Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/36/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899599 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom Poľovníckom zväze, so sídlom Štefánikova ulica č. 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Romanom Jovankovičom, advokátom, so sídlom Doležalova 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, 2/ Slovenská inšpekcia životného prostredia, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, zastúpený Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, 3/ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28B, Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o priznanie materiálnej satisfakcie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. októbra 2012, č. k. 10C 194/2000-407, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom domáhal ochrany dobrej povesti formou jeho oprávnenia na trovy odporcov uverejniť spôsobom platenej inzercie v denníku B. ospravedlnenie odporcov, a priznania nemajetkovej ujmy v sume 9.958,17 Eur na tom skutkovom základe, že v dňoch 22. až 25.11.2000 usporiadal v Rimavskej Sobote XIV. Ročník „Lovu líšok orlami“ s medzinárodnou účasťou, ktoré pripravoval šesť mesiacov a ktorého sa zúčastnilo osem majiteľov orlov spolu s orlami, medzi ktorými boli aj piati zahraniční účastníci, keď orly v rozhodnom období pochádzali z legálnych chovov, mali vykonané skúšky DNA, boli vyznačené nezameniteľnými krúžkami a na ich dovoz na územie SR odporca 1/ vydal povolenie, avšak dňa 24.11.2000 dvadsaťdva pracovníkov odporcov 1/ až 3/ vykonalo za asistencie kriminálnej polície kontrolu dravých vtákov zúčastnených na vyššie uvedenom podujatí, a to podľa jeho názoru necitlivým spôsobom, keď orlom za účelom ich identifikácie bola odobraná krv pred začiatkom lovu na líšky a lov bol v dôsledku ich stresu zmarený. Podľa navrhovateľa sa zahraniční účastníci s takýmto necitlivým prístupom štátnych orgánov vo svojich domovských krajinách nestretli, boli sklamaní a poukázali na porušenie ich základných ľudských práv a slobôd a porušenie prezumpcie neviny. O uvedenom
informovali príslušné stavovské organizácie vo svojich krajinách. V dôsledku tohto skutkového stavu sa zahraniční majitelia dravých vtákov v nasledujúcich rokoch odmietli zúčastniť poľovníckych a iných podujatí organizovaných navrhovateľom, z čoho je podľa navrhovateľa zrejmé, že štátne orgány v pozícii odporcov 1/ až 3/ svojím neprimeraným konaním zasiahli do jeho dobrého mena a výrazne poškodili jeho povesť na Slovensku a v zahraničí.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 2 zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v rozhodnom období, §§ 50, 52 ods. 1 a 57 ods. 1 citovaného zákona, § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.11.2000 bola na podujatí XIV. Ročníka „Lovu líšok orlami“, ktorú usporiadal navrhovateľ, vykonaná zákonná kontrola pracovníkmi odporcov, a to tak, že traja pracovníci odporcu 2/ vykonávali priamu kontrolu orlov na mieste konania. Na výkon tejto kontroly boli podľa neho oprávnení priamo zo zákona, a to v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v rozhodnom období, keď sa pri výkone kontroly preukázali služobnými preukazmi v zmysle ust. § 57 ods. 3 uvedeného zákona. Sedem pracovníkov odporcu 3/ bolo prizvaných pre potreby zabezpečenia identifikácie dravcov podľa vonkajších znakov. Konštatoval, že odporca 3/ je subjektom zriadeným odporcom 1/ ako ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť ochrany prírody a krajiny v zmysle § 51 písm. i/ zák. č. 287/1994 Z. z. a zabezpečuje v zmysle jeho zriaďovacej listiny odbornú činnosť na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správ jaskýň a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a v zmysle jeho štatútu zabezpečuje a/ monitorovanie stavu a zmien prírodných biotopov, populácií druhov európskeho a národného významu, vrátane návrhu opatrení na zachovanie a zlepšenie ich priaznivého stavu, b/ vedenie a doplnenie databáz chránených druhov európskeho a národného významu, prírodných biotopov, prírodných vodopádov a jaskýň a iných účelových evidencií v oblasti ochrany prírody a krajiny vrátane špecializovaných archívov a odborných knižníc, d/ výkon stráže prírody a