Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/110/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201724 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201724.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník K. islamskej republiky, provincia L. F., C., K., bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho č. 26, 023 01 Žilina, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 21.11.2018, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-176-022/2018-AV zo dňa 25.10.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 21.11.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, S.s.p., doručenou dňa 07.12.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1, zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ust. § 88 ods. 1 pís. d/ a § 88 ods. 8, zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V skutkových dôvodoch uviedol, že žalobca bol dňa 25.10.2018 po odovzdaní príslušníkmi Polície ČR predvedený na Správny orgán a bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, následne bol rozhodnutím žalovaného PPZ-HCP-BB7-176-016/2018- AV zo dňa 25.10.2018 administratívne vyhostený a napadnutým rozhodnutím zaistený. Namietol, že pri určovaní jeho veku vychádzal žalovaný len z vyjadrenia radiodiagnostického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Karviná - Ráj, podľa ktorého má 19 rokov, na základe čoho rok jeho narodenia ustálil z dôvodu podmienky splnenia jeho plnoletosti na vydanie rozhodnutia o zaistení, na rok 2000. Žalobca zdôraznil, že do zápisnice o podaní vyjadrenia čestne prehlásil, že sa narodil 24.03.2002 a má 16 rokov, čo deklaruje aj doklad Generálneho riaditeľstva Afganskej islamskej republiky pre sčítanie obyvateľov, podľa ktorého sa narodil v roku 2002 a rovnakú informáciu má uvedenú aj v karte o registrácií v utečeneckom tábore Karniča v Srbsku. Uviedol, že skutočnosťou zaistenia maloletej osoby sa mal správny orgán zaoberať dostatočne, ten však bral do úvahy len závery lekárskeho vyšetrenia a nezaoberal sa čestným prehlásením žalobcu o jeho veku. Správny orgán bol povinný si zaobstarať dôkazy na podporu, respektíve vyvrátenie oboch tvrdení, aby bola zrejmá úvaha o nespochybniteľnom závere o jeho plnoletosti. Skonštatoval, že ustálenie jeho veku len na základe lekárskeho vyšetrenia a nie vierohodného znaleckého posudku nemožno považovať za náležité zistenie skutkového stavu a dodal, že metódu zisťovania kostného veku, ktorej výsledky sa môžu od skutočného veku osoby líšiť o 2 až 5 rokov, možno považovať za spochybniteľnú. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 10 Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 9Sp 55/2015 zo dňa 08.07.2015. 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2018 poukázal na vyjadrenie lekára radiodiagnostického oddelenie v Nemocnici s poliklinikou Karviná - Ráj, podľa ktorého má žalobca viac ako 19 rokov, čo je doložené záverom lekárskeho vyšetrenia, ktorý je súčasťou spisového materiálu a na základe čoho mu správny orgán uvádza dátum narodenia 24.03.2000. Správny orgán doplnil, že žalobca uviedol dátum narodenia 24.03.2002 z dôvodu umiestnenia do detského tábora, z ktorého je útek jednoduchý a mohol by neoprávnene pokračovať ďalej do Európy. Poznamenal, že do úvahy nebral dôkazy z utečeneckého tábora zo Srbskej republiky, pretože tam neskúmajú vek ani totožnosť cudzincov a identifikačnú kartu vydávajú na základe vyhlásenia cudzinca o osobných údajoch. Žalobcom predloženým dôkazom Generálneho riaditeľstva pre sčítanie obyvateľstva sa nezaoberal, nakoľko ho počas konania nemal k dispozícií. Žalobcovi boli po predvedení pri osobnej prehliadke odobraté veci do úschovy a táto písomnosť zaevidovaná v spise pod číslom PPZ-HCP-BB7-176-007/2018-AV sa pri osobnej prehliadke nenašla. Žalobca sa po preštudovaní spisového materiálu pred vydaním meritórneho rozhodnutia o zaistení k jeho podkladu a spôsobu zaistenia vyjadril spoznámkou, že doplnenie nenavrhuje, nakoľko všetko potrebné už uviedol. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.). . 5. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 6. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 7. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 8. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 9. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 11. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 13. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 14. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.10.2018, č. PPZ-HCP-BB7-176-022/2018-AV, právne odôvodneným ust. § 83 ods. 2 písm. b/ § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 4 a 5, § 89 ods. 1 pís. a/ a b/, zákona o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil odovzdaním žalobcu dňa 25.10.2018 z dôvodu jeho neoprávneného pobytu, príslušníkmi polície Českej republiky späť na územie Slovenskej republiky. Totožnosť žalobcu ako aj jeho štátna príslušnosť bola získaná zo spísanej zápisnice o jeho vyjadrení, na základe čoho nemal správny orgán o týchto údajoch pochybnosti. Lustráciou v informačných systémoch zistil, že žalobca nemá na území SR povolenie a ani iné právo na pobyt a nie je ani žiadateľom o azyl. Žalobca do zápisnice uviedol, že sa narodil dňa 24.03.2002 a má 16 rokov, pričom z vyjadrenia lekára radiodiagnostického oddelenie v Nemocnici s poliklinikou Karviná - Ráj vyplýva, že žalobca má viac ako 19 rokov, čo je doložené záverom lekárskeho vyšetrenia a z toho dôvodu mu správny orgán uvádza dátum narodenia 24.03.2000. Žalobca do zápisnice ďalej prehlásil, že jeho meno je J., že nemá cestovný doklad a ani žiadnu finančnú hotovosť, ktorú si nevie, rovnako ako ubytovanie, na území SR zabezpečiť. Z K. vycestoval asi pred 2 mesiacmi, cestoval do Iránu a následne do Turecka, kde bol 25 dní, z toho 10 dní pracoval vo fabrike na europalety. Za pomoci prevádzača sa dostal z Bulharska do Srbska za čo jeho otec zaplatil 2 600,- eur. V Srbsku bol asi mesiac v utečeneckom tábore Karniča, za pomoci prevádzača potom s ďalšími troma cudzincami nastúpil do kamióna, ktorý zastavil na hranici z Maďarskou republikou, kde po kontrole odhalili ďalších dvoch cudzincov. On a ďalší cudzinec boli schovaní tak, že kontrola ich neodhalila a tak docestovali až do Českej republiky, kde boli odhalení políciou a odovzdaní na územie Slovenska. Dňa 25.10.2018 bolo pod číslom PPZ-HCP-BB7-176-014/2018-AV vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu 1 roka. Toho istého dňa začal správny orgán konanie o jeho zaistení, pričom pred vydaním meritórneho rozhodnutia žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k podkladom, na čo sa viac nevyjadril. Správny orgán doplnil, že svoj postup považuje za zákonný a dôvodný, nakoľko žalobca sa ako príslušník tretej krajiny zdržiaval na území SR neoprávnene, bez platného cestovného dokladu a finančných prostriedkov. Správny orgán ďalej uviedol, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a tieto plne rešpektuje. S poukazom na ust. § 88 ods. 4 ZoPC určil dĺžku zaistenia do dňa 25.01.2019, považujúc ju za nevyhnutnú na počas ktorej zmluvné strany zabezpečenie vrátenie žalobcu z územia SR na územie Srbskej republiky. 16. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci E., v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 17. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 18. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 19. Podľa § 88 ods. 1 pís. d/ zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 20. Podľa § 88 ods. 8 zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. 21. Podľa § 111 ods. 6 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak je celkom zjavné, že ide o maloletú osobu. 22. Podľa § 127 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z.z., ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa § 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku spracuje lekár vo forme odborného vyjadrenia. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. 23. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia zo dňa 25.10.2018, č. PPZ-HCP-BB7-176-016/2018-AV, z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly a dispozície s cestovným dokladom, prechádzal hraničné priechody EÚ bez legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia vrátane jeho dĺžky. Žalobca v žalobe ako nosnú námietku vzniesol svoju neplnoletosť dôvodením, že sa narodil v roku 2002 a nie v roku 2000, ako nesprávne ustálil správny orgán, len na základe vyjadrenia lekára radiodiagnostického oddelenia v Nemocnici s poliklinikou Karviná - Ráj. V tejto správe zo dňa 23.10.2018 je uvedené: „Na snímke ľavého zápästia všetky kosti ossifikované, bez rastových štrbín, sezamské kostičky vytvorené, epifyzárne štrbiny dist. Radia a ulny zašlé. Kostný vek zodpovedá kalendárnemu veku 19 a viac rokov.“ Výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie veku bol spracovaný odborným lekárom vo forme vyjadrenia, a z jeho záveru nevyplýva pochybnosť o veku žalobcu, ktorý je jednoznačne určený na 19 a viac rokov. Uvedené potom nevytvára stav, ktorý sa žalobca snažil navodiť citáciou z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 9 Sp 55/2015 zo dňa 08.07.2015, pretože vyjadrenie lekára v správe zo dňa 23.10.2018 nie je neurčitým vyjadrením o pravdepodobnosti veku, ale jednoznačným konštatovaním veku 19 a viac rokov. Za nedôvodnú súd považuje aj argumentáciu žalobcu o ustálení jeho veku vo vyjadrení lekára na 18 rokov, práve z dôvodu vyššie uvádzaného veku 19 a viac rokov a aj v zmysle toho za opodstatnenú nemohol vyhodnotiť jeho námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu, pre nevykonanie znaleckého dokazovania, ktoré sa v preskúmavanej veci javí nadbytočným. 24. Predpokladom toho, aby správny orgán s osobou, u ktorej sú pochybnosti o jej veku konal ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. K takémuto zisteniu podľa názoru súdu došlo a záver o plnoletosti žalobcu nie je možné spochybniť ani dokladom Generálneho riaditeľstva Afganskej islamskej republiky pre sčítanie obyvateľov, či kartou o registrácii v utečeneckom tábore Karniča v Srbsku, podľa ktorej sa žalobca narodil v roku 2002. Na uvedenom doklade chýba pre osvedčenie jeho dôveryhodnosti celý dátum narodenia, ktorý je podľa indície samotného žalobcu uvádzaný na všetkých listinných dôkazoch ako 23.03.2002, na rozdiel od dátumu narodenia v doklade Generálneho riaditeľstva Afganskej islamskej republiky pre sčítanie obyvateľov, v ktorom je dátum narodenia 24.04.2002. 25. Okrajovo súd dopĺňa, že na podnet správneho orgánu bolo dňa 02.11.2018 znaleckým ústavom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, vypracované znalecké vyjadrenie, č. 99046/2018 vo veci zistenia kostného veku žalobcu so záverom, že biolologický vek žalobcu je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov a vek osoby sa s veľmi vysokou pravdepodobnosťou pohybuje od 17,6 do 18,5 rokov. Aj tento záver jednoznačne vylučuje tvrdenie žalobcu, že sa narodil v roku 2002, podľa ktorého by jeho aktuálny vek bol 16 rokov. 26. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd napadnuté rozhodnutie, podľa § 229 S.s.p. potvrdil. 27. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 28. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).