Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201330 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201330.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Praeda Holding s.r.o., IČO: 45 662 606, Panenská 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kubík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, za účasti: Feiglerov dom, a.s., IČO: 47 249 641, Dorastenecká 10082/46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXXX/ XXXX/STA/Ors zo dňa XX.XX.XXXX a o postupe podľa § 250b ods. 2 O.s.p., takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. XXX/ XXXXX/XXXX/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Krajský súd v Bratislave o d k l a d á vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č. XXX/XXXXX/XXXX/ STA/Ors zo dňa 29.09.2014. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2015 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXXX/XXXX/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný povolil stavebníkovi: Feiglerov dom, a.s., IČO: 47 249 641, Dorastenecká 10082/46, Bratislava, stavbu „Nadstavba a prístavba objektu - bytový dom na C. ulici č. X v K." na pozemku registra "C", parc. č. XXXX KN v katastrálnom území A. M.. Zároveň sa domáhal postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie a tiež žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže mu jeho výkonom hrozí závažná ujma. V žalobe opísal skutkové okolnosti prípadu a uviedol, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Staré Mesto, parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a XXXX/X o výmere XX m2 ako aj stavieb na nich stojacich. Tieto pozemky priamo susedia s pozemkom parc. č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto, na ktorom bola napadnutým rozhodnutím povolená stavba. Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy doručené a dozvedel sa o ňom až potom, ako zistil, že sa na susednom pozemku začalo s vykonávaním stavebných prác a od stavebníka si vyžiadal stavebné povolenie. Žalobca citoval § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1, § 69 ods. 1, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), § 24 ods. 1 správneho poriadku ako aj § 250b ods. 2 O.s.p.. Keďže stavebný zákon neupravuje vo všeobecnosti otázku doručovania písomností v stavebnom konaní, je stavebný úrad povinný pri doručovaní postupovať v súlade so správnym poriadkom, ktorý upravuje doručovanie písomností do vlastných rúk. V § 26 správneho poriadku je upravené doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré je možné použiť iba v prípade, že takéto doručovanie umožňuje správny poriadok, resp. osobitný predpis. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že spoločnosť PARKER GREEN Slovakia, s.r.o., Panenská 8, Bratislava ako pôvodný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností bola účastníkom územného konania týkajúceho sa stavby na C. ulici č. X v Bratislave a rozhodnutie o umiestnení stavby jej bolo doručované do vlastných rúk. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností žalobcom mu stavebný úrad doručoval oznámenia o začatí konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo dňa 17.06.2009 ako aj rozhodnutia o predĺžení platnosti územného rozhodnutia do vlastných rúk a to opakovane v roku 2011 a v roku 2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol byť neznámym účastníkom konania ani účastníkom konania, ktorého pobyt je neznámy. Doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania a stavebného povolenia verejnou vyhláškou je možné v taxatívne vymenovaných prípadoch podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona a to pri líniových stavbách a pri stavbách s veľkým počtom účastníkov konania. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie verejnou vyhláškou siedmim účastníkom konania, z toho jedným bol aj žalobca. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný doručoval toto rozhodnutie verejnou vyhláškou z dôvodu, že by malo ísť o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania. Žalobca tiež namietal, že ani oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 mu nebolo doručené a to ani do vlastných rúk, ani ako obyčajná poštová zásielka. Pri aplikácii pojmu „veľký počet účastníkov konania“ nejde o voľné uváženie správneho orgánu, ale o výklad aplikácie právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právnu úpravu tohto inštitútu v Českej republike, kde sa konaním s veľkým počtom účastníkov rozumie konanie s viac než 30 účastníkmi. Túto interpretáciu si osvojila aj slovenská judikatúra (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/12/2011). Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 69/2011, v ktorom ústavný súd okrem iného vyslovil názor, že na to, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania. Z ústavného hľadiska nemožno akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov. Iné stavebné úrady považujú za veľký počet účastníkov konania počet vyšší ako 20. Rozhodnutia v územnom konaní týkajúcom sa stavby na Konventnej ulici č. 5 v Bratislave boli iným stavebným úradom - Mestskou časťou Bratislava - Ružinov doručované účastníkom konania do vlastných rúk. Tento nekonzistentný postup správneho orgánu pri doručovaní písomností nesvedčí o efektívnom výkone verejnej správy, ale naopak, je v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku ako aj s princípom istoty a stability právnych vzťahov. Uvedené doručovanie verejnou vyhláškou nesmerovalo k naplneniu cieľa sledovaného § 61 ods. 4 stavebného zákona, ale malo za následok odňatie práv účastníkom stavebného konania. S ohľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní má doručenie predvolania na ústne pojednávanie ako aj účasť na ňom pre účastníkov stavebného konania veľký význam, pretože najneskôr pri ústnom pojednávaní môžu podať námietky. Žalovaný neposkytol žalobcovi rovnakú možnosť na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov vrátane uplatnenia námietok, čím došlo s poukazom na § 3 ods. 5 veta druhá správneho poriadku k porušeniu materiálnej rovnosti účastníkov konania, tzv. precedenčnej zásady. Ďalej žalobca poukázal na vady v konaní žalovaného, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: A) Nedodržanie podmienok na dostatočné denné osvetlenie budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách podľa svetlotechnickej normy STN XXXXXX-X v znení zmeny 2: V svetlotechnickom posudku nebola dodržaná podmienka uvedená v norme A. XXXXXX-X v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného denného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách a žalovaný túto normu nezohľadnil. Táto STN norma bola uznesením mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 490/2001 zo dňa 08.02.2001 schválená a premietnutá do vymedzených plôch v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. B) Absencia podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku a stavbe v napadnutom rozhodnutí podľa § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona: V napadnutom rozhodnutí chýbajú podrobnosti, ktoré majú byť určené v zmysle § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona. V projekte pre stavebné povolenie nie je určené, ako budú zabezpečené susedné objekty a pozemky a ako sa tieto budú využívať počas stavby. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje stanovenie povinnosti stavebníka uviesť susedné pozemky do pôvodného stavu. C) Absencia postupu odstránenia existujúcich objektov a spoločného oplotenia podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 653/2002 Z. z.: Žalobca citoval § 42 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 653/2002 Z. z. a poukázal na to, že v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie nie je definovaný postup odstránenia existujúcich objektov a spoločného oplotenia. K návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že iba odkladom vykonateľnosti možno dosiahnuť pozastavenie prác na stavbe a tiež zabrániť vzniku neodvrátiteľnej škody a ujmy na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobcom namietané nedostatky napadnutého rozhodnutia by v prípade dokončenia stavby de facto stratili relevanciu a nebola by mu poskytnutá ochrana jeho práv pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež poukázal na to, že súdna ochrana musí byť poskytnutá včas, teda ešte v čase hrozby závažnej ujmy. Odklad vykonateľnosti má preventívny charakter. Ak by stavebník dokončil stavbu, ďalšie konanie by bolo zbytočné. Zo strany žalobcu dochádza k porušovaniu zákona, na čo žalobca listom zo dňa 19.05.2015 upozornil žalovaného, pričom z jeho odpovede zo dňa 05.06.2015 vyplýva, že tieto skutočnosti prešetril a stavebníka upozornil na nedostatky pri realizácii stavebných prác. II. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívneho spisu uviedol, že administratívny spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre Bratislava I. a výzve vyhovie po jeho vrátení. III. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že posudok v stavebnom konaní vôbec neriešil problematiku tienenia susedných nezastavaných parciel. Tento posudok sa zaoberal posúdením vplyvu plánovanej prestavby objektu - bytového domu na susednú nezastavanú parcelu č. XXXX/X zo severnej strany a je potrebné ho doplniť o tieto vplyvy. Navrhovaná výstavba bytového domu nezohľadňuje právo na denné svetlo susedných nezastavaných parciel. Denné svetlo predstavuje bezpodmienečnú súčasť života ľudí. Budovy nesmú neúmerne zhoršovať svetlotechnické pomery okolitej zástavby. Žalobca zároveň doplnil žiadosť o odklad vykonateľnosti, pričom priložil fotodokumentáciu, z ktorej podľa neho vyplýva, že stavebník začal s vykonávaním stavebných prác na stavbe. Poukázal na to, že hroziacu závažnú ujmu a hroziacu škodu je možné odvrátiť iba odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pojem ujma je širší ako pojem škoda, nakoľko zahŕňa aj nemajetkovú ujmu. V danom prípade je takouto ujmou aj znížená svetelnosť na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Ujmu, na ktorú