koordináciu činnosti členov stráže prírody, e/ ochranu chránených rastlín a chránených živočíchov prostredníctvom záchranných chovov vrátane kníh repatriácie do voľnej prírody, prevádzku chovných a rehabilitačných staníc, f/ vedenie evidencie osôb, ktoré majú v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy mimo prirodzeného výskytu v biotopoch a evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov pre potreby orgánov štátnej správy, g/ vykonávanie znaleckej, expertíznej a poradenskej činnosti v rámci svojej pôsobnosti. Mal za to, že pracovníci odporcu 3/ majú postavenie stráže prírody a na predmetnej kontrole postupovali v súlade s ust. § 57 ods. 1 zák. č. 287/1994 Z. z., podľa ktorého boli oprávnení vstupovať na pozemky, do objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovanie, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov. Vychádzal zo zistenia, že traja príslušníci Policajného zboru boli prizvaní na kontrolu na zabezpečenie pokojného priebehu celej kontroly, ktorí na kontrole plnili svoje úlohy vyplývajúce im zo zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, medzi ktoré patrí aj zabezpečovanie bezpečnosti, verejného poriadku a prevencie. Kontroly sa zúčastnil aj veterinárny lekár svedok W.. Q. Š., ktorý priamo vykonával odber krvi, a jeho asistent, známy dlhoročnou činnosťou pri starostlivosti o živočíchy, ako aj hlavná inšpektorka odporcu 2/ a traja pracovníci odporcu 1/ pre zabezpečenie prípadnej operatívnej potreby pri riešení právnych problémov a pre zabezpečenie potrebnej komunikácie medzi jednotlivými orgánmi štátnej správy, nakoľko išlo o akciu so zahraničnou účasťou. Zistil, že dvaja zamestnanci odporcu 3/ boli z akcie odoslaní vzhľadom na počet dravcov a zúčastnených sokoliarov.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že výsledky testov DNA boli odporcom 2/ na jeho náklady doručené všetkým účastníkom podujatia, ani jeden z dravcov nebol pri odbere krvi zranený.
Návrh navrhovateľa zamietol aj s poukazom na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 6Sž 206 - 207/2001 zo dňa 29.5.2002, podľa ktorého štatutárny zástupca navrhovateľa ako osoba fyzická a W.. B. Z. sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR, ktorými potvrdil rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave a ich odvolanie zamietol. K tvrdeniu navrhovateľa, že týmito rozhodnutiami boli obmedzené ich práva chovať dravé vtáky, NS SR v rozhodnutí uviedol, že vyhláška MŽP SR č. 93/1999 Z. z. považuje výsledok testu DNA v ust. § 11 za spôsob identifikácie chránených živočíchov. V zmysle rozsudku NS SR odporca 1/ ako tvorca vyhlášky zlúčil
pojmy evidencie a identifikácie do pojmu evidencie, a to aj formou vykonania testov DNA. Uviedol, že v zmysle citovaného rozsudku NS SR vyhláška neurčuje miesto a ani subjekt, kde a ktorý má testy DNA vykonať, keď iba vykonaním testov DNA možno identifikáciu a na jej základe i evidenciu dravca správne a bezpečne vykonávať a požiadavka štátnej akreditácie pracoviska analyzujúceho DNA nie je daná. Konštatoval, že kontrola vykonaná odporcami dňa 24.11.2000 na podujatí XIV. Ročníka Lovu líšok orlami, ktorú usporiadal navrhovateľ, bola vykonaná v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a v súlade s vyhl. č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. Z uvedeného dôvodu potom navrhovateľom uplatnený nárok materiálnu satisfakciu spočívajúcu v ospravedlnení ako aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vyhodnotil za nedôvodný. Vyslovil, že i pre prípad preukázania nezákonnosti kontroly zo strany odporcov navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi, že v jej dôsledku sa v nasledujúcich rokoch podstatne znížil počet účastníkov na podujatiach usporadúvaných navrhovateľom. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal poškodenie svojho dobrého mena v súvislosti s vykonanou kontrolou, keď v prehlásení Medzinárodnej asociácie pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov (IAF) sú len konštatované prevzaté názory napísané z podnetu navrhovateľa a jedného zúčastneného na Love líšok orlami V.. J., ktorý spôsob kontroly negatívne vyhodnotil. Z konania vyplynulo, že načasovanie kontroly zmarilo samotné podujatie, tým však nedošlo k preukázaniu poškodenia dobrého mena navrhovateľa, jeho vážnosti a dôveryhodnosti. