Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201330 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201330.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Praeda Holding s.r.o., IČO: 45 662 606, Panenská 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kubík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s.r.o., Laurinská 12/212, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Šrobár, advokát a konateľ, za účasti: Feiglerov dom, a.s., IČO: 47 249 641, Dorastenecká 10082/46, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, Nová Doba 920/5, Galanta, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka a o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný povolil stavebníkovi: Feiglerov dom, a.s., IČO: 47 249 641, Dorastenecká 10082/46, Bratislava, stavbu „Nadstavba a prístavba objektu - bytový dom na Konventnej ulici č. 5 v Bratislave" na pozemku registra "C", parc. č. XXXX KN v katastrálnom území A. M.. Zároveň sa domáhal postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. (podľa súčasnej právnej úpravy ide o konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka) s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie a tiež žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže mu jeho výkonom hrozila závažná ujma. 2. V žalobe opísal skutkové okolnosti prípadu a uviedol, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Staré Mesto, parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a XXXX/X o výmere XX mX ako aj stavieb na nich stojacich. Tieto pozemky priamo susedia s pozemkom parc. č. XXXX v katastrálnom území A. M., na ktorom bola napadnutým rozhodnutím povolená stavba. Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy doručené a dozvedel sa o ňom až potom, ako zistil, že sa na susednom pozemku začalo s vykonávaním stavebných prác a od stavebníka si vyžiadal stavebné povolenie. 3. Žalobca citoval § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1, § 69 ods. 1, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), § 24 ods. 1 správneho poriadku ako aj § 250b ods. 2 O.s.p. Keďže stavebný zákon neupravuje vo všeobecnosti otázku doručovania písomností v stavebnom konaní, je stavebný úrad povinný pri doručovaní postupovať v súlade so správnym poriadkom, ktorý upravuje doručovanie písomností do vlastných rúk. V § 26 správneho poriadku je upravené doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré je možné použiť iba v prípade, že takéto doručovanie umožňuje správny poriadok, resp. osobitný predpis. V tejto súvislosti uviedol, že spoločnosť PARKER GREEN Slovakia, s.r.o., Panenská 8, Bratislava ako pôvodný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností bola účastníkom územného konania týkajúceho sa stavby na Konventnej ulici č. 5 v Bratislave a rozhodnutie o umiestnení stavby jej bolo doručované do vlastných rúk. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností žalobcom mu stavebný úrad doručoval oznámenia o začatí konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo dňa 17.06.2009 ako aj rozhodnutia o predĺžení platnosti územného rozhodnutia do vlastných rúk a to opakovane v roku 2011 a v roku 2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol byť neznámym účastníkom konania ani účastníkom konania, ktorého pobyt je neznámy. 4. Doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania a stavebného povolenia verejnou vyhláškou je možné v taxatívne vymenovaných prípadoch podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona a to pri líniových stavbách a pri stavbách s veľkým počtom účastníkov konania. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie verejnou vyhláškou siedmim účastníkom konania, z toho jedným bol aj žalobca. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný doručoval toto rozhodnutie verejnou vyhláškou z dôvodu, že by malo ísť o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania. Žalobca tiež namietal, že ani oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 mu nebolo doručené a to ani do vlastných rúk, ani ako obyčajná poštová zásielka. Pri aplikácii pojmu „veľký počet účastníkov konania“ nejde o voľné uváženie správneho orgánu, ale o výklad aplikácie právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právnu úpravu tohto inštitútu v Českej republike, kde sa konaním s veľkým počtom účastníkov rozumie konanie s viac než 30 účastníkmi. Túto interpretáciu si osvojila aj slovenská judikatúra (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/12/2011). 5. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 69/2011, v ktorom ústavný súd okrem iného vyslovil názor, že na to, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania. Z ústavného hľadiska nemožno akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov. 6. Iné stavebné úrady považujú za veľký počet účastníkov konania počet vyšší ako 20. 7. Rozhodnutia v územnom konaní týkajúcom sa stavby na Konventnej ulici č. 5 v Bratislave boli iným stavebným úradom - Mestskou časťou Bratislava - Ružinov doručované účastníkom konania do vlastných rúk. Tento nekonzistentný postup správneho orgánu pri doručovaní písomností nesvedčí o efektívnom výkone verejnej správy, ale naopak, je v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku ako aj s princípom istoty a stability právnych vzťahov. Uvedené doručovanie verejnou vyhláškou nesmerovalo k naplneniu cieľa sledovaného § 61 ods. 4 stavebného zákona, ale malo za následok odňatie práv účastníkom stavebného konania. S ohľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní má doručenie predvolania na ústne pojednávanie ako aj účasť na ňom pre účastníkov stavebného konania veľký význam, pretože najneskôr pri ústnom pojednávaní môžu podať námietky. Žalovaný neposkytol žalobcovi rovnakú možnosť na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov vrátane uplatnenia námietok, čím došlo s poukazom na § 3 ods. 5 veta druhá správneho poriadku k porušeniu materiálnej rovnosti účastníkov konania, tzv. precedenčnej zásady. 8. Ďalej žalobca poukázal na vady v konaní žalovaného, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: A) Nedodržanie podmienok na dostatočné denné osvetlenie budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách podľa svetlotechnickej normy STN 730580-1 v znení zmeny 2: 9. V svetlotechnickom posudku nebola dodržaná podmienka uvedená v STN 730580-1 v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného denného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách a žalovaný túto normu nezohľadnil. Táto STN bola uznesením mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 490/2001 zo dňa 08.02.2001 schválená a premietnutá do vymedzených plôch v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. B) Absencia podrobností pre opatrenia na susednom pozemku a stavbe v napadnutom rozhodnutí podľa § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona: 10. V napadnutom rozhodnutí chýbajú podrobnosti, ktoré majú byť určené v zmysle § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona. V projekte pre stavebné povolenie nie je určené, ako budú zabezpečené susedné objekty a pozemky a ako sa tieto budú využívať počas stavby. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje stanovenie povinnosti stavebníka uviesť susedné pozemky do pôvodného stavu. C) Absencia postupu odstránenia existujúcich objektov a spoločného oplotenia podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 653/2002 Z. z.: 11. Žalobca citoval § 42 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 653/2002 Z. z. a poukázal na to, že v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie nie je definovaný postup odstránenia existujúcich objektov a spoločného oplotenia. 12. K návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že iba odkladom vykonateľnosti možno dosiahnuť pozastavenie prác na stavbe a tiež zabrániť vzniku neodvrátiteľnej škody a ujmy na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobcom namietané nedostatky napadnutého rozhodnutia by v prípade dokončenia stavby de facto stratili relevanciu a nebola by mu poskytnutá ochrana jeho práv pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež poukázal na to, že súdna ochrana musí byť poskytnutá včas, teda ešte v čase hrozby závažnej ujmy. Odklad vykonateľnosti má preventívny charakter. Ak by stavebník dokončil stavbu, ďalšie konanie by bolo zbytočné. Zo strany žalobcu dochádza k porušovaniu zákona, na čo žalobca listom zo dňa 19.05.2015 upozornil žalovaného, pričom z jeho odpovede zo dňa 05.06.2015 vyplýva, že tieto skutočnosti prešetril a stavebníka upozornil na nedostatky pri realizácii stavebných prác. II. 13. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívneho spisu uviedol, že administratívny spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre Bratislava I a výzve vyhovie po jeho vrátení. III. 14. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že posudok v stavebnom konaní vôbec neriešil problematiku tienenia susedných nezastavaných parciel. Tento posudok sa zaoberal posúdením vplyvu plánovanej prestavby objektu - bytového domu na susednú nezastavanú parcelu č. XXXX/X. zo severnej strany a je potrebné ho doplniť o tieto vplyvy. Navrhovaná výstavba bytového domu nezohľadňuje právo na denné svetlo susedných nezastavaných parciel. Denné svetlo predstavuje bezpodmienečnú súčasť života ľudí. Budovy nesmú neúmerne zhoršovať svetlotechnické pomery okolitej zástavby. 15. Žalobca zároveň doplnil žiadosť o odklad vykonateľnosti, pričom priložil fotodokumentáciu, z ktorej podľa neho vyplýva, že stavebník začal s vykonávaním stavebných prác na stavbe. Poukázal na to, že hroziacu závažnú ujmu a hroziacu škodu je možné odvrátiť iba odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pojem ujma je širší ako pojem škoda, nakoľko zahŕňa aj nemajetkovú ujmu. V danom prípade je takouto ujmou aj znížená svetelnosť na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Ujmu, na ktorú žalobca poukázal, vníma ako závažnú a výrazne zasahujúcu do jeho práv a oprávnených záujmov. Mal za to, že potreba existencie procesného prostriedku poskytujúceho predbežnú ochranu jeho ohrozených práv je nesporná. Výkon rozhodnutia v tejto veci je závislý predovšetkým od aktivity účastníkov správneho konania, teda stavebníka realizujúceho svoje oprávnenia zo stavebného povolenia a oneskorené rozhodnutie súdu môže mať za následok porušenie subjektívnych práv a chránených záujmov žalobcu. 16. V tejto súvislosti žalobca citoval rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe publikované v časopise Soudní judikatura ve věcech správních pod č. 398/1999, podľa ktorého „Žalobca musí konkretizovať, aká závažná ujma mu neodloženým výkonom rozhodnutia hrozí a z akých konkrétnych okolností takúto obavu vyvodzuje...“. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné predpoklady na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. IV. 17. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/176/2015-78 zo dňa 30.11.2015 pribral do konania účastníka správneho konania: Feiglerov dom, a.s., ktorý je stavebníkom predmetnej stavby a zároveň mu doručil žalobu, doplnenie žaloby a vyjadrenie žalovaného. V. 18. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/176/2015-83 zo dňa 21.12.2015 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a zároveň odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. 19. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť zákonným ustanoveniam upravujúcim použitie verejnej vyhlášky. Žalobcovi ako účastníkovi územného aj stavebného konania malo byť doručované napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk. Je prirodzené, že žalobca sa s ohľadom na skutočnosť, že bol účastníkom územného konania a rozhodnutia mu boli doručované do vlastných rúk, domnieval, že mu takýmto spôsobom vzhľadom na jeho postavenie ako známeho účastníka stavebného konania, bude doručené aj stavebné povolenie. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, nakoľko v prípade doručovania rozhodnutia siedmim účastníkom konania, a to v podstate väčšinou anonymným, aj pri použití správnej úvahy nemožno hovoriť o veľkom počte účastníkov konania a tiež nemožno hovoriť o tom, že pobyt žalobcu bol žalovanému neznámy. 20. Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia súd odôvodnil predovšetkým tým, že neodloženie vykonateľnosti by malo za následok dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili de facto svoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi by v dôsledku pokračujúceho výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by stavebník stavbu celkom dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné hovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou. VI. 21. Pribratý účastník v podaní zo dňa 14.01.2016 navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/176/2015-83 zo dňa 21.12.2015. Nesúhlasil s názorom súdu o nesplnení podmienok pre doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, nakoľko žiadny právny predpis nestanovuje, že rovnaký spôsob doručovania, ako bol použitý v územnom konaní, je potrebné aplikovať aj v stavebnom konaní, keďže ide o dve samostatné konania. V prípade stavebného konania správny orgán nanovo zisťuje okruh účastníkov konania. Pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nešlo o 7 účastníkov konania, ale o 7 okruhov účastníkov konania, čo predstavuje spolu 37 subjektov v postavení účastníkov konania. Len nehnuteľnosti v bezprostrednom susedstve povolenej stavby, a to pozemok parc. č. XXXX, katastrálne územie A. M. na LV č. XXXX, na ktorom sa nachádza susedný bytový dom, má cca 31 podielových spoluvlastníkov, pričom každého z nich bolo potrebné považovať za účastníka stavebného konania. Podľa názoru pribratého účastníka bola zo strany správneho orgánu legitímne zvolená možnosť doručovania písomností verejnou vyhláškou, keďže ide o veľký počet účastníkov konania. 22. Pokiaľ ide o absenciu úpravy podmienok podľa § 66 ods. 4 stavebného zákona v napadnutom rozhodnutí, pribratý účastník upriamil pozornosť na slovné spojenie „sa podľa potreby ďalej určí“, z ktorého vyplýva, že správny orgán zahrnie úpravu podmienok do svojho rozhodnutia iba v prípade, ak je táto úprava potrebná. Absencia úpravy podmienok teda nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalobca ani neuviedol, že by mu v príčinnej súvislosti s ňou hrozila závažná ujma. 23. Vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia (viac ako rok) je zrejmé, že v čase vydania uznesenia zo dňa 21.12.2015 sa na predmetnej stavbe už vykonávali rozsiahle stavebné práce, pričom stavba bola ku dňu vydania tohto uznesenia pred dokončením hrubej stavby a 27 bytových jednotiek z 28 bolo predaných budúcim klientom pribratého účastníka. Po vydaní uznesenia musí stavebník okamžite pozastaviť práce na stavbe, a to v najnevhodnejšom čase, keď je v zimnom období hrubá stavba pred dokončením a nie sú staticky zabezpečené rozostavané konštrukčné prvky stavby. Pozastavením výstavby sa odďaľuje aj termín dokončenia bytov a ich odovzdanie budúcim vlastníkom. 24. Podľa stupňa rozostavanosti predmetnej stavby je rozhodnutie súdu nielen oneskorené, ale vzhľadom na prebiehajúce stavebné práce pre stavebníka až deštruktívne, keďže prerušením stavebných prác a nedokončením potrebných stavebných konštrukčných prvkov hrozí na strane stavebníka závažná ujma, a to nielen v podobe poškodenia a znehodnotenia stavby, ale aj v podobe sankcií, ktoré stavebníkovi hrozia, jednak od generálneho dodávateľa stavby za prerušenie prác, a jednak od budúcich vlastníkov bytov, ak nedokončí dielo riadne a včas. VII. 25. Krajský súd v Bratislave výzvami zo dňa 04.02.2016 zaslal žalobcovi a žalovanému návrh pribratého účastníka zo dňa 26.01.2016 a vyzval ich na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. VIII. 26. Dňa 26.01.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie pribratého účastníka, ktorým predložil súdu fotokópiu Upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 30.12.2015, vydaného Okresnou prokuratúrou Bratislava I, ktorá sa zaoberala preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia. IX. 27. Žalovaný listom zo dňa 27.01.2016 oznámil súdu, že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 176/2015-83 zo dňa 21.12.2015 bolo napadnuté rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.01.2016 pod č. záznamu 397/1060/2016/STA/Pos. X. 28. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.02.2016 konštatoval, že nie sú dané zákonné dôvody na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2015 a žiadal ho ponechať v platnosti. 29. Uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť splnil tým, že mu dňa 15.01.2016 doručil napadnuté rozhodnutie a jeho doručením mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. V rámci tejto lehoty podal žalobca dňa 28.01.2016 odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu. Keďže fakticky už nastali účinky uznesenia a dôvody (ne)zákonnosti napadnutého rozhodnutia skúma v odvolacom konaní príslušný správny orgán, nie je daný dôvod na to, aby súd preskúmal vlastné uznesenie vydané vo veci. 30. Súhlasil s tvrdením súdu, že možnosť doručovania verejnou vyhláškou je zákonnou možnosťou umožňujúcou spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami účastníkov konania a záujmom na efektívnosti a rýchlosti konania. Účastníci konania boli zrejmí, ich okruh bol stabilný a ich adresy boli známe zo spisu a z verejnej evidencie. Inštitút doručovania verejnou vyhláškou existuje kvôli možnosti prekonať objektívne ťažkosti spojené s veľkým počtom účastníkov konania, čo v tomto prípade nebolo. 