KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava30. 9. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/88/2015 z 30. 9. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2015, sp. zn. 4Sp/88/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201556.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201556
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
D. T. B. K. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Kamerunskej republiky, v zahraničí
naposledy bytom G. G., E. K., N. XX.X.XXXX E. G. D. H. Ú. D. Q. pre V. G., aktuálne na neznámom
mieste, zastúpeného pánom Mgr. Romanom Kerakom, advokátom so sídlom: Tomášikova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava so sídlom: Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa
zo dňa 15.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-390-050/2015-AV zo dňa 4.9.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-390-050/2015-AV zo dňa
4.9.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), písm. d) Občianskeho súdneho
poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
444,66 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-390-050/2015-AV zo dňa 4.9.2015 odporca podľa ust. § 88
ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 4.9.2015, umiestnil ho v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil do
6.2.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Proti tomuto napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 15.9.2015. Pretože podaný návrh nespĺňal predpoklady riadneho návrhu, súd
uznesením z 23.9.2015 nariadil, aby navrhovateľ, resp. jeho zástupca odstránil vady návrhu v
stanovenej lehote. Zástupca navrhovateľa vady návrhu podaním doručeným súdu 24.9.2015 odstránil -
namietal nedostatočné zistenie stavu veci (vo vzťahu k navrhovateľom prezentovanému zabezpečeniu
ubytovania u jeho priateľky, k možnosti zloženia peňažnej záruky a tiež vo vzťahu k existencii vydania
náhradného cestovného dokladu - ďalej len „NCD“). V ďalšom namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v časti konštatovania rizika úteku či skrývania sa navrhovateľa. K doplneniu
návrhu priložil fotokópie dokladov: - protokolu o prevzatí navrhovateľa z Maďarska na Slovensko zo
6.8.2014; - príkaz na prijatie navrhovateľa do väzby zo 6.8.2014; - NCD č. 102/LP/ACAS/SC/2015
z 30.8.2015. Na pojednávaní zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ odporcovi sám predložil
NCD, že letenku použitú na jeho vyhostenie si sám zaplatil a že nakoľko bol od augusta 2014 obmedzený
na osobnej slobode, nemal prakticky možnosť preukázať svoje tvrdenia, prezentované pred odporcom.



Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2015 k návrhu z 15.9.2015 napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a zákonnosti. Na pojednávaní uviedol, že
nebolo jeho povinnosťou, ale iba alternatívou realizovať alternatívy zaistenia, že predpoklady alternatív
zaistenia bol povinný preukazovať navrhovateľ, pričom navrhovateľ sa o týchto iba zmienil. Oznámil, že
navrhovateľ bol medzičasom vyhostený z územia Slovenskej republiky.