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vykonaním kontroly a následným zmarením lovu líšok a následnou finančnou kompenzáciou účastníkom podujatia navrhovateľom.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil. V konaní úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť o jeho práve formou platenej inzercie na náklady odporcov zverejniť v denníku Pravda v rozsahu 1 strany A3 ospravedlnenie a odporcom 1/ až 3/ uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu titulom materiálnej satisfakcie sumu 10.000,- Eur a nahradiť trovy konania. Poukázal na to, že žiadny jeho člen sa nikdy nepodieľal na nelegálnom vývoze dravcov do tretieho štátu, za celé obdobie svojej činnosti nemal člena, ktorý by mal v nelegálnej držbe dravca a počas jeho existencie sa žiaden jeho člen nedopustil vykrádania orlích hniezd, keď napriek tomu dňa 24.11.2000 dvadsaťdva pracovníkov odporcov za účasti kriminálnej polície vykonalo kontrolu dravých vtákov zúčastnených na podujatí pred jeho samotným začatím, čím bolo zmarené, pretože v dôsledku odobrania krvi dravcom boli títo vystresovaní. Taktiež dal do pozornosti načasovanie kontroly, jej nedôvodnosť a spôsob jej vykonania za účasti polície, neprimeraný počet kontrolujúcich osôb, prítomnosť zástupcov médií, čo evokovalo domnienky o páchaní trestnej činnosti. Mal za to, že uvedeným konaním sa odporcovia 1/ až 3/ dopustili konania, v ktorého dôsledku došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v SR a v zahraničí a k poškodeniu jeho dobrého obchodného mena. Zároveň utrpelo sokoliarstvo ako celospoločenský fenomén a súčasť národného kultúrneho dedičstva. Uviedol, že konanie odporcov ako orgánov štátnej moci vykazovalo znaky neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti, a to vzhľadom na
1/ nedôvodnosť a nepresvedčivosť konania, pretože všetky vtáky boli riadne okrúžkované a identifikovateľné a nedošlo k preukázaniu verejného záujmu na vykonanej kontrole,
2/ neprimeranosť a nehumánnosť vzhľadom na počet osôb vykonávajúcich kontrolu, spôsob získania DNA odbermi krvi (stačí dravcovi odobrať pierko) vyvolávajúcim u dravcov pocity strachu a neistoty,
3/ nevhodne zvolené miesto kontroly a čas jej vykonania, keď dravce boli podrobené kontrole na samotnom riadne ohlásenom podujatí medzinárodného charakteru s následným stresom dravcov, čím došlo k zmareniu podujatia, keď jeho členovia ho začali vnímať ako pytliakov a kriminálnikov a došlo k jeho negatívnemu vnímaniu v zahraničí a v médiách. Krv bola daná na analýzu spoločnosti SLOVGEN, s.r.o. alebo do Brna, ktorá spoločnosť nie je akreditovaným pracoviskom a výsledky teda nemajú výpovednú hodnotu. Poukázal na Washingtonskú konvenciu CITES, ktorá nepovažuje DNA analýzu za vhodne nezameniteľné označenie, ktorým je iba krúžok a mikročip. Mal za to, že odporca 1/ mohol využiť
iné zákonné prostriedky na potvrdenie legálnej držby dravcov u slovenských a zahraničných účastníkov podujatia,
4/ neodbornosť, nakoľko dravce boli vnútené do v prírode neprirodzenej polohy na chrbte a odber bol vykonaný spôsobom zaužívaným v hydinárstve, odber zanechal na dravcoch psychickú ujmu, keď odber mal byť vykonaný z cievy na nohe. Podľa neho, neoprávneným zásahom je každé konanie spôsobilé privodiť právnickej osobe ujmu na dobrej povesti a tým skresliť názor iných subjektov na ňu a spochybniť jej vážnosť a serióznosť, s tým, že zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna a je postačujúce, ak zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť na intenzitu, charakter a spôsob neoprávneného zásahu. Považoval zásah za vykonaný v rozpore s princípmi správneho práva nerešpektujúc zásadu primeranosti, humánnosti, ochrany základných práv a slobôd, predvídateľnosti v konaní a rozhodovaní štátnych orgánov a presvedčivosti ich konania a rozhodovania. Na zásah bolo podľa neho zbytočne vynaložených veľa finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, mal zabezpečenú širokú publicitu v denníkoch B. a I. T., čí došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v SR a v zahraničí a k poškodeniu jeho obchodného mena, zároveň utrpelo sokoliarstvo ako celospoločenský fenomén.
Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že z jeho strany nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, pretože v právnom štáte podľa neho nie je akceptovateľné, aby niekto žaloval štát alebo štátny orgán pre vykonávanie kontroly týmto orgánom v zmysle zákona, a to riadnej a zákonnej kontroly štátneho orgánu pri evidencii a preukázaní pôvodu chráneného druhu v zmysle zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Poukázal na zákonnosť kontroly so zreteľom na ust. § 30 ods. 2 uvedeného zákona, § 50 uvedeného zákona, § 52 ods. 1 a § 57 ods. 1 uvedeného zákona, ako aj na jej opodstatnenosť z dôvodu častého vykrádania orlích hniezd. Prítomnosť jeho zamestnancov na kontrole vysvetlil tým, že jeden bol vodičom referentského vozidla a samotnej kontroly sa nezúčastnil, druhou osobou bola právnička potrebná pri kontrole pre prípad výskytu potreby právnej pomoci a treťou osobou bola zamestnankyňa, ktorá odovzdala zahraničným účastníkom súhlasy na opätovný vývoz exemplárov dravých vtákov zo SR. Potrebu identifikácie dravcov spôsobom odberu krvi odôvodňoval tým, že ide o najjednoznačnejší spôsob identifikácie s nezameniteľnosťou DNA. Mal za to, že vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov) sa nehumánnosť odberu krvi nepreukázala, a to ani z obsahu listinného dôkazu - článku novinárky Q. N. uverejnenom v denníku B. dňa 2.12.2000. Uviedol, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, v akom momente, a kde má kontrolujúci orgán vykonať kontrolu. Poukázal na skutočnosť, že predmetné podujatie nepodlieha povoľovaciemu konaniu a úmyslom kontroly nebolo spôsobiť navrhovateľovi ťažkosti a zmarenie organizovaného podujatia, ale výkon zákonných oprávnení a povinností. S poukazom na rozsudok NS SR so sp. zn. 6Sž 206-207/01, podľa ktorého požiadavku na štátnu akreditáciu firmy realizujúcej analýzu vzoriek krvi zákon nevyžaduje, mal odvolaciu námietku, že odobratá krv bola nepoužiteľná, za neopodstatnenú. Uviedol, že fixácia dravca bola vždy ponechaná na vôli jeho majiteľa, pričom v konaní vypočutý svedok W.. Š. v rámci svojho výsluchu rozoberal možnosti vhodnej formy odberu krvi len teoreticky, keďže na relevantnej kontrole nebol prítomný. Predmetnou kontrolou teda podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, nakoľko konanie odporcov nebolo v rozpore s objektívnym právom. Podľa vyššie uvedeného rozsudku NS SR, je len na úvahe štátneho orgánu ako a kde kontrolu vykoná. V súvislosti s uvedeným preto podľa jeho názoru navrhovateľovi nemohla vzniknúť ani nemateriálna ujma. Považoval, kontrolu za opodstatnenú, nakoľko nikto z prítomných nemal v poriadku všetky zákonom vyžadované doklady, prebehla rýchlo a na odbornej úrovni, kontrolujúci orgán nad rámec svojej povinnosti zaslal výsledky testov DNA kontrolovaným účastníkom s poďakovaním za spoluprácu, výsledky boli zaradené do relevantnej databázy, lov bol de iure v rozpore s právnymi predpismi a vytváranie databázy DNA dravcov má celospoločenský charakter.
Odporca 2/ žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že kontrola vykonaná dňa 24.11.2000 bola vykonaná v zmysle zákona a napadnutý rozsudok je presvedčivý a vyčerpávajúci. Súd prvého stupňa vypočul všetkých účastníkov konania, vypočul tiež všetkých navrhnutých svedkov a posúdil všetky listinné dôkazy. Uviedol že kontrola prebehla bez akéhokoľvek negatívneho incidentu, bola legitímna, vykonaná odborne, šetrne a slušne, ani jeden dravec nebol zranený. Súd prvého stupňa podľa neho vec správne právne posúdil, nakoľko v danej veci neboli naplnené predpoklady pre priznanie materiálnej satisfakcie, navrhovateľ nepreukázal vznik ujmy a nie je podľa neho subjektom, ktorému by čo i len teoreticky mohlo byť pri predmetnej kontrole
zasiahnuté do jeho dobrej povesti, nakoľko nebol predmetom kontroly, nebol kontrolovaní a kontrolovaní boli účastníci akcie ako fyzické osoby. Namietal jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Za právne irelevantný považoval argument navrhovateľa, že dravce pochádzali z legálnych chovov, mali skúšky DNA a boli označené nezameniteľnými krúžkami. Uviedol, že vykonaným dokazovaním / výsluchy svedkov) nebola spochybnená odbornosť kontrolórov a osôb na kontrole zúčastnených, poškodenia boli uvádzané iba ako hypotetické, keď je na správnej úvahe a diskrécii kontrolujúceho orgánu zvoliť postup a metódy pri kontrole. Priznané trovy právneho zastúpenia považoval za správne vyčíslené.
Odporca 3/ napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa v rámci podaného odvolania majúc za to, že predmetná kontrola bola organizovaná odporcom 2/ a jeho pracovníci boli prizvaní len ako odborná organizácia za účelom poskytnutia odbornej súčinnosti. Uviedol, že počet zúčastnených osôb bol daný rozsahom vykonávanej kontroly, zúčastnili sa jej rôzni špecialisti, jej priebeh a výsledky boli zaznamenané a vyhodnotené v súlade so zákonom č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v čase kontroly, ktorá bola vykonaná vo verejnom záujme. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Sž/206-207/2001 zo dňa 29.5.2002, podľa ktorého miesto a odber vzoriek DNA bol vykonaný v súlade so zákonom. Kontrola nebola podľa neho vykonaná nedôvodne a neprimerane, z čoho je zrejmé, že sa nedopustil žiadneho zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Dôvodil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o neoprávnenom zásahu a ani o vzniku škody či nemateriálnej ujmy.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riade skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vplývajúci skutkový a právny stav veci odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné, logické a racionálne. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii uplatneného nároku pre absenciu neoprávneného zásahu odporcov do jeho dobrej povesti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si ani nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý z účastníkov konania, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja len o úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.
Súd prvého stupňa správne postupoval, ak pre účely rozhodnutia vo veci aplikoval ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ktoré pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby s možno domáhať na súde, aby s neoprávnený užívateľ mena (alebo ten, kto spôsobil neoprávnený zásah) zdržal takéhoto konania a odstránil závadný stav. Možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Ako právne prostriedky v prípade neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby teda prichádzajú do úvahy zdržovacia žaloba smerujúca k tomu, aby sa subjekt zásahu zdržal ďalších týchto neoprávnených zásahov, odstraňovacia žaloba smerujúca k odstráneniu trvajúceho závadného stavu a satisfakčná žaloba, ktorou sa možno domáhať náhrady nemajetkovej ujmy primeraným zadosťučinením, a to v podobe morálnej (ospravedlnenie) a v peniazoch.