31. Ďalej žalobca poukázal na tvrdenie pribratého účastníka, že účastníkov konania nebolo 7 ale 37 a na to, že prokuratúra uviedla iný počet - 40 účastníkov. Žalovaný uskutočnil stavebné konanie bez toho, že by účastníkov konania identifikoval aspoň menom a priezviskom aj napriek tomu, že nejde o líniovú stavbu s 300 vlastníkmi, z ktorých je polovica neznáma. Naopak, ide o účastníkov konania - majiteľov bytov a nebytových priestorov v susediacich domoch v centrálnej mestskej zóne Bratislava - Staré Mesto, ktorých adresy sú žalovanému známe. 32. K otázke svetlotechniky žalobca uviedol, že v súčasnosti o nej prebieha odvolacie konanie, a preto nie je dôvod, aby súd na základe tvrdení pribratého účastníka zmenil rozhodnutie, ktorým je viazaný. 33. K podaniu zo dňa 26.01.2016, ktorým pribratý účastník doručil upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 30.12.2015, žalobca uviedol, že predstavuje dokument potláčajúci princíp materiálneho právneho štátu v prospech právneho formalizmu. Okresná prokuratúra tvrdí, že nakoľko formálny právny predpis umožňuje doručovanie verejnou vyhláškou aj napriek absencii dôvodov na jej použitie, tak žalovaný ako príslušný stavebný úrad postupoval správne. Aj okresná prokuratúra potvrdila fakt, že žalovaný nijako nezdôvodnil potrebu doručovania verejnou vyhláškou. Okresná prokuratúra sa dokonca nestotožnila ani s nálezom ústavného súdu konštatujúc, že v danej veci nebolo potrebné identifikovať účastníkov konania ani menom a priezviskom. XI. 34. Dňa 11.10.2016 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 351/2016-49 zo dňa 13.09.2016, v ktorom ústavný súd rozhodol, že základné právo pribratého účastníka vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 176/2015-83 zo dňa 21.12.2015. Ústavný súd SR zároveň zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 176/2015-83 zo dňa 21.12.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosti pribratého účastníka nevyhovel. 35. Ústavný súd SR v náleze konštatoval: bod 38. nálezu: „Hoci krajský súd rozsiahle odôvodnil svoje rozhodnutie o tom, že stavebné rozhodnutie bolo nesprávne doručované, ak ho stavebný úrad doručoval verejnou vyhláškou, bez administratívneho spisu mohol len ťažko posúdiť, či a ako stavebný úrad so žalobcom konal, keďže tento bol v stavebnom rozhodnutí nepriamo označený ako jeden z vlastníkov „pozemku a stavby na ňom - parc. č. XXXX/X, XXXX/X KN, register „C“ k. ú. A. M.“. Správny súd totiž v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka otázku, či žalobca je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú. Skutočnosť, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu), a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda, správny súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu, ako aj napr. dopytom na správny orgán.“ bod 40. nálezu: „Okrem toho zo zákonnej definície opomenutého účastníka aj z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí tej osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, hoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané meritórne alebo konečné rozhodnutie, resp. opatrenie nebolo v zmysle osobitnej právnej úpravy doručované jednotlivo do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou (porovnaj napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžp 19/2011 <http://merit.slv.cz/2Szp19/2011> z 30. marca 2012).“ bod 44 nálezu: „Vzhľadom na ponechaný časový rámec na vyjadrenie sa k žalobe a návrhu na odklad vykonateľnosti je nekonzistentné aj vyjadrenie krajského súdu o pasivite sťažovateľky. Ako ústavný súd z pripojeného spisu krajského súdu zistil, uznesenie č. k. 2 S 176/2015-78 z 30. novembra 2015 o pribratí sťažovateľky do konania ako účastníčky jej bolo doručené 9. decembra 2015 a už 21. decembra 2015 bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Nie je celkom zrejmé, ktoré všetky dokumenty boli k doručovanému uzneseniu pripojené...“ bod 45. nálezu: Právny záver krajského súdu o neúčinnom doručovaní verejnou vyhláškou a nevyhnutnosti odkladu vykonateľnosti stavebného rozhodnutia neobstojí z dôvodu nedostatočného posúdenia skutkového stavu veci a nedostatočného a logicky nekoherentného odôvodnenia. Uvedené dôvody krajského súdu nekorešpondujú s jeho postupom. Hoci zákon v prípade konania podľa § 250b ods. 2 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> výslovne neukladá rozhodovať po zadovážení administratívneho spisu, je zrejmé, že osobitne v danom prípade nebolo možné bez administratívneho spisu odôvodnenosť žaloby opomenutého účastníka náležite posúdiť....“ 36. Ústavný súd SR tiež vytkol, že nie je celkom zrejmé, ktoré všetky dokumenty boli pribratému účastníkovi doručované spolu s uznesením. Skonštatoval, že závery krajského súdu sú vzhľadom na všetky okolnosti a špecifiká prípadu nedostatočne odôvodnené a jeho rozhodnutie trpí arbitrárnosťou. Uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní rozhodnúť o návrhu žalobcu ústavne konformným spôsobom a v súlade s právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v náleze. XII. 37. Dňa 07.02.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie pribratého účastníka, v ktorom navrhol konanie zastaviť, nakoľko v tomto prípade mal žalobca právo podľa § 179 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“) podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o opravnom prostriedku, ktorý podal proti napadnutému rozhodnutiu. Pribratý účastník zaslal súdu aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/31872/KVJ zo dňa 12.04.2016, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie tak, že bolo doplnené o jednotlivé podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov do výrokovej časti a v ostatných častiach ostalo napadnuté rozhodnutie v platnosti a nezmenené. XIII. 38. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.02.2017 uviedol, že stavba na hranici pozemku bola postavená podľa iného stavebného povolenia - toho, ktoré bolo napadnuté žalobou a nie toho, ktoré vydal Okresný úrad Bratislava v odvolacom konaní, pretože v tom čase už bola stavba dávno dokončená. 39. Právny zástupca žalovaného navrhol konanie zastaviť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže žalovaný po vydaní uznesenia súdu splnil povinnosť a doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi, ktorý proti nemu podal odvolanie, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Napadnuté rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné, a preto stavebník stavbu vykonával. 40. Zástupca pribratého účastníka na pojednávaní poukázal na vyjadrenie zo dňa 03.02.2017 a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že bolo vydané druhostupňové rozhodnutie, ktoré mohol žalobca napadnúť žalobou. XIV. 41. Krajský súd v Bratislave na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR v náleze č. k. III. ÚS 351/2016-49 zo dňa 13.09.2016 a dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 179 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 179 ods. 6 S.s.p. zastaviť. 42. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení - § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 43. Podľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 44. Za opomenutého účastníka sa podľa § 179 ods. 1 S.s.p. považuje ten, kto mal byť účastníkom administratívneho konania, ale orgán verejnej správy s ním nekonal. Ak takáto osoba podá správnu žalobu, už z jej znenia musí byť zrejmé, že sa jedná o tento prípad [§ 182 ods. 1 písm. d)]. 45. Správny súd potom zisťuje dve skutočnosti: 1) či je tvrdenie žalobcu o jeho opomenutí pravdivé a 2) či od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli tri roky. Ak sú tieto podmienky splnené, správny súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi doručiť. 46. Podľa § 179 ods. 4 S.s.p., po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 47. Súd mal preukázané, že žalovaný si splnil povinnosť uloženú uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 176/2015-83 zo dňa 21.12.2015 tým, že napadnuté rozhodnutie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.01.