Dňa 28.9.2015 bolo súdu odporcom doručené oznámenie ÚPZC datované 24.9.2015 z obsahu ktorého
vyplýva, že navrhovateľ bol 23.9.2015 vyhostený zo slovenského územia, pričom sa tak stalo za
použitia NCD č. 102/LP/ACAS/SC/2015. K tomuto oznámeniu bola pripojená zápisnica o vyhostení
navrhovateľa z 23.9.2015.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (ďalej len „ O.s.p.“) za účasti zástupcov účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný a
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm.
c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. O prepustení navrhovateľa zo zaistenia súd
nerozhodol s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ bol medzičasom zo Slovenska vyhostený.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa však podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu, z ktorého o.i. zistil, že
navrhovateľ bol rozhodnutím odporcu PPZ-HCP-BA6-390-011/2015-AV zo dňa 6.8.2015 s poukazom
na ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyhostený z územia Slovenskej republiky
so zákazom vstupu na slovenské územia na dobu päť rokov, pričom mu nebola stanovená lehota na
vycestovanie. Toto vykonateľné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatným, nakoľko bolo voči nemu
podané odvolanie datované 21.8.2015. Rozhodnutím odporcu PPZ-HCP-BA6-390-013/2015-AV zo
6.8.2015 bol navrhovateľ po prvý raz zaistený. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 4Sp/82/2015-34 zo
4.9.2015 bolo toto rozhodnutie o zaistení zrušené, vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie
a súčasne bolo nariadené bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Dňa 4.9.2015 bol
navrhovateľ zo zaistenia prepustený, následne bol predvedený pred odporcu. Ako to vyplýva z obsahu
zápisnice o podaní vysvetlenia navrhovateľa zo 4.9.2015, odporca navrhovateľovi oznámil začatie
konania o jeho zaistení. Navrhovateľ v priebehu podania vysvetlenia o.i. (odpovedajúc na kladené
otázky) uviedol, že na Slovensku má zabezpečené ubytovanie u D.. G. Ž. (R. U. U.. X), na ktorú však
telefonický kontakt nepozná, že u kamaráta menom E. Q. ktorý býva v Bratislave (bližšiu adresu nevedel
uviesť) má peniaze - asi 5000 eur, že si vybavil NCD, že na Slovensko nevstúpil z vlastnej vôle ale
na základe európskeho zatýkacieho rozkazu z Maďarska a teda že jeho pobyt nemôže byť nelegálny.
Žiadal, aby mu bolo umožnené dobrovoľné opustenie Slovenska. Následne odporca vydal napadnuté
rozhodnutie.

Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 871/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.



Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
žaloby dospel k záveru

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

Súd poznamenáva, že námietkami smerujúcimi voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení
navrhovateľa sa nezaoberal, nakoľko preskúmanie tohto rozhodnutia nebolo predmetom tohto súdneho
konania.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia
navrhovateľa zo 4.9.2015 (PPZ-HCP-BA-390-48/2015-AV) navrhovateľ odpovedajúc na položené
otázky o. i. uviedol, že: 1/ Na slovenskom území má zabezpečené ubytovanie na adrese U. U.. X Z. D..
G. Ž. - u kamarátky, ktorej telefónne číslo nepozná. 2/ Už si vybavil NCD. 3/ Má peniaze na letenku.

Odporca i napriek týmto navrhovateľom prezentovaným skutočnostiam žiadnym spôsobom nereagoval
na prezentované zabezpečenie ubytovania a na existenciu vydania NCD. Predovšetkým navrhovateľovi
nepoložil žiadne otázky a nevykonal žiadne úkony, smerujúce k overeniu navrhovateľových tvrdení.
Odporca nezisťoval (a ani v tomto smere neprejavil žiadnu snahu) u navrhovateľa, kde a kým
bol NCD vydaný, či a kedy tento NCD môže predložiť, resp. kde sa nachádza. Ozrejmenie týchto
skutočností by nepochybne malo vplyv predovšetkým na stanovenie dĺžky zaistenia navrhovateľa,
pretože zabezpečenie vydania NCD pre zaistenú osobu je (ako to vyplýva tak z rozhodovacej praxe
súdu, ako aj z logiky veci samej) vyžaduje značný časový priestor a je teda určujúcim faktorom
stanovenia dĺžky zaistenia. Koniec-koncov sám odporca odôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa práve
potrebou zabezpečenia „ ... všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu ...“
navrhovateľa. Teda aj zabezpečením vydania NCD, ktorého vydania je elementárnym predpokladom
realizácie vyhostenia. Súd v tejto súvislosti iba poznamenáva, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že
si zabezpečil vydanie NCD sa nakoniec ukázalo ako pravdivé, pretože na základe tohto NCD bol
navrhovateľ z územia Slovenskej republiky úspešne vyhostený.