V danom prípade teda predmetom konania bola satisfakčná žaloba navrhovateľa, ktorého povinnosťou pre účely úspechu v konaní bol uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že odporcovia kontrolou vykonanou dňa 24.11.2000 neoprávnene zasiahli do jeho dobrej povesti, keď argumentácia ohľadom zásahu do jeho cti a dôstojnosti je irelevantná, nakoľko sa neviaže k nárokom právnickej osoby. Bolo teda jeho povinnosťou preukázať nezákonnosť vykonanej kontroly a po unesení dôkazného bremena v tomto smere preukázať zníženie jeho dobrej povesti v priamej príčinnej súvislosti s týmto zásahom. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, a to výsluchy všetkých v konaní vypočutých svedkov a listinné dôkazy - rozhodnutie NS SR so sp. zn. 6Sž 206-207/2001, keď i podľa názoru odvolacieho súdu i s poukazom na ustanovenia zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v čase rozhodnom nedošlo k preukázaniu nezákonnosti kontroly vykonanej odporcami, a to ani z ohľadom na navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že všetky dravce pochádzali z legálneho chovu, mali vykonané skúšky DNA, boli označené nezameniteľnými krúžkami a mali vydané povolenie k dovozu do SR, pretože so zreteľom na uvedené rozhodnutie NS SR tieto okolnosti zákonné oprávnenie i povinnosť odporcov na vykonanie kontroly nevylučujú, miesto a čas vykonania kontroly je dané na vôľu kontrolujúceho orgánu a neprimeranosť a neodbornosť kontroly preukázaná nebola. V uvedenom rozhodnutí sa NS SR taktiež vysporiadal o nedôvodnosti argumentácie navrhovateľa o nulovej hodnote vzoriek vzhľadom na analýzu spoločnosťou bez štátnej akreditácie, od ktorého názoru nemal dôvod na odchýlenie ani odvolací súd. Rovnako potom navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom svojho tvrdenia, že v príčinnej súvislosti s kontrolou došlo k zásahu do jeho dobrej povesti a že v nasledujúcom období bola táto znížená práve ako jej následok. K uvedenému tvrdeniu dôkazy produkované navrhovateľom neboli, skutočnosť, že v ďalších rokoch klesol záujem o dané podujatie organizované navrhovateľom práve z dôvodu skúseností zo XIV. Ročníka ostal len v rovine jeho tvrdenia. Je pravdou, že Občiansky zákonník pôsobí v tomto smere prevenčne a pre prípadný úspech v konaní je postačujúce, ak preukázané neoprávnené konanie je len objektívne spôsobilé privodiť zásah do dobrej povesti, navrhovateľ je však vždy povinný preukázať okrem neoprávneného zásahu i príčinnú súvislosť neoprávneného konania so spôsobilosťou poškodiť jeho dobré meno ako vzťah príčiny a následku. I prípadný pokles záujmu o dané podujatie by však logicky nebol v príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa, ale s konaním štátnych orgánov SR, preto argumentácia navrhovateľa o tom, že tento nezáujem korešponduje s ním a s jeho povesťou, je nelogický. Taktiež i za predpokladu, že by sa takáto okolnosť preukázala, odvolací súd je toho názoru, že i prípadný neoprávnený zásah zo strany odporcov počas kontroly realizovanej dňa 24.11.2000 by nebol zásahom do práv navrhovateľa, ale len eventuálnym zásahom do práv držiteľov kontrolovaných dravcov. Navrhovateľ teda v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno o svojej aktívnej legitimácii v spore, na ktorý nedostatok je povinný súd prihliadať ex offo a sám o sebe má za následok neúspech v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení spisového materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Ohľadom náhrady trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 224 ods. 1 a s § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil.
V odvolacom konaní úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal každému náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri sadzbe 91,29 Eur za úkon, k tomu režijný paušál vo výške 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %, a to podľa § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.