Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200592 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200592.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: B. W. W., bytom Š. XXX, Q. proti odporcovi: Obec Gajary, so sídlom Hlavná 67, Gajary v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 2.2.2015 proti rozhodnutiu odporcu č.j. 78/1/2015 zo dňa 19.1.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 7.4.2015 bol konajúcemu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) prostredníctvom odporcu doručený návrh (opravný prostriedok) navrhovateľky zo dňa 2.2.2015 proti rozhodnutiu odporcu č.j. 78/1/2015 zo dňa 19.1.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporca postupom podľa ust. § 43 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) za použitia ust. § 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nariadil navrhovateľke obnoviť pôvodný stav na pozemku parc. č. 1391/3 kat. územia Q., ktorý je súčasťou ulice „Domky“ - odstrániť novovybudovanú časť oplatenia z pozemku par. č. 1391/3 kat. územia Q. (ďalej len „predmetný pozemok“), ktorá bráni v prejazde a zdržať sa ďalších zásahov do pokojného stavu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca poukázal na ohlásenie drobnej stavby navrhovateľkou (spis č. SÚ-2077/2014), na podnety vlastníkov nehnuteľností pánov L. Š. F. L. K., na vykonanie obhliadky predmetného pozemku odporcom (aj ako stavebným úradom), ako aj na skutočnosť, že vybudovaním oplotenia predmetného pozemku navrhovateľka čiastočne znemožnila prejazd obecnou komunikáciou „Domky“. Obsahom poučenia o možnosti podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie je tiež odkaz na ust. § 43 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého prípadne podané odvolanie nemá odkladný účinok. Voči tomuto napadnutému rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka opravný prostriedok v ktorom poukázala na ust. § 47 ods. 2, ods. 3, § 33 ods. 2 a § 18 ods. 3 Správneho poriadku. V ďalšom namietala, že komunikácia nikdy neviedla cez predmetný pozemok (parc. č. 1391/3); že táto komunikácia bola bez jej súhlasu rozšírená na časť predmetného pozemku, pričom nikomu z obyvateľov Gajár neudelila právo prechodu cez predmetný pozemok; že nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého je komunikácia schválená platným územným plánom, nakoľko komunikácia je umiestnená na hranici predmetného pozemku; že nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého aktuálne cez komunikáciu neprejde vozidlo lekárskej záchrannej služby, pretože v najužšom bode je komunikácia široká 2,70 m, čo je vzdialenosť vyhovujúca pre takéto vozidlá, pričom k pozemkom p. L.. K. vedie aj iná komunikácia; že 20.10.2014 upozornila odporcu na to, že časť jej predmetného pozemku bola znehodnotená navezením asfaltovej drte, pričom na toto jej oznámenie odporca nijako nereagoval; že vydanie napadnutého rozhodnutia považuje za tendenčné aj vzhľadom k tomu, že na jej podnety z 20.10.2014 a z 15.12.2014 doposiaľ odporca nijako nereagoval. Odporca vo svojom vyjadrení sa z 22.4.2015 k podanému návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že na základe návrhov vlastníkov rodinných domov (prístup z ulice „Domky“) vykonal obhliadku predmetného pozemku, na základe ktorej mal za preukázané, že umiestnením oplotenia časti predmetného pozemku navrhovateľka čiastočne znemožnila prejazd obecnou komunikáciou „Domky“ a
že aj napriek tomu, že oplotený pozemok je vo vlastníctve navrhovateľky, je historicky využívaný občanmi obce Gajary ako súčasť cestnej siete.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľka dňa 8.12.2014 odporcovi ohlásila drobnú stavbu - oplotenie predmetného pozemku, ktoré zasahuje do polovice užívaného dopravného priestoru („Domky“) pričom priestor medzi protiľahlým plotom je 3,0 m, že táto (drobná) stavba je dokončená (tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamu z vykonania štátneho stavebného dohľadu z 19.1.2015). Súčasťou tohto záznamu je konštatovanie, že stavba sa realizuje bez stavebného povolenia/ohlásenia stavebnému úradu a že v prípade uskutočňovania nepovolenej/ neohlásenej stavby bude stavebný úrad postupovať podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona. V spise sa nachádza upozornenie navrhovateľky z 20.10.2014 adresované odporcovi, týkajúce sa navezenia materiálu na časť jej pozemku parc. č. 1391/3, ktorá časť pozemku je používaná ako prístupová cesta. Podaním