Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201065 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Z. A., H..XX.X.XXXX, Š.R. S. H. U. Q., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-107-041/2015-AV zo dňa 18.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BA6-107-041/2015-AV zo dňa 18.05.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O .s. p. a v e c vracia odporcovi na ďalšie konanie. Súd nariaďuje bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 296,44 eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Jarmily Karak Vargovej v Slovenskej sporiteľni, a.s., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 29.06.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 22.6.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-107-041/2015- AV vydanom dňa 18.05.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom vydania rozhodnutia, t.j. 18.02.2015 do 18.08.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 18.08.2015. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol dňa 18.02.2015 v čase o 02.30 hod. kontrolovaný hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru v linkovom autobuse z Budapešti do Nemecka. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť v zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore. Svoju totožnosť preukázal kartou žiadateľa o azyl v Maďarsku číslo D. znejúcou na meno MP. A., H.. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene bol dňa 18.02.2015 v čase o 02.30 hod. predvedený v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Odporca dňa 18.02.2015 zaslal cestou Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo-Rajka žiadosť štátnym orgánom Maďarska o podanie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o pobyt alebo azyl na území Maďarska, pričom bolo odporcovi oznámené, že navrhovateľ je evidovaný v maďarskom utečeneckom informačnom systéme ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarska. Dňa 18.02.2015 odporca oznámil zistené skutočnosti Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, pričom odporcovi bolo oznámené, že Dublinské stredisko začína konanie o odovzdaní navrhovateľa pod číslom konania MU-DS-97/2015-DŽ v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Odporca uviedol, že navrhovateľovi bolo vydané rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 27.04.2015, a v ňom sa uvádza, že zodpovedným štátom za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu navrhovateľa je Bulharská republika. Odporca v rozhodnutí ďalej konštatuje, že navrhovateľ nemá potrebné finančné zabezpečenie pobytu vo výške životného minima na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ na území členských štátov žiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharska, avšak po podaní žiadosti navrhovateľ neoprávnene opustil uvedenú krajinu a následne bol zadržaný na území Maďarska. Po zadržaní opätovne požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Maďarska. Po podaní žiadosti znovu neoprávnene opustil územie Maďarska a bol následne zadržaný na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného odporca považuje za preukázané, že u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku. Odporca uviedol, že vek navrhovateľa považuje za preukázaný formou lekárskeho vyšetrenia MUDr. Radovanom Vaňatkom, PhD., z odboru rádiológie, ktorý po vyšetrení navrhovateľa uviedol, že jeho vek veľmi pravdepodobne presahuje 18 rokov. Taktiež navrhovateľ vždy po zadržaní na území členských štátov schengenského priestoru uviedol dátum svojho narodenia 05.06.1994. Tvrdenia, že nedosiahol vek 18 rokov, považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa formou zaistenia realizácie návratu do štátu zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu migračného úradu zo dňa 22.4.2015 o odovzdaní navrhovateľa do Bulharska v súlade s § 46a ods. 4 zák. č. 480/2012 Z. z. o azyle, priložil lekársku správu navrhovateľa zo dňa 26.3.2015 a 7.4.2015 vypracovanú MUDr. Hunčíkom, psychiatrom, ktorou preukazoval, že trpí depresiami, bol mu diagnostikovaný depresívny syndróm, s odporúčaním zlepšenia podmienok zaistenia; je nastavený na farmakologickú liečbu. Na základe psychiatrického vyšetrenia možno pretvárku, či „hru“ vylúčiť. Ďalej uviedol, že počas pohovoru, ako aj pri doložení ďalších dôkazov do konania prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 1.4.2015 preukazoval zlé zaobchádzanie v Bulharsku počas azylového konania, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, neschopnosť ochrany pred rasistickými útokmi, ako aj sexuálne obťažovanie. Tieto skutočnosti stavajú navrhovateľa do pozície zraniteľnej osoby a spoločne s námietkou nedostatku veku sú dôvodom na nezákonnosť predĺženia jeho zaistenia. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko odporca nevzal do úvahy a nevyhodnotil dôkaz predložený navrhovateľom do konania o zaistenie, a to rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, ktorým bol navrhovateľ spoločne s ďalšími dvomi osobami braný na zodpovednosť za priestupok prekročenia hranice mimo hraničného priechodu, pričom s ním bolo zaobchádzané ako s osobou maloletou a bol následne umiestnený v Záchytnom tábore pri Ústave na výchovu detí a mládeže v Niši. Odporca mal, ak bolo zrejmé, že sa jedná o osobu maloletú, oznámiť nájdenie maloletého bez sprievodu na území Slovenskej republiky, nechať mu ustanoviť opatrovníka a postupovať v súlade s § 127 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že záver o nedostatku veku navrhovateľa potvrdzuje aj vyšetrenie MUDr. Radovana Vaňatku, rádiológa, zaprotokolované pod číslom PPZ-HCP-BA6-107-27/2015-AV, v ktorom sa na základe rádiologického vyšetrenia konštatuje, že „Všetky rastové štrbiny v zobrazenej časti sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov“. Poukázal na to, že takýto záver nevypovedá o tom, že navrhovateľov vek presahuje 18 rokov. Podľa záverov lekára je plnoletosť navrhovateľa „vysoko pravdepodobná“, preto existujú pochybnosti o veku navrhovateľa; v prípade posudzovania veku prostredníctvom röntgenového vyšetrenia je potrebné a nevyhnutné zohľadniť odchýlku až dva roky, ktorá v danom prípade zohľadnená nebola. Pokiaľ by zohľadnená bola, bolo by možné navrhovateľa považovať za maloletého. Namietal, že odporca nedal vypracovať znalecký posudok, uspokojil sa iba s vyjadrením, čo je v rozpore s jeho povinnosťou riadne zistiť skutkový stav veci. Uviedol, že pokiaľ odporca pripustil formu odborného vyjadrenia, je otázne, prečo pripustil rádiologické vyšetrenie. V zmysle inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR sú na identifikáciu veku jedinca podľa obsahového vymedzenia znaleckej činnosti zodpovední znalci z oblasti antropológia, nakoľko rádiodiagnostika a rádioterapia sa zaoberá diagnostikou chorôb pomocou röntgenového žiarenia, vrátane liečby nádorových aj nenádorových ochorení rádioaktívnymi látkami (teda pre úplne inú činnosť, ako bol predmet zisťovania) - preto namieta obsah záverov v odbornom vyšetrení. Namietal nerešpektovanie dokumentov, ktoré sú pri zisťovaní veku významné a hoci sú pôvodne určené pre účely posudzovania azylových žiadostí, môžu byť analogicky využité aj na posúdenie prípadu navrhovateľa. Citoval publikácie Európskeho podporného úradu pre azyl o posudzovaní veku žiadateľov o azyl: EASO Age Assessment Practice in Europe, ktorá okrem iného pojednáva aj o rádiodiagnostike ako spôsobe pre určovanie veku žiadateľov o azyl. Podľa jeho názoru mala byť zohľadnená odchýlka +/-2 roky a uplatnená zásada v pochybnostiach prospech žiadateľa. Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že je maloletý, predložil k dispozícii rozsudok Srbského súdu preukazujúci jeho nižší vek a túto skutočnosť nevyvrátilo ani lekárske vyšetrenie, preto mal za to, že s ním by malo byť zaobchádzané ako s maloletým, a preto mal byť bezodkladne prepustený zo zaistenia a umiestnený v detskom domove pre maloletých bez sprievodu. Nakoľko na základe rozsudku Srbského súdu bola jeho „maloletosť“ jednoznačná od začiatku, mal odporca postupovať, akoby jednal s maloletou osobou. Pri rozhodovaní o predĺžení zaistenia je dôležité podotknúť, že pri maloletých cudzincoch bez sprievodu (jedna zo skupín spadajúcich medzi zraniteľné osoby), avšak ani pri iných skupinách zraniteľných osôb (ktorou by mohol byť navrhovateľ aj z dôvodu jeho psychických problémov), predĺženie lehoty zaistenia nie je možné. Rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia považuje za nezákonné, a to z dôvodu rozhodnutia v rozpore s obsahom spisov a nesprávneho právneho posúdenia, či inej vady konania. Namietal, že odporca sa absolútne nezaoberal možnosťami uplatnenia alternatívnych opatrení, pričom navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu. V rozhodnutí o predĺžení zaistenia nie je vyjadrená existencia rizika úteku. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že opravný prostriedok bol zaslaný prostredníctvom Slovenskej pošty na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde bol doručený dňa 23.6.2015 (podané na pošte dňa 22.6.2014), po lehote ustanovenej zákonom, nakoľko splnomocnenej osobe bolo podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní napadnuté rozhodnutie doručené dňa 29.5.2015. Mal za to, že odvolanie podľa ust. § 54 ods. 2 zák. č.71/1967 Zb. nespĺňa podmienku včasnosti a ide o oneskorene podané odvolanie. Navrhol opravný prostriedok proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia odmietnuť. Administratívny spis odporcu obsahuje zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 18.2.2015, rozhodnutie o zaistení navrhovateľa vydané odporcom dňa 18.02.2015, eskortovanie navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, žiadosť o zabezpečenie vyšetrenia za účelom zistenia veku navrhovateľa, žiadosť o zistenie kostného veku navrhovateľa, nakoľko uviedol, že je maloletý, resp. uviedol, že jeho vek je menej ako 18 rokov, žiadosť o preskúmanie trvania účelu zaistenia, zápisnica o podaní vyjadrenia splnomocnenej osoby zo dňa 13.5.2015, rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa zo dňa 18.05.2015, opravný prostriedok zo dňa 22.6.2015, plnomocenstvo zo dňa 25.2.2015, správa z psychiatrickej ambulancie zo dňa 26.3.2015. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 8.7.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona číslo 404/2011 Z. z. rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 111 ods. 6 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak je celkom zjavné, že ide o maloletú osobu. Podľa § 127 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z .z. ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa § 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku spracuje lekár vo forme odborného vyjadrenia. Ak na základe vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonávania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch vyšetrenia. Podľa § 127 ods. 3 zákona číslo 404/2011 Z. z. za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený opatrovník. Podľa § 88 ods. 9 zákona číslo 404/2011 Z. z. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. Podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej republiky. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa ani odporca sa na pojednávanie dňa 8.7.2015 napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, právna zástupkyňa svoju neúčasť na ňom ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O .s. p.) vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. V preskúmavanej veci k návrhu odporcu na odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa je potrebné uviesť, že v danom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie odporcu bolo doručované právnej zástupkyne navrhovateľa prostredníctvom poštového úradu do vlastných rúk. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa rozhodnutie prevzala dňa 8.6.2015 na pošte. Odvolanie bolo podané na pošte 22.6.2015, teda voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané včas. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zakotvuje postup pri tzv. náhradnom doručení rozhodnutia. Zákon ustanovuje právnu fikciu, na základe ktorej za splnenia podmienok ustanovených v zákone sa doručovaná zásielka považuje za riadne doručenú, hoci to v skutočnosti tak nie je. Podmienkou fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom ako aj to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručovania zdržiaval. V predmetnej veci právna zástupkyňa navrhovateľa prevzala zásielku uloženú na pošte v úložnej lehote. Fikcia doručenia rozhodnutia by nastúpila v prípade neprevzatia zásielky v úložnej lehote na pošte. Podľa § 25 ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Ide o osobitné ustanovenie, týkajúce sa doručovania písomnosti podnikateľovi- fyzickej osobe. V danej veci splnomocnená zástupkyňa zastupuje navrhovateľa ako advokátka ( teda podnikateľka). Podľa § 25 ods. 5 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje doručovanie písomnosti v prípade, ak sa má doručovať účastníkovi konania, ktorý má zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Pokiaľ ide o námietku zraniteľnosti navrhovateľa a obzvlášť nedostatku veku súd má za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ na preukázanie jeho tvrdenia, že je maloletý, predložil rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, ktorým bol vzatý na zodpovednosť za priestupok - prekročenie štátnej hranice mimo hraničného priechodu, kde s ním bolo zaobchádzané ako s maloletou osobou a bol umiestnený v Záchytnom tábore pri Ústave na výchovu detí a mládeže v Niši. V rozsudku dátum narodenia navrhovateľa je uvedený dňom 5.6.1998. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že s istotou sa nedal zistiť dátum narodenia obvineného A. Z. , pretože príslušníkovi Policajnej stanice C. povedal, že sa narodil 6.5.1999, vyšetrovateľovi stanice Z. C., že sa narodil 6.5.1989 a pri výsluchu na súde kategoricky tvrdil, že sa narodil dňa 5.6.1998. Preto bolo Centrum sociálnej starostlivosti Prokuplje požiadané o to, aby sa obhajoba maloletého uskutočnila v prítomnosti sociálneho pracovníka Centra sociálnej starostlivosti. Odporca sa však uvedeným rozhodnutím nezaoberal. Súd vyhodnotil za opodstatnenú aj námietku navrhovateľa o tom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu, že odporca nenechal vypracovať znalecký posudok, a vychádzal iba z odborného vyjadrenia MUDr. Radovana Vaňatku, rádiológa. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.02.2015 sa uskutočnilo lekárske vyšetrenie, a to RTG ľavej ruky a distálneho predlaktia na určenie kostného veku, AP-projekcia. Na základe rádiologického vyšetrenia, radiológ konštatoval, že „Všetky rastové štrbiny v zobrazenej časti skeletu sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov. Na základe uvedeného odporca v konaní postupoval s navrhovateľom ako s plnoletým. Predpokladom toho, aby odporca s osobou, u ktorej sú pochybnosti o jej veku, konal ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Z uvedeného je zrejmé, že zistenie odporcu ohľadom veku navrhovateľa musí byť jednoznačné, nevzbudzujúce pochybnosti. V prípade pochybností je potrebné postupovať v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech navrhovateľa (analogicky v zmysle ustanovenia § 127 zákona o pobyte cudzincov). Záver rádiológa, že kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov, je sporným, a nevypovedá o tom, že navrhovateľov vek presahuje 18 rokov. V prípade posudzovania veku prostredníctvom röntgenového vyšetrenia je nevyhnutné zohľadniť odchýlku až dva roky, ktorá zohľadnená nebola. Radiológ nevysvetlil význam a dopad odchýlok medzi nameranými a ustanovenými hodnotami. Námietka navrhovateľa týkajúca sa nerešpektovania dokumentov, ktoré sú pri zisťovaní veku významné, je opodstatnená. Na identifikáciu veku navrhovateľa je potrebné doplniť dokazovanie znalcom z oblasti antropológia. V rámci odboru Antropológia sa vykonáva znalecká činnosť zameraná na identifikáciu veku jedinca. Zistenia ohľadom rizika úteku navrhovateľa sú v odôvodnení rozhodnutia uvedené nezrozumiteľne a v tejto časti súd vyhodnotil rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (§ 250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. Súd zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi. Trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Odmena bola priznaná podľa § 11ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a opravný prostriedok) á 139,83 eur x 2, spolu 279,66 eur. Režijný paušál bol priznaný 2 x 8,39 eur, spolu 16,78 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú 296,44 eur (279,66 eur + 16,78 eur). Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za poradu s klientom v ÚPZC Medveďov dňa 19.6.2015, za cestovné náklady a náhradu za stratu času, týkajúce sa porady s klientom, nakoľko o tejto porade nebol Krajskému súdu v Bratislave predložený žiaden dôkaz (napr. záznam z porady podpísaný navrhovateľom) preukazujúci bez pochybností, že porada sa konala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 7 dní od jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, vo dvoch písomných vyhotoveniach.