žalobca poukázal, vníma ako závažnú a výrazne zasahujúcu do jeho práv a oprávnených záujmov. Mal za to, že potreba existencie procesného prostriedku poskytujúceho predbežnú ochranu jeho ohrozených práv je nesporná. Výkon rozhodnutia v tejto veci je závislý predovšetkým od aktivity účastníkov správneho konania, teda stavebníka realizujúceho svoje oprávnenia zo stavebného povolenia a oneskorené rozhodnutie súdu môže mať za následok porušenie subjektívnych práv a chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti žalobca citoval rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe publikované v časopise Soudní judikatura ve věcech správních pod č. XXX/XXXX, podľa ktorého „Žalobca musí konkretizovať, aká závažná ujma mu neodloženým výkonom rozhodnutia hrozí a z akých konkrétnych okolností takúto obavu vyvodzuje...“. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné predpoklady na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. IV. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/176/2015-78 zo dňa 30.11.2015 pribral do konania účastníka správneho konania: Feiglerov dom, a.s., ktorý je stavebníkom predmetnej stavby. V. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle súdnej judikatúry § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd sa v tomto štádiu konania zaoberal výlučne otázkou upravenou v § 250b ods. 2 O.s.p., t.j. či v prípade žalobcu ide o opomenutého účastníka, s ktorým sa ako s účastníkom konania nekonalo napriek tomu, že s ním správny orgán konať mal. Súd aj napriek tomu, že nemal k dispozícii administratívny spis, po oboznámení sa so žalobou a jej doplnením ako aj s priloženou fotokópiou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí vydaných v územnom konaní, mal dostatok podkladov na to, aby dospel k záveru, že žalobca bol na svojich právach a právom chránených záujmoch postupom žalovaného a napokon aj napadnutým rozhodnutím ukrátený, keďže žalovaný s ním síce konal ako s účastníkom konania, ale pochybil v tom, že mu napadnuté rozhodnutie riadne nedoručil do vlastných rúk, ale toto nesprávne doručoval formou verejnej vyhlášky, pričom na takéto doručovanie neboli splnené zákonné podmienky. Skutočnosť, že žalobca nepochybne spĺňa podmienky účastníctva v stavebnom konaní ohľadom predmetnej stavby a napadnuté rozhodnutie mu malo byť doručené do vlastných rúk podporuje aj fakt, že pôvodný vlastník nehnuteľností (spoločnosť PARKER GREEN Slovakia, s.r.o.), bol účastníkom územného konania a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ-XXXX/XXXXX/XXXX- X/Hor/Pix zo dňa XX.XX.XXXX o umiestnení stavby č. XXX mu bolo doručované do vlastných rúk. Účastníkom konania bol následne aj žalobca a Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad, mu doručovala do vlastných rúk oznámenia o začatí konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo dňa 17.06.2009 ako aj rozhodnutia č. SÚ/CS XXXX/XXXX/X/Pix zo dňa XX.XX.XXXX a č. SÚ/CS XXXXX/XXXX/X/JCU zo dňa 18.07.2013 o predĺžení platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol mať (a celkom zrejme aj mal) legitímne očakávania konzistentného ďalšieho postupu ohľadne stavebného konania. Nie je možné tolerovať, aby stavebný úrad (z pohľadu práv účastníka je irelevantné, že išlo o dva stavebné úrady) ohľadne tej istej stavby a bez podstatnej zmeny okolností, raz doručoval písomnosti do vlastných rúk a inokedy použil verejnú vyhlášku, o ktorej sa prakticky nikto nikdy nedozvie, pretože správny orgán písomnosť vyvesí iba na svojej úradnej tabuli a ešte na úradnej tabuli na svojej internetovej stránke, pričom nemožno reálne očakávať, že účastníci konania budú tieto pravidelne navštevovať. Povinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby sa o veci (písomnosti) dozvedel čo najväčší počet účastníkov a nie, aby o nej nikto nevedel, resp. sa o nej dozvedel len nepatrný počet účastníkov. Ak by v danej veci aj boli splnené podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou (avšak tieto splnené neboli), žalovaný mal v zmysle zásady zákonnosti a transparentnosti zverejniť písomnosť napr. na dočasnej úradnej tabuli na mieste stavby, čo by viac zabezpečilo dostupnosť doručovanej písomnosti. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Predmetná stavba sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia realizovať na pozemku parc. č. XXXX KN v katastrálnom území Staré Mesto, ktorý susedí s pozemkami parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a XXXX/X o výmere XX m2, vlastníkom ktorých je žalobca. Z námietok žalobcu vyplýva, že jeho práva ako vlastníka susedných pozemkov a stavieb môžu byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť zákonným ustanoveniam upravujúcim použitie verejnej vyhlášky. Žalobcovi ako účastníkovi územného aj stavebného konania malo byť doručované napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk. Právna úprava inštitútu doručovania verejnou vyhláškou bola zavedená do stavebného zákona v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa považuje v stavebnom konaní za veľký, nie je zákonom určené a použitie tohto inštitútu je tak na úvahe správneho orgánu, ktorá však musí byť legitímna. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, ktorá v § 144 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb., správní řád ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac ako 30 účastníkmi. Tento názor si osvojili aj súdy v Slovenskej republike, čo vyplýva z ich rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/12/2011). Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 125/2009 zo dňa 21.01.2010). Aj napriek tomu, že § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 stavebného zákona vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou v prípade veľkého počtu účastníkov stavebného konania, a teda je vecou úvahy správneho orgánu, či počet účastníkov stavebného konania považuje za veľký, ani v tomto smere nemôže byť táto voľná úvaha svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp. zn. II. ÚS 69/2011 nemožno vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, nakoľko v prípade doručovania rozhodnutia siedmim účastníkom konania, a to v podstate väčšinou anonymným, aj pri použití správnej úvahy nemožno hovoriť o veľkom počte účastníkov konania a tiež nemožno hovoriť o tom, že pobyt žalobcu bol žalovanému neznámy. Správne orgány sú v zmysle § 3 ods. 5 veta druhá správneho poriadku povinné dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, ktoré by mohli podstatným spôsobom narušiť rovnosť subjektov pred zákonom. Táto zásada je taktiež prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu a pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného porušil precedenčnú zásadu použitím inštitútu doručovania napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou. Vzhľadom na to, že žalobca bol účastníkom územného konania a oznámenia o začatí konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia ako aj rozhodnutia o jeho predĺžení mu boli doručované do vlastných rúk, avšak napadnuté rozhodnutie v stavebnom konaní už bolo doručované iba verejnou vyhláškou, považoval súd takýto postup za absurdný a v rozpore s princípom právnej istoty. Je prirodzené, že žalobca sa s ohľadom na skutočnosť, že bol účastníkom územného konania a rozhodnutia mu boli doručované do vlastných rúk, domnieval, že mu takýmto spôsobom vzhľadom na jeho postavenie ako známeho účastníka stavebného konania, bude doručené aj stavebné povolenie. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Je nesporné, že účastník konania má viacero procesných práv priznaných či už stavebným zákonom, alebo správnym poriadkom a napríklad má právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu obhliadku, má právo uplatniť námietky a pripomienky k zámeru stavebníkov, právo nazerať do spisu, navrhovať dôkazy, má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov. Nesprávnym doručovaním napadnutého rozhodnutia žalobcovi verejnou vyhláškou mu žalovaný odoprel možnosť realizácie zákonom priznaných práv hmotnoprávneho aj procesnoprávneho charakteru a to už len tým, že mu neposkytol žiadnu možnosť vzniesť námietky proti povoleniu stavby, nakoľko sa o napadnutom rozhodnutí dozvedel až potom, ako videl uskutočňovanie stavebných prác a vyžiadal si predloženie stavebného povolenia od stavebníka. Keďže od vydania napadnutého rozhodnutia ešte neuplynula lehota troch rokov (§ 250b ods. 3 O.s.p.), súd mohol postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení napadnutého rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobca proti nemu podá odvolanie. V zmysle § 250b ods. 2 veta prvá O.s.p. súd zvážil všetky okolnosti týkajúce sa odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a odložil jeho vykonateľnosť aj s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého môže predseda senátu na žiadosť účastníka uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Žalobca v konaní poukázal na viaceré nedostatky pri uskutočňovaní stavby spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že posudok v stavebnom konaní sa nezaoberal problematikou tienenia susedných nezastavaných parciel ako aj tým, že žalovaný nedodržal podmienku uvedenú v svetlotechnickej norme STN 730580-1 v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného denného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje úprava podrobností, ktoré majú byť určené v zmysle § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona. Neodloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by malo za následok dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili de facto svoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi by v dôsledku pokračujúceho výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by stavebník stavbu celkom dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné hovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou. O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej a to v nadväznosti na ďalší priebeh konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.