z 8.12.2015 sa voči odporcovi domáhala odstránenia asfaltovej drte z predmetného pozemku. Dňa 14.1.2015 doručil p. L. Š. odporcovi mail, týkajúci sa oplotenia predmetného pozemku navrhovateľkou, ktorá skutočnosť spôsobuje že po komunikácii neprejdú požiarne autá. Dňa 19.1.2015 p. L. K. osobne odporcovi oznámil neprejazdnosť komunikácie „Domky“ z dôvodu oplotenia predmetného pozemku navrhovateľkou. V ten istá deň bol na mieste bez prítomnosti stavebníčky (navrhovateľky) vykonaný štátny stavebný dohľad pracovníčkami stavebného úradu odporcu. V spise sa nachádza originálne vyhotovenie napadnutého rozhodnutia odporcu, ku ktorému je pripojený doklad o jeho doručení navrhovateľke. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Podľa ust. § 5 OZ ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Podľa ust. 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa ust. § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa ust. § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Je nepochybným konštatovanie, že obce v rámci výkonu ním priznaných oprávnení rozhodujú vždy postupom podľa Správneho poriadku. Okrem iného im v zmysle ust. § 5 OZ prislúcha (v prípade ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu) oprávnenie predbežne zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý (pokojný) stav. Jeho vydaniu predchádza začatie samostatného administratívneho konania. Jeho vydaním však nedochádza k vytvoreniu právneho stavu, ale sa ním zabezpečuje určitý (pokojný) faktický stav. Takéto rozhodnutie, nepresne tiež nazývané „predbežné opatrenie“ je preskúmateľné súdom. Po nadobudnutí právoplatnosti je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľné. Nie je však predbežným opatrením, aké má na mysli ust. § 43 Správneho poriadku. Predbežné opatrenie v zmysle ust. § 43 Správneho poriadku je rozhodnutím procesnej povahy, vydávaným v priebehu uskutočňovaného správneho konania, cieľom ktorého je dočasne (voči konkrétnemu účastníkovi) napr. upraviť právne pomery, zachovať faktický stav. Takéto rozhodnutie je možno napadnúť odvolaním, prípadne podané odvolanie voči nemu však nemá zo zákona odkladný účinok (§ 43 ods. 3 Správneho poriadku) a je teda vykonateľné okamihom jeho oznámenia. Preskúmavanie rozhodnutí o predbežnom opatrení vydaných postupom podľa ust. § 43 Správneho poriadku súdom je však zo zákona vylúčené (§ 248 písm. a) O.s.p.). Pre preskúmanie odvolaním napadnutých takýchto rozhodnutí je potrebné aplikovať ust. Štvrtej časti Správneho poriadku (§ 53 a nasl.).
Ako to je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia - z jeho úvodnej časti, ako aj z obsahu poučenia - toto rozhodnutie bolo vydané postupom podľa ust. § 43 Správneho poriadku v spojení s ust. § 5 OZ. Ide teda o „klasické“ rozhodnutie predbežnej povahy - o rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré bolo vydané v rámci iného správneho konania. Pravdepodobne (ako to je možné vyvodiť aj z obsahu jeho odôvodnenia) v rámci konania o ohlásení drobnej stavby č. SÚ-2077/2014. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že odporcom pripojený administratívny spis neobsahuje písomnosť o začatí samostatného konania o poskytnutí ochrany podľa ust. § 5 OZ, ako ani písomnosť o oboznámení navrhovateľky s obsahom spisu v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia. S poukazom na uvedené pred samotným prejednaním podaného návrhu - opravného prostriedku navrhovateľky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre jeho postup podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. - ust. § 250l a nasl. O.s.p.. Súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci nemá s poukazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. zákonné oprávnenie na prejednanie podaného návrhu, nakoľko ide o rozhodnutie správneho orgánu (odporcu) predbežnej povahy, vydané postupom podľa ust. § 43 Správneho poriadku, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu. S poukazom na ust. § 250p O.s.p. preto návrh odmietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s analogickým použitím ust. § 146 ods.1, písm. c), O.s.p. Nad rámec uvedeného odôvodnenia tohto uznesenia súd poznamenáva, že i keď preskúmanie napadnutého rozhodnutia je vylúčené zo súdneho prieskumu, o podanom opravnom prostriedku - odvolaní voči nemu je potrebné rozhodnúť, avšak postupom podľa Štvrtej časti Správneho poriadku (§ 53 a nasl. Správneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).