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek neskoršiemu zrušeniu tohto uznesenia, bola povinnosť uložená v tom čase právoplatným uznesením žalovaným splnená, súd analogicky aplikoval ustanovenie § 179 ods. 4 S.s.p., podľa ktorého sa po právoplatnosti uznesenia o uložení povinnosti doručiť rozhodnutie, konanie zastaví. 48. Dôvodom pre analogickú aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia je v prvom rade skutočnosť, že nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 351/2016-49 bol vydaný až dňa 13.09.2016, teda až po tom, ako bola povinnosť uložená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2015 splnená, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu už dňa 15.01.2016 a rovnako až po tom, ako Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2016/31872/KVJ zo dňa 12.04.2016 rozhodol o odvolaní žalobcu. 49. Ďalším dôvodom pre analogickú aplikáciu § 179 ods. 4 S.s.p. a zastavenie konania je to, že po doručení napadnutého rozhodnutia žalovaným odpadol dôvod na konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka pred správnym súdom, ktorým je nedoručenie rozhodnutia správneho orgánu opomenutému účastníkovi, keďže žalobcovi už napadnuté rozhodnutie bolo doručené a tento aj účinne využil svoje právo na opravný prostriedok. 50. Podľa § 179 ods. 6 S.s.p., ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. 51. Z citovaného ustanovenia § 179 ods. 6 S.s.p. vyplýva, že ak má opomenutý účastník možnosť podať po doručení rozhodnutia riadny opravný prostriedok, teda ide o dvojstupňové administratívne konanie, potom musí vyčerpať opravné prostriedky v administratívnom konaní. Až následne môže podať správnu žalobu. Ide tu o realizáciu princípu subsidiarity. V prípade existencie druhostupňového rozhodnutia súd nie je oprávnený preskúmavať postup a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia s ohľadom na to, že v správnom súdnictve platí v zmysle § 7 písm. a) S.s.p. povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. 52. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené na základe uznesenia o uložení tejto povinnosti, žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/31872/KVJ zo dňa 12.04.2016, nemôže súd preskúmavať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. S ohľadom na existenciu druhostupňového rozhodnutia sa žalobca mal v zmysle § 179 ods. 6 S.s.p. domáhať preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia podaním novej správnej žaloby. 53. V súvislosti s bodom 38. nálezu Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd vytkol Krajskému súdu v Bratislave, že rozhodol bez administratívneho spisu, sa súd vyjadril už v uznesení č. k. 2S/176/2015-83 zo dňa 21.12.2015. V uznesení uviedol, že aj napriek tomu, že nemal k dispozícii administratívny spis, po oboznámení sa so žalobou a jej doplnením ako aj s priloženou fotokópiou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí vydaných v územnom konaní, mal dostatok podkladov na to, aby dospel k záveru, že žalobca bol na svojich právach a právom chránených záujmoch postupom žalovaného a napokon aj napadnutým rozhodnutím ukrátený, keďže žalovaný s ním síce konal ako s účastníkom konania, ale pochybil v tom, že mu napadnuté rozhodnutie riadne nedoručil do vlastných rúk, ale toto nesprávne doručoval formou verejnej vyhlášky, pričom na takéto doručovanie neboli splnené zákonné podmienky. 54. V súvislosti s bodom 44. nálezu ústavného súdu ohľadom nedostatku času poskytnutého pribratému účastníkovi na vyjadrenie k žalobe súd uvádza, že predchádzajúca právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku na rozdiel od súčasnej právnej úpravy podľa S.s.p. neustanovovala povinnosť vyzývať pribratého účastníka na vyjadrenie k žalobe. Čo sa týka námietky, že z uznesenia o pribratí do konania nie je celkom zrejmé, ktoré dokumenty boli doručované spolu s týmto uznesením, súd uvádza, že k uzneseniu o pribratí do konania vždy pripája žalobu, prípadne jej doplnenie, čo urobil aj pri doručovaní uznesenia o pribratí do konania pribratému účastníkovi. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 56. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie správny súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.