Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200051 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200051.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: F., právne zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Füzer, M.R.Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34120/2014/15/RK zo dňa 05.11.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 15.01.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.11.2014 č. 34120/2014/15/RK v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.08.2014 č. 34 120/2014/15. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným, že nepredložil znalecké denníky za obdobie rokov 2006 až 2013 v žalovaným stanovenej 10 dňovej lehote, t.j. do 05.03.2014. Žalobca tvrdí, že požiadal žalovaného o odloženie lehoty vzhľadom k tomu, že v tomto období pracoval na bakalárskej práci a tiež sa pripravoval na štátne bakalárske skúšky. Zastáva názor, že žiadosť správneho orgánu nemá oporu v zákone, lebo premlčanie v civilnom práve je trojročné. Predloženie znaleckých denníkov za roky 2006 až 2013 je podľa názoru žalobcu nezákonná požiadavka žalovaného, čo odvodzuje z ust. § 20 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. Má za to, že zánik zodpovednosti za priestupok nie je možné prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Podľa názoru žalobcu, ministerstvo má právo od neho požadovať znalecké denníky len za obdobie rokov 2012 a 2013. Ďalej v žalobe tvrdí, že na školení znalcov prijal informáciu, a síce, že sa zasielajú len výpisy zo znaleckého denníka, čo pravidelne aj posielal. V roku 2014, keď prevzal výzvu žalovaného na dodanie znaleckých denníkov sa v jeho živote udial taký zhluk udalostí, ktorý mu nedovolil sa tejto výzve náležite venovať. Išlo najmä o odovzdanie bakalárskej práce, skúšky za letný semester, štátne bakalárske skúšky, ako aj požiar na jeho súkromnej chate. Žalobca preto navrhuje, aby na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 27.04.2015 uviedol, že namieta, že žalobca pri podávaní žaloby nebol právne zastúpený advokátom podľa ust. § 250a O.s.p., a preto súdu navrhuje, aby konanie z tohto dôvodu zastavil. K meritu veci žalovaný uvádza, že so žalobnými dôvodmi sa v žiadnom prípade nestotožňuje. Zhoršený zdravotný stav, plnenie študijných povinností znalca, ako aj ostatné osobné dôvody, ktorými znalec obhajuje nesplnenie svojej povinnosti, nemôže žalobcu, podľa názoru žalovaného, obmedziť v rovine plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona o znalcoch. Je jasné, že ak by znalec žalovanému ihneď zaslal tie listiny, o ktoré ho správny orgán žiadal, namiesto tých, ktoré znalec správnemu orgánu reálne zaslal, a ktoré príslušnému orgánu neposkytujú riadny prehľad o jeho činnosti, ktoré vyžadujú porovnateľný a úplne totožný stupeň aktivity pre ich riadne splnenie, nedošlo by k začatiu správneho konania ako takého vôbec. Navyše štúdium na vysokej škole žalobcu bolo výlučne jeho voľbou, je však nutné dodať, že úspešné absolvovanie štúdia netvorí v zmysle zákona o znalcoch predpoklad výlučne po splnení ktorého by tento mohol vykonávať znaleckú činnosť v odbore, v ktorom je tento činný ako znalec. Preto nie je podľa žalovaného na mieste odôvodňovať touto skutočnosťou nesplnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona o znalcoch. K námietke žalobcu, že správny orgán je oprávnený žiadať predloženie denníkov len za obdobie rokov 2012 až 2013, nakoľko premlčanie v civilnom práve je trojročné, žalovaný udáva, že s touto sa nestotožňuje. Upozorňuje na znenia ust. § 14, § 27, § 29 zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Má za to, že žiadne ustanovenia zákona nezakotvujú právomoc ministerstva dohliadať iba nad tou činnosťou, resp. nad tými úkonmi znaleckej činnosti, ktoré tento vykonal za obdobie posledných troch rokov, kedy došlo zo strany ministerstva k obdobnému dopytu ako k predmetnej veci. Ministerstvo za účelom dohľadu nad činnosťami znalca je oprávnené žiadať o predloženie konkrétnych listín, resp. podanie stanovísk vo vzťahu k akejkoľvek činnosti znalca, resp. akémukoľvek úkonu, k vykonaniu ktorého došlo odo dňa, kedy bol tento zapísaný do zoznamu znalcov. Tvrdenie znalca ohľadom údajne premlčanej doby preto považuje za irelevantné. K námietke žalobcu, že ministerstvo nemalo voči žalobcovi oprávnenie viesť správne konanie, žalovaný uvádza, že v tomto prípade upozorňuje na ust. § 18 ods. 1 správneho poriadku, z ktorého nesporne vyplýva právo ministerstva zahájiť a viesť správne konanie voči znalcovi, za splnenia toho predpokladu, že z jeho nečinnosti je zrejmé, že tento sa dopustil iného správneho deliktu o spáchaní ktorého niet v danom prípade žiadnych pochýb. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa pred rozhodnutím dôsledne neriadil ustanoveniami § 3, § 4, § 46 a § 37 správneho poriadku, žalovaný udáva, že s nimi nesúhlasí. Vo vzťahu k šikanóznemu výkonu práva správnym orgánom, žalovaný uvádza, že nemohlo a s istotou nešlo o konanie správneho orgánu, ktoré by vykazovalo znaky prekročenia jeho kompetencií, resp. právomoci zverenej mu zákonom, keď znalca vyzval iba k splneniu takej banálnej povinnosti na uloženie ktorej je kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok oprávnený. Žalobcove tvrdenia týkajúce sa riadneho výkonu znaleckej činnosti ako celku možno v predmetnom konaní spochybniť. V prvom rade je však potrebné uviesť na správnu mieru, že správny orgán prvého stupňa neobvinil žalobcu z porušenia jeho povinností v oblasti daní a odvodov. Išlo len o časť rozhodnutia, v ktorej správny orgán rozoberal možné príčiny pre ktoré znalec nesplnil svoju povinnosť, akou je predloženie znaleckých denníkov. Ministerstvo je v zmysle ust. § 27 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 29 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch oprávnené vyžiadať si znalecké denníky od znalca, ak teda ministerstvo toto svoje právo využije a vyzve znalca k predloženiu znaleckých denníkov za isté obdobie jeho pôsobenia vo funkcii znalca, znalcovi bez ďalšieho vzniká povinnosť ministerstvom vyžiadané znalecké denníky predložiť. Ak znalec k splneniu ministerstvom uloženej povinnosti v stanovenej lehote nepristúpi, dopúšťa sa iného správneho deliktu, za spáchanie ktorého mu je ministerstvo oprávnené uložiť sankciu zodpovedajúcu povahe správneho deliktu. K námietke žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil z dôvodu nesprávneho poučenia znalca, ktoré mu bolo dané školiteľom na školení znalcov, žalovaný uvádza, že táto námietka je irelevantná. Povinnosť znalca spočívajúca predložiť znalecké denníky za predpokladu, že ho k tejto povinnosti vyzve orgán na to príslušný musí znalec akceptovať, nakoľko táto povinnosť vyplýva zo zákona. Okrem iného ministerstvom bol na splnenie tejto povinnosti znalec vyzývaný opakovane. Na druhej strane znalec bol o následkoch nesplnenia svojej povinnosti spočívajúcej v predložení znaleckých denníkov za obdobie rokov 2006 až 2013 poučený zo strany správneho orgánu, a to opakovane. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhuje, aby ju Krajský súd v Bratislave zamietol. Dňa 11.09.2015 doručil žalobca písomné stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedol, že opakovane poukazuje na premlčaciu trojročnú lehotu, v ktorej je ministerstvo oprávnené od neho vyžiadať znalecký denník. Má za to, že žalovaný konal nad rámec zákona a vyprodukoval absolútne neplatný právny úkon. Odbor znalectva nemá na znalca inú sankciu, len vylúčenie zo zoznamu, pričom má za to, že za právny názor v demokratickej Slovenskej republike nemôže byť potrestaný. Upozorňuje na to, že denníky neposielal preto, lebo sa zúčastnil špecializovaného štúdia na Poľnohospodárskom znaleckom ústave v Nitre, kde sa dozvedel, že túto povinnosť nemusí plniť. Upozorňuje v tejto súvislosti na čl. 6 Dohovoru, ale aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na judikatúru NS SR napr. 2Sžo 200/2009, 2Sžo 201/2010. Má za to, že žalovaný správny orgán sa dôsledne neriadil procesným právom vo svojich rozhodnutiach obchádza ust. § 3, § 4, § 32, § 33 a § 34, § 41, ako aj § 47 zákona o správnom konaní, že odňal žalobcovi príležitosť, aby mohol svoje práva riadne uplatniť, bola mu odňatá možnosť poznať administratívny spis v celom rozsahu. Má za to, že je v dôsledku preskúmavaného rozhodnutia odborne a fyzicky likvidovaný, a to zákazom znaleckej činnosti. Má za to, že žalovaný ho zatlačil do existenčných problémov a zdôrazňuje porušenie procesných práv účastníka konania, hlavne, že nedostal príležitosť, aby mohol uplatňovať riadnym spôsobom svoje práva a že mu bola odňatá možnosť poznať administratívny spis v celom rozsahu. Žalovaný mu sťažil a zamedzil prístup k podkladom na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. Opakovane zdôrazňuje, že žiada zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 34120/2014/15/ RK zo dňa 05.11.2014, ktorým tento na základe rozkladu účastníka konania (žalobcu) proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 34120/2014/15 zo dňa 15.08.2014 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uložení sankcie zmenil tak, že žalobcovi za porušenie povinností opísaných vo výroku rozhodnutia odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 34120/2014/15 z 15.08.2014 podľa § 27 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. za spáchaný iný správny delikt uložil peňažnú pokutu vo výške 1.000,- Eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov. Vo zvyšnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný správny orgán podaním zo dňa 19.02.2014, doručeným 25.02.2014, vyzval žalobcu na predloženie denníka, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch, vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013. Dňa 10.03.2014 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu, ktorého prílohou nebol denník, ale výpisy z denníka. S ohľadom na nepredloženie denníka začal správny orgán voči účastníkovi správne konanie o inom správnom delikte dňa 25.03.2014 a v oznámení o začatí správneho konania poučilo účastníka konania o tom, že povinnosť predložiť denník mu začatím konania o správnom delikte nezaniká, čím ho druhýkrát vyzval na predloženie tohto denníka. Dňa 07.04.2014 žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré žalovaný s ohľadom na jeho obsah posúdil ako návrh na prerušenie konania o správnom delikte podľa § 29 zákona o správnom konaní. V tomto návrhu žalovaný uviedol, že sa pripravuje vo veku 64 rokov na záverečné skúšky na bakalárskom stupni štúdia na Fakulte práva v Sládkovičove a považuje konanie správneho orgánu za psychický nátlak a za šikanózny výkon práva voči sebe, ako znalcovi a navyše upozorňuje, že je staršou osobou a zdravotne telesne postihnutý. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žiada, aby konanie vo veci bolo prerušené. Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že s ohľadom na skutočnosť, že k riadnemu objasneniu veci postačovalo vykonanie dôkazov, ktoré sú súčasťou správneho spisu, správny orgán upustil od nariadenia ústneho konania. Prvostupňový správny orgán posúdil ako objektívnu stránku spáchania iného správneho deliktu tú skutočnosť, že žalobca svojím nekonaním (nepredložením požadovaných znaleckých denníkov) sa dopustil iného správneho deliktu. Na tomto skutkovom základe prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.08.2014 č. 34120/2014/15 uznal znalca za vinného tým, že na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.02.2014 nepredložil správnemu orgánu v období od 06.03.2014 do 14.08.2014 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch znalca, vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, ako aj § 23 ods. 1 vyhlášky, ktorou sa vykonáva citovaný zákon, čím spáchal správny delikt podľa § 28, za čo mu uložil sankciu - vyčiarknutie zo zoznamu. O podanom rozklade účastníka konania (žalobcu) žalovaný rozhodol preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím zo dňa 05.11.2014 tak, že výrok o uložení sankcie zmenil spôsobom, že žalobcovi za porušenie povinností opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia za spáchaný iný správny delikt uložil peňažnú pokutu vo výške 1.000,- Eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na dobu 10 mesiacov. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že druhostupňový správny orgán sa stotožnil s vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým správnym orgánom, avšak mal za to, že uložená sankcia za porušenie právnej povinnosti musí byť primeraná závažnosti konania, ako aj konkrétnym okolnostiam a skutočnostiam prejednávanej veci, resp. musí zohľadňovať prípadnú recidívu účastníka konania. V tomto prípade zohľadnil skutočnosť, že žalobca sa doposiaľ nedopustil iného porušenia povinnosti pri výkone znalca, za ktoré by už bol v minulosti ministerstvom sankcionovaný, preto považoval za primeraný trest uloženie peňažnej pokuty a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov, čo považoval za adekvátnejší trest. Je nepochybné, že na konania podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 32 citovaného zákona). IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len zákona), tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. Podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, zapísaný v zozname, je povinný o svojich úkonoch viesť denník. Denník je kniha osobitnej evidencie do ktorej sa zapisuje a) poradové číslo úkonu v kalendárnom roku, b) zadávateľ úkonu, c) dátum vyžiadania úkonu, d) dátum vykonania úkonu, e) účel a predmet úkonu, f) objekt úkonu, g) účtované znalečné alebo tlmočné, h) priznané znalečné alebo tlmočné, i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného. Podľa ust. § 16 ods. 1, veta prvá citovaného zákona, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Podľa ust. § 27 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1.650,- Eur fyzickej osobe a do 33.190,- Eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. Podľa odseku 4 citovaného ust., sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). Podľa ust. § 27 ods. 10 citovaného zákona, iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. Podľa ust. § 29 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný je subjektom verejného práva vykonávajúcim právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že nie je sporné, že účastník konania (žalobca) si na výzvu ministerstva nesplnil svoju povinnosť predložiť denník a túto povinnosť si nesplnil ani do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Ako dôvody dlhodobého porušovania zákonnej povinnosti uvádzal svoj zdravotný stav, študijné povinnosti, ako aj osobné dôvody, ktorým bolo zhorenie strechy na jeho chate a podobne. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že vyššie citovaná obrana účastníka konania proti správnosti postupu, ako aj proti správnosti rozhodnutia žalovaného neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie povinnosti znalca postupovať v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Je nesporné, že podľa ust. § 14 ods. 1 citovaného zákona je znalec povinný viesť o svojich úkonoch denník s náležitosťami určenými v § 14 ods. 2 citovaného zákona. Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie tento denník predložiť. Súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na splnenie si tejto povinnosti. Tento tak aj napriek opakovanej výzve prvostupňového správneho orgánu neurobil, čo správny orgán prvého stupňa správne kvalifikoval ako porušenie povinnosti ustanovenej mu zákonom (§ 29 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch) v dôsledku čoho tento spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Na základe podaného rozkladu druhostupňový správny orgán konštatoval, že sankcia, ktorá bola zvolená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je primeraná za porušenie právnej povinnosti, resp. nie je primeraná závažnosti konania, a preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že účastníkovi konania (žalobcovi) uložil peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a zákaz činnosti na obdobie 10 mesiacov, ktorý považoval za primeraný. V. Krajský súd v Bratislave pri vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného správneho orgánu. Súd uvádza, že úlohou súdov pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správne orgány, vecne príslušné na konanie, si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade pochybenia procesného charakteru skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydaného rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd mal nesporne za preukázané porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu tým, že ani na výzvu ministerstva nepredložil správnemu orgánu za obdobie od 06.03.2014 do 04.08.2014 znalecké denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, čím porušil zákonnú povinnosť uloženú v § 29 ods. 2 citovaného zákona. Súd konštatuje, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe nie sú spôsobilé vecne spochybniť správnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Súd žalobcom uvádzané dôvody vyhodnotil ako dôvody, ktoré majú čisto subjektívny charakter a nijako nesúvisia s výkonom činnosti znalca. Súd ich vyhodnotil ako irelevantné a ako také nemôžu ospravedlnil porušenie zákonnej povinnosti žalobcu. Sankciu, ktorú uložil druhostupňový správny orgán, súd považoval za primeranú. K námietke žalobu uvedenej v žalobe, v ktorej tento namieta uplynutie premlčacej lehoty, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Zákon o znalcoch a tlmočníkoch neustanovuje žiadnu lehotu pre žalovaný správny orgán, počas ktorej by tento bol povinný, či oprávnený žiadať od účastníka konania (znalca) predloženie znaleckých denníkov. Povinnosť predkladať predmetné znalecké denníky znalcovi vyplýva z ust. § 27 v spojení s ust. § 29 zákona a nie je nijako časovo ohraničená, rovnako ako časovo nie je ohraničené oprávnenie žalovaného správneho orgánu na vyžiadanie si týchto denníkov, na ktoré ho zmocňuje ust. § 29 citovaného zákona. Rovnako sa súd nestotožnil s obranou žalobcu, v ktorej tento uvádza, že v danej veci bol nesprávne poučený na školení pre znalcov. Súd uvádza, že povinnosť znalca predkladať znalecké denníky je uložená zákonom a túto skutočnosť nemôže nijako meniť názor školiteľa akéhokoľvek vzdelávania pre znalcov, obzvlášť, keď žalobca bol na splnenie si zákonnej povinnosti opakovane vyzývaný. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom neriadil ust. § 3, § 4, § 46 a § 47 správneho poriadku súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd nezistil zo strany žalovaného správneho orgánu žiadne procesné ani hmotnoprávne pochybenia. Súd sa nestotožnil ani s námietkou, ktorú v súdnom konaní vzniesol žalovaný ohľadom právneho zastúpenia žalobcu v správnom konaní. Je nepochybné, že ust. § 250a veta prvá O.s.p. vyžaduje povinné zastúpenie žalobcu v konaní advokátom. V tomto prípade je nesporné, že žalobu podal dňa 15.01.2015 priamo žalobca. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je podľa názoru súdu ale možné odstrániť tým, že žalobca si aj keď dodatočne zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo k žalobe doloží. V tomto prípade nie je sporné, že žalobca v konaní písomným podaním zo dňa 17.02.2015 doložil do spisu splnomocnenie pre advokáta JUDr. Juraja Füzera na zastupovanie v predmetnom konaní, čím bol jeho nedostatok spočívajúci v nezastúpení advokátom v konaní odstránený. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ani žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť, z tohto dôvodu postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.