Totožným spôsobom odporca nijako nereagoval na navrhovateľovu informáciu o zabezpečení
ubytovania na Slovensku (u p. G. Ž.). Uspokojil sa iba s tým, že navrhovateľ nevedel uviesť jej telefónny
kontakt. Z dôvodu, že navrhovateľ bol od augusta 2014 obmedzený na svojej osobnej slobode z
pochopiteľných dôvodov nemohol odporcovi preukázať svoje tvrdenie o zabezpečení ubytovania u p.
G.. Ž.. Podľa názoru súdu mal odporca vyvinúť patričnú iniciatívu, účelom ktorej by bolo overenie tohto
tvrdenia navrhovateľa - teda mal vypočuť navrhovateľom označenú osobu na otázku zabezpečenia
či nezabezpečenia ubytovania (a tiež hradenie ďalších nákladov spojených s prípadným pobytom
navrhovateľa na Slovensku). Odporca bol však aj v tejto časti konania nečinným. Pokiaľ odporca
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na obsah výpovede navrhovateľa (vo vzťahu k
zabezpečeniu ubytovania) s tým, že: „ ... takéto vyjadrenie nie je možné považovať za preukázanie
riadneho zabezpečenia ubytovania.“, takéto konštatovanie vychádzalo zjavne z nedostatočne zisteného
stavu veci a to s poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku.

Pokiaľ ide o zabezpečenie finančných prostriedkov odporca skonštatoval, že vyjadrenie odporcu nie
je možné považovať za preukázanie finančného zabezpečenia pobytu navrhovateľa. S toto správnou
úvahou súd súhlasí, nakoľko skutočne označenie človeka, ktorý má mať k dispozícii finančné prostriedky
navrhovateľa nie je možné považovať za ich existenciu. Takýmto preukázaním by bolo napr. preukázanie
peňažnej hotovosti, či účtu v peňažnom ústave s dostatočným objemom prostriedkov.

S poukazom na platnú legislatívu bolo podľa názoru súdu tiež potrebné, aby odporca zisťoval eventuálne
chovanie sa navrhovateľa po jeho eventuálnom prepustení na slobodu. V tomto smere navrhovateľovi
nepoložil žiadnu otázku.

Ak teda odporca v naznačených smeroch nevykonal žiadne dokazovanie, smerujúce k preukázaniu
navrhovateľových tvrdení, takýto postup odporcu v konaní nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že
odporca v konaní nedostatočným spôsobom zistil stav veci.

K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti konštatovania rizika úteku
či skrývania sa navrhovateľa:

Podľa názoru súdu aj táto námietka je dôvodná. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
opakovane uviedol, že v prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, resp. žeby sa mohol
skrývať a tak mariť výkon administratívneho vyhostenia. Odporca však na žiadnom mieste svojho
rozhodnutia neuviedol správnu úvahu, na základe ktorej dospel k takémuto konštatovaniu, teda toto
svoje konštatovanie ničím neodôvodnil. Ako to bolo vyššie uvedené, odporca v konaní o zaistení
navrhovateľa navrhovateľovi ani nepoložil navrhovateľovi otázku, aké by bolo jeho správanie sa potom,
ak by bol prepustený.

Pretože odporca v konaní o zaistení navrhovateľa ku ktorému došlo 4.9.2015 nedostatočným spôsobom
zistil stav veci a pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného
odôvodnenia, súd toto rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K nariadeniu
prepustenia navrhovateľa zo zaistenia nedošlo z dôvodu, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku
(1.10.2015) bol už navrhovateľ vyhostený a to dňom 23.9.2015.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si uplatnil a to jednak v doplnení návrhu,
ako aj na pojednávaní a to vo výške spolu 148,22 eur za jeden úkon v zmysle platnej právnej úpravy
(úkon právnej služby: 139,83 eur, režijný paušál: 8,39 eur). Za tri úkony - prevzatie zastúpenia, doplnenie
navrhovateľom podaného odvolania, účasť na pojednávaní: 148,22 x 3 = 444,66 eur. Súd preto zaviazal
odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 444,66 eur a to k rukám zástupcu
navrhovateľa v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zohľadňujúc pritom čas, potrebný na
zabezpečenie realizácie výplaty priznaných trov konania.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.).

Proti výroku tohto rozsudku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne,
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje