KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 9. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/72/2015 z 28. 9. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2015, sp. zn. 10Sd/72/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201087.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa Š. M., bytom
Y. XXX/XX, Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava
o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o
invalidný dôchodok. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal 11 rokov
a 204 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 25.05.2015 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 13. mája 2015 a uviedol, že mu nebolo na dôchodkové účely zhodnotené obdobie
od 19.2.2001 do 7.4.2003 z dôvodu nevyplácanej podpory v nezamestnanosti ako náhradnej doby
dôchodkového poistenia, kedy bol vedený na ÚPSVaR v Malackách ako uchádzač o zamestnanie a bola
mu vyplácaná sociálna dávka, čo žiada zohľadniť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa
a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkom posudkového lekára Sociálnej
poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 13. apríla 2015, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a
zistil tento skutkový stav.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona. č. 439/2004 Z.z.
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.



Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého

vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav.

Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach
dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková
činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 72 ods. 1 písm. g) cit. zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov.

Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu



schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky
sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na
účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka
o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených
podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové
dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo
dňa ich priznania.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 13. apríla 2015 uviedol, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu navrhovateľa je zdravotné postihnutie
zraku zaradené do kapitoly VII., oddiel A, položka 11.3 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 45 %. Za ostatné
ochorenia, a to choroby obehovej

sústavy, srdcové choroby, hypertenziu zaradené do kapitoly IX., oddiel A, položka 10 písm.b) prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti o 5 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je 50 %. Dátum vzniku invalidity určil od 28.5.2014, čo je deň operácie s následkom
rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 13. apríla 2015 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od
28. mája 2014. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Bratislava zo dňa 13. apríla 2015, je navrhovateľ invalidný od 28. mája 2014 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku
uviedol, že navrhovateľ žiadal o invalidný dôchodok pre ťažké pooperačné poškodenie zraku, dňa
28.5.2014 mal pre komplikovanú kataraktu implantovanú umelú šošovku do ľavého oka. Pre pooperačné
komplikácie - retinálnu vaskulitídu došlo k ireverzibilnému ťažkému poškodeniu zraku. Navrhovateľ
dokáže počítať prsty 0,5 m pred okom. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 45 %. Pre torpídnu arteriálnu hypertenziu je zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby zmyslových orgánov, zrak, ťažké dlhotrvajúce
liečenie vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, jednostranné (kapitola VII., oddiel
A, položka 11.3 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), kde mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 45 %. Za iné zdravotné postihnutia zvýšil
percentuálnu mieru o 5 %. Ďalej uviedol, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%. Invalidita vznikla v dôsledku choroby.



Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na návrhu. Predložil k nahliadnutiu potvrdenia
ÚPSVaR, v ktorých je uvedené, že je vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Taktiež predložil
k nahliadnutiu potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ pred vznikom invalidity získal celkovo 11 rokov a 204
dní dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný
dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok u navrhovateľa je podmienený získaním najmenej 15 rokov
dôchodkového poistenia. Vzhľadom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zohľadnil
všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti a vysporiadal sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi
sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa a určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u
navrhovateľa sú choroby zmyslových orgánov, zrak, ťažké dlhotrvajúce liečenie, vzdorujúce formy, trvale
poškodzujúce zrakové funkcie, jednostranné (kapitola VII., oddiel A, položka 11.3 pís. a) prílohy č. 4
zákona č. 461/2003 Z.z.). Určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za ostatné
ochorenia (choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, hypertenzia - kapitola IX,oddiel A, položka 10
písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) zvýšil percentuálnu mieru o 5 %. Celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 50 %. Dátum vzniku invalidity stanovil od
28.5.2014. Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Súd ohľadom
dokladov o poberaní dávok v hmotnej núdzi poukazuje na to, že zákon o sociálnom poistení neumožňuje
zohľadniť vyplácanie sociálnej dávky na účely hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia. Obdobie
vedenia v evidencii nezamestnaných od 1.1.2001 do 31.12.2003 ( v prípade navrhovateľa od 19.2.2001
do 7.4.2003), počas ktorého nebola navrhovateľovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti nie je
obdobím dôchodkového poistenia a preto navrhovateľovi nemohlo byť toto obdobie zohľadnené. Do
zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001 doba vedenia
v evidencii nezamestnaných a v období od 1.1.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v
nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.). Vyššie
uvedené obdobie trvalo po 31.12.2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti,
uvedené obdobie nie je možné považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia.
Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t.j. 28.mája 2014 dosiahol vek 51 rokov, preto splnenie zákonom
stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na
invalidný dôchodok, je podmienené získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pred
vznikom invalidity. Z obsahu evidenčného a spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ pred vznikom
invalidity, získal celkovo 4 219 dní, t.j. 11 rokov a 204 dní dôchodkového poistenia a nie 15 rokov,
čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok.

Zo zisteného skutkového stavu súd mal za to, že žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok odporkyňa
správne zamietla podľa citovaných zákonných ustanovení.

Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo 630 414 6134 0 zo dňa 13.
mája 2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./