôsobom svojej neúčasti. Druhou zákonnou podmienkou uvedenou v § 293 ods. 8 Tr. por. je písomné požiadanie, aby sa verejné zasadnutie neuskutočnilo za jeho prítomnosti. Obžalovaný P. X. síce dňa 19.03.2015 oznámil odvolaciemu súdu, že sa nemôže zúčastniť verejného zasadnutia dňa 19.03.2015 a zároveň písomné požiadal, aby sa verejné zasadnutie konané neuskutočnilo za jeho prítomnosti. Ustanovenie § 293 ods. 8 Tr. por. však jednoznačne určuje, že obe citované a podrobne rozobraté zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne (formulácia „a súčasne“), pričom odvolací súd konštatuje, že obžalovaný P. X. nesplnil prvú z týchto podmienok. Napokon odvolací súd poukazuje na ešte jednu dôležitú skutočnosť. Verejné zasadnutie sa dňa 19.03.2015 vykonalo v časovom intervale 09.30 hod. až 09.50 hod., čo preukazuje zápisnica z verejného zasadnutia. Obžalovaný P. X. telefonoval na Krajský súd v Bratislave dňa 19.03.2015 o 09.50 hod. a predsedovi senátu bol úradný záznam doručený o 10.05 hod. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný telefonoval, až po skončení predmetného zasadnutia. Odvolací súd teda uzatvára túto časť tým, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného P. X. a z tohto dôvodu verejné zasadnutie konané dňa 02.10.2013 vykonal v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. v jeho neprítomnosti. O termíne verejného zasadnutia dňa 19.03.2015 bola riadne a včas upovedomená aj poškodená G.. T. C., čo preukazuje doručenka zo dňa 11.02.2015. Poškodená sa však na termín verejného zasadnutia neustanovila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené zákonné podmienky určené v § 294 ods. 2 Tr. por., odvolací súd vykonal uvedené verejné zasadnutie za jej neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2015 zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla podané odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného P. X. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom treba podotknúť, že v danom prípade bral odvolací súd do úvahy podstatnú skutočnosť a to že obžalovaný P. X. v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval, či napáda výrok o vine alebo aj o treste, či chyby konania a preto rešpektujúc revízny princíp určený v § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmaval všetky výroky, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo. Čo sa týka výroku o vine, súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, hlavné pojednávanie dňa 19.09.2014 bolo za splnenia zákonných podmienok vykonané za neprítomnosti obžalovaného P. X. a jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná. V tejto sa obžalovaný P. X. k prejednávanej trestnej činnosti v plnom rozsahu doznal a okrem toho je usvedčovaný aj výpoveďou poškodenej G.. T. C., ako aj výpoveďami ostatných svedkov a v neposlednej rade aj listinnými dôkazmi. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného. Správne taktiež postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného zo prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože v danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky uvedeného prečinu. Formálny znak uvedený v § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., t.j. že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, je daný trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 5T/119/2012 zo dňa 10.09.2012, právoplatného dňa 04.10.2012 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné. S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. V danej veci bolo potrebné trest ukladať podľa trestnej sadzby prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., kde základná sadzba je daná rozpätím 6 mesiacov až 3 roky. Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. a jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. sa ani dolná a ani horná hranica trestnej sadzby neupravuje, ale ostáva v základne sadzbe až na 3 roky. Z uvedeného podrobného rozboru teda vyplýva, že súd I. stupňa mohol trest odňatia slobody ukladať v konečnom rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. Súd I. stupňa postupoval plne v súlade so zákonom, keď uložil obžalovanému P. X. trest vo výmere 10 mesiacov, pričom tento trest odňatia slobody je uložený pri spodnej hranici uvedeného zákonného rozpätia. Keďže obžalovaný P. X. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, odvolací súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V tomto smere sa žiada odvolaciemu súdu podotknúť, že obžalovaný P. X. sa žalovanej trestnej činnosti dopustil práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, ktorým mu bola zároveň určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov. S poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. v danom prípade nie je možné uložiť trest podmienečný, čo súd I. stupňa v plnom rozsahu rešpektoval a aplikoval. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s postupom súdu I. stupňa ohľadne výroku o treste, pretože v danom prípade predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného je zjavne v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V prvom rade trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil odvolací súd, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným P. X. tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu sa nebude obžalovaný nachádzať na slobode, žiť a ani pacovať, resp. tráviť svoj voľný čas. V druhom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný P. X. stíhaný, je v súčasnej dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu prakticky po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený súdom I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života. V treťom rade uložený trest odňatia slobody odvolacím súdom dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä následkom, ako v tomto prejednávanom prípade. Trest uložený odvolacím súdom určite v spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu. Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený odvolacím súdom korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný P. X. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného P. X., odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na ochrane majetku svojich občanov. Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol doposiaľ súdne 13 krát trestaný a to najmä pre majetkovú trestnú činnosť a teda v jeho osobe ide o špeciálneho recidivistu. Čo sa týka možnosti nápravy osoby obžalovaného P. X., odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka, na ktorého je potrebné v dôsledku miery je narušenia a minimálne možnosti jeho nápravy pôsobiť výlučne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Napokon súd I. stupňa postupoval správne v súlade s § 287 ods. 1 Tr. por., keď obžalovaného zaviazal k náhrade škody v sume 700,-€. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku a preto odvolanie obžalovaného Michala Speváka ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.